Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Darina Kuchtová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/334/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405216123
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1405216123.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. V., M., M. X., I. T. XX, XXX XX M., IČO: XXX
XXX, proti odporkyniam: 1/ L. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 2/ F. Š.U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. Š. Č.. XXX, 3/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 4/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. Š. Č.. XXX, 5/ M. Š., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. X. W. Č.. XX/XX, W., 6/ B.na L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 7/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 8/ G. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 9/ X. Y.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, 10/ Ľ. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 11/ B. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 12/ R. Š.S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 13/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 14/ M. L.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Z., zastúpená opatrovníčkou V. Y., pracovníčkou Okresného súdu Malacky,
15/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, 16/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, 17/
Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Š. Č.. XXX, zastúpená opatrovníčkou Z. Š., pracovníčkou Okresného

súdu Malacky, v konaní o náhradu schodku na zverených hodnotách, na odvolanie odporkyne v 1/ a
2/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Malackách zo dňa 01.04.2009, č.k. 4C 71/2008-681, a na
odvolanie odporkyne v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu v Malackách zo dňa 09.06.2010, č.k.
4C 71/2008-716 a na odvolanie odporkyne v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu v Malackách zo
dňa 05.08.2010, č.k. 4C 71/2008-731, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Malackách zo dňa 01.04.2009, č.k. 4C
71/2008-681, v jeho napadnutej časti vo veci samej, v ktorej odporkyňa v 1/ rade bola povinná zaplatiť
navrhovateľovi 4.164,97 eur s 9%-ným úrokom od 30.07.2004 do zaplatenia a odporkyňa
v 2/ rade bola povinná zaplatiť navrhovateľovi 2.992,53 eur s 9%-ným úrokom odo dňa 30.07.2004 do
zaplatenia a v časti trov konania, v ktorej boli odporkyne 1/, 2/, 4/ - 7/, 13/ - 14/ a v 17/ rade zaviazané
zaplatiť ich navrhovateľovi, ako aj opravné uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.06.2010, č.k. 4C

71/2008-716 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 05.08.2010, č.k. 4C 71/2008-731 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o návrhu na začatie konania voči
odporkyniam v 3/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 15/, 16/ rade zastavil a v tejto časti navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. Zároveň zaviazal odporkyne v 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 13, 14/ a 17/ rade zaplatiť
navrhovateľovi schodok, a to podľa podielu na schodku vypočítaného podľa pomeru priemerných

zárobkov jednotlivých zamestnancov vrátane 9% úroku z omeškania odo dňa 30.07.2004 do zaplatenia
tak, ako sú vyčíslené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa konštatoval, že odporkyne boli v pracovnom pomere v
spoločnosti navrhovateľa, pracovali v predajni v B. Š., odporkyňa v 1/ rade v pozícií vedúcej, odporkyňa
v 8/ rade v pozícií zástupkyni vedúcej, odporkyne v 2/, 4/, 6/, 9/, 11/ až 14/ a 17/ rade predavačky, a
odporkyne v 5/, 7/, 10/ a 15/ rade ako pokladníčky. So všetkými odporkyňami boli dojednané dohodyo spoločnej hmotnej zodpovednosti. Za obdobie od 07.04.2003 do 19.06.2004 bola v dňoch 19.06. až
21.06.2004 vykonaná kontrolná inventúra, ktorou bol vyčíslený schodok v celkovej výške 9.287,79 eur.
Súd prvého stupňa voči odporkyniam v 3/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 15/ a 16/ rade vzal návrh pred začatím

pojednávania vo veci samej späť z dôvodu, že vyššie uvedené odporkyne žalované sumy uhradili, a
preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. voči týmto odporkyniam konanie
zastavil.

Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa konštatoval, že odporkyne nepreukázali, že schodok
vznikol celkom, alebo z časti bez ich zavinenia s poukazom na ust. § 182 ods. 3 Zák. práce, poukázal na

uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Z. R. Č.. Č.: T.-XXX/OVK-W.-XXXX, B., zo dňa 26.08.2005, podľa
ktorého v rámci šetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti, ktoré
by viedli k zisteniu príčin vzniku manka, prípadne že by niektorá z pracovníkov úmyselným konaním
zapríčinila manko, t.j. že by si prisvojila finančné prostriedky alebo tovar. Súd nepovažoval za
jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že pracovníčka W. Q., resp. iná osoba spôsobila
vznik schodku alebo jeho časti. Keďže v konaní nebolo preukázané zo strany odporkýň, že schodok

alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, a odporkyne sa ani iným
spôsobom nezbavili, a to ani čiastočne zodpovednosti za vzniknutý schodok, súd prvého stupňa
konštatoval, že odporkyne sú povinné schodok uhradiť podľa podielu na schodku vypočítaného podľa
pomeru priemerných zárobkov jednotlivých zamestnancov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu
sa započítal v dvojnásobnej sume.

Súd prvého stupňa zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku s poukazom na ust. § 11
ods. 3 a 4 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení, keď navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na
začatie konania v sume 464,38 eur, pričom pred prvým pojednávaním vzal návrh späť v časti o sumu
28.870,- Sk a preto súd prvého stupňa vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 28,05 eur, ktorý
bude vrátený prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka.

Zároveň súd prvého stupňa v rozsudku vyslovil, že odporkyne v 1/, 2/, 4/ až 7/, 13/, 14/ a v 17/ rade
sú povinné navrhovateľovi zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume, ktorá však
vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa nebola uvedená. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa
poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo
výške 429,70 eur, z cestovného vo výške 109,86 eur, celkom trovy prvostupňového konania

predstavujú sumu 539,56 eur, pričom pre jednotlivé odporkyne vypočítal trovy, a to tak, že odporkyňa
v 1/ rade bola zaviazaná zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 258,99 eur, odporkyňa v 2/
rade vo výške 188,84 eur, odporkyňa v 4/ rade vo výške 21,58 eur, odporkyňa v 5/ rade vo výške 21,58
eur, odporkyňa v 6/ rade vo výške 21,58 eur, odporkyňa v 7/ rade vo výške 5,40 eur, odporkyňa v 13/
rade vo výške 5,40 eur, odporkyňa v 14/ rade vo výške 10,78 eur a odporkyňa v 17/

rade vo výške 5,40 eur.

Opravným uznesením súd prvého stupňa opravil rozsudok zo dňa 01.04.2009, pod č.k. 6C 71/2009-681
vo výrokovej časti tak, že posledný odsek výrokovej časti rozsudku upravil tak, že odporkyne v 1/, 2/, 4/
až 7/, 13/, 14/ a 17/ rade sú povinné navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania v lehote troch dní, odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia, a to tak, že odporkyňa v 1/ rade je povinná zaplatiť sumu 258,99

eur, odporkyňa v 2/ rade sumu 188,84 eur, odporkyňa v 4/ rade sumu 21,58 eur, odporkyňa v 5/ rade
sumu 21,58 eur, odporkyňa v 6/ rade sumu 21,58 eur, odporkyňa v 7/ rade sumu 5,40 eur, odporkyňa v
13/ rade sumu 5,40 eur, odporkyňa v 14/ rade sumu 10,78 eur a odporkyňa v 17/ rade sumu 5,40 eur.
Zároveň opravil rozsudok súdu prvého stupňa, a to tak, že vypustil posledné tri odseky odôvodnenia
nachádzajúce sa na strane 17, pretože tieto tri odseky do rozsudku nepatria. Zároveň uviedol, že pri

vyhotovení rovnopisu rozsudku došlo k chybe v písomnom vyhotovení aj pokiaľ sa týka výrokovej časti
v súvislosti s náhradou trov konania, a preto s poukazom na ust. § 164 O.s.p. opravil v rozsudku chyby
v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

Uznesením zo dňa 08.05.2010, č.k. 4C 71/2008-731 súd prvého stupňa vyzval odporkyňu v 1/ rade, aby
v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 249,50

eur, a to podľa poznámky k položke 1 ods. 3 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti vyššie uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa v 1/ rade,
ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa a napadla výrok v časti, v ktorej bola povinnázaplatiť navrhovateľovi sumu 4.164,97 eur, vrátane úroku z omeškania. Uviedla, že v dňoch 19 až 21.
júna 2004 bola vykonaná inventúra, pri ktorej bol zistený schodok vo výške 289.709,- Sk. Poukázala
však na tú skutočnosť, že v rozsudku nie je uvedené, že zamestnankyne žiadali ďalšiu inventúru, ktorá

sa nakoniec konala v dňoch 25 až 27.08.2004, pri ktorej bol zistený prebytok vo výške
106.907,- Sk, pričom takto zistený prebytok za dva mesiace v potravinách nie je možný, ďalej uviedla,
že pri prvej inventúre nastala chyba. Tiež poukázala na dôkazy, ktoré stiahol z počítača z kancelárie
predajne p. V., zamestnanec H. V. M. o tom, že si zamestnankyňa W. Q. mala sťahovať
peniaze z pokladne. Tiež poukázala na priznanie Q., pri ktorom boli svedkovia uvedení v prílohe č. 2,

ktorú predložila súdu spolu s odvolaním. Žiadala o dôkladné prešetrenie predmetnej veci.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie i odporkyňa v 2/
rade.Poukázalanasvojuvýpoveďpredsúdomprvéhostupňa,kdetvrdila, ževedúcapredajneneviedla
riadnu evidenciu tržieb, robila chyby, za ktoré nemôže odporkyňa v 2/ rade niesť zodpovednosť. Uviedla,
že na poslednom pojednávaní, na ktorom bola prítomná, sudkyňa prítomných oboznámila s tým, že
už nemusia chodiť na pojednávanie, keďže už boli vypočutí, avšak neoboznámila účastníkov s tým, že

záver pojednávaní bude obsahovať poučenie o možnosti, resp. nemožnosti navrhovať ďalšie dôkazy.
Uviedla, že vo februári 2009 zistila, že na jej bývalom pracovisku sa nachádza evidencia tržieb
spolu s poštovými poukážkami, ktorými by mohla preukázať jej tvrdenie, že za schodoch nezodpovedá,
čo však ale nestihla súdu predložiť. Namietala, že nebola riadne poučená o dôkaznej povinnosti, pričom
nové skutočnosti zistila až dodatočne po tom, ako jej bol doručený rozsudok. Uviedla, že listiny obsahujú

evidenciu tržieb za rozhodujúce obdobie, ako aj poštové poukážky odosielané osobne vedúcou predajne
L. Č., z ktorých je zrejmé, že táto tržby krátila a neodvádzala ich vo výške, ako boli prijaté. Mala za
to, že takto vznikol rozdiel vo výške 256.664,70 Sk, čo predstavuje 8.519,70 eur. Mala
vedomosť, že z prijatých tržieb boli uhrádzané výplaty, telefón a poštové poukážky aj po odpočítaní
týchto položiek vznikol takýto rozdiel. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Voči opravnému uzneseniu zo dňa 09.06.2010, č.k. 4C 71/2008-716 sa v zákonom stanovenej lehote
odvolala odporkyňa v 1/ rade, pričom uviedla, že 07.05.2009 sa odvolala voči rozsudku prvého
stupňa, ktorým bola zaviazaná zaplatiť 4.164,97 eur, vrátane úroku a súdnych trov, nakoľko s takýmto
rozhodnutím nesúhlasí. V odôvodnení odvolania opätovne poukázala na inventúru, ktorá bola vykonaná

v dňoch 19. až 21. júna 2004, pri ktorej bol zistený schodok a následne pri ďalšej inventúre v dňoch 25. až
27.08.2004 bol zistený prebytok vo výške 109.907,80 Sk, pričom mala za to, že za dva mesiace nemôže
byť takýto veľký prebytok v potravinách, pričom z toho je zrejmé, že pri prvej inventúre nastala chyba.
Tiež poukázala na dôkazy zamestnanca - p. V., ako aj na písomnú prílohu o priznaní zamestnankyne Q..
Odvolanie odporkyne v 1/ rade voči opravnému uzneseniu bolo totožné, ako jej odvolanie voči rozsudku

súdu prvého stupňa.

Voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 05.08.2010, č.k. 4C 71/2008-731, ktorým súd prvého stupňa
vyzval odporkyňu v 1/ rade na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 249,50 eur sa
zákonom stanovenej lehote odvolala odporkyňa v 1/ rade, uviedla, že sa voči rozsudku súdu
prvého stupňa odvolala, pričom rozsudok nie je právoplatný. Zároveň namietala výšku vypočítaného

poplatku za odvolanie, ktorý považovala za nesprávny.

K odvolaniu odporkyne v 1/ rade voči rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane opravného uznesenia sa
vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil, keď mal za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vo veci
rozhodol správne. Mal za to, že odporkyňa v 1/ rade nevenovala riadne pozornosť riadeniu predajne a

zneužívala svoje postavenie. Práve odporkyňa v 13/ rade na pojednávaní dňa 28.01.2009 dosvedčila,
že odporkyňa v 1/ rade, ako vedúca predajne a odporkyňa v 2/ rade, ako jej zástupkyňa riadne
nekontrolovali hotovosť pokladní, dosvedčila, že pri rozbití kartónu oleja brigádničkami, tento tovar
vedúca predajne pravdepodobne jednoducho odpísala a ďalším zamestnankyniam oznámila, že sa
nemajú do týchto vecí starať. Z výpovede odporkyne v 13/ rade vyplýva, že odporkyňa

v 1/ rade do práce chodila iba ráno, prípadne na konci pracovnej doby s tým, že si
vzala tovar (kuracie prsia a špenát), za ktorý nákup nezaplatila. Navyše odporkyňa v 1/ rade doviedlasvoju rodinu do predajne po pracovnej doby, kde sa chodili sprchovať z dôvodu, že v tom čase mali
doma pokazený bojler. Tvrdenia odporkyne v 1/ rade, že p. Q. krátila tržby, nebolo v súdnom konaní
preukázané. Výpis o mínusových položkách nie je dokladom o krátení tržieb. Storno položky slúži na

zistenie cien tovarov, nesprávne nahodenie ceny tovaru, v prípade, že zákazník odmietne
tovar po nablokovaní do pokladne prevziať - tento sa vymínusuje. Tiež odporkyňa v 2/ rade potvrdila, že
nebolo možné v takom rozsahu krátiť tržby, tiež že podklady v predajni viedla odporkyňa
v 1/ rade ako vedúca predajne. Z výpovede odporkyne v 4/ rade vyplýva, že bolo bežnou vecou, že
do pokladne sa pokladníčky neprihlasovali pod svojím číslom s tým, že do pokladne chodili blokovať

viaceré zamestnankyne a odporkyňa v 1/ rade tieto skutočnosti vôbec nekontrolovala. Navyše trestné
oznámenie nepotvrdilo trestnú činnosť v tejto predajni. Ani jedna z odporkýň svojmu zamestnávateľovi
tieto problémy nehlásili. Odporkyňa v 1/ rade nenavrhla žiadne dokazovanie, a tiež nemala námietky
k vykonaniu a zúčtovaniu inventúr, naopak potvrdila, že zistený stav pri fyzickej inventúre
je považovaný za správny základ zúčtovaniu inventúry a tiež uznala výpočty výsledky zúčtovania. Ak
odporkyňav1/radevodvolaníuvádza, žepriďalšejinventúrebolzistenýprebytok,tosvedčíojej

nesprávnom vedení papierov, prebytok bol zúčtovaný do tovarových zásob pre ďalšie účtovné obdobie
a v súčasnej dobe už ho nie je možné meniť. Odporkyňa v 1/ rade nepreukázala, že by schodok na
tovare zavinila niektorá iná zo zamestnankýň.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril i k odvolaniu odporkyne v 2/ rade, pričom uviedol, že návrh na
súd podal dňa 08.08.2005, pričom odporkyňa v 2/ rade ukončila pracovný pomer u navrhovateľa dňa

31.12.2008. Do tejto doby odporkyňa v 2/ rade stále pracovala ako vedúca predajne v obci B. Š., a
preto ak by mala odporkyňa v 2/ rade seriózny záujem na vykonaní dokazovania, mohla
evidenciu s tržbami už dávno súdu predložiť. Jej konanie považoval navrhovateľ iba za predlžovanie
súdneho sporu. Ako zástupkyňa predajne mohla odporkyňu v 1/ rade kontrolovať, ak odporkyňa v
druhomradetvrdí,žeodporkyňav1/radepravdepodobnekrátilatržby,jetotvrdeniesamotnejodporkyne

v 2/ rade, z ktorého však vyplýva, že odporkyňa v 1/ rade pravdepodobne s tržbou manipulovala.
Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 03.12.2008 sa sudkyňa všetkých prítomných
odporkýň, teda i odporkyne v 2/ rade opýtala, či majú návrh na doplnenie dokazovania, pričom na túto
otázku odporkyne neodpovedali. Nie je teda pravdou, že odporkyňa v druhom rade nebola poučená
o možnosti vykonať ďalšie dokazovanie. Odporkyňa v 2/ rade nepreukázala, že by schodok na tovare

zavinila niektorá iná zo zamestnankýň. Zároveň uviedol, že pojednávanie trvá niekoľko rokov a bolo
dostatok času, aby sa odporkyňa v 2/ rade snažila preukázať, že schodok na tovare
zavinila odporkyňa v 1/ rade svojou nedbalosťou. Všetky odporkyne mali riadne uzatvorenú dohodu o
hmotnej zodpovednosti a pokiaľ odporkyňa v 1/ rade, ako vedúca predajne sa riadne nevenovala riadne
riadeniu, mala na to upozorniť navrhovateľa práve odporkyňa v 2/ rade, ako jej zástupkyňa, pričom sa

mohlo zabrániť vzniku zbytočne vysokého schodku na tovare.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporkyne v 1/ a 2/
rade v napadnutej časti v súlade s § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvého

stupňa má odvolací súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňami v 1/ až 17/ rade vznikol
pracovný pomer, založený písomnou pracovnou zmluvou. Všetky odporkyne s navrhovateľom uzavreli
písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzali hmotnú zodpovednosť za schodok
na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, ako aj na iných hodnotách určených na obeh
alebo obrad, ktoré sú povinné vyúčtovať.

Nebolo sporné, že v dňoch 19.06. až 21.06.2004 bola za obdobie od 07.04.2003 do 19.06.2004
vykonaná kontrolná inventúra, ktorou bol vyčíslený schodok na tovare v sume 9.287,79 eur.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, pokiaľ rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých účastníkov, ktorí vystupujúna jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal
len niektorý z účastníkov.

Podaním odvolania sa preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho

konania, pričom preskúmacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené určitými medzami, ktorých sa
odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozsahom vymedzeným odvolateľom však nie sú viazaný, okrem iného i v prípadoch, ak ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú
na jednej strane, hoci odvolanie bolo podané len niektorým z účastníkov, vtedy je odvolací súd povinný
preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa. Okrem dôvodov, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote

v odvolaní, odvolací súd z úradnej povinnosti má povinnosť prihliadať aj na vady konania, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných
podmienok.

Podľa § 206 ods. 2 O.s.p., ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým
základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám

za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých
účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v
prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním
nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu, alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy
sa bude konať nové pojednávanie.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy,

ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 (t.j. vo veciach, v ktorých
konanie možno začať aj bez návrhu) poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na

dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Z vyššie uvedených citovaných ustanovení vyplýva, že účastník konania musí všetky dôkazy, ktorými
preukazuje svoje tvrdenia predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie,

najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Na dôkazy, ktoré sú predložené alebo označené
neskôr, súd v odvolacom konaní nemôže prihliadnuť. Zákon súčasne tieto procesné následky viaže na
vedomosť účastníka a ukladá súdu, aby každému účastníkov, teda aj zastúpenému, poskytol
poučenie. Poučenie súdu má rozhodujúci vplyv na možnosť napadnúť rozhodnutie
opravným prostriedkom, pretože výrazne obmedzuje účastníka v možnosti predkladať a navrhovateľ

dôkazy v ďalšom konaní. Preto je nevyhnutné, aby si súd poučovaciu povinnosť splnil kvalifikovane.
Poučenie musí zodpovedať plne zneniu ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Táto skutočnosť musí vyplývať zo
zápisnice o pojednávaní, t.j. že účastníci boli poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a že tomuto poučeniu
aj porozumeli.

Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že na vytýčenom pojednávaní zo dňa 03.12.2008 boli

zo strany odporcov len odporkyňa v 1/, 2/, 4/, 7/ a 18/ rade. Súd predmetné pojednávanie odročil zaúčelom doplnenia výsluchu odporkýň v 5/, 6/, 13/, 14/ a 17/ rade, a to na termín 28.01.2009 s tým,
že prítomní účastníci sú predvolaní na tento termín ústne a písomne budú predvolané len odporkyne v
5/, 6/, 13/, 14/ a 17/ rade. Súd prvého stupňa na tomto pojednávaní prítomných účastníkov

nepoučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., dotazom na prítomné odporkyne len zisťoval, či tieto majú návrhy
na doplnenie dokazovanie. Prítomné odporkyne sa na túto otázku súdu nevyjadrili.

Na pojednávanie zo dňa 28.01.2009 sa dostavila okrem navrhovateľa len odporkyňa v 13/ rade. Súd
prvého stupňa následne pojednávanie odročil na určitý termín, a to na 09.03.2009 s tým, že právny
zástupca navrhovateľa bol predvolaný ústne a na pojednávanie na vytýčený termín 09.03.2009 budú

predvolané odporkyne v 5/, 6/, 14/ a 17/ rade.

Na pojednávanie zo dňa 09.03.2009 sa dostavila okrem navrhovateľa len odporkyňa v 5/ rade. Z
dôvodu neprítomnosti sudkyne bolo vyššou súdnou úradníčkou odd. 4C odročené pojednávanie na deň
01.04.2009 s tým, že odporkyňa v 5/ rade zobrala termín pojednávania na vedomie a volaná na odročený
termín už nebude, pričom navrhovateľ, odporkyňa v 6/ rade a opatrovníčky odporkýň v 14/ a 17/ rade
budú predvolané písomne. Na termín 01.04.2009 sa dostavil zástupca navrhovateľa, odporkyňa

v 5/ rade. Na tomto pojednávaní za účasti zástupcu navrhovateľa a odporkyne v 5/ rade súd poučil
prítomných účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

Nesprávne súd prvého stupňa postupoval, keď o termíne na deň 28.01.2009 neupovedomil všetkých
účastníkov konania. Je pravdou, že odporkyňa v 1/ a 2/ rade vzali termín pojednávania na vedomie,
ale o termíne pojednávania nemali vedomosť odporkyne v 8/ až 12/ rade, odporkyňa v 15/ a 16/ rade.

Následne na pojednávaní dňa 28.01.2009, kedy sa na pojednávanie dostavila okrem navrhovateľa len
odporkyňa v 13/ rade, súd prvého stupňa o odročenom termíne pojednávania na deň 09.03.2009 ústne
informoval len navrhovateľa a prítomnú odporkyňu v 13/ rade, písomne informoval
odporkyne v 5/, 6/, 14/ a 17/ rade, pričom ostatných účastníkov o termíne na deň 09.03.2009 žiadnym
spôsobom neupovedomil.

Termínzodňa09.03.2009,kdebolaokremnavrhovateľaprítomná lenodporkyňav5/radeodročilnadeň
01.04.2009, teda o novom termíne mali ústne vedomosť navrhovateľ, ktorý bol prítomný na pojednávaní,
odporkyňa v 5/ rade a písomne odporkyňa v 6/ rade a opatrovníčky odporkýň v 14/ a 17/ rade, ktoré
boli písomne volané.

Na pojednávanie zo dňa 01.04.2009 súd prvého stupňa poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

avšak na tomto pojednávaní chybným postupom súdu neboli prítomní a o tomto termíne nemali
vedomosť okrem navrhovateľa, odporkyne v 5/ rade žiadni ďalší účastníci konania. Ak teda súd prvého
stupňa v zápisnici o pojednávaní uviedol, že účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., takéto
poučenie bolo dané len prítomným účastníkom konania. Súd prvého stupňa procesne pochybil, keď
riadne nepredvolal ďalších účastníkov konania. Na to, aby súd mohol pokračovať v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, prejednať vec v neprítomnosti určitého účastníka, musí mať za preukázané, že
účastníkbolriadneavčaspredvolaný.Aksúdpokračujevkonanínapriekskutočnosti,ženemávykázané
doručenie predvolania na pojednávanie, dopúšťa sa vážneho procesného pochybenia, ktoré môže mať
za následok až uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov. Je možno uvažovať o odňatí možnosti
konať pred súdom, čo predstavuje jednu zo skutkových podstát dovolacieho dôvodu podľa § 237 O.s.p.

Odporkyňa v 2/ rade v odvolacom konaní predložila odvolaciemu súdu písomné listinné dôkazy, ktorými
preukazuje svoje tvrdenie, že z jej strany došlo k zbaveniu sa čiastočne zodpovednosti
za vzniknutý schodok s poukazom na konanie odporkyne v 1/ rade, keď tvrdila, že práve odporkyňa v
1/ rade krátila tržby, neodvádzala ich vo výške, ako boli prijaté. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa
v 2/ rade nemala vedomosť o termíne pojednávania zo dňa 01.04.2009, a teda súd prvého stupňa si

nesplnil povinnosť, aby každému účastníkovi poskytol poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania má povinnosť dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenie
predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sakončí dokazovanie, s tým, že na dôkazy predložené alebo označené neskôr súd v odvolacom konaní
nemôže prihliadať.

Vzhľadomnavyššieuvedenéprocesnépochybenie,keďokremodporkynev5/,6/,14/a17/radeostatné

odporkyne nemali vedomosť a neboli riadne predvolané na toto vytýčené pojednávanie, neostávalo
odvolaciemu súdu než z procesných dôvodov zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Keďže v danom prípade nejde o také spoločné práva, alebo povinnosti, že rozhodnutie by sa vzťahovalo
na všetkých odporcov a odvolanie bolo podané len zo strany odporkyne v 1/ a 2/ rade, odvolací súd

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti. Voči odporkyni v 4/, 5/, 6/, 7/, 13/, 14/
17/ rade ostal výrok súdu prvého stupňa nedotknutý.

Preto bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, uvedenými
odporkyňou v 1/ a 2/ rade v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť. Zároveň bude vecou súdu prvého
stupňa, aby riadne v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. poučil odporkyne v 1/ a 2/ rade, nakoľko takéto

poučenie súdu má rozhodujúci vplyv na možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom, keďže
toto poučenie výrazne obmedzuje účastníka v možnosti predkladať a navrhovateľ dôkazy v ďalšom
konaní.

Rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý v časti, v ktorej súd prvého stupňa konanie voči
odporkyniam v 3/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 15/ a 16/ rade zastavil a v ktorej časti súd navrhovateľovi náhradu

trov konania nepriznal.

Pretože odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej boli odporkyne v 1/ až 2/ rade,
zaviazané zaplatiť istinu, vrátane príslušenstva, bolo potrebné zrušiť i opravné uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa opravil v predmetnom rozsudku chyby v písaní a v
počítaní, týkajúce sa náhrady trov prvostupňového konania, a to všetkých prvostupňových trov.

V časti, ktorej súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu v 1/ rade zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,
odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa za správny. Súdny poplatok za odvolanie bol
odporkyniv1/radevyrubenýpodľapoložky1ods.3Sadzobníkasúdnychpoplatkovvovýške249,50eur.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení, súdne poplatky (ďalej len poplatky), sa vyberajú
za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy,

súdov a prokuratúry (ďalej len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4, veta prvá cit. zákona, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a

dovolania, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení, v návrhu
na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa platí súdny poplatok z ceny predmetu
konania alebo z hodnoty predmetu sporu vo výške 6% najmenej 16,50 eur. Podľa rovnakej sadzby sa

platí poplatok i v odvolacom konaní vo veci samej.Vzhľadom na vyššie uvedené vznikla odporkyni v 1/ rade, v súvislosti s podaním odvolania poplatková
povinnosť, ktorú je povinná na základe napadnutého uznesenia uhradiť. Súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď odporkyňu v 1/ rade zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, vzhľadom na

vyššie uvedené a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie zo dňa 05.08.2010,
č.k. 4C 71/2008-731 ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijate odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.