Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/621/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405223227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1405223227.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: X.. S. Š., bytom K. B.. Č.. XXXX, C. Q., zast. advokátkou
JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka ul. č. 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: CARBOPRAX, a. s. ,
Továrenská ul. č. 38, Gajary, zast. advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, Nám. SNP č. 22, Bratislava, o
948,31 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 5. marca 2013
č. k. 5C 45/2008- 179, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 948,31 eur
so 6 % úrokami z omeškania od 15. 10. 2005 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne trovy konania 724,23 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímzistil,žežalobcabolzamestnancomžalovaného.Pracovný

pomer žalobcu u žalovaného sa skončil dohodou podľa § 76 ods. 2 prvá veta Zák. práce v znení účinnom
v rozhodnej dobe dňom 30. 9. 2005. V súvislosti so skončením pracovného pomeru účastníci uzavreli
dňa 21. 9. 2005 dohodu o vyplatení odstupného, ktorou sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi odstupné
vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje sumu 114 314 Sk ( 3
794,53 eur ). Žalovaný však z odstupného odpočítal sumu 28 569 Sk ( 948,31 eur ) z dôvodu, že
žalobcapodľanehovykonalneoprávnenéjazdyslužobnýmmotorovýmvozidlom,čímmuspôsobilškodu

v uvedenej výške 948,31 eur. Vzhľadom na to žalovaný pri výplate za mesiac september 2005 zrazil
žalobcovi sumu 28 569 Sk, t. j. 948,31 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že
žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol nasledovné: „Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o vyplatení odstupného zo dňa 21.
9. 2005. Nepochybne sa jedná o platnú zmluvu. Napriek tejto skutočnosti odporca na základe takto
uzavretej zmluvy navrhovateľovi nevyplatil žalovanú čiastku. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia

Zák. práce, najmä však citované ustanovenie § 18 Zák. práce, súd bol toho názoru, že žaloba bola
podaná dôvodne a preto jej bolo potrebné vyhovieť.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa
žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 948,31 eur s prísl. z titulu doplatku
odstupného. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že dohoda o vyplatení odstupného z 21. 9. 2005 nebola uzavretá v súlade so Zákonníkom
práce a preto ide o neplatný právny úkon. V tejto súvislosti poukázal na to, že pracovnoprávne predpisy
majú kogentný charakter a zmluva, ktorá v nich nie je upravená, nie je v pracovnom práve dovolená.
Ďalej žalovaný v odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že nezohľadnil výpoveď svedkyne Ľ. U.. Súd
prvého stupňa tiež opomenul uviesť, akým spôsobom vyhodnotil dôkazy predložené žalovaným a to
záznamy o prevádzke vozidla osobnej dopravy, z ktorých je zrejmé, že žalobca neviedol riadne evidenciu

o prevádzke vozidla, počte odjazdených kilometrov a objeme spotrebovaných pohonných hmôt. Zvýpovede svedkyne Ľ. U. vyplynulo, že žalobca nevykazoval správne služobné jazdy, používal služobné
vozidlo na súkromné účely a výkazy o jazdách uskutočnil až dodatočne na výzvu žalovaného. Táto
svedkyňa potvrdila, že zrážka ( započítanie ) bola vykonaná z odstupného a nie zo mzdy. Napokon

žalovaný v odvolaní zdôraznil, že u žalobcu boli dôvody na skončenie pracovného pomeru výpoveďou,
alesprihliadnutímnajehoosobnépomerysažalovanýrozhodolukončiťsnímpracovnýpomer dohodou
s vyplatením odstupného. Preto žalovaný nepredpokladal, že mu žalobca pri uzatváraní dohody o
vyplatení odstupného zatají viaceré dôležité skutočnosti, ktoré mali vplyv na výšku peňažného plnenia.
Keďže po podpise dohody o vyplatení odstupného vyšli najavo skutočnosti svedčiace o bezdôvodnom

obohatení žalobcu na úkor žalovaného, žalovaný pristúpil ku kráteniu odstupného.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b/ Zák. práce v znení platnom do 31. 12. 2005, pričom žalobca súhlasil so skončením pracovného

pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Preto žalobcovi vznikol nárok na odstupné vo výške
dvojnásobku priemerného mesačného zárobku v zmysle § 76 ods. 2 prvá veta pred bodkočiarkou Zák.
práce v znení účinnom do 31. 12. 2005. Vzhľadom na to nie je opodstatnená odvolacia argumentácia
žalovaného, že dohoda o vyplatení odstupného je v rozpore so Zákonníkom práce a preto je neplatným
právnym úkonom. Túto argumentáciu žalovaný napokon v odvolaní ani bližšie nekonkretizoval, teda

nevysvetlil, na akom základe dospel k záveru, že dohoda o vyplatení odstupného je právnym úkonom,
ktorý nie je upravený v pracovnoprávnych predpisoch. Okrem toho, ak by aj predmetná dohoda o
vyplatení odstupného bola neplatným právnym úkonom, jej neplatnosť by nemohla byť žalobcovi na
ujmu, pretože by ju nespôsobil sám ( § 17 ods. 3 prvá veta Zák. práce v znení platnom do 31. 12. 2005 ).

Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce v znení platnom do 31. 12. 2005 nevyplýva oprávnenie

zamestnávateľa zraziť z odstupného bez súhlasu zamestnanca akúkoľvek sumu.

Započítanie ( vrátane započítania na pohľadávku zamestnanca na mzdu, prípadne odstupné ) sa v
pracovnoprávnych vzťahoch riadi - ako to vyplýva zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka na
úpravu pracovnoprávnych vzťahov ( § 1 ods. 2 Zák. práce ) - Občianskym zákonníkom. Započítaním
zanikajú vzájomné záväzky ( dlhy ) zamestnanca a zamestnávateľa s rovnakým druhom plnenia v

rozsahu, v akom sa kryjú im zodpovedajúce pohľadávky, ak niektorý z účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu urobí kompenzačnú námietku alebo ak došlo k inému prejavu smerujúcemu k započítaniu.
Záväzky ( dlhy ) zanikajú okamihom, v ktorom sa vzájomné pohľadávky zamestnanca a zamestnávateľa
stretli, t. j. okamihom splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. K započítaniu dôjde, ak
aspoň niektorý z veriteľov ( dlžníkov ) vzájomných pohľadávok urobí započítací prejav. Kompenzačný

prejav môže zamestnanec alebo zamestnávateľ urobiť námietkou alebo dohodou, oboje sa môže stať
písomne alebo ústne, prípadne i konkludentne, pretože ich forma nie je predpísaná. V rozsahu, v akom
sa kryjú, vzájomné pohľadávky zanikajú. Uvedené platí i za predpokladu, ak jedna zo vzájomných
pohľadávok predstavuje právo zamestnanca na mzdu, odstupné alebo odmenu z dohody o prácach
konaných mimo pracovný pomer.

V prejednávanej veci žalovaný tvrdil, že proti nároku žalobcu na odstupné započítal svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol proti žalobcovi
z dôvodu, že žalobca používal služobné vozidlo na súkromné účely. Toto tvrdenie žalovaného je
obsiahnuté napr. v odpore proti platobnému rozkazu ( č. l. 30 ) a tiež v prednese žalovaného na
pojednávaní dňa 6. 11. 2007. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku s týmto tvrdením

žalovaného nevysporiadal.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého
stupňa musieť zamerať pozornosť na zistenie, či nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 948,31
eur nezanikol započítaním pohľadávky, ktorú má mať žalovaný proti žalobcovi. Preto bude súd prvého

stupňa musieť v prvom rade zistiť, či vôbec žalovaný má proti žalobcovi ním tvrdenú pohľadávku vo
výške 948,31 eur. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného, ktorý teda bude musieť
preukázať ako základ tak aj výšku ním tvrdenej pohľadávky. Ďalej bude treba zistiť, či boli splnenézákonné podmienky pre započítanie. Je zatiaľ nepochybné, že z týchto podmienok boli splnené dve a to
1/ vzájomnosť pohľadávok, 2/ rovnaký druh plnenia. Bude treba posúdiť, či predmetné pohľadávky boli
spôsobilé na započítanie ( § 581 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 2 Zák. práce ) a či žalovaný

urobil právny úkon smerujúci k započítaniu. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že
pohľadávka žalovaného proti žalobcovi sa mohla stať splatnou najskôr prvého dňa po tom, ako žalobcu
vyzval na plnenie, t. j. na zaplatenie náhrady škody, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 563
Obč. zák. ). Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku ( § 581 ods. 2 druhá
veta Obč. zák. ).

Až po doplnení dokazovania v tomto smere bude súd prvého stupňa môcť vo veci rozhodnúť.

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.