Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/228/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217614
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112217614.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v K., B. X, 2. P.
V., N.. XX.X.XXXX, bývajúcej M. K.E., C. XX, X. H. L., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., N. Y. XX, X. V. L., N..
X.XX.XXXX, bývajúceho M. K., N. XX, X. V. K., N.. XX.X.XXXX, bývajúcej M. K., F. X, všetci zastúpení
JUDr.MilanomSlebodníkom,advokátom,sosídlomvKošiciach,Štúrova20,protižalovanémuQ.V.,nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K., M. XX, zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom

v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne v 2.
rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2013, č.k. 13C/174/2012-47 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:

I/ konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade voči žalovanému zastavil,

II/ vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného priznal náhradu trov konania žalovanému, pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia v sume 200,52 eur a žalobkyni v 2. rade uložil povinnosť priznanú sumu
zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,

III/ návrh žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade voči žalovanému vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách týchto účastníkov.

Konštatoval, že po podaní žaloby, ktorou sa žalobcovia v 1. až 5. rade domáhali určenia, že je neplatná
darovacia zmluva zo dňa 18.2.2009 uzavretá medzi V. V., T.. S., zomrelou dňa XX.X.XXXX P. Q.

V., zomrelým dňa XX.X.XXXX ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, žalobkyňa v 2. rade dňa
17.3.2013 zobrala žalobu späť a žiadala vo vzťahu k nej konanie zastaviť. Žalovaný so zastavením
konania súhlasil a voči žalobkyni v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 200 eur,
ktoré vyčíslil ako trovy jeho právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 58,69 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 19.9.2012 a vyjadrenie k žalobe) a 2x režijný paušál á 7,63 eur, za účasť na
pojednávaní dňa 19.4.2013 á 60,07 eur a režijný paušál 7,81 eur.

Výrok o zastavení konania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust. § 96 O.s.p. a účinným

dispozitívnym úkonom žalobkyne v 2. rade, ktorým zobrala žalobu voči žalovanému v celom rozsahu
späť skôr než sa začalo pojednávanie.Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného súd prvého stupňa odôvodnil
ustanovením § 146 ods. 2, § 149 ods. 1 a § 151 O.s.p.. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo zásady
procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou a preto žalovanému priznal náhradu trov jeho

právneho zastúpenia podľa ich vyúčtovania v súlade s ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, pozostávajúce z odmeny za tri úkony právnej služby a
to za l/ prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 19.9.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. á 58,69 eur), 2/
vyjadrenie k návrhu na začatie konania doručené súdu dňa 20.9.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. á

58,69 eur), 3/ účasť na pojednávaní dňa 19.4.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. á 60,07 eur), z náhrady
režijného paušálu 2 x 7,63 eur za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2012 a 1 x 7,81 eur za úkon
právnej služby poskytnutý v roku 2013 (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Priznanú sumu uložil žalobkyni v 2.
rade zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

O vylúčení návrhu žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade voči žalovanému súd prvého stupňa rozhodol podľa
ust. § 112 ods. 2 O.s.p..

Protitomutouzneseniupodalavčasodvolaniežalobkyňav2.radezdôvodovuvedenýchvust.§205ods.
2, písm. d) a f) O.s.p.. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmeniť a
vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Predovšetkým poukázala na skutočnosť, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré bol súd prvého stupňa v zmysle § 150 O.s.p. povinný skúmať ex offo a pre ktoré žalovanému

nemal vôbec priznať náhradu trov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa mal
súd prvého stupňa prihliadnuť najmä k skutočnosti, že je ovdovelou starobnou dôchodkyňou, ktorej
jediným príjmom je dôchodok a v prípade, ak bude zaviazaná platiť trovy právneho zastúpenia, budú tým
vážne ohrozené jej základné životné potreby. Zároveň poukázala na skutočnosť, že jedným z úkonov,
za ktoré súd prvého stupňa priznal žalovanému náhradu trov jeho právneho zastúpenia, je aj účasť na

pojednávaní dňa 19.4.2013, pričom podanie, ktorým žalobu vzala späť, podala na súd osobne už dňa
17.4.2013. Napriek tomu súd vykonal neúčelné pojednávanie, za ktoré dokonca žalovanému priznal
náhradu, aj keď je zrejmé, že za tento úkon žalovanému náhrada voči nej nemôže patriť.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť uznesenie a žalovanému priznať
náhradu trov odvolacieho konania v sume 67,88 eur za vyjadrenie k odvolaniu (60,07 eur a režijný paušál

7,81 eur).

Tvrdil, že dôvodom zastavenia konania o návrhu žalobkyne v 2. rade voči žalovanému bol jej procesný
úkon a preto, vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle vety prvej ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p., je žalobkyňa v 2. rade povinná žalovanému trovy konania nahradiť, nakoľko nie sú
splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., naopak aplikácia tohto ustanovenia voči žalovanému

by bola v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 150 O.s.p. totiž nie je možné vykladať tak, že možno
kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu
trov konania úspešnému účastníkov konania.

Uviedol, že žalobkyňa v 2. rade od samého začiatku nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby, a
pretoakbyžalobunezobralaspäť,súdbyztohtodôvodujejžalobuzamietol.Žalovanýzároveňpoukázal

na predmet sporu, ktorým je darovanie medzi blízkou rodinou a na skutočnosť, že hoci k darovaniu došlo
už ku dňu 18.2.2009, žalobkyňa v 2. rade podala žalobu až v roku 2012 a nie ešte za života darkyne,
kedy dôkazná situácia by bola ľahšia a bolo by možné bez problémov overiť jej zdravotný stav ako i
spôsobilosť.

Žalovaný preto vníma podanie žaloby až po smrti darkyne ako šikanózne a účelové. Žalobkyňa v 2.

rade totiž nespochybňovala právnu spôsobilosť nebohej darkyne v čase, kedy sa v jej prospech vzdala
dedičského podielu (viď dedičské konanie sp. zn. 24D 368/2009, Dnot 147/2009), navyše k darovaniunehnuteľnosti došlo za vedomia všetkých súrodencov pod podmienkou, že žalovaný ako obdarovaný sa
spolu so svojou manželkou postará o dom. V konečnom dôsledku malo darovanie dopad na jeho život,
keďže jeho manželka ukončila pracovný pomer, len aby sa celodenne spolu s ním starala o nebohých

rodičov, pričom takto sa spolu o darcov starali tri a pol roka. Za tento čas ani jeden zo žalobcov nikdy
neponúkol žalovanému žiadnu pomoc a jediným ich konaním je spochybňovanie vôle darkyne po jej
smrti, čo je podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie
a ani pre zmenu napadnutého uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v 2. rade podala odvolanie len čo do výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu k žalovanému, právoplatnosť ostatných výrokov jej odvolaním nebola dotknutá (§ 206 ods.
3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho prieskumu zostal tak len výrok o náhrade trov vo vzťahu žalobkyne v 2. rade

a žalovaného.

Z obsahu uznesenia vyplýva, že z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade vzala žalobu späť voči žalovanému,
súd musel zastaviť konanie, z čoho v zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. žalobkyni
vyplýva povinnosť uhradiť účelne vynaložené trovy žalovaného.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Preposúdenienárokunanáhradutrovkonaniaprizastaveníkonaniajevzmyslecitovanéhoustanovenia
rozhodujúce posúdenie, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia
je v takom prípade potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa

žalujúca strana domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana zobrala návrh na začatie konania
späť.

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V tomto ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon
ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, ako

vyplynul z dispozície právnej normy. Je ale vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam,
ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú
náhradu trov konania.

V posudzovanej veci správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie zavinenia

zastavenia konania výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, avšak pochybil, ak
neposúdil zároveň okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1
O.s.p..Súdu totiž priamo zo zákona vplýva povinnosť i pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146
ods. 2 O.s.p. skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.

Súdna prax je ustálená v závere, že stanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnému účastníkovi konania.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. totiž musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody zvláštneho zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Aby ich súd mohol zodpovedne posúdiť podľa §

150 ods. 1 O.s.p., musí nevyhnutne najskôr poznať všetky relevantné okolnosti, pretože len na tomto
základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Musí však ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený.

Odvolací súd preto považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne spočívajúcu v tom, že súd
prvého stupňa neposudzoval rozhodnutie o trovách konania aj z hľadiska iných ustanovení, a to

predovšetkým z hľadiska ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a nezoberal sa ani otázkou, či žalovaným
uplatnené úkony právnej služby advokátkou možno považovať za účelne vynaložené. Hoci spravidla
záver o neúčelnosti uplatnených trov konania je sám osebe dostatočným dôvodom pre ich nepriznanie,
sám osebe totiž ešte nevylučuje aj existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.
1 O.s.p. na strane neúspešného účastníka konania

I účelnosť vynaložených trov je totiž potrebné posudzovať individuálne podľa okolností v každej veci.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval síce správnu právnu normu,

ale vec právne neposúdil i z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia vec
ani neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade
trov konania podľa uvedeného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí
nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so
znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými.

Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v časti napadnutej odvolaním zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak
prvostupňového ako aj odvolacieho konania a pri rozhodovaní sa vysporiadať so všetkými právne
významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie sa v tomto prípade posudzuje práve na uvádzané konkrétne okolnosti. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je preto potrebné prihliadať v prvom rade k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §

150O.s.p.sútiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunároku(práva)nasúde,postojúčastníkovvpriebehu
konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho
prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.