Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612212770
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612212770.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: Š. G., D.. X.X.XXXX, Š. P. Z., N. M. XXX/X, B.,
zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Krivským, so sídlom Advokátskej kancelárie, Sasinkova 24,
Skalica proti odporcom: 1. T. M., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXXX/XX, B., 2. S. M., D.. XX.XX.XXXX, N. N.
XXXX/X, H., 3. O. M., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXX, B., 4. Ľ. M., D.. XX.X.XXXX, N. A. G.H. XX, C. a 5. M.
Z., D.. X.X.XXXX, N. M. XXX, B., odporcovia v 1., 3., 4. a 5. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou

Kurucová, s.r.o., so sídlom Hubanova 486/2, Senica, IČO: 36 271 268 o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcom v 1., 2., 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.12.2012, ktorý doplnil podaním doručeným

tunajšiemu súdu dňa 13.12.2012, domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Senica pod sp. zn. 10C/33/2012. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 10C/33/2010 - 391
zo dňa 18.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 9Co/46/2012 - 427 dňa 29.6.2012, súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B., pôvodne
vedené v A. S.Ž. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX - dom súpisné číslo XXX (nové súpisné číslo XXX) a
zastavaná plocha o výmere 442 m2 a nehnuteľnosti zapísané v A. S. Č.. XXXX v k.ú. B. ako parc.

č. XXXX/X - záhrada o výmere 1018 m2 vedené na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zastavaná
plocha dom súpisné číslo XXX, dvor o výmere 782 m2 a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 1370 m2,
novovytvorené nehnuteľnosti v súlade s geometrickým plánom č. XC XXX/XX-XXX, X/XXXX zo dňa
22.3.2007 vypracovaným L.. M. B. patria do dedičstva po nebohej P.B. M., rodenej G., nar. X.XX.XXXX,
zomrelej XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom B., M. XXX v podiele 1 a do dedičstva po
nebohom T. M., rodenom M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy

bytom B., M. XXX v podiele 1, a to parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha dom súpisné číslo XXX o výmere
86 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha dvor včetne hospodárskej budovy X o výmere 353 m2, spolu
ohraničené spojnicami bodov X - XX - XX - XX - XX - XXXXX - XXXXX - XXXXX - XXXXX - XXXXX - X -
X - X - X - X a parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 3 m2 ohraničená spojnicami bodov X - XXXXX - X - X,
patria do dedičstva po nebohej P. M., rodenej G., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXX, naposledy bytom B., M. XXX v podiele 1 parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha dvor o výmere 58

m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 963 m2, spolu ohraničené spojnicami lomových bodov XXXXX
- XXXXX - XXXXX - XXXXX - XXXXX - X - X - XXXXX - XXXXX - XXXXX - XXXXX - X - X - X - XXXXX
s tým, že geometrický plán na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/X-X a XXXX/X-X č. XC XXX/XX-XXX
č- plánu X/XXXX zo dňa 22.3.2007 pre P. B., mapový list č. C. X-X/XX, vypracovaný L.. M. B. znalcom
odboru geodézie a kartografie, je súčasťou rozsudku.

Navrhovateľ žiadal povoliť obnovu konania z toho dôvodu, že sa objavil nový dôkaz, ktorý nebol použitý
v pôvodnom konaní. Ide o autentické obrazové podklady z leteckých meračských snímok z roku 1938a z roku 2009, ktoré navrhovateľovi poskytol H. Ú. N. N.. Navrhovateľ o existencii tohto dôkazu v čase
pôvodného konania nevedel a dozvedel sa o ňom dňa 20.10.2012. Navrhovateľ listom poslaným dňa
25.10.2012 požiadal H. Ú. o zaslanie týchto snímok. H. Ú. snímky poslal a navrhovateľ okamžite po

ich doručení požiadal B. - H. Z. Z..F..P.. N. o zameranie a porovnanie stavieb na pozemkoch parc. č.
XXXX a XXXX v k.ú B.. Zároveň sa koncom októbra 2012 navrhovateľ na Správe katastra Z. dozvedel,
že pôvodný rozsudok bol Okresnému súdu Senica vrátený, pretože na základe výroku tohto rozsudku
nie je možné vykonať zápis vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že ide o nové dôkazy a aj o nové
skutočnosti, ktoré bez viny navrhovateľa nemohli byť v pôvodnom konaní použité a ktoré môžu pre

navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie, navrhovateľ navrhol, aby súd povolil obnovu konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 10C/33/2010 a zároveň, aby súd po novom
prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým návrh odporcov v 1. až 5. rade zamietne a súčasne ich zaviaže
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súdvkonaníopovoleníobnovykonaniasanajskôrzaoberallenotázkou,čiobnovukonaniapovolíalebo

juzamietne.Abysúdmoholnávrhnaobnovukonaniapovoliť,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti,
ktorých splnenie vyžaduje Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), tzn. či
je návrh na obnovu konania prípustný, či ho podala osoba, ktorá bola naň oprávnená, a či bol návrh
podaný včas.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným

finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 229 O.s.p., obnova nie je prípustná proti rozsudkom
a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;
b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 3 O.s.p., navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu
konania povolí.

Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo
preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 34 ods.1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej

dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 67 ods. 1 Katastrálneho zákona, geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,
verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje

o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj
bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak
ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

Podľa § 67 ods. 3 Katastrálneho zákona, geometrický plán môže vyhotoviť okresný úrad; iná právnická

osoba alebo fyzická osoba vtedy, ak má živnosť podľa osobitného predpisu, alebo znalec z odboru
geodézie a kartografie, ak bol ustanovený za znalca v súdnom konaní.

Podľa § 67 ods. 4 Katastrálneho zákona, ten, kto vyhotovil geometrický plán, a nemá osobitné
oprávnenie vydané úradom, zabezpečí jeho overenie osobou, ktorá má oprávnenie na overovanie

geometrických plánov podľa osobitného predpisu.

Podľa § 67 ods. 5 Katastrálneho zákona, pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený
aj okresným úradom.

Podľa § 68 ods. 1 Katastrálneho zákona, katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať
a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty.

Súd pri skúmaní podmienky prípustného predmetu zistil, že proti rozsudku č.k. 10C/33/2010 -
391 zo dňa 18.10.2011 je obnova konania prípustná, keďže sa nejedná o rozsudok uvedený § 229 písm.

a) alebo b) O.s.p., proti ktorému je obnova konania zo zákona vylúčená.

Predmetný rozsudok teda možno napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom - návrhom na obnovu
konania. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 228 O.s.p. návrh na povolenie obnovy konania môže
podať len účastník v pôvodnom konaní, a to len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý z dôvodov na obnovu

konania taxatívne vymenovaných v odseku 1 pod písm. a) až f).

Aby súd mohol povoliť obnovu konania podľa § 228 O.s.p. musí ísť o také skutočnosti, rozhodnutia, či
dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré zároveň môžu pre
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 10C/33/2010 zistil, že geometrický plán, ktorý je súčasťou právoplatného rozsudku,
vypracoval dňa 22.3.2007 znalec L.. M. B. a úradne ho overil dňa 10.4.2007 pod číslom XXX/XX L..
S. G.. Geometrický plán bol vyhotovený v súlade s ustanovením § 67 Katastrálneho zákona. Všetci
účastníci s ním boli oboznámení a vzhľadom k tomu, že katastrálny operát je verejný a každý má
právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty, pochybenie nemôže byť dôvodom

na mimoriadny opravný prostriedok. Účastníci boli právne zastúpení a so všetkými skutočnosťami boli
riadne oboznámení. Mimo iného rozsudok s určením vlastníckeho práva sa zapisuje záznamom, ktorý
plní evidenčnú funkciu a nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Pôvodný
právoplatný rozsudok spolu s geometrickým plánom súd doručil dňa 28.3.2008 vtedajšej Správe katastra
Z.. Správa katastra oznámila súdu prípisom zo dňa 27.5.2008, že vo veci bolo rozhodnuté o tom, že

špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej P. M. a rozsudok je možné zapísať až po
doložení osvedčenia o dedičstve po nebohej P. M.. Tunajší súd preto rozsudok zo dňa 18.10.2011
doručoval Správe katastra Z. informatívne ako obyčajnú zásielku s uvedením, že geometrický plán im
bol doručený dňa 28.3.2008. Tú skutočnosť, ktorú sa navrhovateľ dozvedel na vtedajšej Správe katastra
Z. koncom októbra 2012, sa mohol dozvedieť minimálne dňa 27.5.2008, kedy sa Správa katastra

vyjadrovala k záznamu Okresného súdu Senica a toto vyjadrenie bolo súčasťou spisu. V konečnom
dôsledku sa veci patriace do dedičstva určené rozsudkom budú prejednávať ako novoobjavený majetok
v rámci dedičských konaní, kde sa môže podľa potreby revidovať zhoda údajov katastra s právnym
stavom a so skutočným stavom, prípadne aktualizovať geometrický plán.Ďalšouobjektívnoupodmienkouprípustnostinávrhunaobnovukonaniajepodľacitovanéhoustanovenia
§ 230 O.s.p. zachovanie zákonných lehôt, ktoré Občiansky súdny poriadok pre podanie návrhu na

obnovu konania predpisuje. Zákon ustanovuje trojmesačnú subjektívnu lehotu pre podanie návrhu,
ktorá začína plynúť od toho času, keď sa účastník o dôvode obnovy dozvedel, a trojročnú objektívnu
lehotu od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v § 230 ods. 2
O.s.p.), ktorá znamená najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania. Návrh na
obnovu konania bol podaný na Okresný súd Senica dňa 7.12.2012. Jedným z dôvodov, na ktorý sa

navrhovateľ odvoláva, je chybný geometrický plán, ktorý bol na vtedajšiu Správu katastra Z. doručený
dňa 28.3.2008, avšak vyjadrenie Správy katastra bolo súčasťou spisu od 27.5.2008. Ak by geometrický
plán bol skutočne dôvodom obnovy konania, objektívna lehota by začala plynúť odo dňa právoplatnosti
rozsudku, avšak na podanie návrhu na obnovu konania by musela byť zachovaná aj subjektívna lehota,
ktorá však uplynula dňom 29.9.2012, preto návrh podaný dňa 7.12.2012 je oneskorený, podaný zjavne
po lehote.

Ako z citovaného ustanovenia § 230 ods. 3 O.s.p. vyplýva, zmeškanie zákonných lehôt na uplatnenie
návrhu na obnovu konania nemožno odstrániť navrátením lehoty podľa § 58 O.s.p., preto uplynutím či
už subjektívnej trojmesačnej alebo objektívnej trojročnej lehoty stráca účastník možnosť podať účinne
návrh na obnovu konania.

Navrhovateľ nepreukázal ani existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci (§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a ani existenciu takých dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

Navrhovateľ síce predložil súdu nový dôkaz, ktorý nebol použitý v pôvodnom konaní, a to obrazové
podklady z leteckých meračských snímok z roku 1938 a z roku 2009, ktoré odporcovi poskytol H. Ú. N.
N., a na základe ktorých bol dňa 29.11.2012 vypracovaný spoločnosťou B. - H. Z., Z..F..P.. N. dokument
označený ako zameranie a porovnanie stavieb na pozemkoch G. - Y. parc. č. XXXX a XXXX pre k.ú.
B., avšak súd je toho názoru, že obrazové podklady z leteckých meračských snímok z roku 1938 a z

roku 2009 bolo možné použiť a predložiť aj v pôvodnom konaní, keďže existovali už v čase rozhodnutia
súdu prvého stupňa, teda ku dňu 18.10.2011.

Súd pri skúmaní podmienok prípustnosti obnovy konania zistil, že jednak navrhovateľ dostatočne
nepreukázal existenciu dôvodov obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. a jednak svoj návrh podal

zjavne oneskorene, teda po uplynutí zákonom ustanovenej trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania, preto súd podľa § 234 ods. 2 O.s.p. návrh na povolenie obnovy konania
zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom v 1. až 5.
rade, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že títo si náhradu
trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).