Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 14, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/258/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200397
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1309200397.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/. G.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č..
XXX, zastúpený opatrovníčkou: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, 2/ E. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. Č.. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Alojz Baránik, ul. Mateja Bela č. 8, Bratislava,
proti odporkyni: P.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX, W., zastúpená: mabp legal s. r. o., IČO: 36
857 726, Kýčerského ul. č. 5, Bratislava, o zaplatenie istiny 245.635,- eur s príslušenstvom a o určenie,

že právny vzťah trvá, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.
októbra 2010, č. k. 12C 9/2009-379, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu
122.817,50 eur s 10% úrokom z omeškania ročne od 24.02.2009 do zaplatenia a navrhovateľke

2/ sumu 122.817,50 eur s 10% úrokom z omeškania ročne od 24.02.2009 do zaplatenia a určil, že
právny vzťah založený Kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2008 medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a
odporkyňou ako kupujúcou stále trvá. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 37 ods.1, § 40 ods.
2, § 48 ods. 1, 2, § 507 ods. 1 prvá veta, § 588, § 597 ods. 1, 2, § 623 ods. 1 prvá veta, § 623
ods. 2, § 48, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne
dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovania preukázané, že navrhovateľ 1/ a

navrhovateľka 2/, ako predávajúci a odporkyňa, ako kupujúca uzatvorili dňa 16.10.2008 Kúpnu zmluvu,
ktorou navrhovatelia odpredali odporkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa na X. J. Č.. XX, zapísané na
Liste vlastníctva č. XXXX s tým, že za navrhovateľa 1/ Kúpnu zmluvu podpísal súdom ustanovený
opatrovník Y. P., pričom súd následne tento úkon schválil a deň pred podpisom Kúpnej zmluvy dňa
15.10.2008, podpísala odporkyňa, navrhovateľka 2/ a opatrovník navrhovateľa 1/ Protokol o odovzdaní
nehnuteľnosti, v ktorom si vymienili, že odporkyňa ako preberajúca je oprávnená na nehnuteľnosti

vymeniťzámokaurobiťinévhodnéopatrenianazamedzenievstupudonehnuteľnostitretímosobámato
vrátane navrhovateľov, ako odovzdávajúcich. Poukázal na skutočnosť, že Protokol zároveň stanovoval,
že odovzdávajúci udeľujú preberajúcej svoj neodvolateľný súhlas na realizáciu stavebných a búracích
prác, ktoré sa budú realizovať na základe žiadosti a úkonov podaných odovzdávajúcimi, ale v súlade s
požiadavkami a potrebami preberajúcej, ktorá tieto podklady v celom rozsahu pripravila a zabezpečila
aj príslušnú dokumentáciu a administratívu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že listom zo dňa

16.12.2008, doručeným Katastrálnemu úradu v W. dňa 17.12.2008, podala odporkyňa návrh na vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a Listom zo dňa 16.12.2008 odporkyňa odstúpila od
Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2008, keď ako dôvod uviedla, že dňa 08.12.2008 predmet zmluvy zhorel,
pričom došlo k takému poškodeniu statiky objektu, že nie je možná ani jeho plánovaná rekonštrukcia
s tým, že predmet kúpy zanikol, čím došlo k zmareniu účelu Kúpnej zmluvy, nakoľko predmet Kúpnej
zmluvy má také vady, ktoré nie je možné nijakým spôsobom odstrániť a robia ho neupotrebiteľným.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že zo spisu Správy katastra sp. zn. Q. XXXXX/
XX vyplýva, že katastrálne konanie je v súčasnosti prerušené a nakoľko zo strany odporkyne došlok jednostrannému odstúpeniu od Kúpnej zmluvy a opodstatnenosť odstúpenia bola medzi účastníkmi
sporná, ako predurčujúcu otázku riešil, či došlo k zrušeniu Kúpnej zmluvy a či pôvodný dôvod plnenia
skutočne odpadol s tým, že z výpovede svedka G.. D. mal súd prvého stupňa za preukázané, že so

stavom spornej nehnuteľnosti bola odporkyňa a jej manžel minimálne od mesiaca jún 2008 veľmi dobre
oboznámení,keďženavrhovatelia1/a2/odporkyninehnuteľnosťsprístupniliavkonanívypočutýsvedok
vykonal kontrolnú sondu, t.j. zistil v akom stave bola kupovaná nehnuteľnosť, a preto nie je na mieste
vyhovárať sa, že dom nemal inžinierske siete, že to bola záhradná chatka a že krov, trámy a strecha
boli schátrané, skutočnosti, ktoré podľa súdu prvého stupňa mala odporkyňa zvážiť pred podpisom

Kúpnej zmluvy. Poukázal ďalej na skutočnosť, že všetky dôležité právne dokumenty pripravoval manžel
odporkyne, ktorá ho k týmto úkonom (kúpna zmluva, návrh na vklad, protokol atď.), ako človeka s
právnym vzdelaním splnomocnila s tým, že navrhovatelia ako právne nevzdelaní ľudia v snahe vyjsť
odporkyniajejbytovejotázkevústrety,Protokolom,eštedeňpredpodpisomKúpnejzmluvyjejodovzdali
svoj dom a záhradu, aby mohla začať s prípravnými prácami a stihnúť sa presťahovať do jari 2009. Súd
prvého stupňa skonštatoval, že dodatočne povedať v záverečnej reči právnym zástupcom odporkyne,

že na Protokol bolo potrebné aplikovať ust. § 28 Občianskeho zákonníka, čiže bolo potrebné jeho
schválenie súdom, je síce pravda, ale súd by žiadnemu opatrovníkovi navrhovateľa 1/ neudelil mandát
k podpisu protichodného dokumentu ku Kúpnej zmluve, ktorým Protokol jednoznačne bol, a to najmä
v časti IV. bod 2 Protokolu - súhlas na realizáciu stavebných a búracích prác. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa ust. § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka nemôže sa

neplatnosti dovolávať ten, kto ju sám spôsobil s tým, že z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckej
výpovede G.. F., suseda spornej nehnuteľnosti mal preukázané, že už dňa 03.09.2008 bola stodola
u navrhovateľov zbúraná, stromy odpílené a odvezené, čo znamená, že sa tak stalo ešte skôr ako
mesiac pred podpisom samotného Protokolu, ktorý bol podpísaný dňa 15.10.2008 a tiež samotnou
Kúpnou zmluvou. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že až do samotného požiaru na

spornej nehnuteľnosti dňa 07.12.2008 odporkyňa na nehnuteľnosti nevykonávala iba toľko deklarované
„čistiace práce“, ale došlo k samotnému búraniu domu navrhovateľov, a to bez právoplatného búracieho
povolenia, čo je v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodnutie o odstránení stavby stavebný úrad vydal
až dňa 10.12.2008, pričom toto nie je do dnešného dňa právoplatné a medzičasom bolo zrušené. Súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že v čase od mesiaca jún 2008 do 07.12.2008,

teda do požiaru, odporkyňa rozobrala navrhovateľom strechu domu, krov a na dome ostal iba strop a
obvodové múry a z výpovede svedka G.. F. a jeho fotodokumentácie, ako i fotodokumentácie OR Hazz
z miesta nehnuteľností bolo zistené, že po požiari boli následne odporkyňou vybúrané všetky drevené
okná, všetky stropy prízemia a odporkyňa tak búrala dom i po požiari. V konaní nebolo sporné, kto
búracie práce vykonával, že to boli ľudia na pokyn odporkyne, resp. jej manžela. Za najzávažnejšie

konanie absolútne v rozpore so zákonom súd prvého stupňa považoval správne konanie, ktoré v mene
navrhovateľov 1/ a 2/ viedla odporkyňa, resp. jej manžel a to konanie o vydanie povolenia o odstránenie
stavby, pričom po oboznámení sa s obsahom spisu O. X. Ú. Q. W. sp.zn. Y. zistil, že spisový materiál
sa začína žiadosťou o vydanie búracieho povolenia pre objekt rodinného domu na X. Č.. XX Q. W. zo
dňa 02.10.2008, v záhlaví ktorej sú skutočne uvedené mená a bydlisko navrhovateľov 1/, 2/, pričom

na konci tejto žiadosti je namiesto dvoch podpisov uvedený jeden a to už voľným okom viditeľný, že
sa nezhoduje ani s podpisom navrhovateľky 2/, a ani s podpisom opatrovníka navrhovateľa 1/, keď
na citovanej žiadosti nie je ani zmienka o tom, že navrhovateľ 1/ je nesvojprávny a že ho v tomto
konaní mal zastupovať súdom ustanovený opatrovník. Súd prvého stupňa uviedol, že toto podanie bez
podpisov oboch žiadateľov, nemalo byť bez odstránenia tejto vady bez ďalšieho, riadnym návrhom na

začatiebúraciehokonaniaatovinoustavebnéhoúradu,ktorývovecinedôslednepostupovalapromptne
dňa 08.10.2008 vydal záväzné stanovisko a súhlasil s odstránením stavby, pôvodného murovaného
rodinného domu. V odôvodnení rozhodnutia ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dňa 02.12.2008 P. Č. W.
- A. P. vydala oznámenie o začatí konania o odstránenie stavby sporného rodinného domu a následne
dňa 10.12.2008 rozhodnutie č. Ú.-XXXX/XXXX-E., ktorým bolo povolené odstránenie stavby, pričom

na základe odvolania navrhovateľky 2/, O. X. Ú. Q. W. napadnuté rozhodnutie stavebného úradu P. Č.
W. - A. P. zo dňa 10.12.2008, právoplatne dňa 16.08.2009 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie s tým, že nadriadený orgán v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad
sa v konaní dôsledne neriadil zákonom, nakoľko žiadosť bola i podľa jeho názoru podpísaná šifrou
jednej osoby, ktorá sa nedá identifikovať. Z dôvodu, že toto konanie je v súčasnosti zrušené, nakoľko

bol porušený zákon, keď navrhovateľ 1/ nebol zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom, toto
konanie je neplatné a preto súd prvého stupňa za nadbytočný považoval návrh právneho zástupcu
odporkyne, na nariadenie grafologického dokazovania ohľadom pravosti podpisu navrhovateľky 2/,
keď i navrhovateľ 1/ nemohol vystupovať v tomto konaní ako legitímny účastník a tento jeho návrhzamietol. Poukázal na list zo dňa 16.12.2008, ktorým odporkyňa po požiari odstúpila od Kúpnej zmluvy
zo dňa 16.10.2008, kde ako dôvod uviedla, že dňa 08.12.2008 predmet zmluvy zhorel, pričom došlo
k takému poškodeniu statiky objektu, že nie je možná ani jeho plánovaná rekonštrukcia a má za to,

že predmet zmluvy zanikol, čím došlo k zmareniu účelu zmluvy, nakoľko predmet zmluvy má také
vady, ktoré nie je možné nijakým spôsobom odstrániť a robia ho neupotrebiteľným, avšak podľa súdu
prvého stupňa tvrdenie odporkyne, že išlo o rozsiahly požiar, že dom bol zničený, bolo v konaní úplne
vyvrátené a to najmä odborným posudkom E. M. Q. W. zo dňa 07.01.2009, ktorý konštatuje, že ide
o požiar odpadu na báze dreva na prízemí rodinného domu v demolácii, pričom žiadna vyčísliteľná

škoda nevznikla s tým, že pravdepodobnou príčinou požiaru bola neopatrnosť nezistenej osoby, pri
kúrení v krbe v prízemnej miestnosti, skutočnosť, ktorá bola potvrdená i svedeckou výpoveďou G..
F., ktorý uviedol, že si urobil fotografie z domu navrhovateľov z toho dňa, a z ktorých je vidno, že z
domu nejdú žiadne plamene, iba pri komíne a vo svetle pouličnej lampy sa trošku dymilo. Vo vzťahu k
tvrdeniu, že požiarom došlo k zmareniu a účelu Kúpnej zmluvy, že predmet má také vady, ktoré nie je
nijakým spôsobom možné odstrániť súd prvého stupňa ďalej uviedol, že toto vyvrátil vo svojej výpovedi

i odporkyňou oslovený statik G.. L., ktorý na otázku, či spôsobil požiar nepoužiteľnosť objektu, resp.
muselo byť murivo sanované, uviedol, že to bolo iba na investorovi ako sa rozhodne a k otázke, či išlo
o neodstrániteľnú vadu uviedol, že začmudené steny za neodstrániteľnú vadu nepovažuje, nakoľko je
to vada odstrániteľná. Súd prvého stupňa uviedol, že sa jednoznačne stotožnil s názorom právneho
zástupcu navrhovateľov na vec, ako po stránke skutkovej i právnej tak, ako to uviedol právny zástupca

navrhovateľov v záverečnej reči, keď tvrdenia navrhovateľov ohľadom skutkového stavu sa až na malé
nezrovnalosti ukázali pravdivé a preto boli pre súd dôveryhodnými. Naopak tvrdenia odporkyne, napr.
že nevstúpila do faktickej držby domu, napriek podpisu Protokolu, posúdil ako absolútne nepravdivé a
zavádzajúce, pretože to bola odporkyňa, ktorá dom navrhovateľov takmer zrovnala so zemou, nechala
im z neho iba torzo, obvodové múry, pričom kúpnu cenu ani sčasti nezaplatila a uviedol, že jej tvrdenia,

že svojimi čistiacimi prácami zhodnotila nehnuteľnosť navrhovateľov, sú takmer výsmechom a v úplnom
rozpore s dobrými mravmi s tým, že nebolo vecou tohto konania odhaliť páchateľa požiaru, ale v konaní
ani odporkyňa nepreukázala, že by požiar spôsobil navrhovateľ 1/. Súd prvého stupňa tak mal za to, že
tak ako hypoteticky mohol neopatrnosťou spôsobiť požiar navrhovateľ 1/, tak ho mohli neopatrnosťou
spôsobiť robotníci na stavbe, ktorí si v chladných mesiacoch mohli v krbe kúriť. Uviedol, že odporkyňa

žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa o zabezpečenie nehnuteľnosti pred vniknutím iných osôb do nej
nepreukázala a dokonca jej architekt pred súdom vypovedal, že sa mali lepšie postarať o zabezpečenie
nehnuteľnosti, a vykonať nejaké opatrenia na zabránenie vstupu navrhovateľa 1/ na pozemok. Taktiež
odporkyňa nepreukázala, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2008 zaslala Y. P., ktorému
jedinému ako opatrovníkovi navrhovateľa 1/ ho zaslať mala, pričom opatrovník navrhovateľa 1/ potvrdil,

že mu odporkyňa odstúpenie od kúpnej zmluvy nedoručila a naviac z informácie od Slovenskej pošty
vyplynulo, že adresovaná zásielka pre Y. P. sa vrátila ešte v januári 2009, za odporkyňu ju prevzala
jej svokra, teda zásielka adresovaná Y. P. sa vrátila odporkyni ako nedoručená. Súd prvého stupňa
poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Katastrálneho úradu o prerušení konania, z ktorého vyplýva,
že odporkyňa, ako kupujúca nepreukázala doručenie odstúpenia ostatným účastníkom Kúpnej zmluvy.

Súd mal odstúpenie odporkyne od Kúpnej zmluvy za nedôvodné, naviac i preto, že odporkyňa sa
sama a nie na základe odborného posúdenia architekta G.. D. alebo statika G.. L. sama rozhodla
od Kúpnej zmluvy odstúpiť a jej dôvody sa napokon pred súdom ukázali ako nepravdivé, z dôvodu
ktorého odporkyňu zaviazal na zaplatenie kúpnej ceny navrhovateľom a cenu cenu rozdelil s ohľadom na
nesvojprávnosťnavrhovateľa1/nadverovnaképoloviceapodobnerozhodoliotejčasti,žeprávnyvzťah

založený Kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2008 medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a odporkyňou
ako kupujúcou, stále trvá, aby mohlo byť ukončené, doposiaľ prerušené katastrálne konanie. Povinnosť
odporkyne zaplatiť navrhovateľom príslušenstvo k priznanej istine odôvodnil súd prvého stupňa vecne
omeškaním odporkyne dňom 24.02.2009, kedy jej bola kúpna cena 245.635,- eur vrátená na jej bankový
účet a súčasne si v tento deň prevzala podľa doručenky výzvu na bezodkladnú úhradu kúpnej ceny

navrhovateľom, čo neurobila. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust, § 142 ods. 1 O.s.p.
a vecne úspechom navrhovateľov v konaní, ktorým priznal náhradu trov, ktoré vznikli na ich právnom
zastúpení a zároveň pozostávajúcich z náhrad cestovného verejnou dopravou vo výške 60, 30 eur
(9,25 eur + 9,25 eur + 9,25 eur + 10,85 eur + 10,85 eur + 10,85 eur) zo stravného navrhovateľky 2/ vo
výške 21,60 eur a z trov dôkazov vo výške 417,64 eur. Povinnosť odporkyne zaplatiť súdny poplatok

odôvodnil právne ust. § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a vecne tým, že navrhovatelia boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov prevyšujúcich
sumu 150,- eur a odporkyňa od platenia súdnych poplatkov oslobodená nebola, a preto bola zaviazaná
na zaplatenie zvyšku súdneho poplatku tak, že pri základnej sadzbe poplatku za návrh vo výške 6%,ktorý činil 14.738,10 eur a 99,50 eur za určovací návrh, čo predstavuje spolu sumu 14.837,60 eur, od
ktorej bola odpočítaná zaplatená suma 150 eur, vznikla jej povinnosť, zaplatiť súdny poplatok vo výške
14. 687,60 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ako i z dôvodu, že súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. c) O.s.p. a navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odporkyňa uviedla, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, ktoré k vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa viedli, keď podľa jej názoru
súd prvého stupňa odôvodnil svoj výrok, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

1/ sumu 122. 817,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne odo dňa 24.02.2009
do zaplatenia a navrhovateľke 2/ sumu 122. 817,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10
% ročne odo dňa 24.02.2009 do zaplatenia, nedostatočne, iba textom uvedeným v predposlednom
(v časti istiny) a v poslednom (v časti príslušenstva) odseku na strane 23 napadnutého rozsudku s
tým, že je nepreskúmateľným rozhodnutím z dôvodu takmer absolútnej neexistencie odôvodnenia, je

rozhodnutím protiústavným z dôvodu porušenia základného práva odporkyne na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy a rozhodnutím arbitrárnym, nesprávnym z dôvodu uloženia povinnosti platiť v
rozpore s explicitným prejavom vôle zmluvných strán. Poukázala na skutočnosť, že s navrhovateľmi
uzavrela dňa 16.10.2008 Kúpnu zmluvu, pričom z článku II. ods. 2 vyplýva explicitná dohoda zmluvných
strán, že bude povinná zaplatiť kúpnu cenu až potom, ako sa stane vlastníkom nehnuteľností, ktoré

sú predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy. Rovnako podmienkou zaplatenia kúpnej ceny bolo
kumulatívne predloženie listín, a to originálu Kúpnej zmluvy s vyznačením právoplatnosti rozhodnutia
katastrálneho úradu, originálu príslušného listu vlastníctva s náležitosťami stanovenými v Kúpnej zmluve
a originálu právoplatného rozsudku Okresného súdu Senica a preto skôr, ako by došlo k zmene
vlastníctva k nehnuteľnostiam, nevznikla a ani vzniknúť nemohla jej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, a

preto podľa odporkyne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o oprávnenosti nároku navrhovateľov na
zaplatenie kúpnej ceny vôbec nevzal do úvahy splatnosť kúpnej ceny, t.j. vznik nároku navrhovateľov
na jej úhradu podľa dohody účastníkov Kúpnej zmluvy. V čase verejného vyhlásenia rozsudku súdom
prvého stupňa tak neboli splnené podmienky splatnosti kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy a výrok
rozsudku súdu prvého stupňa v časti istiny fakticky zmenil vôľu účastníkov Kúpnej zmluvy, pričom

podľa odporkyne nahradiť vôľu rozhodnutím súdu vo všeobecnosti je síce podľa ust. § 50a ods. 2
Občianskeho zákonníka možné, ale iba na základe iného návrhu na začatie konania, ktorý v konkrétnej
situácii nie je aplikovateľný. Vo vzťahu k úrokom z omeškania odporkyňa uviedla, že záver súdu prvého
stupňa, že sa odporkyňa dostala do omeškania dňom 24.02.2009, kedy jej bola kúpna cena vo výške
245. 635,- EUR vrátená na jej bankový účet a súčasne si v tento deň prevzala podľa doručenky

výzvu na bezodkladnú úhradu kúpnej ceny navrhovateľom, nemá oporu v Kúpnej zmluve a ani v
platnej právnej legislatíve, nakoľko do omeškania sa mohla dostať až potom, ako jej vznikla povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tak odporkyni vznikla až momentom nadobudnutia
vlastníctva nehnuteľností, k čomu však nikdy nedošlo, a preto odporkyňa nebola a ani nie je v omeškaní
s akoukoľvek platbou. K výroku súdu prvého stupňa, ktorým určil, že právny vzťah založený Kúpnou

zmluvou zo dňa 16.10.2008 medzi navrhovateľmi a odporkyňou stále trvá, odporkyňa uviedla, že súd
prvého stupňa neskúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v odôvodnení rozhodnutia
sa s touto časťou de facto vôbec nevysporiadal. Poukázala na skutočnosť, že naliehavý právny záujem
na určení, že právny vzťah založený Kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2008 medzi navrhovateľmi ako
predávajúcimi a odporkyňou ako kupujúcou stále trvá, nie je daný podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.,

keďže určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo, ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Podľa názoru odporkyne tak výrok súdu prvého stupňa, že právny vzťah založený Kúpnou zmluvou trvá,
nemôže byť spôsobilý zmeniť právny stav, týkajúci sa vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

prevodu podľa Kúpnej zmluvy. Odporkyňa uviedla, že napriek výroku súdu prvého stupňa o existencii
právneho vzťahu založeného Kúpnou zmluvou, sa vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom
prevodu na základe Kúpnej zmluvy nestane a teda jej ani nevznikne povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
podľa podmienok dohodnutých v Kúpnej zmluve. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej uviedla, ženavrhovatelia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko výrok súdu
prvého stupňa o tom, že vzťah založený Kúpnou zmluvou stále trvá, nerieši v konečnom dôsledku otázku
spornosti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a neistoty v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi

a odporkyňou, nakoľko sa nachádza v pozícii, kedy jej bola uložená povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
a pritom nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, keďže podľa ust. §
133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Navyše je toho názoru,
že ak nedôjde k vkladu vlastníckeho práva do katastra v prospech odporkyne, nemôže sa domáhať

určenia vlastníckeho práva proti navrhovateľom. Ďalej odporkyňa v podanom odvolaní namietla, že s
poukazomnajejvyjadreniezodňa14.10.2010rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzazoskutkového
zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, rovnako namietla aj postup
súdu prvého stupňa, keď uznesením zo dňa 15.10.2010 návrh odporkyne na vykonanie dokazovania
- znalecké dokazovanie grafológom zamietol, keď sa podľa odporkyne takýmto dokazovaním mohli
ozrejmiť pravosti podpisov na žiadostiach súvisiacich s búracím povolením. Podľa odporkyne nie je

zároveň pravdivé, že nepreukázala doručenie odstúpenia ostatným účastníkom Kúpnej zmluvy, keďže
z výsluchu účastníkov konania a z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, vyplýva, že
odstúpenie od Kúpnej zmluvy bolo priamo doručené navrhovateľke 2/ a v priebehu súdneho konania sa
dostalo do dispozičnej sféry navrhovateľa 1/.

Odporkyňa svoje odvolanie doplnila v zákonnej lehote, v ktorom uviedla, že navrhovateľ 1/ v konaní
vedenom pod sp. zn 12C 9/2009, bol zastúpený opatrovníkom Y. P., avšak tento opatrovník bol
rozhodnutím Okresného súdu Senica ustanovený za opatrovníka nesvojprávnemu navrhovateľovi 1/
výlučne a len na hmotno - právne úkony týkajúce sa uzavretia Kúpnej zmluvy a preto nebol a ani
nie je oprávnený zastupovať navrhovateľa 1/ v konaní pred súdom, nebol teda ani oprávnený udeliť

plnomocenstvo právnemu zástupcovi navrhovateľov. Namietla, že navrhovateľ 1/ nebol v celom konaní
pred prvostupňovým súdom riadne procesne zastúpený, čo odporkyňa považuje za závažné procesné
pochybenie, pre ktoré je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa minimálne zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Zároveň
odporkyňa uviedla, že v čase zloženia finančných prostriedkov do notárskej úschovy nebolo ešte

právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Senica, ktorým tento Kúpnu zmluvu schválil.

Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že sa s názorom odporkyne o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku nestotožňujú, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa so
svojim 26 - stranovým odôvodnením spĺňa kritériá, ktoré má mať, nakoľko uvádza, akými úvahami sa

pri rozhodovaní súd riadil a posúdil zistený skutkový stav v zmysle príslušných zákonných ustanovení.
Poukázali na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04), keď zdôraznili, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam bez toho, aby zachádzali do detailov
uvádzaných účastníkmi konania. Poukázali na skutočnosť, že skutkovo a právne relevantnou otázkou

v predmetnom konaní bola otázka platnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy odporkyňou ako kupujúcou,
toto odstúpenie od Kúpnej zmluvy bolo podľa navrhovateľov nedôvodné a preto nebolo podľa ich
názoru potrebné rozsiahle zdôvodňovať, prečo je odporkyňa povinná platiť kúpnu cenu z titulu platnej a
existujúcej Kúpnej zmluvy, pretože povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu jasne vyplýva zo zákona.
V priebehu prvostupňového konania odporkyňa podľa názoru navrhovateľov nijako nespochybňovala

svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu s príslušenstvom a pričinením odporkyne bola jedinou spornou
otázkou v konaní pred súdom prvého stupňa, platnosť odstúpenia od Kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k
tvrdeniu odporkyne, že v čase vyhlásenia rozsudku neboli splnené podmienky splatnosti kúpnej ceny
podľa Kúpnej zmluvy navrhovatelia vo svojom vyjadrení uviedli, že tento odvolací dôvod podľa ich
názoru neobstojí, nakoľko odporkyňa tieto skutočnosti uviedla v podanom odvolaní a to napriek tomu,

že v zmysle ust § 120 ods. 4 O.s.p. skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom
len za podmienok uvedených v ust. § 205a O.s.p., ktoré podľa názoru navrhovateľov splnené neboli.
Navrhovatelia uviedli, že nie je pravdou, že povinnosť odporkyne zaplatiť kúpnu cenu má podľa Kúpnej
zmluvy vzniknúť až potom, ako sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko táto skutočnosť v texte
Kúpnej zmluvy nie je uvedená a poukázali na základnú interpretačnú chybu odporkyne, a to, že

odporkyňa si pomýlila dohodnutý spôsob plnenia počas troch mesiacov trvania notárskej úschovy a
podmienenosťou plnenia v prospech navrhovateľov, pričom spôsob plnenia, t.j. spôsob, ako sa má
plnenie uskutočniť, je pri kúpnej zmluve vedľajším (nepovinným) dojednaním a spravidla spôsob plnenia
vyplýva zo zákona, pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak. Pri kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností jekupujúci dlžníkom predávajúceho, pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny a jeho veriteľom, pokiaľ ide o
prevod vlastníctva kupovanej veci. Spôsob plnenia predávajúceho je upravený pri kúpe nehnuteľností
kogentne - predávajúci plní tak, že podá na kataster nehnuteľností návrh na vklad a správa katastra

vykoná vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností. Plnenie predávajúceho vzhľadom na nevyhnutnú
ingerenciu štátneho orgánu sa obmedzuje na to, že predávajúci je povinný pripraviť z jeho strany všetky
podklady, listiny a prílohy k návrhu na vklad tak, aby vlastnícke právo mohlo byť podľa príslušných
predpisov na kupujúceho prevedené a k dovŕšeniu plnenia predávajúceho dochádza už mimo jeho
vôľu, pretože plnenie predávajúceho je dovŕšené rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu do

katastra nehnuteľností. Podľa názoru navrhovateľov jedným zo spôsobov plnenia kúpnej ceny, je plnenie
kúpnej ceny z notárskej úschovy, čo bolo dohodnuté aj v Kúpnej zmluve s tým, že spôsob plnenia
kúpnej ceny z notárskej úschovy bol medzi účastníkmi dohodnutý iba počas troch mesiacov odo dňa
zloženia peňazí a po uplynutí troch mesiacov viazanosti úschovy spôsob plnenia podľa navrhovateľov
dohodnutý nebol. Samotným uplynutím doby troch mesiacov, počas ktorej bol dohodnutý spôsob úhrady
kúpnej ceny z notárskej úschovy, nemohlo dôjsť k zániku záväzku samotného, došlo iba k uplynutiu

doby, počas ktorej bol dohodnutý spôsob plnenia, záväzok odporkyne však trval ďalej. Navrhovatelia
ďalej uviedli, že po uplynutí doby troch mesiacov notárskej úschovy, nebol dohodnutý iný následný
spôsob plnenia a preto platí všeobecná úprava splnenia záväzku, vyplývajúca z občianskoprávnych
predpisov, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa správne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
bez ďalšej špecifikácie spôsobu plnenia. S poukazom na ust. § 560 veta prvá Občianskeho zákonníka

navrhovatelia mali za to, že si splnili všetky svoje povinnosti, aby mohol byť vklad vlastníckeho práva
v prospech odporkyne povolený a jedine pričinením odporkyne vklad do dnešného dňa nemohol byť
povolený,apretosplnilipredpokladyvymáhaniapohľadávkyplynúcejzosynalagmatickéhovzťahu,ktoré
sú ustanovené v ust. § 560 veta prvá Občianskeho zákonníka. Namietli, že iba odporkyňa zapríčinila,
že k prevodu vlastníckeho práva na ňu k daným nehnuteľnostiam nedošlo, čím sa zmarilo dovŕšenie

plneniazostranynavrhovateľovatakétokonanie,resp.výkonprávaodporkynepredstavujepríkryrozpor
s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu. Poukázali na skutočnosť, že podmienkou vydania peňazí
z notárskej úschovy pre navrhovateľov bolo predloženie rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu,
listu vlastníctva na meno odporkyne a rozsudku Okresného súdu Senica, ktorým bol schválený právny
úkon za navrhovateľa 1/, a to do troch mesiacov odo dňa zloženia peňazí do úschovy a preto ohlásením

vstupu odporkyne do tohto nesporového konania (o schválenie právneho úkonu za nesvojprávneho v
štádiu písomného vyhotovenia rozsudku), zmarila možnosť navrhovateľov mať v lehote trvania úschovy
na rozsudku súdu o schválení právneho úkonu vyznačenú právoplatnosť. Poukázali na uznesenie
Krajského súdu v Trnave, sp. zn 9CoP 17/2009, ktorým bolo odvolanie odporkyne odmietnuté, ako
odvolanie podané niekým, kto naň nebol oprávnený, čím bolo potvrdené rozhodnutie Okresného

súdu Senica, ktorým odporkyňu ako vedľajšiu účastníčku do konania nepripustil. Uviedli, že ak
odporkyňa podmienila splatnosť kúpnej ceny splnením podmienok notárskej úschovy opomenula, že
splnenie týchto podmienok sama zmarila úmyselným konaním, a preto sa splatnosť kúpnej ceny stala
nepodmienená. Vo vzťahu k úrokom z omeškania navrhovatelia uviedli, že pokiaľ po uplynutí doby
notárskejúschovynebolodohodnutéinak,bolopotrebnéaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka,

t.j. dlh bol splatný prvého dňa po tom ako navrhovatelia vyzvali odporkyňu na plnenie, na ktoré bola
vyzvanálistomzodňa13.02.2009,prevzatýmdňa24.02.2009anakoľkosiodporkyňaaždňa24.02.2009
prevzala vrátenú kúpnu cenu z notárskej úschovy, uplatnili si úrok z omeškania od tohto dňa. Podľa
názoru navrhovateľov je na určení trvania právneho vzťahu naliehavý právny záujem nakoľko, ak
účastníci konania uzatvorili dňa 16.10.2008 Kúpnu zmluvu a jedna zo zmluvných strán od tejto Kúpnej

zmluvy odstúpi, od čoho sa odvodzuje jej zrušenie od prvopočiatku, nemožno druhej zmluvnej strane
(navrhovateľom) uprieť naliehavý právny záujem na určení, že účinky Kúpnej zmluvy stále trvajú, z
dôvodu ktorého výrok súdneho rozhodnutia bol práve formulovaný tak, aby mohli byť splnené záväzky
na obidvoch stranách - jednak zaplatená kúpna cena v prospech navrhovateľov a rovnako dovŕšené
vkladovékonanievprospechodporkyne.Stotožnilisasozáveromprvostupňovéhosúduonadbytočnosti

odporkyňou navrhovaného dôkazu, znaleckým dokazovaním grafológom, nakoľko podpis na žiadosti o
búracie práce evidentne nie je podpisom navrhovateľky 2/ a k doručeniu odstúpenia od Kúpnej zmluvy
uviedli, že odporkyňa nemohla účinne doručiť odstúpenie od Kúpnej zmluvy navrhovateľovi 1/, keďže
na uzatvorenie Kúpnej zmluvy mu bol súdom ustanovený kolízny opatrovník, ktorý za navrhovateľa 1/
podpisoval Kúpnu zmluvu a návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Tvrdenie odporkyne o tom, že

odstúpenie od Kúpnej zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry navrhovateľa 1/ v priebehu konania pred
súdom, keďže má v konaní splnomocneného advokáta, je podľa názoru navrhovateľov nezmyslom,
pretože navrhovateľ 1/ mal v konaní advokáta splnomocneného na procesné a nie hmotnoprávne úkony
a s poukazom na ust. § 30 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak dôjde k stretnutiu záujmovzákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten
istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu s tým, že z tohto ustanovenia je zrejmé, že
predpokladom ustanovenia osobitného (kolízneho) zástupcu je stretnutie záujmov a nakoľko v tomto

konaní sú navrhovatelia jednou procesnou stranou, ktorá má v konaní rovnaký záujem, nemohlo dôjsť
ani teoreticky ku kolízii záujmov medzi navrhovateľmi navzájom a nebol daný zákonný rámec pre
ustanovenie kolízneho opatrovníka, keďže za navrhovateľa 1/ konala jeho všeobecná opatrovníčka.
Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že sa s dôverou vložili do rúk odporkyne a jej manžela, ktorý
sa ponúkol, že vybaví pre navrhovateľov všetky potrebné náležitosti k prevodu rodinného domu a boli

tak odkázaní na právnu pomoc odporkyne, pretože navrhovateľ 1/ je ťažko chorý človek (invalidný
dôchodca) a jeho manželka je jeho opatrovateľka. Navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd pri možnosti
rozdielnej interpretácie uprednostnil interpretáciu „contra proferentum“, t.j. taký výklad, ktorý v prípade
rozdielnosti interpretácie uprednostní výklad v neprospech strany, ktorá je autorom Kúpnej zmluvy, t.j.
odporkyne. Konanie odporkyne označili navrhovatelia za hlboké zlyhanie ľudského charakteru a navrhli
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnili náhradu trov

odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné a je potrebné mu priznať úspech.
Závažného procesného pochybenia sa prvostupňový súd dopustil predovšetkým tým, že vyhovel návrhu

navrhovateľov, ktorí podali určovaciu žalobu a žalobu na plnenie a v priebehu celého konania sa otázkou
ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vôbec nezaoberal a tento v odôvodnení
svojho rozhodnutia ani právne neposúdil.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania (žaloba) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má spravidla preventívny charakter a jej účelom je
poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo
práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo
právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti § 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade

možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosti nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov.

Uvedená zásada, že žalobca, sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo

práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. však neplatí vtedy,
ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo plnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý
právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prístupnú.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde
sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého

určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda
viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prístupným, nástrojom ochrany

jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné konanie.

Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je daný, ak je aktuálny stav právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a iným právnym
prostriedkom ho nie je možné odstrániť, pretože v niektorých prípadoch právny prostriedok v zmysle
žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinnejšie než iné procesné prostriedky vystihuje obsah a povahu

daného právneho vzťahu. O takýto vzťah sa jedná vtedy, ak rozhodnutie súdu môže zabezpečiť určitosť,
istotu a jasnosť právnych vzťahov medzi účastníkmi. V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. teda nejde o
akýkoľvek právny záujem, ktorý by oprávňoval žalobcu k podaniu určovacej žaloby, ale musí ísť o právny
záujem naliehavý.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že naliehavý právny záujem na určení musí byť súčasťou

žalobného návrhu, vytvára v tomto zmysle podmienku aktívnej legitimácie k žalobe podľa § 80 písm. c)
O.s.p, ktorú súd skúma ex offo, a jeho nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby.

Z obsahu návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ (č. l. 130 spisu) vyplýva, že sa domáhali uloženia povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 122.817,50 eur s príslušenstvom, tú istú sumu s rovnakým

príslušenstvom navrhovateľke 2/ a zároveň určenia, že právny vzťah založený Kúpnou zmluvou zo dňa
16.10.2008 medzi účastníkmi konania stále trvá. Naliehavý právny záujme na požadovanom určení
dôvodili tým, že na základe daného výroku súdneho rozhodnutia bude môcť byť ukončené prebiehajúce
katastrálne konanie, ktoré prebieha na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pod č. k.
35984/08.

Odvolací súd má za to, že otázku existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na
požadovanom určení súd prvého stupňa neposúdil vecne správne, keď dospel k záveru, že tento je
podľa § 80 písm. c) O.s.p. daný a určil, že právny vzťah vyplývajúci z Kúpnej zmluvy medzi jej zmluvnými
stranami trvá.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, správa katastra preskúma z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 31a zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak a) sa začalo
konanie o predbežnej otázke, b) nebol zaplatený správny poplatok, c) bol účastník konania vyzvaný, aby
v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, d) to zhodne navrhli všetci účastníci konania,
a to najdlhšie na 60 dní, e) bolo účastníkovi predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou
nehnuteľnosťou, f) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu.

V konaní nebola spornou otázka, že účastníci konania dňa 16.10.2008 uzavreli Kúpnu zmluvu, ktorou sa
navrhovatelia ako predávajúci zaviazali odovzdať predmet kúpy a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa na
X.J.Č..XXQ.W.,zapísanénaListevlastníctvač.XXXX,vedenomX.O.preM.P.X.W.aodporkyňaako
kupujúca sa zaviazala predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň navrhovateľom dohodnutú cenu v zmysle

článku II. bod 1 Kúpnej zmluvy a zároveň nebola spornou ani otázka, že odporkyňa dňa 16.12.2008
podala návrh na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam O. Ú. Q. W. a následne odstúpila
od Kúpnej zmluvy rozväzovacím prejavom vôle zo dňa 16.12.2008 z dôvodu, že predmet Kúpnej zmluvy
zhorel a zanikol, pričom O. Ú. Q. W. dňa 23.10.2009 katastrálne konanie prerušil.

Pre správne právne posúdenie veci bolo potrebné zistiť, aké účinky odstúpenie od zmluvy o prevode
nehnuteľnosti vyvolali a ako sa tieto účinky prejavili z hľadiska vykonania zápisu do katastra
nehnuteľností.Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia
vlastníctva (iustus titulus) zmluva a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva (modus acquirendi)

vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého, sa zmluva zrušuje s
účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny
stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska

obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych.

Oba tieto účinky, sú totiž sledované nielen pri uzatvorení zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a
nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov
vecnoprávnych. Obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového

právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť
nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá
záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch
nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, respektíve zložiť alebo previesť
inú cenu prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu

vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi.

Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má aj vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný
stav, to znamená, že sa zo zákona obnovuje vlastnícke právo prevodcu.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho
doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa odstúpenie týka zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka zachovaná jeho
písomná forma. Zákon vyslovene nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľnosti bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia.

Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta ani rozhodnutie
súdu. Na druhej strane však príslušné právne účinky môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy.

Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia

zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je
oprávnený rozhodnúť jedine súd (§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)

Nakoľko príslušná správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani
ako predbežnú otázku (§ 40 správneho poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v

záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností, ako i vo vkladovom konaní v prípade zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom
ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí
správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva
náležité právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp.

vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom
druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od
zmluvy,alebosihovyžiadasamotnásprávakatastra.Pokiaľsadruhýúčastníkvyjadrí,ženespochybňuje
platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri
nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie

od zmluvy.

Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, musí ho správa katastra vyzvať, aby
v určenej lehote podal na súd príslušnú určovaciu žalobu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) Zároveň správa katastramá účastníka poučiť, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného
odstúpenia od zmluvy.

Takáto žaloba, vrátane žalobného petitu musí nevyhnutne smerovať k odpovedi na predbežnú otázku,
súvisiacu s platnosťou odstúpenia od zmluvy, ktorú príslušná správa katastra nie je oprávnená
posudzovať. Takouto žalobou však v žiadnom prípade nemôže byť žaloba na určenie, že právny vzťah
založený Kúpnou Zmluvou stále trvá, nakoľko na základe takéhoto určenia nie je príslušná správa
katastra oprávnená vykonať vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy, od

ktorej účastník odstúpil.

Ak následne daná žaloba bude podaná, správa katastra nemôže vykonať príslušný zápis a ponechá na
dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods.1 katastrálneho
konania), prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v
zmysle § 44a O.s.p.

Rovnako pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej ešte nebolo rozhodnuté o vklade do katastra
nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona,
z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke.

Nepodanie žaloby sa bude môcť s odkazom na predchádzajúce poučenie správy katastra posúdiť
následná konkludentná „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho
správa katastra následne vykoná záznamom príslušnú zmenu v katastri nehnuteľností, respektíve pri
vkladovom konaní rozhodne o jeho zastavení v zmysle § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona.

Zuvedenéhovyplýva,žesúdprvéhostupňavovecirozhodolnapadnutýmrozsudkom vecnenesprávne,
keď výrok jeho rozhodnutia, ktorým určil, že právny vzťah založený Kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2008
medzi účastníkmi stále trvá, v žiadnom prípade nie je spôsobilý zmeniť právny stav, týkajúci sa
vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa dotknutej Kúpnej zmluvy, nakoľko
odporkyňa, napriek existencii tohto výroku súdu o existencii právneho vzťahu založeného Kúpnou

zmluvou sa vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej
zmluvy nestane, keďže správa katastra daným napadnutým výrokom prvostupňového rozhodnutia
predbežnú otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy vyriešenú mať nebude, a
to napriek tomu, že sa otázkou platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy, súd prvého stupňa
v konaní zaoberal, avšak závery súdu prvého stupňa pri hodnotení dokazovania neboli relevantným

spôsobom premietnuté do zaväzujúcej výrokovej časti súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že súd je viazaný návrhom žalobcu a tento nemôže
svojvoľne modifikovať.

Súd prvého stupňa však v rozpore s vyššie uvedeným výkladom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na nimi požadovanom určení nielen právne
neposúdil, ale dokonca sa o preukázaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na ich určovacej
žalobeaninezmienilatonapriektomu,žeotázkanaliehavéhoprávnehozáujmunaakejkoľvekurčovacej
žalobe je podmienkou jej prípustnosti.

Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj nárok navrhovateľov uplatnený v tomto konaní titulom
povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ kúpnu cenu s príslušenstvom za predmetné
nehnuteľnosti.

Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvého stupňa na to, že esenciálnou
(podstatnou) zložkou Kúpnej zmluvy je okrem predmetu kúpy aj kúpna cena, na ktorej sa vždy musia
zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s kúpnou cenou ako odplatou za predmet kúpy je dôležité stanoviť
splatnosť kúpnej ceny, ktorá je ponechaná na dohode zmluvných strán.

V prípade navrhovateľov a odporkyne bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny tak, že vydanie peňazí
navrhovateľom bolo stanovené na obdobie 90 dní odo dňa zloženia peňažných prostriedkov (dňa
18.11.2008)atopopredloženíprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúdu Senica,vktoromschváliKúpnuzmluvu, Listu vlastníctva č 1172 s vyznačenou novou vlastníčkou nehnuteľností - odporkyňou a kúpnej
zmluvy spolu s povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V ustanovení článku II. Kúpnej zmluvy sa teda navrhovatelia a odporkyňa dohodli, že odporkyňa bude
povinná zaplatiť kúpnu cenu až potom, ako sa stane vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré sú
predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy. Vzťah zmluvných strán ako prísne synalagmatický vzťah mal
presne upravený mechanizmus jeho realizácie, z dôvodu ktorého skôr, akoby došlo k zmene vlastníctva
k nehnuteľnostiam nevznikla a ani vzniknúť nemohla povinnosť odporkyne zaplatiť kúpnu cenu.

Odporkyňa v zmysle predmetnej Kúpnej zmluvy zložila sumu rovnajúcu sa dohodnutej kúpnej cene do
notárskej úschovy s tým, že dohodnutými podmienkami uvoľnenia uschovaných peňažných prostriedkov
(notárska úschova predstavovala formu zabezpečenia platby, aby predávajúci mali istotu, že kupujúca
je schopná dohodnutú kúpnu cenu naozaj uhradiť) bolo predloženie právoplatného rozsudku Okresného
súdu Senica, ktorým bude schválený právny úkon - Kúpna zmluva, List vlastníctva č. XXXX s

vyznačenou novou vlastníčkou nehnuteľností - odporkyňou a kúpna zmluva spolu s povolením vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom tieto podmienky museli byť splnené kumulatívne,
t.j. všetky naraz.

Odvolací súd má za to, že notárska úschova finančných prostriedkov za účelom ich neskoršieho

uvoľnenia tretej osobe za súčasného splnenia v nej dohodnutých podmienok nie je právnou podmienkou
platnosti, ktorej splnenie alebo nesplnenie spôsobuje vznik/zánik práva, keďže ide výlučne o spôsob
úhrady kúpnej ceny, ktorý si nie je možné zamieňať s podmienkami v zmysle ust. § 36 Občianskeho
zákonníka.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že spôsob úhrady kúpnej ceny prostredníctvom ich zloženia do
notárskej úschovy za súčasného určenia podmienok pre ich uvoľnenie pri prevodoch nehnuteľností je
štandardným postupom, ktorý je zákonom dovolený a pre účastníkov zmluvného vzťahu predstavuje
najvyššiu istotu - keď finančnými prostriedkami do splnenia vzájomne určených podmienok pre ich
uvoľnenia, „disponuje“ tretí subjekt - notár.

Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil viaceré dôkazy, ktoré v
konaní vykonal, predovšetkým výpovede svedkov - statikov ohľadne požiaru predmetu kúpy, keď len
skonštatoval, že sa jednoznačne stotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľov na vec a
vôbec nezobral do úvahy tvrdenia odporkyne, že predmetný požiar výrazne zmenil možnosti plánovanej

rekonštrukcie a pomer vyčlenených finančných prostriedkov na túto zamýšľanú rekonštrukciu, ktorá
sa pre požiar a zmarenie predmetu kúpy nemohla uskutočniť. Zároveň pri svojom rozhodovaní súd
prvého stupňa nedostatočne právne posúdil aj ďalšie dôkazy - listiny týkajúce sa stavebného konania,
ktoré odporkyňa získala od navrhovateľov a nakoniec nesprávne vyhodnotil aj svedeckú výpoveď
navrhovateľky 2/, ktorú nie je pre viaceré rozpory v skutkových okolnostiach možné považovať za

smerodajnú a nestrannú.

Odvolací súd vidí pochybenie súdu prvého stupňa aj v jeho len konštatovaní o porušení procesných
ustanovení/práv, keď sám tieto zo svojej moci neodstránil, resp. nevyzval účastníkov na ich odstránenie,
pričom tieto pochybenia kladie na ťarchu a v neprospech odporkyne, čo je však v rozpore s požiadavkou

rovnakého postavenia účastníkov konania zvlášť v prípadoch, keď dané pochybenia nemôžu byť dávané
za chybu výlučne odporkyne, ale zodpovednosť za ne nesú aj samotní navrhovatelia.

Zároveň je nutné poukázať aj na formu vypracovania napadnutého prvostupňového rozhodnutia,
nakoľko súd prvého stupňa síce svoje rozhodnutie odôvodnil na 26 stranách, avšak napriek tomu,

nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim zo zákonného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. ,
nakoľko písomné vypracovanie svojho rozhodnutia poňal ako „sprievodcu spisom“.

Rozsudok sa totiž musí skladať z troch predpísaných častí, t. j. z časti úvodnej, tzv. záhlavia, z výrokovej
časti (enunciát) a z odôvodnenia s poučením o odvolaní. Zvýšenú pozornosť je súd povinný venovať

odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním, sa rozsudok stáva pre účastníkov
konania zrozumiteľným. Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne, pričom
po skutkovej stránke je súd povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy účastníkov konania a
ich konečné návrhy vo veci samej. Zhodnými prednesmi účastníkov, ktoré sa týkajú skutkového stavuveci, nie je však súd so zreteľom na zásadu materiálnej pravdy viazaný a v dôsledku toho, nemôže
svoje zistenia bez ďalšieho odôvodniť iba tým, že určité skutočnosti, sú medzi účastníkmi konania
nesporné. V odôvodnení musí byť preto vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a ktorými

dôkaznými prostriedkami, nestačí uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov súd dospel
k záveru o ich pravdivosti. Značnú pozornosť je však nutné venovať i formálnej stránke písomného
vyhotovenia odôvodnenia. Je predovšetkým nutné sa vyvarovať doslovnému popisovaniu skutkových
tvrdeníúčastníkovkonaniaalebovýsledkovvykonanýchdôkazovavsúladesostarostlivosťouozvýšenú
úroveň rozsudkov sa kladie dôraz i na požiadavku, uviesť v odôvodnení všetko, čo malo vplyv na

konečný návrh účastníkov a naopak javí sa ako úplne zbytočné uvádzať v ňom to, čo pre vlastné
meritórne rozhodnutie nemalo žiadny význam, tak ako to pravidelne prvostupňový súd uvádza vo svojich
rozhodnutiach.

Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že odôvodnenie musí obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Súd je zároveň povinný formulovať odôvodnenie

spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. je možné vyvodiť, že
súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich
pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne
aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia,

spolu s takzvanými opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec), zakladajú vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa však uvedeným postupom neriadil, keď v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením vypracoval svoje rozhodnutie spôsobom nezodpovedajúcim zákonom predpísanej forme,

nakoľko v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol obsah zápisníc o pojednávaní (otázky kladené súdom
na nich a odpovede účastníkov, resp. v konaní vypočutých svedkov), obsah písomných vyjadrení
účastníkov konania a listinných dôkazov, avšak právne adekvátne posúdenie, či vyporiadanie so
všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo v ňom absentuje a to napriek tomu, že
je mimoriadne rozsiahle, avšak iba z dôvodu, že sú v ňom doslovne citované listinné dôkazy, výpovede

v konaní vypočutých svedkov a to aj tých, ktorých výpovede, resp. ich citácia pre rozhodnutie vo veci
nemali žiadny právny význam.

Zo všetkých uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom

bude povinnosťou prvostupňového súdu právne relevantným spôsobom predovšetkým posúdiť otázku
naliehavéhoprávnehozáujmunadanejurčovacejžalobe,logickýmspôsobomvyhodnotiťvšetkydôkazy,
právne posúdiť námietky odporkyne a napokon vypracovať rozhodnutie vo veci zákonom predpísaným
spôsobom.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova o trovách prvostupňového ako aj odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.