Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405216967
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4405216967.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., C.. V.. O.
XXXX/X, pre vymoženie sumy 298,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Er/1069/2005 - 20 zo dňa 07.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi titulom náhrady trov konania sumu 54,50 Eur do

troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57
ods. 1 písm. a), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 22 ods. 1, ods.
2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným
titulom je notárska zápisnica č. N 2432/2005, Nz 23998/2005 zo dňa 28.05.2005, v ktorej je povinný
zastúpený na základe plnej moci Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom. Splnomocnenie udelené Mgr.

Tomášovi Kušnírovi je súčasťou zmluvy o úvere č. 4022138 zo dňa 11.01.2005, kde sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkov úver v sume 165,97 Eur a dlžník za zaviazal zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok
vo výške 132,78 Eur v 10 mesačných splátkach po 29,87 Eur počnúc dňom 16.11.2004 (správne
malo byť uvedené počnúc dňom 12.02.2005). Predtlačený formulár Zmluvy o úvere, ktorého obsah
povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzatvorením
uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného, nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších

exekúciách ako splnomocnenec povinných, teda ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ale ide
o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo bolo v rozpore so zákonom (§ 22 OZ) a takáto notárska
zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe
predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinným v citovanej
zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č.k. IV.ÚS 183/2011-16, rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996. S poukazom na tieto rozhodnutia uviedol, že plnomocnestvo
udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto
Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného
zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o trovách
exekučného konania vychádzal z ust. § 37 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1, § 25 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznaltrovy exekúcie vo výške 9,96 Eur - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, spolu 3 úkony á 3,32 Eur. Za dve
začaté hodiny priznal odmenu 13,28 Eur - príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu

hnuteľných vecí 60 minút, spracovanie trov exekúcie 30 minút, spolu 90 minút. Ďalej priznal poštovné
vo výške 8,43 Eur, cestovné (súpis hnuteľných vecí dňa 11.11.2005) vo výške 16,20 Eur, náhrada za
stratu času vo výške 1,98 Eur. Spolu hotové výdavky predstavovali sumu 26,61 Eur, Priznal 20 %
DPH z odmeny vo výške 23,24 Eur, t.j. 4,65 Eur, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je registrovaný
ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Súd nepriznal exekútorovi náhradu výdavkov na spotrebný materiál

(obálka s doručenkou, papier A4, spisový obal), nakoľko ich náhrada je premietnutá v odmene exekútora
za každý úkon exekučnej činnosti. Za úkony - žiadosť o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia o
začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť nepatrí súdnemu exekútorovi vyúčtovaná časová odmena podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nakoľko ide o úkony už nahradené paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1
vyhlášky, nakoľko v prípade priznania odmeny by došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
V prvom rade sa úkony odmeňujú podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, t.j. paušálnou sumou a až následne úkony,

ktoré nie sú vymenované § 15 sa odmeňujú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Nakoľko v danej exekúcii došlo k zastaveniu exekúcie z
dôvodu existencie zavinenia oprávneného, keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého
podkladom bol exekučný titul, ktorý nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, súd ho
zaviazal na náhradu trov exekúcie v sume 54,50 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd
rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že
k revíznemu postupu súdu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu
so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje
nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný
súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a

notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou
dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by
dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny
poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad

v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút
alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho
postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný
súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými

predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,
ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti

notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá
je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd

postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú
skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a

taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že
odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod
je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovanýako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol
na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť.
Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia,

ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom
postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek

možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal
notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal,
že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne
nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Poukázal na najnovší

vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je
porušenie základných práv a slobôd.

Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku

267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy?,
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v
plnom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 04.10.2005, kedy bol súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej na
Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, dňa
28.05.2005 pod č. N 2432/2005, NZ 23998/2005, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému povinný na

základe splnomocnenia v zmluve o úvere č. 4022138 zo dňa 11.01.2005 udelil plnú moc
na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 412,70
Eur (12.433,-Sk). Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 298,75 Eur (9.000,-
Sk), pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 17.03.2005 do
zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho

zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 14.10.2005 súd prvého stupňa udelil súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19
poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 18.11.2010 požiadal oprávnený súd prvého stupňa
o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému súd prvéhostupňa vyhovel uznesením z 18.01.2011, č.k. 15Er/1069/2005-12. Následne súd prvého stupňa
obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového

stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v
danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na tieto ako na svoje vlastné pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude v súlade
s § 219 ods.2 OSP.

Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného
konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinila
povinná, resp. za ňu tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne
nariadená t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí
exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti resp. neprípustnosti a následného zastavenia

exekúcie, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia,
že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či

o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že advokát
Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval i samotného oprávneného (na základe splnomocnenia
od 02.01.2003), pričom úmysel povinného udeliť tomuto advokátovi splnomocnenie bol mu vnútený
oprávneným priamo v zmluve o úvere. Ide tak o úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi,
v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňa formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie

označenejpovinnejosoby.Povinnýpodhrozbouzaplateniazmluvnejpokutysa(vbode07.Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) zaviazal, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho
záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu (vzdal sa vopred práva na odvolanie
splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo
veriteľ - oprávnený s tým, že tieto náklady budú tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného.

Uvedené jasne svedčí tomu, že splnomocnenie povinného pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo mu
nanútené a bolo proti jeho záujmom, keď Mgr. Kušnír plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez
kontaktu s povinným (pred spisovaním uznaní do notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú
mu oprávneným.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie
exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným
vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný

zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že
exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade
takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučnéhokonania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla
neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie
konaniaboliužriešenéajjudikatúrouNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky atotak,žesúdnaexekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom
odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní
sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto
otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto
dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.