Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208204
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411208204.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita, s.r.o., Karpatská č.18, Bratislava, IČO: 35940875
proti povinnému: B. O., nar. XX.X.XXXX, F. č.XX, za účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra č. 12, Michalovce, o vymoženie 926,25 EUR s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er 1238/2011 - 32 zo dňa 20.

júla 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie Ex 4987/11 zo dňa 14.11.2011. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti,
že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským

súdom, zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa
11.8.2011 sp. zn. ISC0910120 (s vyznačenou právoplatnosťou dňa 30.8.2011 a vykonateľnosťou dňa
3.9.2011). Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 9955203609 zo dňa
24.4.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom účastníci sa v rámci zmluvy
o úvere dohodli (v bode 7 zmluvy), že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov
o vznik, platnosť, výklad zmluvy o úvere, budú riešené v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou

vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 10, upravujúcom riešenie sporov a rozhodcovskú
doložku. Súd prvého stupňa, za aplikácie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, vyslovil,
že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Citujúc ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku - Exekučný poriadok, § 45 ods.1, 2 a 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podporne vychádzajúc zo stanoviska, schváleného na
spoločnom rokovaní Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove dňa

27.9.2010, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danom prípade tak, ako je uzavretá, bráni
tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok, konkrétne na návrh dodávateľa, mohol byť
exekučnýmtitulomnaudeleniepoverenianavykonanieexekúciepreexekútora.Rozhodcovskádoložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnom prípade je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Rovnako ako výkon práv z takejto rozhodcovskej doložky táto odporuje dobrým mravom. Okresný
súd, vzhľadom na povinnosť právneho predchodcu oprávneného v zmysle ustanovenia § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, vychádzajúc z obsahu spisu, požiadavku v zmysle tohto ustanovenia,
nepovažuje za naplnenú.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, písomným podaním zo dňa 21.8.2012, z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ a § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., v celom rozsahu a navrhol, aby odvolacísúd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods.1 O.s.p. vec v celom rozsahu
zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods.2
O.s.p.. Exekučný súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne
závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie,
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm. c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie

je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a
podlieha dohľadu NBS. Nejde tu o žiadny nebankový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na to, že
ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Rozhodcovská
doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká
nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, nevynímajúc zreteľ na zásadu zákazu retroaktivity v
právnom poriadku Slovenskej republiky.

Povinný sa vo veci nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje v zásade správnosť
dôvodov a na doplnenie a zdôraznenie ich správnosti uvádza tieto ďalšie dôvody:

Pokiaľ odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a že na túto činnosť
nie je oprávnený, tu je treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012,

podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie
a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta
sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Obchodné podmienky a
to čl. 10 bod 10.2 (č.l. 13 spisu), podľa ktorých sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient
prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so

zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní,
podľa rokovacieho poriadku a štatútu rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci
jednoznačne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a následné
rozhodcovské konanie na základe takejto rozhodcovskej doložky v zmysle všeobecných obchodných
podmienok, za účelom zabezpečenia vykonateľného exekučného titulu, tak reálne nezabezpečilo

spotrebiteľovi zvýšenú ochranu, akú vyžadujú ustanovenia vnútroprávnych i európskych platných
noriem na ochranu spotrebiteľov v spotrebiteľských vzťahoch, akým predmetný vzťah oprávneného a
povinného nepochybne je. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky znásobuje i
skutočnosť, že dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť len
za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké

zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti
preskúmania rozhodcovského nálezu iným rozhodcom. Takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku
v zákone o rozhodcovskom konaní umožňuje ustanovenie § 37 ods.1, podľa ktorého účastníci
rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže

na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie
iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. V rozhodcovskej zmluve, tak ako
je naformulovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, niet žiadneho procesného pravidla,podľa ktorého by sa účastník rozhodcovského konania mohol domáhať preskúmania rozhodcovského
rozsudku iným rozhodcom. Príkladne aj tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je
poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Navyše

rozhodcovská zmluva, tak ako je naformulovaná a uvedená v zmluve i vo všeobecných obchodných
podmienkach, nebola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Podľa tohto ustanovenia rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. So zreteľom na ustanovenia § 40 ods. 1, 3 rozhodcovská zmluva nebola urobená vo forme,
ktorú predpisuje zákon, pretože rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a písomný právny úkon

je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V danom prípade rozhodcovská zmluva je zahrnutá vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré podrobnejšie upravujú podmienky poskytovania úveru.
Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je rozhodcovská zmluva zahrnutá, však podpísané stranami
právneho vzťahu nie sú.

Pokiaľ oprávnený poukázal v rámci odvolacích dôvodov na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal
možnosť voľby. Oprávnený v danom prípade takúto možnosť voľby povinnému neumožnil.

Odvolací súd s poukazom na dôvody, ktoré sú uvedené v uznesení okresného súdu a na dôvody,
ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.