Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Milan Majerník
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205364
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411205364.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D. XXX/XX, XXX XX
S., o vymoženie 286,26 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 7093/11u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
OkresnéhosúduKežmarokč.k.2Er/810/2011-40zodňa21.11.2012,zhodouhlasovčlenovsenátu,takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z toho, že v posudzovanej
veci sa oprávnený domáha exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 286,26 eur s prísl. na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 9.11.2010 sp. zn. CP 70646/09, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.11.2010 a vykonateľnosť dňa 3.12.2010. Z exekučného titulu prvostupňový súd
zistil, že tento bol vydaný na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.2.2007 uzavretej medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. a povinným a oprávnený nadobudol pohľadávku voči povinnému na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o pôžičke posúdil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú
zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v
posudzovanej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej
doložkezaložilnahrubejnerovnováhevprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľazdôvodu,že
doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Prvostupňový súd dospel k
záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tým, že rozhodcovská
doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, čím je táto
rozhodcovská doložka neprijateľná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto prvostupňový súd žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so
zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa, že vec nesprávne
právne posúdil. Má za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Súd, ktorý koná vo
veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd. Nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd
vyššej inštancie. Exekučný súd nemá právomoc vo veci samej vykonať dokazovanie alebo právomocrozsudok rozhodcovského súdu zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Ďalej cituje zákonné ustanovenia § 45
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uvádza, že z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že ak
sú splnené dôvody podľa § 45 ZRK, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie LEN zastaviť a
nie nevydať poverenie. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 a ďalšiu judikatúru Súdneho
dvora, v ktorej sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými, po
uplynutí lehôt stanovených na podanie opravných prostriedkov. V judikatúre Súdneho dvora sa uvádza
aj to, že zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú
pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní
a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukazuje na to, že pokiaľ pred
1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti
z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy
o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú
Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Aplikáciu § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. označuje za
nesprávnu aj vzhľadom na obsah dôvodovej správy k novele. Žiada preto, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Sudkyňa súdu prvého stupňa po oboznámení sa s napadnutým uznesením a s podaným odvolaním
rozhodla o predložení veci odvolaciemu súdu v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p..
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Riadil sa
pritom zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Dospel k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 5.10.2011.
Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Rozhodcovská
doložka v prejednávanej veci bola inkorporovaná do Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. (bod 15.23) a stanovuje, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými
stranami k dohode, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o
zabezpečení alebo v súvislosti s ňou rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej
republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd
pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o..
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo Všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná aktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.
Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Obsah listín, ktoré sú v spise nesvedčí, že v zmluve o pôžičke išlo o individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch takého jeho
rozhodnutia. Rozhodcovská doložka sa dostala len do Všeobecných obchodných podmienok. Podstatou
Všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné, a buď
záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť
pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti
v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ
C-76/10 bod 37 a iné).
Čo sa týka námietky oprávneného, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 OZ a zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ treba uviesť, že je nepochybné, že aj napriek tomu,
že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, nemožno
opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy). Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Vzhľadom na
to, že ustanovenie § 23a uvedeného zákona upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňujeazasúčasnéhouplatneniazásadylexspecialisderogatlegi
generali, sú však všetky argumenty zo strany dodávateľa v tom smere, že nemôže ísť o spotrebiteľskú
zmluvu, irelevantné.
Aj po aplikácii ust. § 53, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. neplatne dohodnutá rozhodcovská doložka nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie predmetnej veci.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský
rozsudok. V rámci kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľovi finančnej služby po
náležitom poučení zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Práva oprávneného nie
sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. Po právoplatnosti tohto uznesenia
možno dôvodne očakávať postup podľa § 44 ods. 3 Ex. por.. Súd prvého stupňa v ňom rozhodne aj o
trovách celého doterajšieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.