Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/198/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407206155
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5407206155.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingová 4, Bratislava, proti povinnému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. I. XXXX/X-XX, O. H.,
exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu L.
XX, G. pod EX 1589/2007, v konaní o vymoženie 294,76 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 10Er/807/2007-25, zo dňa 11.06.2012,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil, oprávnenému
náhradu trov konania nepriznal, ako ani súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. V odôvodnení
uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy
medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 05.09.2006, ktorej obsahom bola okrem iného

aj rozhodcovská doložka. Z jej znenia vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu
povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom
súde z vôle oprávneného rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti povinného neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenal, že čitateľnosť rozhodcovskej
doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami. Jej neprijateľnosť súd vyhodnotil
na základe právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali nie taxatívne, ale
demonštratívneajpred01.01.2008,t.j.ObčianskyzákonníkasmernicaRadyč.93/13/EHS.Spoukazom
na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku (ďalej EP) najskôr exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. O náhrade trov

exekúcie oprávnenému rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pretože mal za to, že oprávnený podal návrh
na začatie exekučného konania v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti a preto mu súd náhradu
trov nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov exekútorovi, ktorý napriek výzve súdu si tieto neuplatnil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že
súdrozhodolnadrámeczverenejprávomoci,žesanepodalnávrhnazačatiekonania,hocipodľazákona

bol potrebný, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne
zistilskutkovýstav,pretoženevykonalnáležitédokazovaniearozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto námietky sa týkali tvrdenia odvolateľa, že exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, t.j. ani rozhodcovský
rozsudok. Tým, že súd exekúciu zastavil, preskúmal právoplatný exekučný titul bez toho, aby boli

splnené procesné podmienky na jeho riadny prieskum stanovené v Zákone o rozhodcovskom konaní, a
to bez návrhu, ktorý sa v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje. Konštatoval ďalej, že v
napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi
a že jej výkon je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že rozhodcovská doložka je platná. Nestanovuje,
že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná

možnosťvoľby,čisaobrátianarozhodcovskýsúdalebonariadnysúd.Doložkatiežnespôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ tiež
nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Namietal nesprávne právne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 26.07.2012 oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom žiadal, aby
súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálnu otázku, ktorú formuloval. Týkala sa
aplikácie a výkladu smernice 93/13/EHS vo vzťahu k sporom zo spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský sú, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov.

Krajský súd rovnako ako prvostupňový súd posúdil ako nedôvodnú námietku odvolateľa v tom smere,
že účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd.

Z právnej analýzy bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že zmluvným stranám
je daná možnosť výberu, kto bude prejednávať spory vzniknuté z úverovej zmluvy. Týmto orgánom
môže byť rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., alebo príslušný súd
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (O.s.p.). Pri výbere všeobecného súdu nebola dohodnutá konkrétna miestna príslušnosť tohto

súdu. Ďalej je v rozhodcovskej doložke ustanovenie, že ak bude podaná žaloba na všeobecný súd,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, teda to znamená,
že ak bude podaná žaloba na všeobecný súd, platnosť rozhodcovskej doložky ako takej zanikne, čo
nemôže byť v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Ďalej bolo dohodnuté, že ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,

v ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Uvedené znamená, že platnosť rozhodcovskej
doložky nezaniká, aj keď bola podaná žaloba na všeobecný súd, a to v prípade, ak pred podaním takejto
žaloby bola už podaná žaloba na rozhodcovský súd. V danom prípade teda i naďalej platí rozhodcovská
doložka s možnosťou výberu zmluvných strán, ak budú chcieť podať žalobu, a to buď na rozhodcovský
súd alebo na všeobecný súd.

Pri aplikácii tejto doložky teda môžu nastať štyri prípady:
- ak bude žalobcom spotrebiteľ a podá návrh na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nie je v
rozpore s normami spotrebiteľského práva, pretože voľbu uskutočnil spotrebiteľ.
- ak bude žalobcom spotrebiteľ a podá žalobu na všeobecný súd, taktiež je doložka platná, lebo pretože
voľbu uskutočnil spotrebiteľ.

-ak žalobu podá dodávateľ na všeobecný súd, spotrebiteľ nebude nútený brániť svoje práva na
rozhodcovskom súde, ale na všeobecnom súde, teda doložka je platná.
- ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovskom súde, žalovaný spotrebiteľ bude nútený svoje práva (aj
procesné právo na obranu proti nárokom dodávateľa je jeho právom) uplatňovať len na rozhodcovskom
súde bez toho, aby mal na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným štátnym súdom. V tomto

bode je teda doložka neprijateľná a tým ako celok absolútne neplatná.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,, ale akby podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Krajský súd teda konštatuje, že takto koncipovaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou podľa všeobecnej klauzuly ustanovenou § 53

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok oprávneného, aj tieto súd považuje za nedôvodné. Námietka

týkajúca sa nemožnosti preskúmavať rozhodcovskú doložku podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. je nenáležitá, pretože súd nepostupoval podľa tohto zákonného ustanovenia, ale
rozhodcovskú doložku skúmal z pohľadu jej možnej neplatnosti v zmysle Občianskeho zákonníka a
prílohy č. 1 k Občianskemu zákonníku smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993. Exekučný súd tiež
neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite, t. j. podľa atribútov uvedených v § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z., ale skúmal len rozhodcovskú doložku, tzn. procesné podmienky pre to, aby mohol

byť rozhodcovský rozsudok vôbec vydaný z pohľadu právomoci rozhodcovského súdu vydať rozsudok.
Exekučný súd nerušil ani nemenil exekučný titul - jeho vecnou správnosťou sa nezaoberal. Čo sa týka
námietky, že rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie takéhoto konania, súd odkazuje
na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd môže zastaviť aj bez návrhu.
V rámci exekučného konania exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania môže skúmať, či sú alebo

nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a v prípade,
ak má preukázané ich splnenie, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Čo sa týka námietky ohľadne
nesprávneho posúdenia neprimeranosti úrokov z omeškania, táto námietka je úplne irelevantná, pretože
napadnuté uznesenie nebolo odôvodnené neprimeranosťou úrokov z omeškania - úroky z omeškania
v napadnutom rozhodnutí vôbec neboli riešené.

Judikatúra súdov vrátane Súdneho dvora EÚ nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (napr. rozsudok Higginsová a spol. proti Francúzsku z
19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Odvolací súd sa so zreteľom
na neplatnú rozhodcovskú doložku ostatnými námietkami odvolateľa nezaoberal.

Krajský súd zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, poukazujúc na to, že je vecou členských
štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora EÚ Pannon C - 243/08). So zreteľom na skutkové

a právne okolnosti v predmetnej veci, ktoré boli uvedené v tomto odôvodnení vyššie, odvolací súd
má zato, že bolo zo stany prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu dostatočne ozrejmené, prečo sa
konkrétna rozhodcovská doložka musí považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Súd ďalej poukazuje na to, že otázky boli odvolateľom koncipované tak, že v ich podtexte zaznieval
právny názor oprávneného o tom, že súdy za každých okolností zakazujú rozhodovať spory v rámci

spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov,
resp. že rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré aplikujú vnútroštátne ustanovenia s odkazom na
smernicu 93/13/EHS, zabránia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Takto
koncipované otázky neriešia právny základ daného prípadu a to skúmanie rozhodcovskej doložky z
pohľadu jej neprijateľnosti a následnej absolútnej neplatnosti. V odôvodnení tohto návrhu oprávnený

poukázal na podľa neho nesprávne znenie slovenskej verzie tejto smernice, a to v jej prílohe pod
písmenom q). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezaložil na spornom „preklade“
uvedenej smernice, ani nespochybňoval vo všeobecnosti oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodovať
vo veciach, v ktorých je rozhodcovská doložka dojednaná platne, len posúdil obsah konkrétnej
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nepodstatnými sú v

súdenej veci tak prípadné nezrovnalosti v slovenskej verzii vyššie označenej smernice. Z uvedeného
dôvodu krajský súd predmetný návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešným účastníkom súd náhradu trov nepriznal, lebo ich náhradu nežiadali.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.