Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 10, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/589/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109216083
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109216083.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. Z., L. V. XXXX/XX, L., proti odporcovi: U. Ú.
L., E.. Z. E., R. U.Ú., R. R. B. XX, L., IČO: 31 782 361, zast. advokátkou Mgr. Andreou Stankovianskou,
AK Zelemová & Stankovianska, združenie so sídlom Heydukova 16, Bratislava, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 22C/127/2009-140, zo dňa 24.9.2012

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 22C/127/2009-140, zo dňa 24.9.2012 v časti
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 O.s.p. konanie vo veci zastavil a určil, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na
začatie konania sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného

pomeru a priznania náhrady mzdy v sume priemerného zárobku navrhovateľky.

Podaním doručeným súdu dňa 18.9.2010 vzala navrhovateľka svoj návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť s poukazom na právoplatný výsledok konania v jej inej pracovnoprávnej veci pod sp. zn.
18C/134/2009 (o neplatnosť výpovede zo dňa 22.12.2008), v ktorom konaní bola neúspešná a vzhľadom
k tomu by bolo akékoľvek rozhodnutie v predmetnej veci irelevantné a nemalo by dosah na zmenu
jestvujúceho stavu, a to skončenie pracovné pomeru.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.10.2012 napadol predmetné uznesenie čo do výroku

o trovách konania odporca. Súd prvého stupňa mal podľa jeho názoru v časti rozhodovania o náhrade
trov konania postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko to bola výlučne navrhovateľka, ktorá
zavinila zastavenie konania. Je nesporné, že v danom prípade nešlo o správanie odporcu ako dôvod
rozhodnutia navrhovateľky zobrať späť svoj návrh na začatie konania, ako dôvodom bolo, že bola
neúspešná v súdnom konaní o neplatnosť výpovede. Aplikovanie ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. má za
následok nesprávne právne posúdenie veci. Na podporu svojho právneho názoru poukázala na viaceré

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Ďalej zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné, keď súd na
odôvodnenie výroku o trovách konania uviedol len ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého rozhodol.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 15.11.2012, v ktorom uviedla, že súd
by podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. postupoval v prípade, ak by bola vzala späť návrh na začatie konania

až po otvorení prvého pojednávania, pretože až vtedy by mohlo dôjsť k zmareniu súdneho konania.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcu v rozsahu
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu je dôvodné.

V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti výroku o trovách konania sa súd prvého stupňa
obmedzil len na citáciu ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo a v súlade s vyššie citovaným
zákonným ustanovením je jedným z prostriedkov realizácie základného ústavného práva na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, že súd nepostupuje pri
odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p., samotné rozhodnutie
je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie v odvolacom konaní. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutie musí vždy korešpondovať s výrokom rozhodnutia, pričom v odôvodnení sa musí odrážať
obsah samotného výroku, teda jeho zdôvodnenie po skutkovej ako aj po právnej stránke. Riadne

odôvodnenie zároveň predstavuje možnosť pre účastníka konania, v prípade nesúhlasu s rozhodnutím,
podať obsahovo kvalifikovaný riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok, v ktorom špecifikuje svoje
argumenty vychádzajúc práve z náležitého odôvodnenia rozhodnutia súdu.

Vychádzajúczvyššieuvedenýchúvah,jepodľanázoruodvolaciehosúduodôvodnenieuzneseniavčasti
napadnutého výroku o náhrade trov konania nedostačujúce. Súd prvého stupňa pochybil, keď opomenul

presvedčivo a logicky odôvodniť svoje rozhodnutie, čím napadnutý výrok o trovách konania trpí vadou,
ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd konštatuje, že za riadne odôvodnenie nemožno
za žiadnych okolností považovať len poukázanie na konkrétne procesné ustanovenie bez toho, aby súd
na základe vlastných úvah ustálil skutkový stav a z neho vychádzajúc priradil vec pod konkrétnu právnu
normu. Čo sa týka rozhodovania o trovách konania, je pravdou, že aj v prípade zastavenia konania z

dôvodu späťvzatia návrhu možno aplikovať všeobecné ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Z tejto
všeobecnej zásady však platia dve výnimky. Prvou výnimkou je, že niektorý z účastníkov z procesného
hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V tomto prípade vzniká tomuto účastníkovi, v zmysle
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zákonná povinnosť nahradiť trovy konania. Druhou výnimkou je situácia,
že návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľa vzatý späť pre správanie odporcu, čo v zmysle

§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. spôsobuje vznik zákonnej povinnosti uhradiť trovy konania na strane
odporcu. S prihliadnutím na dikciu a celkový kontext zákonného ust. § 146 O.s.p. je zrejmé, že logickým
následkom zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu je vznik povinnosti súdu skúmať, ktorí z
účastníkov zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž v
prípade späťvzatia návrhu a teda vzniku povinnosti súdu zastaviť konanie, je vždy dôvodom takéhoto

postupu určité konanie alebo správanie jednej z procesných strán, pričom je práve úlohou súdu toto
konanie vyhodnotiť v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. Túto povinnosť si však súd prvého stupňa nesplnil.
Týmto postupom súd prvého stupňa zavinil nemožnosť preskúmania odvolacích dôvodov uvádzaných
odporcom a teda nemožnosť ich vyhodnotenia vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu.

Keďže týmto postupom súdu prvého stupňa bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací

súdpodľa§221ods.1písm.f) O.s.p.uzneseniezrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby

sa vysporiadal s otázkou zavinenia zastavenia konania a po ustálení skutkovej situácie aplikoval na
ňu príslušnú právnu normu, pričom aplikácia ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy až
vtedy, ak súd prvého stupňa dospeje na základe vlastných relevantných úvah k záveru, že ani jeden
z účastníkov zastavenie konania z procesného hľadiska nezavinil. Svoje nové rozhodnutie o trovách
konania súd náležite odôvodní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.