Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/850/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607202381
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2607202381.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XXX, XXX XX J. Y., štátny
občan SR, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke: JUDr. Viera Kučerová, Exekútorský úrad
Holíč, so sídlom Nám. Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, zastúp. JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD.,
Exekútorský úrad Skalica, so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, náhradu trov exekúcie v sume 37,78
€, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5205 029399 zo dňa 27.02.2007 bola súdna exekútorka

JUDr. Viera Kučerová, Exekútorský úrad Holíč, so sídlom Nám. Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, zastúp.
JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., Exekútorský úrad Skalica, so sídlom Ružová 10, 909 01
Skalica, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov
(Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia -Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave č.k. SR
4454/06 zo dňa 08.11.2006.

Súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 3241182 uzavretú medzi oprávneným a odporcom dňa 26.04.2006
ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v bode 17. je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva
možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, tento výber je však daný
tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na
začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k
výberurozhodcovskéhosúdužalujúcimdodávateľom,jespotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník), ktorá je podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že
v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo

to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa.Ustanovenie§53ods.4obsahujelenindikatívnyvýpočetneprijateľných
podmienok.

Podľačl.3ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka,

je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky nezaťažovali.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto
je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného

poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
avšak na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe

uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať
exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor trovy uplatnil a vyčíslil v zmysle Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „Vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor

je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32, €.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a

telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 78 €
a trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:

1) v zmysle § 14 ods. 1 písm a) a § 15 ods. 1 Vyhlášky - získanie poverenia 30 min., doručenie
upovedomeniaozačatíexekúcie30min.,každézisťovaniebydliskapovinného30min.,každézisťovanie

platiteľa mzdy povinného 30 min., každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 30 min., t.j. spolu 2,5 hod.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) Vyhlášky je 6,64 € za každú aj začatú hodinu, t.j. 3
hod.x6,64€=19,92€.Súdsúdnejexekútorkevtejtočastiodmenunepriznal,nakoľkosúdnaexekútorka
si uplatnila odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. b), a tým by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho
istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora,

ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe
zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na súd, a tak je to aj v prípade ďalších
taxatívnevymedzenýchúkonovexekučnejčinnosti,zaktoréjevyhláškouustanovenápaušálnaodmena.
Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie.

2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. -

Získanie poverenia 3,32 €, upovedomenie o začatí exekúcie 3,32 €, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy
povinného 3,32 €, 4 x zisťovanie bydliska povinného 3,32 € a zisťovanie majetku povinného 3,32 €, t.j.
spolu 9 úkonov x 3,32 € = 29,88 €. Súd v tejto časti priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 9 úkonov
exekučnej činnosti v celkovej sume 29,88 €.

3) v zmysle § 22 Vyhlášky - náhrada hotových výdavkov za a) poštovné: v celkovej sume 15,20 €.

Nakoľko z predloženého exekučného spisu bolo doručovanie prostredníctvom pošty preukázané len 1
x, súd priznal v tejto časti náhradu hotových výdavkov za poštovné len v sume 1,60 €.

4) v zmysle § 196 Exekučného poriadku: súdna exekútorka žiadala zvýšiť odmenu a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % DPH, t.j. 20 % z 29,88 € + 1,60 € = 6,30 €.

Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej sume 37,78 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.