Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 3, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Er/604/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203419
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8412203419.3

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/
C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, právn. zast. Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o.,
Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35940875, proti povinnému: N. P., A.. X.X.XXXX, W. H. XX, XXX
XX P., Š. E. X., pre vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vedenej pod č. B. XXXX/XX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX eur s prísl. priznanej právoplatným a
vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IX. z XX.XX.XXXX
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť

X.X.XXXX a vykonateľnosť X.X.XXXX
a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil fotokópiu Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi Poštovou bankou, a.s. /právny predchodca oprávneného/ a
povinným dňa X.X.XXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné obchodné podmienky pre úver.

Podaním z XX.X.XXXX uvedený súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví :a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretú X.X.XXXX
medziprávnympredchodcomoprávneného(Poštovábanka,a.s.)apovinnýmobsahujúcarozhodcovskú

doložku, ako aj všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že
predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie)
a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), a preto je nutné ju posúdiť podľa ustanovení zákona

č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007. Uvedená právna úprava
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme ( § 2 písm. a/
zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( §2 písm. b/ zákona
o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2
zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona
o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom
zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinný
mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi
veriteľomaspotrebiteľom,ktorémuuvedenýzákonposkytujenáležitúochranu.Zákonospotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy však úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských
zmlúv neobsahoval. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako základnému predpisu
súkromného práva, predpisom špeciálnym. V tejto súvislosti je teda právne významné ustanovenie §

853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust.§ 53
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V
§ 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne

možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne
ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v § 53 ods. 3 písm. a) až j) Občianskeho
zákonníka. Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou.

Z obsahu zmluvy o úvere ako aj všeobecných obchodných podmienok pre úver exekučný súd zistil,
že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v čl. 9 bod 9.1.2. v zmysle ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú alebo vznikli zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacichso zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s.. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa názoru exekučného súdu

je dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Spôsob formulácie
predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil riešenie sporov zo zmluvy na rozhodcovský súd, a
tým znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spotrebiteľa pred štátnym súdom. Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah individuálnou negociáciou.
Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom spôsobuje podľa názoru exekučného súdu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákonom
č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004 / pred uzavretím predmetnej zmluvy/, došlo k implementácii
smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho

zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských
zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma
všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať

napr. geografickú neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od
uplatnenia svojich práv. Aj v tomto prípade je miesto konania sídlo rozhodcovského súdu v Bratislave,
hoci v prípade konanie na všeobecnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho
bydliska.(§87písm.f/O.s.p.).Neprijateľnápodmienkavspotrebiteľskejzmluvesapovažujezaneplatnú
a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Oprávnenie exekučného súdu

preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach. V uznesení z
XX.XX.XXXX, sp. zn. X I. XXX/XXXX najvyšší súd judikoval, „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,

nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“

Pre rozhodnutie exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že právnym predchodcom
oprávneného bola banka (Poštová banka, a.s.). Tu súd uvádza, že na vzťahy súvisiace s podnikaním
banky sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Z ust. § 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o

dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa

taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie

POHOTOVOSŤ I.-XX/XX bod 37 a iné).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako
z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušnýzamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným
exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.