Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5Er/389/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5403899818
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5403899818.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO:
36 613 843 proti povinnému: Š. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., B. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka: OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Poprad, Šrobárova
2676/30, IČO: 37 872 117, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice,

Ľudová 14, IČO: 47 234 466, o vymoženie pohľadávky v sume 248,95 eura(7.500,-Sk) s príslušenstvom,
trov základného konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

1/. Súd p r i p ú š ť a vstup OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so

sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117, do exekučného konania.

2/. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú.

3/. Exekúciu súd z a s t a v u j e .

4/. Povinnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného súd náhradu trov

exekučného konania n e p r i z n á v a.

5/. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi

ml. trovy exekúcie v sume 159,13 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.12.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako návrh na odklad exekúcie,
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na jej zastavenie, ktorým OMBUDSPOT, Združenie
na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37872117(ďalej ako

„združenie“), prostredníctvom právneho zástupcu oznámilo súdu vstup do exekučného konania na
stranu povinného a navrhlo aby súd povolil odklad exekúcie, následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Svoj návrh odôvodnilo tým, že proti povinnému prebieha exekúcia na základe
absolútne neplatných ustanovení zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Adhézne
formulované ustanovenia úverovej zmluvy obsahujú rozhodcovskú doložku zaväzujúcu povinného
ako spotrebiteľa riešiť spory s podnikateľom v rozhodcovskom konaní alebo splnomocňujúce iný

subjekt na spísanie notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu, na uznanie záväzku
z úveru. Združenie poukázalo na ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujúce ustanovenia
o spotrebiteľskoprávnej ochrane. Analyzovalo rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienkuúverovej zmluvy a splnomocnenie dané advokátovi spotrebiteľom za účelom uznania záväzku z
uzavretej úverovej zmluvy v forme notárskej zápisnice, ako exekučného titulu pre vykonanie exekúcie.
Združenie v predmetnom podaní konštatuje, že titulný súd (by) vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie pochybil keď nezistil zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom a to ak rozhodol o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo
nepreskúmal nekalú povahu rozhodcovskej doložky a nevyvodil všetky dôsledky s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný, nevyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako rozporný
so zákonom, hoci na tento postup existoval zákonný dôvod a poverenie na výkon exekúcie vydané

nemalo byť. S poukazom na uvedené skutočnosti a ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), § 56 ods. 2 a 5
Exekučného poriadku združenie navrhlo, aby súd povolil odklad exekúcie ak možno očakávať, že bude
zastavená a následne aby exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil. V súvislosti so zastavením
konania aby súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal s poukazom na to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník.

Potom ako súd dal oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na vedomie oprávnenému a povinnému
dňa 02.02.2012 bolo súdu doručené podanie oprávneného, ktorým namietal prípustnosť vedľajšieho
účastníka do vyššie uvedeného exekučného konania na stanu povinného s poukazom na ustanovenie
§ 37 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený, povinný, iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Účastníci konania

sú teda v predmetnom ustanovení jasne definovaní a vzhľadom na osobitnú úpravu v Exekučnom
poriadkuniejemožnépriurčenieúčastníkovvexekučnomkonanípoužiťustanoveniaO.s.p..Účastníkmi
exekučného konania môžu byť len tí, ktorí sú nositeľmi hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z
exekučného titulu, tí ktorým toto postavenie priznáva Exekučný poriadok, manžel povinného a pri
rozhodovaní o trovách exekúcie aj poverený exekútor. Proti inému než kto je v rozhodnutí označený

ako povinný, alebo v prospech iného, než tohto, k to je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu len výnimočne,. a to len za podmienok ustanovených v § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku, ktoré upravuje zmenu účastníkov konania. Podľa oprávneného vedľajšie účastníctvo je
možné len v sporovom konaní a preto vzhľadom na uvedené by exekučný súd mal rozhodnúť o tom,
že vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania nepripúšťa.

Poukázal aj na skutočnosť, že o vstupe resp. nevstúpení vedľajšieho účastníka do exekučného konania
je potrebné rozhodnúť v každom jednom exekučnom konaní samostatným uznesením a tiež na to, že
nevidí žiaden právne relevantný dôvod na rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následné
zastavenie konanie alebo odklade exekúcie. Následne dňa 31.05.2012 bolo sudu doručené podanie
oprávneného obsahujúce návrh na zmenu súdneho exekútora, keď povinný žiadal aby súd poveril

vykonaním exekúcie voči povinnému súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane
spotrebiteľa),tentozákonupravujeprávaspotrebiteľovapovinnostivýrobcov,predávajúcich,dovozcova

dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických
osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie
výrobkov cenami.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a
poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s

podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo
pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Súd mal preukázané, že vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vystupuje na strane povinného
subjekt, ktorým je fyzická osoba, ktorá uzavrela s oprávneným spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí

úveru a vymoženia pohľadávky z takto poskytnutého úveru sa vo vyššie uvedenej exekúcii domáha
voči povinnému oprávnený. Súd mal ďalej preukázané, že OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv
spotrebiteľa je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
pričom takýmto predpisom sa rozumie aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Cieľom združenia
je okrem iného „ochraňovať práva spotrebiteľov a ich oprávnené záujmy, zastupovať práva spotrebiteľov

v reklamačnom konaní a na súdoch, vykonávať a realizovať mediáciu, mimosúdne vysporiadanie v
spotrebiteľských sporoch a pod. S poukazom na uvedené združenie je spôsobilým subjektom pre vstup
do vyššie uvedeného konania na strane povinného, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľom a s poukazom
na ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p., vstúpilo do konania na základe vlastného podnetu čím využilo svoje
právo dané ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p.. Preto súd pristúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka

konanianastranupovinnéhonemaldôvodaninapriekstanoviskuoprávnenéhoneakceptovaťarozhodol
o jeho vstupe do exekučného konania tak, ako je uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.

V ďalšom sa súd zaoberal preskúmaním podmienok vedenia exekúcie voči povinnému a za tým
účelom sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. 5Er/389/2003 a spisu súdneho exekútora č.
EX 213/2003.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú
by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd
Dolný Kubín, ako exekučný súd, zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a

zistil, že toto je vedené voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného
titulu, ktorým je notárska zápisnica vyhotovená Mgr. Tomášom Leškovským notárskym kandidátom
JUDr. Ľubomíra Vlhu, notára so sídlom v Bratislave, číslo N 401/2003, NZ 13110/2003 zo dňa
24.02.2003,ktoráobsahujevyhlásenieouznanízáväzkuasúhlassvykonateľnosťounotárskejzápisniceako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinného urobil Mgr. Martin Paiček, advokátsky
koncipient advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr.
Tomáša Kušníra. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 5260051

zavretá medzi oprávneným a povinným dňa 14.10.2002 z ktorej mal súd preukázané, že oprávnený
poskytol povinnému úver v sume 12 000,-Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.480,-Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 18.480,-Sk, a to vo forme
12-tich dvojtýždenných splátok po 1.540,-Sk počnúc dňom 28.10.2002 na účet veriteľa- oprávneného,
resp. v hotovosti. Podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy a to časti označenej ako „Splnomocnenie“

dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje spoločnosť DSS s.r.o. ako zmluvného partnera veriteľa
povereného evidenciou splatných pohľadávok na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej
zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Na základe vyššie uvedeného

splnomocnenia štatutárny zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o. dňa 02.12.2002 splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je spoločnosť PDSS, s.r.o.
povinná vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. za
účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
povinný ako dlžníkoma za účelom spísania notárskej zápisnice tak, aby sa táto notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Mgr. Tomáš Kušnír v rovnakom
rozsahu ďalej splnomocnil svojho koncipienta Mgr. Martina Paičeka. Súčasťou predmetnej notárskej
zápisnice je aj plnomocenstvo udelené na zatupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s
vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. pre advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Súd preskúmal exekučný titul, ktorým je v tomto konaní notárska zápisnica, z hľadiska materiálnej a
formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej stránky vyššie uvedený exekučný titul všetky náležitosti
ktoré vyžaduje § 42 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal či
tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal aj jeho
prípadný rozpor s platným právom, t.j. dovolenosť, súlad s dobrými mravmi a podobne.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa citovaného ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je potrebné, aby povinná

osoba súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V
tomto prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho
mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, splnomocnil spoločnosť PDSS, s.r.o. tak, že udelené plnomocenstvo

pre uvedeného splnomocnenca ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere, bolo na tejto zmluve
vopred predtlačené a vopred bol určený určený splnomocnenec - PDSS, s.r.o., ktorému dlžník mal
splnomocnenie udeliť. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení
rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve),
z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je

potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veciplnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej
prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinným. V konaní tak
nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá.

Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma
sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými
podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok spolu vo výške 18.480,-
Sk vrátiť, nie je zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy
o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť

zmluvu o plnomocenstve s určeným splnomocnencom - PDSS, s.r.o. a to z dôvodu, že z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca,
ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy. V tomto prípade, ako je vyššie uvedené, spoločnosť PDSS,
s.r.o. udelila splnomocnenie na zastupovanie ďalej advokátovi Mgr. Tomášovi Kušírovi, ktorý jednak v
tomto exekučnom konaní ale aj vo väčšine exekučných konaní vedených na tunajšom súde zastupuje
práve oprávneného - POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Preto takto udelené splnomocnenie sa rozhodne prieči

dobrým mravom, pretože nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní
povinného, keď súd mal preukázané, že uvedený advokát zastupuje zároveň aj oprávneného. Na
tomto nemení nič ani skutočnosť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír udelil ďalej substitučnú plnú moc na
zastupovanie splnomocnenca svojmu advokátskemu koncipientovi Mgr. Martinovi Paičekovi a ten uznal
za povinného jeho záväzok do notárskej zápisnice, ktorú notársku zápisnicu oprávnený predložil ako

exekučný titul pre vedenie exekúcie voči povinnému. V danom prípade treba poukázať pokiaľ ide o
notársku zápisnicu ako exekučný titul ( a to v zmysle judikovanej praxe Ústavného súdu SR, rozh. č.
18/2000), že zákonodarca kládol dôraz na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“, rozhodnutie
o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá potom
samozrejme nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi právne relevantnými vadami. Súd preto takto

spísanú notársku zápisnicu považuje za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe
neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Okrem toho, aj keď je nepochybné, že zmluva o úvere, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril je
spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje ďalšie pre povinného nevýhodné podmienky pre ktoré sa prieči
dobrým mravom, súd sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu jednej zo

základných podmienok pre vedenie exekúcie voči povinnému a to absenciu účinného exekučný titulu,
pre ktorý vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnému súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml.
za neprípustnú a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe.
Osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a
účelu exekučného konania.

Vzhľadom k tomu, že súd po opätovnom preskúmaní podmienok pre vedenie exekúcie exekúciu vedenú
voči povinnému v prospech oprávneného vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, už nerozhodoval o
odklade exekúcie ani o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v tomto štádiu
konania je rozhodovanie o predmetných návrhoch neopodstatnené.

V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách konania a to tak, že povinnému, ktorému

by ich náhrada prináležala ako úspešnému účastníkovi konania si ich náhradu neuplatnil, ani vznik
žiadnych trov súd nemal na strane povinného v tomto konaní preukázaný, preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku 4/ tohto uznesenia. Predmetným výrokom rozhodol súd zároveň o trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane povinného- združenia, ktoré je v tomto konaní právne zastúpené
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. a to za použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd mal preukázané, že právny zástupca
podával v mene združenia OMBUDSPOT návrhy na odklad exekúcii, jej vyhlásenie za neprípustnú a

na zastavenie exekúcie v mnohých exekučných konaniach vedených nielen Okresným súdom Dolný
Kubín, ale aj inými súdmi v rámci Slovenskej republiky, kde ako oprávnený vystupuje resp. vystupovala
spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.tedapodávalonávrhyplošne.Vychádzajúczobsahunávrhunaodklad
exekúcie, jej vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie, jedna sa o identický návrh podaný len na tunajšom
súde v cca 60 prípadoch, ktorý návrh je všeobecný - univerzálny, vzťahujúci sa jednak na exekúcievykonané na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, keď návrh obsahuje analýzu
rozhodcovskej doložky, neprijateľných podmienok a dojednaní obsiahnutých v zmluvách v rozpore s
ustanoveniami spotrebiteľskoprávnej ochrany a tiež sa vzťahujúci na exekúcie vykonané na základe

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s
exekúciou, a tu návrh analyzuje vyhlásenie o uznaní záväzku, ktoré mal za povinného urobiť advokát
Mgr. Tomáš Kušnír, zastupujúci vo väčšine exekučných konaní aj oprávneného a ktorého záujmy sú tak
v rozpore so záujmami povinného. Vzhľadom na uvedené právny vzťah zastúpenia medzi advokátskou
kanceláriou a združením nie je založený pre individuálnu vec, právna náročnosť jednotlivých úkonov

právnej pomoci v jednotlivých veciach je minimálna a to už zo spomínaného dôvodu, že predmetom
týchto konaní je identický právny problém, resp. návrhy sú postavené na rovnakých podkladoch. Podľa
názoru súdu je tak úplne minimalizovaná prácnosť podávania návrhov. Okrem uvedeného súd je toho
názoru, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neadekvátne a neplniace svoj účel, pretože ak
medzi základné úlohy združenia patrí sprostredkovávanie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi,
zastupovanie spotrebiteľov pred súdom a vystupovanie v súdnych sporoch na jeho strane, ak je vedľajší

účastník zastúpený advokátom, popiera sa tým podstata samotného združenia, ktorým by mala mať
schopnosť samo zabezpečiť ochranu spotrebiteľa (aj vo forme zastupovania v súdnom konaní) vlastnou
činnosťou. Aj keď to samozrejme neznamená, že by sa združenie na ochranu spotrebiteľa nemohlo
dať zastúpiť advokátom ani využívať jeho služby, no trovy ktoré by mu v tejto súvislosti vznikli, musí
znášať samo združenie a nie protistrana v exekučnom konaní, nakoľko tá by nemala „doplácať“ na to, že

združenie nedokáže plniť svoje základné úlohy, resp. vyvíjať činnosť, na ktorú bolo vytvorené, vlastnými
silami. Súd tak s poukazom na uvedené nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania, ktoré mu mali vzniknúť práve s jeho právnym zastúpením a ktoré predstavujú právnym
zástupcomzdruženiauplatnenúodmenuzadvaúkonyprávnejslužby:1.prevzatieaprípravazastúpenia
vrátane prvej porady s klientom vo výške 30,705 eura podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/20004Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov + režijný paušál 7,41 eur a odmenu za úkon - podanie návrhu
na odklad exekúcie jej vyhlásenie za neplatnú a zastavenie vo výške 61,41 eura podľa § 14 ods. 1
písm. b) vyhlášky č. 655/2004Z.z. + režijný paušál 7,41 eura, čo spolu činí 106,93 eura. Priznanie
trov právneho zastúpenia v uvedenej výške v každej z cca 60 exekučných vecí, kde združenie podalo
návrh je neopodstatnené a znamená neúmerné, neopodstatnené a ničím neodôvodnené navyšovanie

trov exekučného konania.

Čo sa týka trov exekúcie, ktoré vznikli vo veci konajúcemu súdnemu exekútorovi, exekútor JUDr.
Jaroslav Kabáč ml. predložil na výzvu súdu dňa 07.08.2012 svoj exekučný spis č. EX 213/2003
obsahujúci špecifikáciu trov exekúcie a žiadal aby súd rozhodol o ich náhrade v sume 445,24 eura.
V rámci trov si exekútor uplatnil odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t.j.
odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 239,04 eura s tým, že
za 36 úkonov bez ohľadu na čas, ktorý na vykonanie každého z týchto úkonov v zmysle predloženej
špecifikácie vynaložil si uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura, čo spolu činí 239,04 eura. Paušálnu
odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods.3 a § 15 ods.1 písm. a), b), c), d),e), g,), h),

i) a j) vyhlášky spolu za 21 úkonov si uplatnil vo výške 69,72 eura. Za zriadenie záložného práva na
k nehnuteľnostiam si uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur a náhradu hotových výdavkov vynaložených
na poštovné a kancelárske potreby spolu v sume 38,78 eura. Z odmeny a náhrad si uplatnil DPH
vo výške 20 % čo činí 76,14 eura s tým, že uviedol, že počas exekúcie vymohol na hotové výdavky
sumu 11,62 eura.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na

náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia
§197 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml. pod č. EX 213/2003 však súd exekúciu po jej
vyhlásení za neprípustnú zastavil z dôvodu, že oprávnený sa v nej domáhal plnenia v rozpore s dobrými
mravmi z jeho strany sa jednalo o nedostatok odbornej starostlivosti, a preto trovy exekúcie, ktoré v
tomto konaní vznikli súdnemu exekútorovi súd uložil zaplatiť práve oprávnenému postupom podľa §

203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd mal preukázané, že oprávnený sa v exekúcii voči povinnému
domáhal nedôvodného plnenia a sám spôsobil, že musí znášať trovy ktoré exekútorovi v predmetnej
exekúcii vznikli a na ktoré má v súvislosti so zastavením exekúcie zákonný nárok.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom

do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor

je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho

exekútora zo dňa 03.08.2012, zo spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 213/2003, spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 5Er/389/2003 a na základe toho priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle §§ 14, 15
vyhlášky, t. j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa ust. § 14 ods.1 písm.
a),ods.2vyhlášky priznalspoluza 9hodín(1hodá6,64eura) vovýške59,76eura apaušálnuodmenu
podľa § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d)-2x, e), g), h)-8x, i)-4x a j)-2x vyhlášky za 21 úkonov spolu vo výške

69,72 eura ( 1 úkon á 3,32 eura). Po preskúmaní dôvodnosti a opodstatnenosti priznal súd exekútorovi
náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil na poštovné vo výške 13,09 eura a poplatok za kolok vo
výške 1,66 eura, čo činí spolu 14,75 eura. Vzhľadom k tomu, že exekútor uviedol, že na hotové výdavky
v priebehu exekúcie vymohol sumu 11,62 eura, súdom priznané hotové výdavky tak prestavujú 3,13
eura (14,75 eura - 11,62 eura). Z odmeny priznanej postupom podľa §§ 14, 15 vyhlášky v sume 129,48

eura a náhrad (poštovné + kolok) priznaných v sume 3,13 eura súd priznal exekútorovi DPH v aktuálnej
výške 20%, čo činí 26,52 eura (20% zo sumy 132,61 eura) a to postupom podľa § 196 Exekučnéhoporiadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení
§ 196 Exekučného poriadku, ktorý sa síce vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 sa uvádza, že
ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady o daň z pridanej hodnoty. Preto podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH
ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Zároveň súd poukazuje na to, že podľa ustálenej praxe právne služby (tu služby súdneho exekútora)
sa považujú za poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu tu, rozhodnutia súdu
o trovách exekúcie).

Odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu na rozdiel od exekútorom
predloženého vyúčtovania podľa ktorého si exekútor uplatnil za 36 úkonov odmenu ako za 36 hodín
vo výške 239,04 eura napriek tomu, že čas ktorý na vykonanie týchto úkonov mal vynaložiť v zmysle
ním predloženej špecifikácie po jeho spočítaní nepredstavuje 36 hodín. Súd po preskúmaní účelnosti,
dôvodnosti a preverení skutočného vykonania úkonov priznal exekútorovi odmenu spolu za 18 úkonov
na vykonanie ktorých mohol efektívne a účelne vynaložiť čas spolu v trvaní 9 hodín. Tu súd

poznamenáva, že podľa jeho názoru ale aj podľa ustálenej súdnej praxe a platnej judikatúry, z
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky nemožno vyvodiť, že by pri úkonoch odmeňovaných
hodinovou sadzbou 6,64 eura, mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 eura, hoci na jeho
vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti vynaložil exekútor necelú hodinu, prípadne len
niekoľko minút. Ustanovenie o priznaní odmeny podľa počtu hodín treba vykladať tak, že je potrebné

sčítať potrebný a účelne vynaložený čas a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu súčtu času účelne
vynaloženého na vykonanie jednotlivých úkonov v rámci exekúcie, priznať odmenu. Vzhľadom na
uvedené súd spočítal čas, ktorý exekútor špecifikoval ako čas vynaložený na vykonanie jednotlivých,
ním špecifikovaných úkonov resp. pri niektorých úkonoch tento exekútorom špecifikovaný čas vzhľadom
na charakter úkonu nepovažoval súd za objektívny a do súčtu času započítal čas, ktorý s poukazom na

svoju rozhodovaciu činnosť v exekučných konaniach posúdil ako efektívne a hospodárne vynaložený
na vykonanie toho ktorého úkonu a podľa výslednej hodnoty (súčtu času) priznal exekútorovi odmenu
celkom za 9 začatých hodín. Do tohto času za ktorý súd exekútorovi priznal odmenu podľa počtu
hodín bol započítaný čas, ktorý exekútor vynaložil resp. mohol vzhľadom na jeho náročnosť vynaložiť
v rozsahu 15 minút na úkon - výzva na odstránenie nedostatkov návrhu zo dňa 04.07.2003, v rozsahu

po 10 minút na úkony - doplnenie žiadosti zo dňa 25.07.2003 a výzva s predvolaním povinnému zo dňa
18.10.2010, v rozsahu po 5 minút na 3 úkony špecifikované ako: výzva na odstránenie nedostatkov
návrhu zo dňa 01.10.2003, výzva povinný zo dňa 02.08.2005 a dňa 13.09.2006, v rozsahu po 30 minút
naúkonyšpecifikovanéako:výzvapovinný-urgenciazodňa10.11.2004azodňa 17.01.2005,dohodao
splnení dlhu zo dňa 25.01.2005, upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa 06.11.2008, záznam

o vyvesení upovedomenia zo dňa 05.08.2009, výzva povinnému s predvolaním zo dňa 22.01.2010,
príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz zo dňa 10.04.2012 a napokon po 1 hodine na úkony
špecifikované ako: upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.11.2004, upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie a exekučný príkaz zo dňa 04.08.2009. Oproti času ktorý v špecifikácii zo dňa
03.08.2012 uviedol ako čas vynaložený na vykonanie niektorých úkonov exekútor, súd zahrnul do súčtu

času pre priznanie odmeny čas, ktorý posúdil ako efektívne a hospodárne vynaložený vychádzajúc
z náročnosti jednotlivých úkonov, nakoľko niektoré úkony sa opakovali a ich vykonanie spočítavalo
vlastne v skopírovaní vzoru uchovávaného v počítači exekútorského úradu (výzvy povinnému, výzva
oprávnenému na odstránenie nedostatkov podania).

Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín súd nezapočítal vôbec čas vynaložený

exekútorom na úkon špecifikovaný ako „žiadosť o udelenie poverenia“, nakoľko je toho názoru, že takýto
úkon je možné považovať za administratívny úkon výsledkom ktorého je vydanie poverenia a preto
exekútorovi za takýto úkon neprislúcha odmena aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nakoľko za
získanie poverenia na vykonanie exekúcieprislúchaexekútorovi paušálnaodmenavovýške3,32eura
podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorú odmenu si exekútor v rámci paušálnej odmeny aj uplatnil a súd

mu ju priznal. Rovnako do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených
na exekúciu súd nezapočítal čas exekútorom vynaložený na vykonanie úkonov špecifikovaných ako
prijatie návrhu + založenie spisu, viazanie spisu a zapisovanie a vyúčtovanie trov, pretože tieto úkony
nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu
prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na

vykonanie týchto úkonov nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie vprospech oprávneného. Do súčtu času pre priznanej odmeny podľa počtu hodín súd nezahrnul ani čas
exekútorom vynaložený na 15 úkonov súčinnosti (sociálna poisťovňa - pobočka D. Kubín + Ústredie,
DaňovýúradDolnýKubín,MestoDolnýKubínaDopravnýinšpektorátOOPZvDolnomKubíne),nakoľko

súd je toho názoru, že za uvedené úkony, ktorými exekútor zisťoval existenciu účtov povinného, jeho
zamestnávateľa, stav jeho majetku, prináleží paušálna odmena ako za úkony podľa § 15 ods. 1 písm.
g) h), i) a j) vyhlášky, ktorú odmenu si exekútor v rámci úkonov odmeňovaných paušálnou odmenou
aj uplatnil a súd mu túto odmenu v ním uplatnenom rozsahu aj priznal, nakoľko mal vykonanie takýchto
úkonov preukázané zo spisu súdneho exekútora.

V rámci náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi priznal z ním špecifikovaných poštových
výdavkov náhradu poštovného vo výške 13,09 eura. Nestotožnil sa s názorom exekútora a nepriznal mu
poštovné, ktoré exekútor uviedol ako budúce poštovné, ktoré vynaloží na zrušenie príkazu na začatie
exekúcie a exekučného príkazu v sume 2,60 eura, na žiadosť o vyznačenie právoplatnosti vo výške
1,30 eura, za vrátenie poverenia vo výške 1,-eura a oznámenie o ukončení exekúcie vo výške 0,40
eura, pretože sa jedná budúce možné náklady a súd si v čase rozhodovania o trovách exekúcie

nemoholoveriťvýškutýchtobudúcichnákladovataktosúpresúdnepreskúmateľné.Rovnakoje presúd
nepreskúmateľný aj výdavok uplatnený vo výške 3,-eura za telefonické hovory, mobil, fax, internet kanc.
papier, toner, tlač, archiváciu spisu, zálohovanie dát nakoľko ich vynaloženie nemal zo spisu súdneho
exekútora preukázané a tak ako sú uvedené sú pre súd nepreskúmateľné. Podobne súd nepriznal
exekútorovi ani náhradu uplatnenú za obálky a spisový obal, nakoľko z ustanovenia § 22 vyhlášky

vyplýva za ktoré hotové výdavky patrí exekútorovi náhrada a z charakteru týchto výdavkov nie je možné
usúdiť, žeby tam patrila aj náhrada za kancelárske potreby. Okrem toho, z ustanovenia § 25 vyhlášky
vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v
súvislosti s exekučnou činnosťou, a súd je toho názoru, že aj vrátane kancelárskych potrieb použitých
na tieto administratívne práce.

Na rozdiel od exekútorom predloženej špecifikácie mu súd nepriznal odmenu, ktorú si uplatnil za
zriadenie záložného práva podľa § 6 vyhlášky a to s poukazom na to, že odmena súdneho exekútora pri
zastaveníexekúciejeurčenávustanovení§§14,15vyhláškyaprizastaveníexekúcieajvtomto prípade
za samotný úkon - vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného
záložného práva, patrí exekútorovi odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ktorú

odmenu súd za úkony zriadenia záložného práva aj priznal, resp. čas vynaložený na ich vypracovanie
zahrnul do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín, ktorú si exekútor uplatnil v rozsahu 2
hodín ( upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti a zriadením zál. práva
-1hod., ex. príkaz - zriadenie záložného práva a predaj nehnuteľnosti -1hodina).

Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 159,13 eura (odmena

§§14,15=129,48 eura, poštovné + kolok=3,13 eura, DPH=26,52 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto
exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml. do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku 5/ tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní

od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).