Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1105215574.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J. L., K. E. č. XXX, A.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Martinom
Kováčikom, advokátom, Hviezdoslavovo nám. 1665/32, Dolný Kubín, proti žalovanému: VB LEASING
SK, spol. s r. o., Nám. 1. mája č. 11, Bratislava, IČO: 31378528, o zaplatenie 11.764,29 Eur ist. a prísl.,
o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 10. 2010 č. k.
27Cb/557/2005-129 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. 10. 2010 č. k. 27Cb/557/2005-129 z r u
š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie 11.764,79 Eur istiny
spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania od 24. 05. 2001 do zaplatenia a na náhradu trov konania,
ktoré vznikli žalovanému vo výške celkom 3.218,37 Eur.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonaní dokazovania výpoveďami účastníkov konania a
oboznámení sa s listinnými dôkazmi a to leasingovými zmluvami č. LZD/00/00089, LZD/00/00090,
zálohovými faktúrami, splátkovými kalendármi, protokolmi o prevzatí predmetu leasingu, všeobecnými
leasingovými podmienkami žalovaného, rozhodnutím Colného úradu vo Fiľakove, odstúpením žalobcu
zo dňa 15. 05. 2001 od oboch leasingových zmlúv a ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi mal za
nesporne preukázané, že účastníci dňa 18. 02. 2000 uzavreli 2 leasingové zmluvy, ktorým boli žalobcovi

prenajaté formou leasingu nákladný automobil MAN 19403 s dobou leasingu 36 mesiacov a náves
GROENEWEGEN s dobou leasingu 48 mesiacov. Rozhodnutím Colného úradu vo Fiľakove zo dňa 27.
04. 2001 bolo rozhodnuté o zaistení predmetov leasingových zmlúv z dôvodu neuhradenia colného dlhu
dodávateľom spoločnosťou TRANSEXPRESS PLUS, s. r. o. a k ich zaisteniu došlo dňa 12. 05. 2001.
Žalovaný si teda nesplnil svoju povinnosť prefinancovať predmet leasingu, porušil leasingovú zmluvu a
nebolo preto možné naplniť cieľ leasingu, ktorým je vyplácanie nákladov obstarania predmetu leasingu.

Súd ustálil na základe listinných dôkazov, že colný úrad predmet leasingu predal na uspokojenie colného
dlhu a nebolo tak naplnené oprávnenie žalobcu na nadobudnutie vlastníctva k predmetu leasingu za
zostatkovú cenu. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 15. 05. 2001, že odstupuje od leasingových
zmlúv z dôvodu zaistenia predmetov leasingu a následne žiadal o vyúčtovanie týchto zmlúv v celkovej
výške 376.100,- Sk. Následne žalovaný listami zo dňa 31. 05. 2001 predčasne ukončil obidve leasingové
zmluvy a vyzval žalobcu na uhradenie dlžných pohľadávok. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi súd prvého

stupňa posúdil podľa ust. § 269 ods. 2 O.s.p. ako zmluvy inominátne, v ktorých bol určený predmet
záväzkov účastníkov.

Odstúpenie žalobcu od oboch zmlúv listom zo dňa 15. 05. 2001 súd posúdil ako jednostranný úkon
urobený podľa ust. § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na zmarenie základného účeluleasingových zmlúv a tento úkon bol žalovanému doručený najneskôr dňa 23. 05. 2001, kedy žalovaný
sa listom z uvedeného dňa vyjadril k odstúpeniu od týchto zmlúv žalobcom.

Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí a úprave žalobného petitu žalobca titulom

nespotrebovanej časti akontácie zo zmluvy č. LZD/00/00089 žiadal vrátiť sumu 268.365,09 Sk a titulom
nezaplatenej akontácie zo zmluvy č. LZD/00/00090 sumu 86.060,97 Sk, celkom vo výške 354.426,- Sk
(11.764,79 Eur) spolu s úrokom z omeškania od 24. 05. 2001 do zaplatenia vo výške 18 % ročne a v
tejto časti súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, priznal ich náhradu, pričom v časti náhrady trov za služby právnej pomoci nepriznal náhradu

za cestovné spojené s účasťou na celkom 4 pojednávaniach vo výške 641,40 Eur, pretože tieto neboli
dostatočne preukázané v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. Súd priznal DPH len z režijných paušálov
za úkony vykonané po 01. 06. 2009.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že na deň 25. 10. 2010 bolo súdom

určené pojednávanie, na ktoré sa poverení pracovníci žalovaného ospravedlnili pre kolíziu s inými
pojednávaniami a uskutočnením pojednávania a rozhodnutím vo veci bolo žalovanému odňaté právo
vyjadriť sa k písomným dôkazom, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. Poukázal na to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetných leasingových
zmluvách si účastníci dojednali vzájomné práva a povinnosti pre prípad predčasného ukončenia zmlúv,

ktoré sú záväzné pre účastníkov, keďže uvedené zmluvy sú zmluvami inominátnymi. Žalovaný si svoju
povinnosť uhradiť dodávateľovi predmetov leasingu spoločnosti TRANSEXPRESS PLUS, s. r. o. kúpnu
cenu splnil, neporušil teda žiadnu zo svojich zmluvných povinností. Povinnosť uhradiť colný dlh porušil
dodávateľ TRANSEXPRESS PLUS, s. r. o. Poukázal na to, že predmety leasingu neboli predané a
žalovaný získal predmety leasingu do svojej držby.

K odstúpeniu žalobcu od leasingových zmlúv uviedol, že podľa bodu 2.8 Všeobecných leasingových
podmienok (ďalej VLP) sa účastníci dohodli, že žalobca ako leasingový prenajímateľ nemôže od zmlúv
odstúpiť a takúto dohodu účastníkov je potrebné považovať za dohodu o neuplatňovaní ust. § 356 Obch.
zákonníka, keďže toto ustanovenie nie je ustanovením kogentným, od ktorého by sa zmluvné strany
nemohli odchýliť. Z uvedených dôvodov odstúpenie žalobcu od leasingových zmlúv je neplatné. Pokiaľ

ide o výšku náhrady, súd prvého stupňa vôbec nevychádzal z bodu 9.4 VLP, ktorý upravuje spôsob
výpočtu nárokov zmluvných strán v prípade mimoriadneho skončenia leasingovej zmluvy a výpočet
nároku nie je v súlade s uvedenými zmluvnými dojednaniami.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril sa k námietke žalovaného o odňatí možnosti

konať pred súdom a uviedol, že podľa platnej judikatúry kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôvodom
na odročenie pojednávania. K veci samej uviedol, že svoj nárok žalobca uplatnil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Odstúpenie žalobcu od leasingových zmlúv bolo vykonané z dôvodu, že odňatím dispozície
žalovanému s predmetom leasingu došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých boli zmluvy uzavreté

a tým došlo k zmareniu základného účelu zmlúv a nebolo by spravodlivé požadovať od žalobcu znášanie
dôsledkov odňatia veci. Podľa názoru žalobcu bod 2.8 VLP vo vzťahu k ust. § 356 Obch. zákonníka je
neplatným ustanovením jednak pre nevyváženosť práv účastníkov zmluvy jednostranne ukončiť zmluvu
a jednak s poukazom na ust. § 547 Obč. zákonníka, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv
do budúcnosti, je neplatná.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca a žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho
zastúpeniavovýške3.397,09Eur.Poukázalnaustanoveniavyhl.č.655/2004Z.z. azákonač.283/2002Z. z., podľa ktorých mal súd prvého stupňa postupovať najmä pri rozhodovaní o priznaní cestovných
náhrad vychádzajúc z ceny pohonných hmôt podľa údajov Štatistického úradu SR.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého
stupňa, dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bol jednoznačne preukázaný vznik obchodno-
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi na základe leasingových zmlúv, ktoré súd správne posúdil

ako zmluvy uzavreté podľa ust. § 269 ods. 2 O.s.p., ktorých súčasťou boli aj všeobecné leasingové
podmienky, ktoré podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán vrátane dôvodov pre
predčasné ukončeniu zmlúv. V čl. 1.1. VLP je jednoznačne uvedený účel zmlúv „umožniť nájomcovi
užívať za úhradu určitú vec alebo súbor vecí, ktorý je vo vlastníctve prenajímateľa (žalovaného) po
celú dobu platnosti zmluvy“. V čl. 2.8. VLP je uvedené, že „nájomca nie je oprávnený od zmluvy počas

celej doby jej trvania odstúpiť, ani ju inak zrušiť alebo vypovedať nájomný vzťah“. Obchodný zákonník
upravuje spôsob zániku nesplneného záväzku odstúpením od zmluvy podľa ust. § 344 až 351 Obch.
zákonníka, ktoré ustanovenia sú s poukazom na ust. § 263 ods. 1 Obch. zákonníka ustanoveniami
dispozitívnymi. Rovnako aj ust. § 356 Obch. zákonníka je ustanovením dispozitívnym a preto sa
zmluvné strany môžu od neho odchýliť alebo ho môžu vylúčiť a to v rámci zmluvnej voľnosti strán. Súd

prvého stupňa sa odstúpením od zmluvy žalobcom listom zo dňa 15. 05. 2001 z dôvodu nemožnosti
užívania predmetu leasingu nezaoberal v súvislosti s vylúčením „akejkoľvek“ možnosti žalobcu od
zmluvy odstúpiť ako bolo dohodnuté v bode 2.8. VPL a neposudzoval z pohľadu VPL platnosť alebo
neplatnosť odstúpenia od zmluvy ako otázku prejudiciálnu.

Vyriešenietejtootázkymánepochybnevplyvnaposúdenienárokužalobcuuplatnenéhovžalobe.Pokiaľ

ide o výšku uplatneného nároku, v prípade platného odstúpenia od zmluvy, je potrebné posúdiť nárok
žalobcu podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zákonníka.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobcu v súlade so zmluvou
a VPL. Dokazovanie v naznačenom smere nemôže odvolací súd nahradiť vlastným dokazovaním.
Týmto postupom by odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania,

pretože by účastníkom odoprel možnosť prieskumu správnosti nových skutkových zistení na základe
ich prípadného odvolania proti ďalšiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1,
písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov

odvolacieho a dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.