Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/557/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508204712
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508204712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX/XX, X. - M., 2/ Ing. arch. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, L. a 3/ E. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. P. XX/XX, J., všetci zastúpení Mgr. Andrejom Bartovicom, advokátom, Kukučínova 8, Piešťany,
proti odporcovi: Mesto Piešťany, so sídlom Nám. SNP 3, Piešťany, IČO: 00 612 031, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
5. mája 2014, č.k. 4C/463/2008-191, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/ až 3/ náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 309,27 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk ich advokáta do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

N a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v časti uvedenia priznanej sumy trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci a
k. ú. J., v LV č. XXXX pre obec a k. ú. J. zapísaná ako pozemok - parc. registra „C“ KN č. 6387 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 44 m2, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ až 3/, pričom Ing.
Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/12-iny vzhľadom k celku,

Ing. arch. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/12-in vzhľadom k
celku a E. O., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/12-iny vzhľadom k
celku.Otrováchkonaniarozhodoltak,žeodporcoviuložilzaplatiťnavrhovateľomspoločneanerozdielne
titulom náhrady trov konania sumu 2.285,75 eur (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a súdneho
poplatku v sume 354,51 eur) do rúk ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., ako aj § 2 ods. 1 zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keď považoval za nesporné, že navrhovatelia mali naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v prípade duplicitného zápisu

vlastníckehoprávaknejjeichprávnepostavenieakovlastníkovneisté.Práverozhodnutímsúdusatento
stavprávnejneistotyodstráni.Pokiaľsamáurčovacímvýrokomsúdudosiahnuťzhodamedziskutočným
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, je tu vždy naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva. Navrhovatelia preukazovali ich vlastnícke právo k predmetnému pozemku zhorauvedenýmilistinnýmidôkazmi(osvedčeniaodedičstve,listvlastníctvač.XXXXpreobecak.ú.J.,PKVč.
321 pre obec a k. ú. J.). Odporca tvrdil, že vlastníkom predmetného pozemku sa stal na základe zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len "ZoMO"). Podľa ust. § 2 ods. 1 ZoMO, do vlastníctva obcí

prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej
správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú. Nevyhnutným predpokladom prechodu majetku z vlastníctva štátu
(Slovenskej republiky) do vlastníctva obcí je existencia vlastníctva štátu. V súdenej veci tak do majetku
odporcumohloprejsťvlastníctvopredmetnéhopozemkuibavtedy,akbyštátbolvlastníkom;teda,štátby

niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov musel nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému
pozemku a iba potom by mohlo toto vlastnícke právo štátu prejsť na odporcu. Podľa odporcu bol
predmetný pozemok vyvlastnený pôvodným vlastníkom - právnym predchodcom navrhovateľov (viď
zhora). Na preukázanie uvedenej skutočnosti odporca predložil súdu list Obvodného úradu Piešťany zo
dňa 24.04.1992, podľa ktorého boli odporcovi zaslané potvrdené zoznamy nehnuteľného majetku pre
zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na odporcu, v zmysle ust. § 14 ods. 2 ZoMO. Jednou z príloh

tohto listu je výpis z evidencie nehnuteľností, LV č. X pre k. ú. J., kde je zapísaný aj pozemok - parc.
č. 1800/1 o výmere 10.040 m2. Zo spätnej identifikácie parciel zo dňa 06.09.2012, vydanej Správou
katastra Piešťany pod č. j. 2813/12 súd zistil, že pozemok - pôvodná parc. č. 1780, zapísaný v PKV
č. 321 ako zast. plocha, bola zlúčená do pozemku parc. č. 1800/1 ostatné plochy. Pozemok - parc. č.
6387 zast. plochy a nádvoria o výmere 44 m2 vznikol po ZMVM odčlenením z pozemku parc. č. 1800/1.

Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Z PKV č. 321 pre k. ú. J. súd zistil, že pod A3 je
vedený pozemok - parc. č. 1780 o výmere 781 m2 a pod A2 je vedený pozemok - parc. č. 1779 o
výmere 926 m2. Pod B22 je zápis z 31.08.1959 (č. d. 745) o zahájení vyvlastňovacieho konania pre
Generálneho investora komplexnej bytovej výstavby KNV v Bratislave, podľa rozhodnutia Odboru pre
výstavbu a VH rady MsNV v Piešťanoch zo dňa 28.08.1959, pod Výst. 6007/59. Predmetný zápis sa

však netýka pozemku - parc. č 1780, ale pozemku - parc. č. 1779. Z vykonaného dokazovania tak
mal súd za preukázané, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, na
ktorej nadobudli spoluvlastnícke podiely dedením tak, ako je už zhora uvedené.

Odporca tvrdil, avšak nepreukázal, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva prechodom
z majetku štátu podľa ZoMO. Nepreukázal, že by sa štát niekedy stal vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, keď z predložených dôkazov bolo preukázané iba to, že bolo vydané vyvlastňovacie
rozhodnutie, na ktorom však absentuje doložka právoplatnosti; ani samotné uznesenie Okresného súdu
vTrnavezodňa02.03.1962(tiežbezdoložkyprávoplatnosti)neosvedčujeskutočnosť,ževyvlastňovacie
rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo a že sa tak štát stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Aj zhora
uvedený zápis v PKV č. 231 svedčí iba o zahájení vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k parc. č. 1799,

teda nie k predmetnej parc. č. 1780. Táto poznámka v PKV č. 231 skôr svedčí o tom, že vo vzťahu k
parc. č. 1780 vyvlastňovacie rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo, že štát sa vlastníkom par. č. 1780
nestal, a teda ani odporca nemohol od štátu nadobudnúť vlastníctvo predmetného pozemku tak, ako
to tvrdil odporca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom priznal
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 354,51 eur a titulom trov právneho zastúpenia

v sume 1.931,24 eur za 6 úkonov právnych služieb po 301,23 eur/úkon (1./ 26.11.2007 - prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2./ 07.03.2008 - písomné podanie protistrane -
pokus o mimosúdnu dohodu, 3./ 09.05.2008 - rokovanie s klientmi - ďalší postup po nedohode s mestom,
4./ 12.05.2008 - písomné podanie vo veci samej - podanie návrhu na súd, 5./ 19.09.2012 - účasť na
pojednávaní, 6./ 05.05.2014 - účasť na pojednávaní) + 1 úkon po 75,31 eur/úkon (04.04.2014 - účasť

na pojednávaní, bez meritórneho prejednania veci, vo výške 1/4-ina zo sumy 301,23 eur) + 1x RP vo
výške 5,91 eur/úkon (r. 2007), 3x RP po 6,31 eur/úkon (r. 2008) + 1x RP po 7,63 eur/úkon (r. 2012) +
2x RP po 8,04 eur/úkon (r. 2014).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok

zmeniť a určiť, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Mal za to, že je výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pozemku parc. reg. „C“ č. 6387 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 44 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J., ktorý pozemok pred ZMVM ako časť pozemku
parc. č. 1800/1 vznikol ZMVM odčlenením z pozemku parc. č. 1800/1. Dňa 01.05.1991 ex lege prešla
nehnuteľnosť označená ako pozemok parc. č. 1800/1 - ostatná plocha o výmere 10.040 m2 zo štátu ako

vlastníka priamo na neho, a to konkrétne v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ďalejuviedol, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. 1780 bola zlúčená do pozemku parc. č. 1800/1, pričom
pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. 1780 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva Československý
štát - GI KNV Bratislava, na základe rozhodnutia štátneho orgánu o vyvlastnení - rozhodnutia Odboru

pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MsNV v Piešťanoch Zn. Výst. 6007/59 - Mč - Gá pre investičnú
výstavbu na Pavlovovej ulici v Piešťanoch - II etapa Stred zo dňa 16.12.1959. V nadväznosti a v
priamej súvislosti s touto skutočnosťou Okresný súd Trnava dňa 02.03.1962 vo vyvlastňovacej veci
proti K. F. a spol. uznesením určil termín rozvrhového pojednávania za vyvlastnené nehnuteľnosti.
Namietol, že súd prvého stupňa v Registratúrnom stredisku neskúmal, či prebiehali aj iné vyvlastňovacie

konania voči navrhovateľom a skutkové závery súdu prvého stupňa nevyplynuli jednoznačne zo
žiadneho listinného dôkazu. Odporca predložil súdu listiny (vyvlastňovacie rozhodnutie, uznesenie
OkresnéhosúduTrnava),zktorýchvyvlastnenieanadobudnutievlastníctvapredmetnejparcelyštátoma
následné rozvrhnutie čiastok pre spoluvlastníkov jednoznačne vyplýva. Navrhovatelia nepredložili súdu
odvolanie voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu alebo dôkaz, ktorým by zavŕšenie procesu vyvlastnenia
jednoznačne spochybnili. Podľa jeho názoru, absenciu vyznačenia právoplatnosti vyvlastňovacieho

rozhodnutia možno považovať za formálny nedostatok, ktorý sám o sebe nepreukazuje skutočnosť,
že proces vyvlastnenia nebol zavŕšený v súlade v tom čase platným právnym poriadkom, zvlášť v
prípade existencie uznesenia Okresného súdu Trnava a v prípade nepredloženia dôkazu navrhovateľmi
o prípadnom podaní opravného prostriedku voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec, nakoľko dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že vlastnícke právo

sporného pozemku svedčí navrhovateľom, pričom podľa názoru odporcu sa výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, pozemku parc. č. 1800/1 - ostatná plocha o výmere 10.040 m2 dňom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí stal on. Poukázal na to, že pred súdom prvého
stupňa poukazoval na skutočnosť, že vlastníctvo sporeného pozemku ako navrhovateľov nevyplýva z
nimi predložených listín, nakoľko obsahom predložených osvedčení o dedičstve nie je nadobudnutie

dedičského podielu k pozemku parc. č. 6387 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 v k. ú.
J. tak, ako to uvádzali navrhovatelia. Súčasne namietol neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nevykonateľnosť,
nepreskúmateľnosť, a teda nezákonnosť výroku rozsudku o trovách konania, nakoľko neobsahuje
vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu

jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 309,27 eur.
Poukázali na to, že z vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé iba zahájenie vyvlastňovacieho konania
k pozemku parc. č. 1780 a túto skutočnosť nevyvracia ani ďalší dôkaz predložený navrhovateľmi, a to
uznesenie č. 6Nc 47/60 zo dňa 03.03.1962, v ktorom sa navyše spomína meno právnej predchodkyne
navrhovateľky 2/ bez toho, že by sa preukázateľne dalo spojiť s vyvlastňovacím rozhodnutím, respektíve

s vyvlastňovaným pozemkom. Poukázali na to, že ani jedno z rozhodnutí nemá vyznačenú doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti a štát nikdy nebol v evidencii nehnuteľností vedený ako vlastník
pozemku, respektíve pozemku parc. č. 1780. Skutočnosti, že prvostupňový súd v Registratúrnom
stredisku neskúmal, či prebiehali iné vyvlastňovacie konania voči navrhovateľom uviedli, že v sporovom
konaní nie je povinnosťou súdu označovať dôkazy, respektíve ich vyhľadávať bez toho, aby to navrhla

niektorá zo sporových strán. Poukázali na to, že z geometrického plánu na vymedzenie rozsahu
duplicitného vlastníctva č. 44/2005 zo dňa 21.10.2005, úradne overeného Správou katastra Piešťany
dňa15.12.2005,jezrejmáhistóriapôvodnýchpozemkov(parc.reg.„E“č.1779,1780),pričomvspojitosti
s geometrickým plánom poukázali na skutočnosť, že duplicitné vlastnícke právo vzniklo iba k tým
častiam pôvodných pozemkov, ktoré boli v období socializmu zastavané. Uviedli, že odporca žiadnym

relevantným dôkazom nepreukázal svoje vlastnícke právo k spornému pozemku, nakoľko nepreukázal,
že by štát ako jeho právny predchodca bol vlastníkom sporného pozemku. Svoju argumentáciu postavil
iba na domnienkach a dohadoch, avšak ani jeden z listinných dôkazov nesvedčí v jeho prospech.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/463/2008 je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v obci a k. ú. J., v LV č. XXXX pre obec a k. ú. J. zapísaná ako pozemok - parc.

registra „C“ KN č. 6387 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, je v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov 1/ až 3/, pričom Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 2/12-iny vzhľadom k celku, Ing. arch. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 6/12-in vzhľadom k celku a E.C., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 4/12-iny vzhľadom k celku. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť

navrhovateľom spoločne a nerozdielne titulom náhrady trov konania sumu 2.285,75 eur (pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku v sume 354,51 eur) do rúk ich právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.), že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia

dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odporcu a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

K námietke odporcu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov odvolací súd udáva, že z
geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva č. 44/2005 zo dňa 21.10.2005,

overeného Správou katastra Piešťany dňa 15.12.2005 je zrejmá história pôvodných pozemkov parc.
reg. „E“ č. 1779 a 1780, pričom z navrhovateľmi doložených osvedčení o dedičstve v spojitosti s
geometrickým plánom vyplýva duplicitné vlastníctvo k častiam pôvodných pozemkov, ktoré boli v období
socializmu zastavané.

K otázke preukázania vlastníckeho práva právneho predchodcu odporcu Československého štátu

odvolací súd udáva, že toto z Pozemkovej knihy nevyplýva, nakoľko v pozemkovoknižnej vložke č. 231
je uvedený len zápis zo dňa 31.08.1959, Čd. 745, na parc. č. 1779 s tým, že podľa rozhodnutia Odborupre výstavbu MsNV v Piešťanoch zo dňa 28.08.1959, pod zn. Výst. 6007/59 poznamenáva sa zahájenie
vyvlastňovacieho konania pre generálneho investora kompletnej bytovej výstavby KNV v Bratislave.
Žiadny údaj svedčiaci o vlastníckom práve Československého štátu z Pozemkovej knihy nevyplýva.

Je potrebné dať za pravdu súdu prvého stupňa, ako aj navrhovateľom, že tak vyvlastňovacie
rozhodnutie, ako aj uznesenie Okresného súdu Trnava o termíne rozvrhového konania neobsahuje
údaj o právoplatnosti a vykonateľnosti, a teda nie je zrejmé, či k vyvlastneniu právoplatne došlo,
keď táto skutočnosť nebola ani v Pozemkovej knihe zapísaná. Pokiaľ sa vlastníkom pozemkov nestal
Československý štát, nemohlo prejsť v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastnícke právo

na odporcu.

Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov vyhovel, rozhodol vecne
správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, keď tento správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania a vo veci
úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania.

Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa v zmysle § 164 O.s.p. vykonať

opravu výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti uvedenia sumy trov právneho zastúpenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov odvolacieho konania
titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby vo výške 301,23
eur (vyjadrenie k odvolaniu) a 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.