Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200042
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614200042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa E. D. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v E.E. U. H. U. M. XXXX/X proti odporcovi N. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v
E.E. U. H. U. M. XXXX/X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému N. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves odbor sociálnych vecí a rodiny oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately Odborárov 53, Spišská Nová Ves o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo 17.6.2014 č.k. 13P 2/2014-16 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého N. D. U.. XX.X.XXXX na čas po
rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 17.6.2014 č.k. 13P 2/2014-16 manželstvo N. D. nar. XX.X.XXXX a
E. D. rod. G. U.. XX.X.XXXX uzavreté 8.9.2012 v Spišskej Novej Vsi zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Spišská Nová Ves vo zväzku 23, ročník 2012, strana 138, poradové číslo 174
rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletého N. D. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky
(navrhovateľky) a otca (odporcu) zaviazal prispievať na jeho výživu 50 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa
v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku. Odporcu nezaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ho platiť výživné 25 Eur mesačne s odôvodnením, že nie
je schopný platiť súdom určené výživné, lebo je nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce a
v okolí svojho bydliska, aj keď si hľadá prácu, je problém sa zamestnať. Tiež uviedol, že býva u svojich
rodičov, ktorí ho finančne podporujú a starajú sa o neho, lebo nemá vlastný príjem.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení zdôraznil, že otec dieťaťa je od septembra 2012 dobrovoľne
nezamestnaný a je možné odôvodnene predpokladať, že pracuje neoficiálne a dokáže si zaobstarať

potrebné finančné prostriedky. Vzhľadom na výsledky dokazovania v priebehu konania na súde prvého
stupňa má zato, že konajúci súd správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy ohľadom
oboch rodičov, ako aj maloletého N. a pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z možností a
schopností otca, ktoré mu vzhľadom na vek a dobrý zdravotný stav objektívne nič nebráni, aby sa
zamestnal. Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 a dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2

O.s.p. dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením
výživného pre maloletého N.H. len 50 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa by
zjavne odôvodňovalo určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálnych príjmových
pomerov otca, ktoré sú popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom
pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak
rozhodnúť ani odvolací súd. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na §
62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje princíp

potencionality príjmu, ktorý má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na
seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí
ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu
príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike

nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť, pracovať v odbore, v ktorom
je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods.
1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa
nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto
nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny

príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter
za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné siahnuť aj na

prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší
príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný
zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu)
príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý
vznikolobjektívnebezzavineniapovinnéhorodiča,ktorýmôžebyťnapríkladvýraznezhoršenýzdravotný

stav znemožňujúci doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a
pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje, že otec,
ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj
vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací
súd dospel k záveru, že určenie výživného v súlade s odvolacím návrhom otca by znamenalo posunúť

zodpovednosť otca za zdravie a život maloletého dieťaťa výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá
sa osobne stará o maloleté dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici
svojich možností, preto otcom navrhované výživné 25 Eur mesačne by nepochybne bolo v rozpore
so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je rovnakého presvedčenia ako súd prvého stupňa,

že otec vzhľadom na svoj vek (20 rokov) bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na
uspokojovanie vlastných potrieb v minimálne bežnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,aby prispieval na výživu maloletého N. 50 Eur mesačne (výživné na jeden deň 1,6 Eur), t.j. aspoň v
tomto rozsahu platil na výživu dieťaťa, ktoré žije s matkou. Odvolací súd tiež dodáva, že ani evidencia
otca na príslušnom úrade práce a pravidelné hlásenie sa na úrade práce nie je možné považovať za

aktívne hľadanie zamestnania, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu,
je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému
dieťaťu výživné. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť,
určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v
dôsledkučohojeodôvodnenienapadnutéhorozsudkupresvedčivéaaniodvolacísúdnemápochybnosti

o správnosti určeného rozsahu výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení
sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2
O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.