Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206202734
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4206202734.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: CARION SLOVAKIA a.s., Partizánska cesta 3,
Banská Bystrica, IČO: 31 629 091, zastúpeného JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, Partizánska
cesta 3, Banská Bystrica, proti povinnému: Ing. Jozef Krajan - P.R.S.K., Jókaiho 12/28, Komárno, IČO:
11 712 058, o vymoženie sumy 2.071,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 7Er/334/2006 a u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Bohovičovej, Ul. 29. augusta

č. 16, Banská Bystrica pod sp. zn. Ex 37/06, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 7Er/334/2006-102 zo dňa 15. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu
Komárno č. k. 4Cb 53/99-285 zo dňa 07. 10. 2004, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
15Cob 356/2004-380 zo dňa 22. 09. 2005.

Konštatoval, že povinný podal dňa 09. 03. 2009 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku, resp. žiadal, aby oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. V

danom prípade oprávnený dňa 06. 07. 2009 oznámil, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie.

Ďalej uviedol, že po preštudovaní vyjadrenia povinného, teda jeho návrhu na zastavenie exekúcie,
dospel k záveru, že nie je žiadne morálne ani etické hľadisko na to, aby zastavil exekučné konanie.
Jednak z toho dôvodu, že exekúcia sa uskutočňuje na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, a jednak z dôvodu, že sám povinný povedal, že má určitý majetok, má pohľadávku
voči povinným R. U. a jeho manželke v sume 13.277,57 eur s príslušenstvom, ktorá prebieha na

Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/1149/2007. Súd zistil, že povinný má viacero pohľadávok,
kde prebieha exekúcia v jeho prospech, konkrétne konania pod sp. zn. 6Ee/188/2005 znejúce na sumu
4.093,29 eur, konanie pod sp. zn. 8Er/1213/2009 znejúce na sumu 451,44 eur. Tiež sám povinný
potvrdil, že je vlastníkom 9 kusov cenných papierov a aj spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Zároveň súdu
nepredložil žiaden dôkaz, že platí vyživovaciu povinnosť na manželku a dcéru, ktorá je už aj plnoletá.
Súd nepovažoval za podstatné zaoberať sa skutočnosťou, že povinný spláca hypotekárny úver, ktorý je

na meno jeho syna, nakoľko aj jeho syn je plne spôsobilý na právne úkony (má možnosť zamestnať sa a
mať príjem) a sám povinný nie je žiadnym spôsobom nútený, aby splácal niečo, čo si on sám nezobral,
resp. platil niečo za iného. Za irelevantné považoval súd tvrdenia povinného o nevrátení splátok odoprávneného v sume 5.543,38 eur a o zadržaní provízie v sume zhruba vo výške 16.995,29 eur, nakoľko
všetky tieto skutočnosti si povinný mal uplatniť v inom konaní a nie sú predmetom exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté

uznesenie je zmätočné, nakoľko exekučná vec vedená na Exekútorskom úrade v Banskej Bystrici,
u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Bohovičovej týkajúcej sa EX 37/06 je vedená na Okresnom súde
Komárno pod č. 10 Er 955/2006. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pred vydaním napadnutého
uznesenia nepostupoval v súlade s ust. § 120 až § 123 OSP. Mal za to, že Okresný súd Komárno
už v predchádzajúcich konaniach pochybil, keď vydal nesprávne uznesenia o zamietnutí námietok

povinného proti exekúcii č. EX 37/06 a taktiež o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii č. EX
131/05. Zdôraznil, že súd prvého stupňa a súdna exekútorka skúmali nemajetnosť povinného len veľmi
povrchne. Ak teda súd prvého stupňa konštatuje, že na strane povinného existuje určitý majetok, nie
je mu zrejmé, prečo súdna exekútorka alebo oprávnený tento majetok nespeňažili v rámci exekučného
konania. Domnieval sa, že ani oprávnený ani súdna exekútorka o tento majetok nemajú záujem, resp.
zrejme podľa ich zváženia nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdil, že je nezamestnaný a nepoberá

žiaden príjem, má vyživovaciu povinnosť voči dcére G. G., nar. XX. XX. XXXX, žiačke 4. ročníka B. v G.
i voči manželke O.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je na invalidnom dôchodku. S poukazom na vyššie
uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a exekúciu zastavil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1,
§ 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 15. 07. 2011 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.
02. 2006, kedy bol súdnej exekútorke JUDr. Alene Bohovičovej doručený návrh oprávneného zo dňa

20. 02. 2006, ktorý bol doplnený podaním zo dňa 28. 02. 2006, na vykonanie exekúcie na podklade
exekučných titulov, a to rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4 Cb 53/99-285 zo dňa 07. 10. 2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2005 a vykonateľnosť dňa 28. 10. 2005 a rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 15 Cob 356/2004-380 zo dňa 22. 09. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.
10. 2005 a vykonateľnosť dňa 28. 10. 2005. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 26. 04. 2006

poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Alenu Bohovičovú na základe vyššie
uvedených exekučných titulov. Písomným podaním zo dňa 17. 07. 2006 odstúpila súdna exekútorka
súdu prvého stupňa námietky povinného na rozhodnutie. K námietkam povinného sa písomne dňa
26. 06. 2006 vyjadril oprávnený. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 7Er/334/2006-76 zo dňa 22.
05. 2007 námietky povinného proti exekúcii, námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie

a námietku zaujatosti proti exekútorskému úradu JUDr. Alene Bohovičovej zamietol a povolil odklad
exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5 Cb
329/2005. Písomnými podaniami zo dňa 05. 03. 2009, 24. 06. 2009, 16. 10. 2009 a 27. 01. 2010 povinný
navrhol zastaviť predmetnú exekúciu. Dňa 15. 07. 2011 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z

dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a
preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu.

Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia
súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť

exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez
návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným
vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré
nemožno v exekúcii pokračovať.

Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu
od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uviedol, že odvolaniu povinného

zo dňa 18. 11. 2011 nebolo možné vyhovieť, nakoľko povinný ani v odvolacom konaní nepreukázal
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať jeho nemajetnosť, a na túto skutočnosť
poukázal i exekučný súd v predmetnej exekúcii.

Odvolací súd, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Cdo
11/2008 zo dňa 26.05.2010 konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka

započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky
na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.

Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa

pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy
dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

Vychádzajúc z hore uvedeného odvolací súd rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.