Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205200521
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4205200521.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátmi: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD.; JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko:
E., Q. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky 297,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. apríla 2012 pod č. k. 7Er/17/2005-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol, exekúciu pod. sp. zn. 7Er/17/2005 vedenú u súdnej exekútorky JUDr.

Kataríny Baňarovej, Exekútorský úrad v Dunajskej Strede, Nám. Á. Vámbéryho 2549/13B, pod EX
45/05, vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v sume
128,53 eura, na ktorých zaplatenie zaviazal oprávnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. §
103Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“);§34,§39,§54ods.1a2Občianskehozákonníka
(ďalej len „OZ“); § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); §
47, § 48 Notárskeho poriadku; ako aj zisteným skutkovým stavom. Preskúmal exekučný titul, ktorým

bola notárska zápisnica N 2857/2004, NZ 74431/2004, spísaná v Bratislave JUDr. Jarmilou Kováčovou,
notárkou so sídlom v Bratislave dňa 10. 10. 2004. Zistil, že notárska zápisnica bola spísaná osobou
oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v nej je uvedený splnomocnenec Mgr.
Tomáš Kušnír, advokát, ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej
obsah povinná nemohla ovplyvniť. Takto spísaná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré

na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 EP, podľa ktorého exekučným titulom je notárska
zápisnica obsahujúca právny záväzok a vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Daný prejav
vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému
zástupcovi. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice bolo
obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnej tak bola odňatá možnosť

ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred
vzdala svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu
sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný.
Takýmto konaním oprávnenej bola povinnej odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď
práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná, čo bol dôvod zastaveniaexekučného konania. Rozhodnutie v časti trov exekúcie odôvodnil poukazom na ust. § 196, § 200 ods.
1, § 203 ods. 1 EP a príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho

zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Svojim postupom jej odňal
možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d/ OSP. Vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedla, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanieveriteľadosituácie,akobybolexekučnýtitulzrušený.Notármápovinnosťposkytovaťpri
zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými

mravmi. Postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych
listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je
v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Uviedla, že všeobecný súd nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi.

Mala za to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a
preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Pre prípad nestotožnenia sa
s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadala postupom

podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1
ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietala, že postupom exekučného
súdu a napadnutým uznesením, došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti

súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Ďalej namietala, že nemala
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
súdu o jej právnom postavení a nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jej právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Uviedla, že
povinná neprevzala na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, povinná preniesla na tretiu osobu

oprávnenie uznať svoj dlh a plnomocenstvo mohla povinná kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo preto
nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Zástupca povinnej plnomocenstvo mu udelené
neprekročil. Zdôraznila, že súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie
môže iba v prípade nezistenia žiadneho rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnená písomným podaním zároveň žiadala, aby súd konanie prerušil konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil
prejudiciálneotázkyvnasledujúcomznení:„1/Jemožnézaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažovať

aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné

a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“

K odvolaniu oprávnenej sa vyjadrila súdna exekútorka písomným podaním, v ktorom uviedla, že súd
nezamietol jej žiadosť o udelenie poverenia a teda nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, rozhodnutie považovala za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná (rozhodnutia NS SR - 2 Cdo 245/2010, 5Cdo 230/2011, 6Cdo 143/2011, 6 Cdo
105/2011). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené
tvrdenie oprávnenej o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, nakoľko súd
rozhodoval vo veci ktorá patrí do jeho právomoci.

Oprávnená v odvolaní uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Tvrdila, že k odňatiu jej možnosti pred súdom

konať došlo tým, že pred súdom nebola vypočutá, nebola oboznámená so stanoviskami, tvrdeniami a
dôkazmi, nemala možnosť ovplyvniť prípravu rozhodnutia, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Rovnako vytýkala, že v súvislosti s tým jej znemožnil
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom
medziiným skúma, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný. Exekučný súd v tomto štádiu
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu, nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v
ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa
oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či daný exekučný titul je formálne a
materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávnenej a povinného.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázanýopak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska

zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na

nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen

oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie
je platné. Povinná podpisom zmluvy o úvere č. 4180251 súčasne podpísala splnomocnenie Mgr.

Tomáša Kušníra, advokátska kancelária za Kasárňou 1, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako
súčasťzmluvyoúverevopredpripravilaoprávnenáapovinnájunijakonemohlaovplyvniť,mohlazmluvu,
ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane pripravených zmluvných dojednaní. To
potvrdzuje, že zástupcu si nezvolila povinná, ale určila jej ho oprávnená, pričom povinná s touto osobou

ani nemusela prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré
z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľky v
medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľke alebo, či
splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu
mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenej.

Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom
čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú
osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny
záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby
bola notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná

povinnou osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom,
nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou,
ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje
na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený.
Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované

najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou
náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.

Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinnej, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú

si zjavne určil zástupca povinnej bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola
taktozaviazanánasplateniesvojhodlhuvlehote,oktorejnemuselamaťanivedomosť,žezačalaplynúť,
pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo
udelené povinnou je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo

predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Notárska zápisnica, na podklade
ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže
odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne
vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná,pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.

Odvolací súd záverom poznamenáva, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr.

Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho
vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP, odvolací
súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku

špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v
prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36
ods. 5 a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu
je podanie návrhov na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok
vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností

konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací
súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť
zasúdnerozhodnutie,posúdiťnevyhnutnosťrozhodnutiaoprejudiciálnejotázkeprevydanierozhodnutia
vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade
neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko

všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené,
z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína
acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej
otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie
je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné

alebo zrozumiteľné).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval. V danej veci ide totiž o

rozhodnutie podľa § 57 EP vydanom vyššou súdnou úradníčkou, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca,
a preto v zmysle § 202 ods. 2, § 374 ods. 4 OSP a § 58 ods. 6, § 243b ods. 1, 3 EP je potrebné v
konaní aplikovať právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, nepripúšťajúce proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 EP odvolanie. Za situácie, že v intenciách § 374 ods. 4 OSP bola
splnená i podmienka podania odvolania včas a oprávnenou osobou, zo zákona tak došlo k zrušeniu

napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania a vo veci opätovne rozhodne sudca.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.