Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/860/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216863.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi:
Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 09. 2014 č. k. 25C/370/2012-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie. Rozhodol tak s poukazom
na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1 a § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov ( „ ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch )
po zistení, že navrhovateľ v súdom určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za dovolanie. V tejto

súvislosti konštatoval, že navrhovateľ dňa 15. 08. 2014 podal dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre. Výzvou vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za podané
dovolanie vo výške 40 eur s poučením, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, konanie
bude zastavené. Odvolanie navrhovateľa voči predmetnej výzve posúdil podľa obsahu ako vyjadrenie
k poplatkovej povinnosti, konštatujúc, že voči výzve súdu nie je možné podať odvolanie. Zdôraznil,
že v zmysle položky 7a Sadzobníka je spoplatnený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom poplatková povinnosť vznikla navrhovateľovi
podaním dovolania a dovolacie konanie začalo dňa 18. 08. 2014. Výšku súdneho poplatku určil podľa
§ 6 ods. 2 posledná veta Zákona o súdnych poplatkoch, a to ako dvojnásobok poplatku stanoveného v
sadzobníku, t. j. položka 7a v sume 20 eur. Záverom poukázal, že dovolacie konanie je samostatným
konaním, z ktorého dôvodu nie je naň možné aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych
poplatkoch v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ustanovenia § 18ca cit. zákona,

keďže dovolacie konanie začalo dňa 18. 08. 2014 podaním dovolania. Navrhovateľovi teda poplatkovú
povinnosť za podané dovolanie uložil podľa platného znenia Zákona o súdnych poplatkoch v čase
podania dovolania. Uviedol, že poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená v prílohe
Zákona o súdnych poplatkoch ako samostatný typ úkonu s uvedením výšky súdneho poplatku, ale je
vyjadrená v § 6 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo

zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že z definície položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov vyplýva, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody,
pričom mu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Zdôraznil,

že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu, pričom súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Svoj záver argumentačne podporilrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 39/2007, v ktorom najvyšší súd zaujal
stanovisko, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. ( Sadzobník
súdnych poplatkov ), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a

analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to, že použitie analógie legis
je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Záverom uviedol,
že žaloba bola podaná pred 01. 010. 2012, konanie sa začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012, a preto
je potrebné v zmysle ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch aplikovať právny stav platný do 30. 09.
2012, kedy bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel, že v danej veci nebol daný zákonný dôvod na
uloženie mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, a teda ani na zastavenie konania
pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212

ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa,
doručený súdu prvého stupňa 28. 09. 2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy

2.897,93 eura ako náhrady škody a sumy 579,59 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/582/2010.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 03. 09. 2013 č. k. 25C/370/2012-34, právoplatným dňa 16.
07. 2014 návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto

rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 12. 06. 2014 č. k.
8Co/375/2013-55 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Navrhovateľ dňa 18. 08. 2014 doručil súdu prvého stupňa dovolanie proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre. V nadväznosti na to súd prvého stupňa výzvou zo dňa 21. 08.
2014 č. k. 25C/370/2012-69 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od jej doručenia zaplatil súdny

poplatok za dovolanie vo výške 40 eur podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch a položky 7a)
Sadzobníka súdnych poplatkov a zároveň navrhovateľa poučil i o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 28. 08. 2014. Navrhovateľ písomným
podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09. 09. 2014 označenom ako „odvolanie proti uzneseniu
na úhradu súdneho poplatku za dovolanie“ sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia/výzvy v celom

rozsahu. Navrhovateľ v súdom stanovenej lehote súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Následne súd
prvého stupňa, posudzujúc podanie navrhovateľa podľa obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti,
preskúmavaným uznesením dovolacie konanie podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil
pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania dovolania,
teda v znení účinnom od 01. 07. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len citovaného zákona), súdne poplatky
(ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na
návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí

prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len sadzobník
súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Do účinnosti novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák. č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4
ods. 1 písm. c) súdne konania vo veciach náhrady škody, spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom, oslobodené od poplatku. Uvedená novela od 01. 01. 2006 toto
vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou na neúmerný nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zároveň v Sadzobníku súdnych
poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške

3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch, vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z. účinného
od 01. 07. 2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie
súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo
Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola uskutočnená zák. č. 286/2012

Z.z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. §
4 ods. 1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v
znení, podľa ktorého z návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval
podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa

zák. č. 514/2003 Z.z. na súdoch. Znamená to, že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti, a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním takéhoto
návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa
§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom

v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie,
resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká
podaním odvolania a dovolania.

Odvolací súd posudzujúc danú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej

správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa postupujúc v intenciách ust. § 10
ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastavil dovolacie konanie pre nesplnenie si poplatkovej
povinnosti navrhovateľom, ktorá mu vznikla podaním dovolania. Navrhovateľom predkladané úvahy,
že spoplatneniu podlieha len podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej,

akým je i dovolanie, považoval odvolací súd za nedôvodné. V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto
úvahy navrhovateľa nielenže sú rozporné s vyššie citovanou zákonnou úpravou, ale je ich potrebné
hodnotiť ako tendenčné a účelové, keď zákonodarca nad akúkoľvek pochybnosť v Zákone o súdnych
poplatkoch za poplatníka v dovolacom konaní označuje dovolateľa a ani poznámka k položke 7a v
Sadzobníku súdnych poplatkov jeho poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako

napr. poznámka k položke 13, spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, poznámka k položke
9, atď.). I keď tvrdenie navrhovateľa o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou
judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči
rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu

okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení
súdnehopoplatku.NeobstojíaniodvolávaniesanavrhovateľanarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007, keďže tento rieši právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá.Za situácie, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, začaté na návrh
navrhovateľa dňa 28. 09. 2012, t.j. pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z. a že dovolanie podal

navrhovateľ dňa 18. 08. 2014, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej
povinnosti navrhovateľa ako dovolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným
od 01. 10. 2012 a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže
byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu
spoplatňovania založeného zák. č. 286/2012 Z.z.. Pre danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie

úkonu, ktorý sa má spoplatniť, pod niektorú z častí tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie
tejto otázky je potrebné si uvedomiť, že právna úprava súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou
skratkou "poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo konania súdov vykonávané
na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože dovolanie je úkonom
účastníka konania, je vylúčené, aby mohlo byť úkonom orgánu štátnej správy súdov alebo prokuratúry
a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakteru dovolania vyplýva,

že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania dovolacieho. V súvislosti s poplatkovou
povinnosťou navrhovateľa za dovolanie je potom rozhodujúce, či dovolacie konanie bolo začaté do 30.
09. 2012. Preukázateľne v tomto prípade dovolacie konanie začalo podaním dovolania navrhovateľom
dňa 18. 08. 2014 a teda navrhovateľovi v súvislosti s podaním dovolania vznikla poplatková povinnosť.
Za situácie, že navrhovateľ i napriek poučeniu súdu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku

za podané dovolanie, tento nezaplatil, súd prvého stupňa správne napadnutým uznesením zastavil
dovolacie konanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu, účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.