Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/177/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211494
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413211494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným 1/ K. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX a 2/ M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 6.300,36
eur s prísl. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 582/2013-72 zo dňa

29.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania. Trovy konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 103 s poukazom na ust. 524 a nasl. zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, tiež s poukazom na §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka,
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že žalobca sa domáhal zaviazať žalovaných
spoločne a nerozdielne uhradiť mu sumu 6.300,36 eur, trovy konania dôvodniac, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v
Bratislave, získal pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný v prvom aj druhom rade uzatvorili
dňa04.02.2008Zmluvuč.493394895,nazákladektorejboližalovanýmposkytnutépeňažnéprostriedky.

Podľa žalobcu pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 7.921,62 eur, pozostávajúca z istiny vo
výške 7.499,09 eur a úroku z omeškania vo výške 422,53 eur a ostatného príslušenstva.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok č.
1285/11 CE zo dňa 28.09.2011 zistil, že zo strany žalovaných došlo k omeškaniu so splácaním celkom
v rozsahu 1195 dní, čo je viac ako 3 roky, keď si žalovaní neplnili svoju povinnosť. Súd prvého stupňa

vychádzal z toho, že právny predchodca určite ukončil zmluvný vzťah medzi ním a žalovanými aj keď
nebol o tom predložený dôkaz. Neuveril tvrdeniu žalobcu o mimoriadnej splatnosti úveru dňa 13.11.2011.
Vychádzal z toho, že je nepravdepodobné, aby žalobca predložil súdu tzv. živú pohľadávku. Súd prvéhostupňa vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh vo vzťahu k žalovaným,
následne túto pohľadávku odstúpil svojmu právnemu nástupcovi, teda došlo k premlčaniu celého dlhu.

K výroku o trovách konania uviedol, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu. Trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi tiež nepriznal, lebo mal za to, že tento predložil len blanketárne vyjadrenie a
pojednávania sa nezúčastnil bez ospravedlnenia.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Vytýkal súdu, že vychádzal z počtu dní
omeškania, nakoľko tento údaj nemožno stotožniť s ukončením zmluvy. Ide o nepreukázanú skutočnosť,
na ktorú súd nemal prihliadať. Súd teda vychádzal z nesprávnej dedukcie. V tejto súvislosti poukázal
na bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti zo strany klienta, banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru; b) vypovedal
zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Upriamil pozornosť na § 103 a § 524 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ako aj čl. V bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok s poukazom na to, že právny predchodca
žalobcu - postupca, neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a žalovaným,
nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a nedošlo k odstúpeniu od
nej a žalobca ani nedisponuje týmito dokladmi. Uviedol, že postupca a žalobca boli oprávnení, nie
však povinní ukončil záväzkovo-právny vzťah. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom

pohľadávky a jeho právom v zmysle § 478 OZ je právo na plnenie dlžníka záväzkového vzťahu. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva dohoda o splácaní v
splátkach. Žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti podaním z 13.11.2011. Ak uvedené súd
nerešpektoval, mal priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky

v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/89/2013 zo dňa 30.04.2013. Navrhol preto,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že návrhu vyhovie v celom
rozsahu, resp. aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní vo výške
252,97 eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,65 eur s DPH, spolu 262,62 eur s DPH.

Proti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi bolo v zákonom stanovenej lehote
podané odvolanie vedľajším účastníkom. V odvolaní uviedol, že odôvodnenie nepriznania im trov

konania smeruje k úkonu, t.j. účasti pri pojednávaní, za ktoré náhradu nežiadali. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo jeho podanie zo dňa 12.12.2013 o vstupe do konania,
ako aj jeho vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.2.2014 považuje z „blankytné“. Ak by sa súd oboznámil s
vyjadrením z 11.02.2014, nemohol by ho považovať za blankytné. Navrhol preto rozsudok v napadnutom
výroku zmeniť a priznať im trovy celého konania vo výške celkom 661,01 eur, pozostávajúce z odmeny

za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie z 11.02.2014, odvolanie z 23.06.2014, t.j. 2 x po 210,78
eur + 1 x 105,39 eur + paušál 1 x 7,81 eur a 2 x 8,04 eur, odmena spolu 550, 84 eur + 20 % DPH, čo
je 110,17 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané z hodnoty 6.300,36 eur v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z.z. Odmenu navrhol poukázať na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka čo do trov konania sa žalobca vyjadril tak, že Združenie ako také
musí z podstaty svojej existencie byť schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, a využíva aj určitú
podporu ministerstva. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a v Banskej Bystrici so
záverom, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Ďalej uviedol, že

združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a nemá žiadnu
vedomosťoprejednávanomprípade.Viaceréprocesnépodanianadbytočneopakujezaúčelomzískania
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a v Banskej Bystrici. Podľa žalobcu trovy vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie alebo bránenie práva a je tu dôvod na aplikáciu

ust. § 150 O.s.p. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13C/36/2012 a nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/78/03, podľa ktorých nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR. Na ochranu spotrebiteľa nie je nevyhnutné, aby takáto pomoc bola poskytovaná priamoprávnickou osobou. Na uvedené súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal. Trval len na svojom odvolaní a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a priznať im
trovy odvolacieho konania vo výške 136,13 eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník tak, že žalobca nie je subjektom, ktorý
predmetný úver poskytol a postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. OZ
riadiť aj § 92 ods. 2 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva aj zámer zákonodarcu umožniť
postúpiť pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala. Banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, ale

len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky. Žalobca
nedostal od NBS bankové povolenie a nie je oprávnený na poskytnutie spotrebiteľských úverov v zmysle
zák. č. 129/2010 Z.z., lebo nie je zapísaný v registri veriteľov, vedených NBS. Banka nemôže postúpiť
úver na subjekt, ktorý nie je bankou, ak pohľadávka nie je splatná. V ďalšom poukázal na ust. § 53
ods. 4 písm. b/ OZ o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve a vyslovil obavy o zhoršení
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou

v predmetnom konaní, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012 je neplatná, lebo na žalobcu
nemohla byť zo strany postupcu postúpenia pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej
splatnosťeštenenastala,lebožalobcaniejedržiteľombankovéhopovolenianaposkytovaniebankových
úverov. Navyše postupca v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách môže postúpiť pohľadávku iba po
predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo preukázané nebolo, preto tiež ide o neplatné postúpenie

pohľadávky. Navrhol preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť v prvom výroku, priznať mu náhradu
odvolacích trov vo výške 262,58 eur za jeden úkon vo výške 218,82 eur, pozostávajúci z odmeny vo
výške 210,78 eur + paušál 8,04 eur a 20 % DPH, čo je suma 43,76 eur. Trovy odvolacieho konania
navrhol poukázať na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušné na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásady vyplývajúcej z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 16.02.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné je.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva. O takýto prípad ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny predpis, ale
ho nesprávne interpretoval a vyložil.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pohľadávka, ktorá v čase postúpenia
28.11.2011 bola v omeškaní v počte 1195 dní, čo je viac ako 3 roky, je premlčaná.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalovanými bola dňa 04.02.2008 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0493394895, na základe
ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk, čo je 4.979,08 eur. Splatnosť prvej splátky istiny
bola dohodnutá na deň 20.03.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.01.2018.

Bez pochybnosti je potrebné uvedenú zmluvu vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú je potrebné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj predpisu špeciálnej úpravy, najmä zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení zmien a
doplnkov. Dňa 28.09.2011 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. žalobcom v tomto konaní. Z prílohy k

uvedenej zmluve vyplýva, že žalovaní sú v omeškaní 1194 dní. Z uvedeného teda možno vyvodiť
záver, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Pričom banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej
činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť
bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto

vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na
základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám
bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení
pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ust. § 92 ods. 8 zák. obankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže
byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve

banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú
dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu
stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle
zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s

požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou
o nekalých obchodných praktikách.

Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka

realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá. Preto tvrdenie žalobcu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 13.11.2011 nemá žiadnu
právnu váhu. Na takýto právny úkon totiž žalobca nemá oprávnenie. Nebolo preto možné premlčanie
počítať od uvedeného dňa tak, ako to namieta v odvolaní žalobca.

Odvolací súd ešte uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách č. 483/2001 Z.z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé
splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Z uvedeného odvolací súd vyvodil aj pochybnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

Odvolací súd tiež uvádza, že z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CS zo dňa
28.09.2011 vyplýva, že omeškanie žalovaných trvalo k uvedenému dňu 1 195 dní, čo je 3,27 roka. Za

toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu by iba predpisoval splátky, poplatky a úroky, takýto postup
by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky.

Odvolací súd ešte uvádza, že všetky námietky týkajúce sa jednak aktívnej legitimácie žalobcu a jednak
námietky premlčania boli vznesené v písomnom vyjadrení vedľajšieho účastníka vo veci ešte pred

súdom prvého stupňa. Písomné vyjadrenie bolo doručené žalobcovi, a žalobca nepredložil žiaden dôkaz
k uvedeným námietkam.

Aj odvolací súd je preto toho názoru, že bolo namieste žalobu v celom rozsahu zamietnuť tak, ako to
urobil súd prvého stupňa. Je potrebné ešte dodať, že nie je žiaduce vstupovať do úvahy súdu prvého

stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o trovách
konaniach vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ako vecne správny postupom podľa § 119 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi bolo potrebné zrušiť a v rozsahu zrušenia
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvého stupňa tento výrok
odôvodniltým,ževedľajšíúčastníkzaslallenblankytnévyjadrenieanapojednávanísabezospravedlnia
nezúčastnil. Z obsahu spisu však vyplýva, že vedľajší účastník dňa 14.02.2014 doručil do spisu náležité

vyjadrenie k veci, kde si jednak vyčíslil trovy konania a jednak navrhoval v prípade vytýčenia termínu
pojednávania pojednávať bez jeho prítomnosti. Tvrdenia súdu prvého stupňa teda nezodpovedajú
obsahu spisu.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu

účastníkovi a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a to aj citáciou príslušného zákonného ustanovenia.
Iba riadne odôvodnenie rozhodnutia môže zodpovedať ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a to aj čo do
výroku o trovách konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.