Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/234/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200661
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612200661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčákovej vo veci žalobcu E. V.a, bytom J., N.. R. Č.. XXX/X,
zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, Košice, Nerudova 6, proti žalovaným l. V.
O.ej, bytom J., N.. R. Č.. XXX/X a 2. S.e F. O.ej, bytom tamtiež, obom zastúpeným JUDr. Mariánom
Vojčíkom, advokátom, Košice, Mäsiarska 3, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 15C/1/2012-152 z 12.3.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2.rade sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 453,54 eur,
spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Mariánovi Vojčíkovi,

advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade
trovy konania vo výške 3 522,68 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010 v
znení jej dodatku zo dňa 24.1.2011, ktorou spolu so žalovanou v 1.rade ako bezpodieloví spoluvlastníci
previedli na žalovanú v 2.rade vlastnícke právo k bytu č. 1 na 1. poschodí obytného domu súp. č. 304
na ulici R. Y. J., vedenému na Z. Č.. XXX, k.ú. J., S. J., za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro, pričom
zmluvou mu zároveň k bytu bolo zriadené právo doživotného užívania. Podľa žalobcu zmluva trpí

nedostatkom slobody jeho vôle pri jej uzatváraní, keď navyše žalovaná v 1.rade sa mu pred jej podpisom
vyhrážala odňatím invalidného dôchodku, v dôsledku čoho zmluva odporuje zákonu, prieči sa mu a
obchádza ho a je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení účastníkov
a ich zástupcov, ako aj obsah výpovedí svedkov S. E. a C. X.. Právne vec posúdil podľa § 34, § 37, §
39, § 46, § 47 a § 588 Obč.zákonníka, ako aj podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a bol toho názoru, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aj tak však posudzoval napadnutú
zmluvu s prihliadnutím na námietky žalobcu a dospel k záveru, že žalobca slobodne, vážne a nie v tiesni

podpísal kúpnu zmluvu a nie darovaciu zmluvu, ako to tvrdil vo svojich vyjadreniach. O povahu zmluvy
podľa neho žalobca nemohol mať pochybnosti, keď v jej texte sa 7 x opakuje výraz „kúpna zmluva“.
Žalobca preto nepreukázal fakt, aby zmluvu podpisoval v domnienke, že ide o zmluvu darovaciu. Pokiaľ
mal pochybnosti o jej obsahu, pri overovaní podpisu na Obecnom úrade v J. mohol využiť svoje právo
a požiadať o vysvetlenie príslušnú pracovníčku obecného úradu a následne mohol odmietnuť zmluvu
podpísať. Mohol takto konať tým skôr, že zmluva pri prvom návrhu na vklad nebola zavkladovaná,
konanie bolo správou katastra prerušené z dôvodu chýbajúcich formálnych náležitostí a žalobca malpreto dostatok času od kúpnej zmluvy odstúpiť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešným žalovaným v 1 a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 3522,68 eur, z čoho
sumu 99,50 eur predstavoval zaplatený súdny poplatok za návrh a zvyšok trovy právneho zastúpenia.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napadnutý rozsudok
považoval za nedostatočne odôvodnený, nesprávny a nepreskúmateľný. Vychádzal z toho, že preukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a spornú zmluvu pokladal za absolútne neplatnú s
poukazom na § 37 a § 39 Obč.zákonníka. Pri uzavretí zmluvy podľa neho chýbala jeho vôľa kúpnu

zmluvu uzavrieť a tento úkon nebol urobený slobodne a vážne. Pri podpise predmetnej zmluvy mal
v dôsledku vyhrážok zo strany žalovanej v 1.rade obavy o stratu jediného príjmu, a to invalidného
dôchodku. V konaní jednoznačne preukázal, že zmluvu považoval za darovaciu a nikdy nemal v úmysle
svoj byt žalovanej v 2.rade predať. Jednotlivé kroky žalovanej v 2.rade počnúc vypracovaním návrhu
zmluvy s kúpnou cenou vo výške 1 eura a následných okolností po jej podpise (jeho vysťahovanie z bytu
a podanie návrhu na rozvod) potvrdzujú, že išlo o vopred pripravené a premyslené konanie žalovanej v

1.rade, založené na zneužití jeho dôvery, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi
videl aj v neprimeranosti konkrétneho dojednania spočívajúceho v hrubom nepomere vzájomných plnení
zmluvných strán, keď na jednej strane išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k hodnote
cca 20.000 eur a na druhej strane odplata predstavovala 1 euro. Mal za to, že predmetná zmluva bola
šikovne pripravená známym žalovanej v 1.rade a to tak, aby nehnuteľnosť predal za 1 euro, keďže v

prípade darovacej zmluvy by mohol neskôr žiadať vrátenie daru, ak by obdarovaný hrubo porušoval
dobré mravy. S poukazom na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že aj zásada zmluvnej
spravodlivosti napádanou kúpnou zmluvou bola dotknutá výrazne v jeho neprospech.

Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu trovy odvolacieho konania. Súhlasili s tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, nakoľko má vo vzťahu k predmetnému bytu zriadené vecné bremeno
práva doživotného užívania a ani v súčasnej dobe nie je bezdomovcom, keďže riadne užíva inú
nehnuteľnosť, ktorú vlastní, t.j. 1-izbový byt v J.. Mali za to, že žalobca mal možnosť riadne sa oboznámiť
s obsahom predmetnej kúpnej zmluvy, ku ktorej sa musel z formálnych dôvodov vyhotoviť aj dodatok
a v rámci celého procesu mal takto niekoľko možností, ktoré aj riadne realizoval a tak zistil obsah

a účel uzatvorenej kúpnej zmluvy. V prípade poukazovania na bezprávnu vyhrážku uviedli, že ide o
ničím nepodložené jednostranné tvrdenie žalobcu. Tento sporný právny úkon uzavrel riadne a slobodne,
vážne a bez omylu, a teda nie je dôvod vyhlásiť ho za absolútne neplatný. Žiaden zo svedkov v konaní
nepotvrdil, aby žalobca zmluvu považoval za darovaciu. K otázke dohodnutej kúpnej ceny (1 euro)
uviedli, že otázka výšky kúpnej ceny je výsledkom nikým a ničím neobmedzenej dohody zmluvných strán

a ďalej uviedli, že žalovaná v 2.rade síce získala predmetnou zmluvou vlastnícke právo k predmetnému
bytu v hodnote 20.000 eur, no nezískala naturálnu hodnotu nadobudnutého vlastníckeho práva, tento
byt neužívala a doteraz neužíva, hoci znáša náklady k nemu sa viažuce. Trvali na tom, že kúpna cena
za byt bola riadne uhradená, čo žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa ani nespochybnil.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia

pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukazoval
aj na jeho nepreskúmateľnosť. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov

tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia
podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v
danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené
otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil,
ktoréskutočnostivprejednávanejvecipovažovalzarozhodujúce,kakým záveromnaichzákladedospel
a prečo nebolo možné vyhovieť námietkam odporcu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek

odporcu. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani
taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ak zo skutočností dostatočne preukázaných
vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolanie žalobcu z hľadísk týchto uplatnených dôvodov nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa
úplne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav v podstate správne aplikoval relevantné právne

predpisy a správne tak posúdil nárok žalobcu.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010 v znení
jej dodatku z 24.1.2011 a to z viacerých dôvodov. Argumentoval okrem iného aj tým, že jeho úmyslom
nebolo sporný byt predať, ale vždy sa hovorilo o jeho darovaní.

Súd prvého stupňa síce uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, i tak sa však zaoberal jednotlivými dôvodmi, pre ktoré žalobca zmluvu považoval za neplatnú ajeho závery je potrebné považovať za správne. Súd prvého stupňa, ako aj žalované priliehavo poukázali
na fakt, že prevod bytu sa realizoval na základe zmluvy celkom jednoznačne označenej ako „Kúpna
zmluva uzatvorená podľa § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka“, v ktorej texte sa zmluva

opakovane označuje za kúpnu, zmluvné strany sú uvádzané ako predávajúci a kupujúci a je v nej
upravená i kúpna cena. Dokonca podľa textu kúpnej zmluvy (článok X, bod 2.) účastníci tejto kúpnej
zmluvy po jej prečítaní svojimi podpismi zhodne vyhlásili, že ich spôsobilosť na právne úkony nie je
ničím obmedzená, zmluva obsahuje slobodnú, vážnu a zrozumiteľnú vôľu a neuzatvárali ju v tiesni, ani
za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca zmluvu vlastnoručne podpísal pred príslušným orgánom

obce J.. Navyše konanie o zápise zmluvy do katastra nehnuteľností bolo načas prerušené a účastníci
zmluvného vzťahu boli nútení uzatvoriť aj dodatok ku kúpnej zmluve z 24.1.2011 a opätovne tento
podpísať pred orgánom obce J. 26.1.2011. Vzhľadom na dlhšie trvajúci proces vzniku zmluvy a priebeh
vkladového konania vyznieva nepresvedčivo tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti ohľadom a predmetu
charakteru zmluvy. Účastníci kúpnu zmluvu uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, keby im jej text v dobe ich
podpisov musel byť známy. Za daného skutkového stavu veci odporuje pravidlám logického myslenia

uveriť bez ďalšieho tvrdeniu žalobcu o neznalosti dôsledkov predmetnej zmluvy, ako aj o jeho obavách
vplyvu bezprávnych vyhrážok zo strany žalovanej v 1.rade. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných
vzťahov by malo byť umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní
nemôže byť vyvrátený na základe jeho jednoduchého popretia, či spochybnenia zo strany jedného z
účastníkov vzťahu. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o tom, aby sa mu v rozhodnej dobe

žalovaná v 1.rade vyhrážala, a to napríklad aj odňatím invalidného dôchodku. Žalobca, ako osoba
plne spôsobilá na právne úkony a s primeranými životnými skúsenosťami (vzhľadom aj k veku) by
dozaista vedel posúdiť možnú reálnosť obdobných vyhrážok a vyhodnotiť ich reálny dopad. Opätovne
je potrebné poukázať na dlhšie trvajúci proces vzniku predmetnej zmluvy, ako aj okolnosti jej zápisu
do katastra nehnuteľností, ktoré žalobcovi poskytovali dostatočný priestor na zváženie všetkých jej

dosahov. Neobstojí ani námietka, spochybňujúca platnosť zmluvy pre dohodnutú kúpnu cenu jedného
eura. Žalobca si mal a mohol využiť všetky možnosti overiť všetky skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru
boli určujúce pre realizáciu sporného právneho úkonu, vrátane výšky kúpnej ceny. Pri využití obvyklej
starostlivosti mal možnosť posúdiť ekonomickú výhodnosť danej transakcie a zaoberať sa výškou
kúpnej ceny oproti „hodnote“ dohodnutého práva doživotného užívania 3-izbového bytu. Kúpna cena

vo všeobecnosti je odplatou za predmet kúpy a výška kúpnej ceny sa určuje dohodou, pričom zmluvná
voľnosť účastníkov môže byť obmedzená tak, ako to napr. vyplýva z ust. § 589 Obč.zákonníka. Toto
ustanovenie obmedzuje zmluvnú voľnosť účastníkov pri dohode o výške kúpnej ceny alebo im ukladá,
aby cenu dohodli v súlade so všeobecnými záväznými predpismi. Žalobca v konaní nepoukazoval na
takéskutočnosti,ktorébysvedčiliotom,žecenapredmetuprevodubolacenouregulovanou.Reguláciou

cien sa pritom rozumie jej určovanie alebo priame usmerňovanie. Ak všeobecný záväzný právny
predpis tvorbu kúpnej ceny nereguluje, závisí jej výška od dohody účastníkov. Je nutné poukázať aj na
priliehavé tvrdenie žalovaných, že žalovaná v 2.rade síce nadobudla vlastnícke právo k predmetnému
bytu, no nezískala naturálnu hodnotu nadobudnutého vlastníckeho práva k predmetnému bytu v celom
rozsahu, tento neužívala a doteraz ho neužíva a je nutné prihliadať aj na to, že k bytu síce nadobudla

vlastnícke právo, no tým na seba zobrala aj povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva, t.j. okrem iného
povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti, riadne sa o byt starať, platiť výdavky súvisiace s jeho vlastníctvom a
spoluvlastníctvom spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorých povinností sa žalobca zbavil
a byt na podklade zriadeného vecného bremena doživotného užívania môže naďalej užívať. Žalobca
v odvolaní síce tvrdil, že kúpna cena za byt mu vyplatená nebola, na túto skutočnosť však v priebehu

konania pred súdom prvého stupňa nepoukazoval a v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhol.

Žalobca nepreukázal (aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti), aby sporná zmluva odporovala
dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Obč.zákonníka). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba
považovaťúkon,ktorýjevšeobecneneakceptovateľnýzhľadiskavspoločnostiprevládajúcichmravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba

posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby
vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), berúc do úvahy všetky rozhodujúce
okolnosti, nezávislé od vedomia a vôle (zavinenia), toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Jednostranným použitím § 3 ods. 1 Obč.zákonníka, pri ktorom by nebola zvažovaná celá situácia, ale len
záujem žalobcu, by mohlo dôjsť k oslabeniu princípu záruk a bezpečnosti občianskoprávnych úkonov,

najmäbymohlonastaťzneisteniezásadyochranypoctivéhonadobúdateľa.Oneplatnosťzmluvypodľa§
39 Obč.zákonníka by v danom prípade mohlo ísť len za zistenia, že účel (nie však sama pohnútka) tohtoprávneho úkonu, ktorý sledovali účastníci jeho urobením odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa
priečil dobrým mravom. V konaní však nebolo preukázané, aby účelom uvedeného právneho úkonu bolo
niečo iné, než prevod vlastníctva bytu. Ust. § 3 ods. 1 Obč.zákonníka má naviac v oblasti občianskeho

práva len interpretačný a aplikačný dosah. Preto ním nemožno konštituovať dosiaľ neexistujúce práva
a povinnosti a už v žiadnom prípade nemôže byť toto ustanovenie aplikované v priamom rozpore s
konkrétnymi ustanoveniami Obč.zákonníka alebo iného zákona.

Keďže žalobca nepreukázal žiaden z dôvodov, pre ktorý by mohla napádaná zmluva byť považovaná
za neplatnú, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Týmto výrokom

v žiadnom prípade nie sú dotknuté oprávnené záujmy žalobcu, vyplývajúce zo zriadeného práva
doživotného užívania predmetného bytu v Prakovciach.

Žalované mali i v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania a
túto aj v lehote vyčíslili, bola im priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny a
náhradyhotovýchvýdavkovichzástupcu-advokáta(§211ods.2,§142ods.1O.s.p.),podľavyhláškyč.
655/2004 Z.z.. Odmena bola priznaná za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu z 27.5.2013

v základnej sadzbe 370,14 eur. Za tento úkon patrí aj paušálna náhrada 7,81 eur a odmenu a náhradu
je potrebné zvýšiť o DPH 75,59 eur ( § 18 ods. 3 cit.vyhl.) a celkom trovy u žalovaných predstavujú
takto 453,54 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.