Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/230/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713204257

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713204257.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s. so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného
splnomocnencom: JUDr. Vladimír Kán, advokát, AK ECKER-KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 811

07 Bratislava, proti odporkyni: E. O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX N., štátny občan
SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou C.. S. Y., zamestnankyňou Okresného súdu
D., o zaplatenie cestovného a úhrady v sume 50,50 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 € a náhradu trov iných nákladov v sume
16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,29 € k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 20.6.2013 návrh, ktorým sa domáhal voči odporkyni
zaplatenia cestovného na trati MHD v J. v sume 0,50 € a úhrady sumy 50 € a zaplatenia trov
súdneho konania. Návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa sa na výzvu revízora dňa 29.3.2011 na linke
MHD č. XX nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto

navrhovateľovivzmyslečl.6prepravnéhoporiadkumestskejhromadnejdopravyvJ.ačl.5Tarifyvznikol
nárok na cestovné v sume 0,50 € a na úhradu sumy 50 €.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.

Odporkyňa, ani opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrili.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili hoci boli riadne a v čas predvolaní, všetci bez ospravedlnenia.

Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť
na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, pokusom o zmier,
výzvou na zaplatenie a zistil tento skutkový stav veci:Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vystaveného dňa 29.3.2011 súd zistil, že
odporkyňa dňa 29.3.2011 cestovala na linke č. XX, číslo voza XXXX na trati v J. v čase o XX:XX
hodine bez cestovného lístka, čo zistil kontrolór navrhovateľa. Totožnosť odporkyne bola overená podľa

občianskeho preukazu, z hlásenia sú zrejmé aj nacionále odporkyne, adresa odporkyne a rodné číslo
odporkyne.

Pokusom o zmier a výzvou na zaplatenie zo dňa 9.5.2011 vyzval navrhovateľ odporkyňu, aby zaplatila
navrhovateľovi splatnú pohľadávku vo výške 51,50 eur.

Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 9 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej preprave v znení účinnom do 14.6.2011 (ďalej len „zákon o
cestnej preprave“) dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného
svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy
(ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže

uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14
ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu
(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu.

Podľa § 12 ods. 5 zákona o cestnej preprave cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným
cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o cestnej preprave

(1) Tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených
s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou autobusových zásielok, ako aj

podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady, ktoré súvisia s podnikaním
dopravcu.

(2) Sadzby cestovného a ďalších úhrad, ktoré nie sú regulované cenami, dopravca určuje podľa pravidiel
na dohodovanie ceny.

(3) Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného

cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného
cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

(4) Tarifu zverejňuje dopravca. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje tarify
sprístupnili verejnosti v priestoroch pre cestujúcich a v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v
autobuse, a aby osádka autobusu a revízori boli informovaní o tarife a poskytli informáciu cestujúcemu

pred vykonaním prepravy alebo počas nej.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne. Medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníkaprávny vzťah, z ktorého odporkyni vzniklo právo na prepravu osoby. Z hlásenia mal súd preukázané,
že odporkyňa toto právo využila. Odporkyňa však nesplnila povinnosť, ktorá jej je uložená v zákone
o cestnej preprave a preto je povinná zaplatiť navrhovateľovi úhradu a cestovné tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Tým, že odporkyňa nemala platný cestovný lístok, vzniklo na jej strane
bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu, za ktoré zodpovedá odporkyňa a ktoré je povinná toto
podľa § 451 OZ vydať navrhovateľovi.

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1 000 eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,

ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa

považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 50,50 eur, teda zaplatenie sumy nižšej ako 1 000
eur, ide podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o tzv. drobný spor.

V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008
Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods.
1 O.s.p. v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania
nepriznať, prípadne i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia
podmienky, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo

zníženie náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre
aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd použil ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keď ak sú trovy konania

v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. V citovanom
ustanovení je zakotvená výnimka z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. za splnenia uvedených podmienok.
Posúdenia naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia pre rozhodnutie o trovách konania
je výlučne na úvahu súdu a rozhodujúcim je pomerovanie výšky trov konania k výške pohľadávky. V
konaní si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni zaplatenie sumy 50,50 €, pričom trovy konania vyčíslil v

sume 104,38 €, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 16,50 € a trovy právneho
zastúpenia v sume 87,88 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za úkon - zaslanie pokusu
o zmier zo dňa 9.5.2011 a k tomu pripadajúci paušál a DPH, lebo právne zastupovanie v predmetnej
veci prevzal na základe plnej moci až dňa 3.5.2013. Trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby, 2 x režijný paušál 7,81 € a 20 % DPH by potom predstavovali sumu 58,58 €. Súd má za to, že

v danom konaní aj pri nepriznaní jedného úkonu právnej služby a jedného režijného paušálu sú trovy
neprimerané, teda prevyšujú uplatnenú pohľadávku a boli splnené podmienky ustanovenia § 150 ods.
2 O. s. p. na zníženie ich náhrady súdom. Súd vzal do úvahu aj skutočnosť, že u navrhovateľa ide o
pohľadávky uplatňované vo väčšom počte, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť
poskytovaných úkonov právnej služby. Súd preto znížil trovy právneho zastúpenia tak, že znížil odmenu

vo výške 58,58 € na polovicu t.j. na sumu 29,29 € (58,58 : 2 = 29,29 €) a preto priznal navrhovateľovi
trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 29,29 €.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.