Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Dušan Harbuta
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/141/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112216302
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112216302.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: W. Q., bytom
T. XXX/XX, M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 860,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. decembra 2013 č.k. 12C/255/2013-62,
takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd nepripúšťa zmenu žalobného návrhu.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti určenia
neprijateľných zmluvných podmienok p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,53
eura do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, JUDr. Ambróza Motyku, Nám. SNP 7, Stropkov
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,26
eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol, určil, že zmluvná podmienka dojednaná v článku 5. bod 3.
Dodatku k zmluve o pripojení č. A4822013 zo dňa 28. 12. 2009, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume
130 eur je neprijateľná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka dojednaná v článku 2. bod 2.5. Dodatku
k zmluve o pripojení č. A4906176 zo dňa 17. 02. 2010, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 200 eur
je neprijateľná. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Važecká 16, Prešov náhradu trov konania nepriznal. Za preukázaný mal skutkový stav, spočívajúci
v tom, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 28. 12. 2009 uzavretá Zmluva o pripojení č.
A4822013 s dodatkom k zmluve o pripojení a dňa 17. 02. 2010 druhá Zmluva o pripojení č. A4906176
spolu s dodatkom k zmluve, pričom neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv sú všeobecné podmienky.
Navrhovateľ poskytol odporkyni dva kusy SIM kariet a odpredal jej mobilný telefón zn. Samsung S5600
za kúpnu cenu 1 euro. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytovaných služieb za obdobie
od 22. 01. 2010 do 22. 03. 2010 v celkovej výške 530,26 eura. Navrhovateľ si uplatnil u odporkyninárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 130 eur a 200 eur dojednanej v zmluvách o pripojení. Po
právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4, ods. 5, § 51, § 488, § 559 ods. 1, § 544 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“). Z pohľadu právnej kvalifikácie mal za nepochybné, že ide
o zmluvy uzavreté podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách a zároveň o spotrebiteľské zmluvy
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže odporkyňa si svoje povinnosti riadne a včas zaplatiť
cenu za poskytnuté služby neplnila, súd ju zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,26
eura, ktorú navrhovateľ vyúčtoval predloženými faktúrami. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 330 eur, návrh zamietol s odôvodnením, že právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľ odvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s odporkyňou,
ktorej obsah a teda i dojednanie o zmluvnej pokute nebolo individuálne s odporkyňou dojednané, keďže
táto podmienka je rovnaká vo všetkých zmluvách, pričom navrhovateľ menil iba výšku zmluvnej pokuty.
Konštatoval, že zmluva o pripojení spolu s dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou,
je nepochybné, že navrhovateľ pri jej uzatváraní vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri jej uzatváraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1, ods.
2, ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka konštatoval, že zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatkoch
k zmluvám o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty, sú neprijateľnými zmluvnými dojednaniami, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za
významné považoval posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania,
ktoré by nemalo ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné
správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní. Takto dojednanú zmluvnú
pokutu preto považoval za neprimeranú sankciu, poukazujúc na časové hľadisko, keď dodávateľ vôbec
nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, pričom
zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí ten úkon
spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy. Zmluvnú pokutu dojednanú ako súčasť spotrebiteľskej
zmluvy súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprimerane vysokú, z ktorého dôvodu je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil
takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia a
v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pretože v konaní mal každý z účastníkov vo veci
úspech len čiastočný. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal dôvodiac, že zastúpenie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ
ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ v zamietajúcej časti, domáhajúc sa
zmeny v tejto časti rozsudku tak, že odvolací súd zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu
330 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15. 10. 2010 do zaplatenia a k náhrade
trov prvostupňového a odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa
v časti dojednaných zmluvných pokút, ktoré považuje za primerané a platne dojednané. V prípade
dojednania zmluvnej pokuty ide o paušalizáciu náhrady škody, keďže v danom prípade je navrhovateľ
oprávnený túto zmluvnú pokutu uplatniť iba v prípade, ak porušenie presne vymedzených zmluvných
povinností je dôvodom vypojenia SIM karty zákazníka z prevádzky, čo má za následok vznik škody na
strane navrhovateľa, nakoľko poskytnuté cenové zvýhodnenie, ako i akciová cena mobilného telefónu
mala byť určitým spôsobom postupne vyvážená a nahradená využívaním služieb zo strany odporkyne
po dobu viazanosti. Predmetná zmluvná pokuta plní okrem paušálnej náhrady škody aj represívnu
a preventívnu funkciu a tak vyjadruje aj význam zabezpečovacej povinnosti. Nárok navrhovateľa z
titulu zmluvnej pokuty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu prvého stupňa vytkol, že opomenul
zohľadniť fakt, že odporkyňa využívala služby navrhovateľa, pričom navrhovateľovi nikdy nič neuhradila,
čo navrhovateľ považuje za ľahkomyseľné, nezodpovedné a špekulatívne konanie odporkyne. Taktiež
vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal tiež skutočnosťou, že odporkyňa mala cenové zvýhodnenie
a prevzala zľavnený mobilný telefón zn. Samsung S5600 v hodnote 1 eura. Domáha sa preto zmeny
napadnutej časti rozsudku a náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Vedľajší účastník na strane odporkyne k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení poukázal na
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky vytýkajúc navrhovateľovi, že nechce akceptovať skutočnosť,
že civilný kódex v ustanovení § 53a ods. 1, ale aj pomerne rozsiahla judikatúra súdov mu neumožňujú
naďalej obhajovať absolútne neplatnú zmluvnú pokutu v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Vzhľadom k
právoplatným rozsudkom navrhovateľ je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi.
V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu dňa 27. 03. 2014 písomné
podanie označené ako vyjadrenie a zmenu návrhu na začatie súdneho konania vo veci vedenej pod
sp.zn. 12C/255/2013, v ktorom uvádza, že v inom konaní bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty
označená ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/91/2011
a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby
povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny
inštitút plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi
mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón
za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym
a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základnej zmluvnej podmienky a mala nahrádzať
škodu za akciový telefón, zvýhodnené ceny služieb počas viazanosti, náklady na predajný proces,
akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje
na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky. Žiada preto, aby súd navrhovateľovi priznal okrem
sumy za neuhradené služby vo výške 530,26 eura aj nárok na zaplatenie sumy 199 eur, ktorý si
navrhovateľ uplatňuje do výšky škody, ktorá mu preukázateľne vznikla za odpredaný mobilný telefón
a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Táto suma
predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný
telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po
dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby.
Návrhom zo dňa 02. 04. 2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 860,26 eura,
ktorá pozostáva z neuhradených služieb vo výške 530,26 eura a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 330 eur. Na základe týchto skutočností žiada zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu
729,26 eura s 9% ročným úrokom od 15. 10. 2010 do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu na zmenu návrhu nevyjadrila.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení nesúhlasil so zmenou žalobného návrhu dôvodiac, že v
napadnutom rozsudku súd vo výroku určil zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nárok
na náhradu škody považuje za nedôvodný. S otázkou náhrady škody sa musí vysporiadať súd a to
najmä s existenciu jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, k čomu je nevyhnutné
presne definovať, aká škoda navrhovateľovi vznikla, kedy táto škoda vznikla, resp. či existuje príčinná
súvislosť medzi vniknutou škodou a protiprávnym konaním odporkyne. Samotné uzavretie kúpnej
zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť
navrhovateľovižiadnuškodu,lebotakýtopredajataktodohodnutákúpnacenasanepriečižiadnejnorme
a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu.
Tvrdenie navrhovateľa, že škodu predstavuje poskytnutá zľava na mobilný telefón, nemôže obstáť ani z
hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za škodu, nakoľko zľavu poskytol
navrhovateľ dobrovoľne, pred konaním odporkyne. Nenamieta, že navrhovateľovi konaním odporkyne
škoda mohla vzniknúť, avšak rozhodne škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi trhovou a akciovou
cenou mobilného telefónu. Nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný.
Pred samotným rozhodovaním odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa v zamietajúcej časti
rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd zaoberal písomným podaním navrhovateľa, doručeným
odvolaciemu súdu dňa 27. 03. 2014. V tomto podaní sa domáha pripustenia zmeny návrhu na začatie
súdneho konania tak, že žiada, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 729,26
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 15. 10. 2010 do zaplateniaa trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pôvodne sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 860,26 eura, ktorá pozostávala zo sumy neuhradenej ceny za poskytnuté služby vo výške 530,26
eura a sumy 330 eur z titulu zmluvnej pokuty. Návrhom na zmenu návrhu na začatie súdneho konania
navrhovateľ žiada, aby súd okrem sumy 530,26 eura priznal navrhovateľovi zaplatenie sumy 199 eur z
titulu náhrady škody za poskytnutý mobilný telefón odporkyni.
Podľa § 95 ods. 1 OSP navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade,
ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v
konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh môže meniť
výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, prípadne urobil v prebiehajúcom konaní
určitýnávrhspojenýspožiadavkou,abyoňomsúdrozhodol,alebožalobca,ktorýpodalžalobu.Odporca
môže meniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne postavenie žalobcu. K zmene návrhu
môže dôjsť kedykoľvek za konania, pokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí. Zmena žaloby, resp. návrhu na začatie konania nie je rýdzim dispozičným úkonom účastníka, ale
je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť
konania. Zásada hospodárnosti konania je jedna z vedúcich zásad civilného sporového konania a
prejavuje sa v konkrétnej rozhodovacej činnosti súdu. V zásade súd zmenu návrhu pripustí, okrem
prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu a pripustením
zmeny návrhu by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než
doteraz. Súd je povinný doručiť zmenený návrh ostatným účastníkom konania do vlastných rúk spravidla
ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je potrebné, ak ku
zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník bol na tomto pojednávaní prítomný. O zmene návrhu
rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
V danom, odvolacím súdom prejednávanom prípade, súd prvého stupňa konal o návrhu navrhovateľa,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 860,26 eura,
súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,26
eura z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté služby a návrh v časti o zaplatenie sumy 330 eur z
titulu zmluvnej pokuty zamietol. V odvolacom konaní navrhovateľ podal odvolanie voči napadnutému
rozsudkuataktiežpodalnávrhnazmenunávrhunazačatiekonania,ktorousadomáha,abysúdzaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 729,26 eura, z toho sumu 530,26 z titulu neuhradenej ceny za
poskytnuté služby a sumu 199 eur z titulu náhrady škody. Odvolací súd takto navrhnutú zmenu návrhu
na začatie konania doručil tak odporkyni, ako aj vedľajšiemu účastníkovi. Odporkyňa sa k návrhu na
zmenu návrhu na začatie konania nevyjadrila. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení nesúhlasil s
navrhovanou zmenou návrhu na začatie konania dôvodiac, že pripustením tejto zmeny by sa konalo o
odlišných skutočnostiach s odlišnou právnou kvalifikáciou ako doteraz. Pre posúdenie zodpovednosti
za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú sa požaduje náhrada
a zisťuje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konkrétnou ujmou a konkrétnym konaním škodcu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonával dokazovanie a viedol konanie o zaplatenie celkovej
sumy 820,26 eura, ktorá suma pozostávala z neuhradených faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval cenu
za poskytnuté služby v celkovej výške 530,26 eura a zo sumy 330 eur, ktorá suma predstavovala
nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Konanie na prvom stupni nebolo vôbec vedené
o náhrade škody. Vzhľadom k tomu, že v danej veci navrhovateľ predložil návrh na zmenu návrhu
na začatie konania až v odvolacom konaní a dokazovanie vykonávané na súde prvého stupňa
sa vôbec neviedlo o nároku navrhovateľa na náhradu škody, odvolací súd skonštatoval, že nemá
splnené podmienky na pripustenie návrhu na zmenu návrhu na začatie konania tak, ako to požadoval
navrhovateľ. V danom prípade ide tak o kvantitatívnu (požaduje inú výšku peňažného plnenia), ale aj
o kvalitatívnu zmenu (požaduje náhradu z titulu náhrady škody a nie z titulu zmluvnej pokuty) návrhu
na začatie konania. V konaní o nároku na náhradu škody je potrebné predovšetkým skúmať existenciu
škody, existenciu protiprávneho konania škodcu, zavinenie škodcu a tiež existenciu príčinnej súvislostimedzi vznikom škody a zavineným protiprávnym konaním škodcu. Tieto skutočnosti, ktoré je povinný
preukázať v konaní poškodený, na ktorom je dôkazné bremeno, v rámci konania na súde prvého
stupňa preukázané navrhovateľom ako poškodeným neboli, navyše sa súd prvého stupňa nimi vôbec
nezaoberal, keďže tieto dôkazy v rámci prvostupňového konania nikto nenavrhol vykonávať. Odvolací
súd je povinný pri rozhodovaní o odvolaní účastníka konania vychádzať zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa, predovšetkým tiež prihliadnuť a vychádzať zo zásady hospodárnosti konania.
Výsledky doteraz vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa neumožňujú odvolaciemu súdu
rozhodnúť o zmenenom návrhu na začatie konania podanom navrhovateľom, preto odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 95 ods. 2 OSP návrh na zmenu návrhu na začatie konania nepripustil. Navyše
odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ v podanom odvolaní žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej zamietol jeho návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 330 eur a vôbec nežiadal zmeniť napadnutý rozsudok v tejto časti tak, aby odvolací priznal
navrhovateľovi nižšiu sumu (199 eur) z titulu náhrady škody. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, preto nemohol rozhodovať o náhrade škody, keďže táto nebola predmetom konania a nebola
ani predmetom odvolania podaného navrhovateľom.
Následnesapretoodvolacísúdzaoberalnapadnutoučasťourozsudkuvovecisamej,vktorejsúdprvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 330 eur a určil zmluvné
podmienky, týkajúce sa zmluvnej pokuty, za neprijateľné.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ), prejednal odvolanie
navrhovateľa v napadnutej zamietajúcej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3
OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V prejednávanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že účastníci konania dňa 28. 12. 2009 uzatvorili
zmluvu o pripojení spolu s dodatkom č. A4822013, v ktorom sa účastníci v článku 5. bode 3 dohodli,
že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (uvedenej v bode 1 alebo 2 článku,
najmä nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný niektorý z
uvedených účastníckych programov, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie zmluvného
vzťahu, pokles výšky mesačného poplatku alebo súčtu mesačných poplatkov za účastnícke programy
pod úroveň stanovenú v bode 2 tohto článku, atď.) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 130 eur.
Účastníci konania uzavreli dňa 17. 02. 2010 druhú zmluvu o pripojení s dodatkom č. A4906176, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni mobilný telefón zn. Samsung S5600 za kúpnu cenu 1
euro so záväzkom odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov. V bode 2.5. dodatku sa účastníci
zmluvy dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
tohto článku (najmä nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2
tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 200 eur.
Súd prvého stupňa rozsudkom v napadnutej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v
celkovej výške 330 eur zamietol a zmluvnú podmienku uvedenú v článku 5. bod 3 Dodatku k zmluve
o pripojení č. A4822013 zo dňa 28. 12. 2009, týkajúcu sa zmluvnej pokuty v sume 130 eur určil za
neprijateľnú. Taktiež zmluvnú podmienku uvedenú v článku 2. bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č.
A4906176 zo dňa 17. 02. 2010, týkajúcu sa zmluvnej pokuty v sume 200 eur určil za neprijateľnú.
Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta zamietnutie návrhu v časti o zaplatenie sumy 330 eur z titulu
zmluvnej pokuty a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, týkajúcich sa zmluvnej pokuty.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 28. 12. 2009 a 17. 02. 2010, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné
naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch)
ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne
posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia v
odvolaním napadnutých častiach, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej
poukazuje.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ).
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Vyššie citované zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú všeobecné pravidlá pre
dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V prípade, ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je takáto
sankcia neplatná. Citované ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon
označuje za neprijateľné. Ide predovšetkým o nečestné podmienky hrubo poškodzujúce spotrebiteľa.
Z tohto dôvodu ich preto zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Cieľom zákonodarcu bolo
totiž, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými
mravmi. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné
súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba
formulárových zmlúv uzatvorených štandardným formulárovým systémom, ktoré sa navyše vyznačujú
tým, že spotrebiteľ nemá možnosť zasahovať do znenia takejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej
úpravy vzájomných práv a povinností.
Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených skutočností, ako i citácie
zákonnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia v odvolaním
napadnutých častiach. Niet totiž sporu o tom, že účastníci konania dňa 28. 12. 2009 a 17. 02.
2010 uzatvorili zmluvy o pripojení spolu s dodatkom, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku
k predmetnej zmluve o pripojení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. I podľa názoru odvolacieho súdu, dojednanie zmluvnejpokuty v danom prípade predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keďže celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Neprimeranosť sankcie sa prejavuje i v spojení s časovým aspektom jej uloženia. Navrhovateľ ako
dodávateľ totiž nerozlišuje medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V
oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať
za neprijateľné. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky odvolateľa ohľadne zabezpečovacej
funkcie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a to, že motiváciou zákazníkov pre
uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bolo poskytnutie plnenia zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa vo forme mobilného telefónu vo zvýhodnenej cene, ako i zvýhodnené
volania či ceny mesačných programov, ktorých hodnota musela byť zabezpečená zmluvnou pokutou,
poznamenáva, že navrhovateľ ponúka svoje služby prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré sú
vopred pripravené bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah, čo platí i pre zmluvnú pokutu, ktorú
navrhovateľ požaduje zaplatiť v paušálnej výške, a to bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde,
pričom hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Dojednaná zmluvná pokuta musí v rámci súdnej
kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obstáť so zreteľom na povahu, obsah,
ako i všetky osobitosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa tak postupoval v súlade s ustanovením
§ 153 ods. 3, 4 OSP, keď aj bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo výroku svojho
rozhodnutia, nakoľko cieľom tohto vyslovenia je, aby sa navrhovateľ zdržal používania tejto podmienky
i vo vzťahu k ostatným spotrebiteľom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti, v ktorej súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože odporkyňa návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.
Vedľajšiemu účastníkovi priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,53 eura za
podanie vyjadrenia na výzvu odvolacieho súdu k zmene návrhu na začatie konania, a to za jeden úkon
právnej pomoci podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 24,90 eura, režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume
8,04 eura a 20% dane z pridanej hodnoty vo výške 6,59 eura. Podľa § 149 ods. 1 OSP náhradu trov
odvolacieho konania zaviazal navrhovateľa zaplatiť do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.