Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234902
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512234902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporkyni: W. P., B.. XX.XX.XXXX, B. X. G. Č.. XX,
X., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou J. L., Z. Okresného U. X. P., o zaplatenie 50,70
eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 12.novembra 2013,
č.k. 41C 158/2013-49, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
50,70 eur; a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
dňa 30.10.2011 sa odporkyňa; cestujúca na linke číslo 88; na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala
platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému
posúdil podľa § 760 Občianskeho zákonníka, § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona číslo 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave. Vzhľadom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania, vec posúdil
aj podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že jednoročná
premlčacia lehota; v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy; začala v danej veci plynúť dňom 31.10.2011,

kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. dňom nasledujúcim po tom, kedy odporkyňa cestovala v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka - 30.10.2011, a keďže navrhovateľ
uplatnil svoje právo v súdnom konaní až dňa 13.12.2012, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej
doby, opatrovníčka odporkyne dôvodne vzniesla námietku premlčania, a preto návrh navrhovateľa ako
premlčaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni
nepriznal právo na ich náhradu, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Argumentoval tým, že povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur, vznikla
odporkyni v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave
a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760
Občianskeho zákonníka, a preto pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná.Odporkyňa, resp. jej opatrovníčka, sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.
1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
uplatňovanej istiny so zreteľom na odporkyňou vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1
O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu

právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené
také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov,

na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani
také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Občianskeho zákonníka). Táto služba
vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú
zmluvu, a to v mestských dopravných prostriedkoch - nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu

zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu
úpravuosobnejprepravyurčujúosobitnépredpisy,najmäprepravnéporiadkyatarifyprejednotlivédruhy
prepravy - dopravy (§ 772 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou
práv na náhradu škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali

k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanísoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im

zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 Zákona o
cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 101
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba
podľa § 108 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej

medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka konkludentne tým, že odporkyňa
nastúpila do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpila na podmienky, za
ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej
sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,

keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú
dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia
premlčacej doby. Z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čas na splnenie dlhu
nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohonaplnenieveriteľpožiadal;veriteľmoholsvojeprávovykonať
vtedy, keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby

tu nastáva deň nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, splatnosť záväzku odporkyne; ktorá cestovala v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému, nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporkyne
mať zakúpený cestovný lístok a kedy bola vyzvaná navrhovateľom na plnenie (30.10.2011), teda v

danom prípade dňom 31.10.2011 a jednoročná premlčacia doba tak uplynula dňom 31.10.2012 a pokiaľ
bol návrh podaný na súde dňa 13.12.2012, je vecne správny záver súdu prvého stupňa aj v tom,
že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať
uplatňované právo súdnou cestou, nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto

ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. Nárok
na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie

včasnostijehouplatnenia zhľadiska premlčania,sanemôžeaplikovaťvšeobecnátrojročnápremlčacia
doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, použitia ktorej sa navrhovateľ v podanom odvolaní
dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie, a preto keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol; vzhľadom na opatrovníčkou odporkyne dôvodne vznesenú námietku premlčania; rozhodol
vecne správne, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodala
návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a žiadne trovy jej v odvolacom konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.