Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216878
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212216878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFIT
ENERGY, a. s., Lisabonská 2394/4, Praha, ČR, IČO: 27 803 538, proti odporcovi: QS&ECO INVEST PV
DEVELOPMENTIII.,s.r.o.,Mraziarenská6,Bratislava,IČO:45231028,zast.Mgr.MarcelomDrgonom,
advokátom, Jesenského 2, Bratislava, v konaní o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/54/2012-112 zo dňa 12.
02. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/54/2012-112 zo

dňa 12. 02. 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške trov
právneho zastúpenia 199,14 Eur a iné trovy konania odporcu 33,- Eur k rukám právneho zástupcu
odporcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 19. 07. 2012 sa navrhovateľ domáhal vydania diela vrátane
jeho oddeliteľných častí a súčastí t. j. vydania hnuteľných vecí, ktoré sú špecifikované v petite návrhu.
Jedná sa o nasledovné hnuteľné veci:

222 m poplastovaného zeleného pletiva + ostnatý drôt

1 ks dvojkrídlová uzamykateľná brána

74 ks stĺpov oplotenia

monitoring a dátová komunikácia: RouterMikroTik klient Rb SXT 5HnD a monitorovacia jednotka KACO
Powador - proLOG

VN prípojky, 1 ks trojpólový vonkajší odpínač OTE 25/400-52 s príslušenstvom, 582 m kábla 22KV
AXEKVCEY 1x150/25

solárny kábel 4mm, CYY 4, 4970 m, solárny kábel 6 mm, CAA 6, 1460 m, kábel CYKY 3C x 412 m

horizontálny nosník 37 kszemné vruty 15 ks

U šroub 466 ks

konektor horizontálneho nosníku 11 ks

držiak na trubku 46 ks

stredové úchyty pre Mitsubishi 166 ks

hliníkový profil 120 ks

L profil (angle steel 1 465 mm) 33 ks.

Uviedol, že dňa 12. 04. 2011 uzavrel s objednávateľom Eco Invest LLC na Floride zmluvu o dielo
č. 2011002 (fotovoltaická elektráreň Červenica), v zmysle ktorej navrhovateľ ako zhotoviteľ riadne a

včas vykonal dielo, vrátane ďalších dodatočných prác a zabezpečenia strážnej služby, čo objednávateľ
fakturoval. Spoločnosť Eco Invest LLC, ktorá je jediným spoločníkom odporcu, však neuhradila cenu
diela ani faktúry za dodatočné práce a strážnu službu. V zmysle čl. X ods. 2 zmluvy o dielo je navrhovateľ
vlastníkom zhotoveného diela a jeho oddeliteľných častí a súčastí až do uhradenia ceny diela, ktorá mu
doposiaľ uhradená nebola. Napriek výhrade vlastníctva previedla spoločnosť Eco Invest LLC vlastnícke

právo k dielu na odporcu. Navrhovateľ listom zo dňa 16. 06. 2012 odporcu vyzval na vydanie diela.
Odporca listom zo dňa 19. 06. 2012 potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy na dielo, avšak toto odmietol
navrhovateľovi vydať a rovnako odmietol nárok navrhovateľa s odvolaním sa na dobromyseľnosť pri
uzavretí kúpnej zmluvy. Navrhovateľ popiera dobromyseľnosť odporcu pri nadobudnutí diela z dôvodu,
že spoločnosť Eco Invest LLC je jediným spoločníkom odporcu. Konateľom odporcu a splnomocneným

zástupcom spoločnosti Eco Invest LLC bola tá istá osoba O.. Q. A., ktorý za Eco Invest LLC aj uzatváral
zmluvu o dielo. O.. Q. A. napriek vedomosti o tom, že navrhovateľovi nebola uhradená cena diela,
previedol dielo na odporcu, čím zasiahol do vlastníckych práv navrhovateľa. Spolu s návrhom na
začatie konania sa navrhovateľ domáhal aj vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi
zakázal nakladať s hnuteľnými vecami, ktorých sa spor týka. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnutím zo dňa 01. 08. 2012 vyhovel. Na odvolanie odporcu
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 10. 2012 zmenil tak, že návrh
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uznesenia odvolací súd
uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ani
samotnú existenciu hnuteľných vecí, o zákaz nakladania s ktorými sa v návrhu na vydanie predbežného

opatrenia domáha. Z pripojenej zmluvy o dielo je zrejmý predmet plnenia spočívajúci vo vykonaní prác
rôzneho charakteru (geodetických, geofyzikálnych, stavebných, meračských, vrtných a pod.). Zmluva
o dielo neobsahuje špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré mali byť dodané spoločnosti Eco Invest LLC
a ani ostatné listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neobsahujú
v žiadnej súvislosti špecifikáciu hnuteľných vecí, o ktorých zákaz nakladania navrhovateľ žiadal. Už

len z uvedených skutočností vyplýva záver, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca má v držbe tie
hnuteľné veci, ktorých zákazu nakladania sa predbežným opatrením navrhovateľ domáhal. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný. Uviedol, že základným predpokladom úspechu žaloby o vydanie hnuteľných vecí je
preukázanie existencie tejto veci, ktorej vydania sa navrhovateľ domáha, vlastníckeho práva k takejto

veci, skutočnosti, že sa nachádza v držbe osoby, ktorá ju má vydať, ako aj skutočnosti, že je možné
jej vydanie bez poškodenia hlavnej veci. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ dôkazné
bremeno preukázania týchto skutočností v konaní neuniesol a žiadnu z týchto okolností nepreukázal.
Z obsahu zmluvy o dielo č. 2011002 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Eco Invest LLC
v zmysle ustanovenia zák. č. 513/91 Sb., Obchodního zákonníku Českej republiky (čl. XII bod 5)

nevyplýva a nie je z nej možné vyvodiť tvrdenie navrhovateľa, že ako zhotoviteľ mal na dielo dodávať
materiál. Naopak z čl. I ods. 1 druhej vety zmluvy výslovne a bez pochybností vyplýva, že materiál pre
zhotovenie diela dodá zhotoviteľovi objednávateľ, t. j. spoločnosť Eco Invest LLC. Dodanie materiálu
navrhovateľom nevyplýva ani z navrhovateľom označených čl. II ods. 3, čl. III, čl. V a čl. VII ods. 5
zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu odporcu, že je

síce nesporné, že na dielo bol dodaný aj materiál, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by tento materiál
použitý na zhotovenie diela, konkrétne hnuteľné veci označené v žalobe, dodal sám. Dôvodnosť nárokunavrhovateľanepreukazujúanilistinnédôkazypredloženésúdunapojednávaní.Zobsahupredložených
faktúr a dodacích listov vyplýva len skutočnosť, že tretie osoby vystupujúce v postavení dodávateľa
dodali navrhovateľovi tovar. Navrhovateľ však nepreukázal, že by tento tovar (materiál) aj reálne použil

pri zhotovení diela Fotovoltaickej elektrárne Červenica. Okrem toho z obsahu faktúr založených na č.
l. 83 až 86 spisu vyplýva, že nimi bol fakturovaný tovar určený pre FVE Tušice, Kobyly, Červenica.
Navrhovateľ nepreukázal, v ktorej z elektrární nakúpený materiál reálne použil a či tento materiál (tovar)
reálne použil. Pokiaľ ide o dodávku oplotenia, ktoré navrhovateľ preukazoval zmluvou o dielo uzavretou
so spoločnosťou MERCOR, s. r. o. (č. l. 98/101 spisu), z obsahu tejto zmluvy, časť realizácia montáže

vyplýva, že miestom realizácie diela - dodávka a montáž oplotenia je lokalita Kobyly, Tušice, Lučiná, t.
j. miesta odlišné od k. ú. Červenica, kde sa nachádza Fotovoltaická elektráreň Červenica.

Každý z účastníkov konania je povinný v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní preukázať
dôvodnosť svojich tvrdení. Navrhovateľ nepreukázal, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha,
dodal a použil pri vykonaní diela Fotovoltaickej elektrárne Červenica, že tieto veci sú v držbe odporcu a
že tieto veci je možné reálne oddeliť od hlavnej veci bez jej poškodenia, t. j. že ide o oddeliteľné časti

diela. Rovnako nepreukázal ani existenciu a trvanie jeho vlastníckeho práva k týmto veciam. Rovnako
nepreukázal ani skutočnosť, že trvá jeho nárok na úhradu ceny diela, ktorým bola podmienená výhrada
vlastníckeho práva k dielu a jeho oddeliteľným častiam. Medzi účastníkmi konania totiž nebolo sporné,
že nárok navrhovateľa na úhradu ceny diela je predmetom samostatného sporu medzi navrhovateľom
a objednávateľom Eco Invest LLC, ktorý si titulom škôd na diele spôsobených navrhovateľom započítal

nárok na náhradu škody voči nároku navrhovateľa na úhradu ceny diela, čím podľa objednávateľa nárok
navrhovateľa zanikol. Len samotné tvrdenie navrhovateľa, že mu svedčí nárok na úhradu ceny diela a
tým trvá výhrada vlastníckeho práva, preto nemôže byť dôkazom preukazujúcim existenciu vlastníckeho
práva navrhovateľa k veciam, ktorých vydania sa domáha. Súd prvého stupňa na záver uviedol, že
nevykonal dôkaz výsluch navrhovateľom navrhovaného svedka O.. Q. A. k dobromyseľnosti odporcu

pri nadobudnutí diela kúpou od spoločnosti Eco Invest LLC, nakoľko ho nepovažoval pre rozhodnutie
vo veci za potrebný. O.. Q. A. je štatutárnym zástupcom odporcu. Odporca zastúpený právnym
zástupcom pritom od počiatku v písomných ako aj ústnych vyjadreniach jednoznačne popieral tvrdenie
navrhovateľa, že pri nadobudnutí diela kúpou od spoločnosti Eco Invest LLC nebol dobromyseľný.
Výsluch tohto svedka by z týchto dôvodov nebol spôsobilý privodiť navrhovateľovi priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Taktiež nevykonal ani výsluch navrhovateľom navrhovaných svedkov, a to predsedu
jeho predstavenstva E.. D. F., člena predstavenstva E. Č. a finančného riaditeľa O.. Q. E., ktorých
žiadal vypočuť k otázke, či predmetom zmluvy o dielo bola okrem prác aj dodávka materiálu, pričom
súd ich vypočutie nepovažoval za potrebné. Tieto osoby by bolo možné vypočuť len ako účastníka
konania a nie ako svedkov. Súd poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo, ku ktorej sa mali označené

osoby vyjadrovať, bola uzavretá medzi subjektmi odlišnými od účastníkov konania, jej slovné znenie je
jasné a medzi účastníkmi konania nesporné. Zmluva o dielo neobsahuje žiadnu zmienku o dodávkach
materiálu, ktorý by mal zabezpečovať navrhovateľ. Naopak v súvislosti s materiálom potrebným na dielo
zmluva predpokladá, že zhotoviteľovi navrhovateľovi) ho dodá objednávateľ diela (Eco Invest LLC).
Preto pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné dokazovať, čo bolo predmetom písomne uzavretej zmluvy.

Navrhovateľ ničím neosvedčil dodanie a použitie materiálu, v žalobe označených hnuteľných vecí pri
zhotovení diela, teda žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosť, ktorú by ním označené osoby mohli
alebo mali verifikovať. Súd taktiež nevykonal ani navrhovateľom navrhnutý dôkaz znalecké dokazovanie
za účelom zistenia, či je materiál dodaný navrhovateľom zabudovaný vo fotovoltaickej elektrárni.
Vykonanie tohto dôkazu súd považoval v celom rozsahu za nedôvodné a nehospodárne. Poukázal na

skutočnosť, že znalecké dokazovanie nemôže slúžiť k vyhľadávaniu dôkazov za účastníka a vyhľadávať
dôkazy za účastníka nemôže ani súd. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi priznal plnú
náhradu trov konania. Pokiaľ však ide o hodnotu predmetu sporu, ktorá tvorí základ pre výpočet trov
právneho zastúpenia odporcu, súd prvého stupňa sa nestotožnil s hodnotou predmetu sporu uvedenou

právnym zástupcom odporcu ako cena celého diela 309.866,- Eur a z nej uplatnenou sumou tarifnej
odmeny 1.044,05 Eur za jeden úkon. Súd prvého stupňa uviedol, že predmetom sporu je vydanie vecí
označených v petite žaloby, ktorých hodnota nie je zrejmá. Spory o vydanie veci sú zaradené k sporom,
ktorých predmet nemožno oceniť peniazmi, čo vyplýva aj zo spôsobu, akým je určená výška súdneho
poplatku za tieto druhy konaní. Podľa názoru súdu prvého stupňa hodnotu predmetu sporu nemožno

posudzovať odlišne na účely súdneho poplatku a odlišne na účely odmeny advokáta. S poukazom na
uvedené je preto aj vo vzťahu k odmene advokáta potrebné posudzovať predmet sporu podľa § 11ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z. z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Výška 1/13 výpočtového základu v

roku 2012, t. j. čase prevzatia právneho zastúpenia odporcu, bola 58,69 Eur. Túto sumu súd ustálil ako
výšku tarifnej odmeny právneho zástupcu odporcu za jeden úkon právnej pomoci.

Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ veci, vydania ktorých
sa domáha touto žalobou, skutočne vniesol do Fotovoltaickej elektrárne Červenica, preukázal už zo

samotnej podstaty zmluvy o dielo ako takej, ktorú tvorí nielen vykonávanie činnosti, ale aj dodanie veci
a materiálu potrebného pre výkon týchto činností a rovnako aj z viacerých ustanovení zmluvy o dielo a
to konkrétne čl. II bod 3, čl. VII bod 5, čl. X bod 2 a príloha č. 1 a 2 zmluvy. Taktiež poukázal na ust. §
539 ods. 3 Obch. zák. upravujúce povinnosť zhotoviteľa dodať materiál potrebný pre zhotovenie diela.
Podľa názoru navrhovateľa súd v rozpore s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že hnuteľné veci, ktorých vydanie požaduje, sa nachádzajú vo

Fotovoltaickej elektrárni Červenica a tieto veci dodal navrhovateľ ako zhotoviteľ. Vytýka súdu prvého
stupňa aj skutočnosť, že tento odmietol vykonať ďalšie z navrhovaných dôkazov. Navrhovaných svedkov
navrhol vypočuť za účelom zistenia, čo bolo predmetom zmluvy o dielo. Z obsahu zmluvy o dielo
nevyplýva, že navrhovateľ nemal dodať materiál na zhotovenie diela. Práve naopak navrhovateľ je toho
názoru, že vyššie označené ustanovenia zmluvy o dielo v spojení s ďalšími predloženými dôkazmi

preukazujú, že navrhovateľ mal dodať a dodal aj hnuteľné veci potrebné na vykonanie diela. Navrhovateľ
sa rovnako nestotožňuje ani so záverom súdu, že nepreukázal neuhradenie ceny diela a teda, že naďalej
je vlastníkom diela a jeho oddeliteľných častí a súčastí v súlade s výhradou vlastníctva dojednanou v
čl. X bod 2 zmluvy o dielo. Navrhovateľ predložil súdu faktúry, ktoré vystavil v súvislosti s vykonaním
diela a ktoré neboli uhradené. Uvádza, že navrhovateľ objektívne nebol schopný preukázať neuhradenie

ceny diela, keďže nie je možné preukázať, že určitá skutočnosť nenastala. Dokonca ani odporca
neargumentoval tým, že cena diela bola uhradená. Je toho názoru, že súd prvého stupňa si v rozsudku
protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal uhradenie ceny diela a na druhej strane
tvrdí, že záväzok zanikol započítaním. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na nové konanie, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu

vyhovieť.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 09. 05. 2013 vyjadril odporca, ktorý uvádza nasledovné.

Je nesporné, že navrhovateľ na základe zmluvy o dielo pre spoločnosť Eco Invest LLC plnil dielo. Je tiež
nesporné, že toto dielo bolo plnené v subdodávke pre spoločnosť Eco Invest LLC ako parciálne plnenie,
ktoré bolo spotrebované na vytvorenie iného diela, ktorým je skutočne a medzi účastníkmi nesporne

existujúci súbor vecí Fotovoltaická elektráreň Červenica. Spoločnosť Eco Invest LLC ďalej spoločnosti
odporcu na základe inej zmluvy o dielo dodala celú Fotovoltaickú elektráreň Červenica, spoločnosť
odporcu za túto zaplatila cenu a prešlo k nej a teda aj k veciam, ktoré sa spracovaním stali jej súčasťou,
vlastnícke právo, ktoré v konaní navrhovateľ nenamietal. Navrhovateľ tvrdí, že ním pre spoločnosť Eco
InvestLLCzhotovenédielojehmotnezachytiteľnýmsúboromhnuteľnýchvecí,ktoréjemožnéodhlavnej

veci celej fotovoltaickej elektrárne oddeliť a že mu na základe výhrady vlastníckeho práva tento súbor
vecí ako vlastníkovi naďalej patrí a spoločnosť odporcu má povinnosť mu vydať tieto veci. Naopak
podľa názoru odporcu z dokazovania vyplynulo, že existuje dôvodná pochybnosť, či boli práve veci,
ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, boli práve v takomto súčte pri plnení diela
použité, ktorú skutočnosť konania aj od počiatku odporca namieta. Podľa názoru odporcu navrhovateľ

neuniesol základné dôkazné bremeno, že bol vlastníkom predmetných vecí a vôbec nepreukázal, že
existuje ním tvrdený súbor hnuteľných vecí a že je samostatným plnením na základe zmluvy o dielo,
ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou Eco Invest LLC. Túto skutočnosť nemohol preukázať ani ním
navrhovaný dôkaz a to znalecký posudok, nakoľko znalec by mohol skúmať oddeliteľnosť hnuteľných
vecí až v momente, kedy by súdu a aj znalcovi bolo zrejmé, že takýto súbor vecí naozaj existuje, tak

ako to tvrdí navrhovateľ.Naopak zo zmluvy o dielo je nepochybne zrejmé a za preukázané to mal správne aj súd prvého
stupňa, že predmetom plnenia navrhovateľa v prospech spoločnosti Eco Invest LLC boli v podstatnej
miere práce, nie dielo ako súbor hnuteľných vecí a len podporne aj dodávka pri poskytovaní týchto

prác nevyhnutne potrebného materiálu. Podstatnú časť materiálu na Fotovoltaickú elektráreň Červenica
ako skutočne existujúci súbor vecí pritom poskytoval generálny dodávateľ fotovoltaickej elektrárne
spoločnosť Eco Invest LLC a nie navrhovateľ, čo tiež navrhovateľ v konaní nepoprel. Všetok pri stavbe
fotovoltaickej elektrárne použitý materiál bez ohľadu na jeho pôvodného vlastníka, sa stal pevnou
súčasťoutejtoelektrárne,ktorúpreodporcudodalaspoločnosťEcoInvestLLCakuktorejakokcelkumá

odporca riadne nadobudnuté vlastnícke právo. Odporca má za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne a preto žiada v časti vo veci samej rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

V zákonom stanovenej lehote sa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách
prvostupňového konania odvolal odporca, ktorý v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa
nesúhlasí. Má za to, že súd prvého stupňa pri vyčíslení trov konania hoci mal vychádzať zo zaužívanej
súdnej praxe, nepostupoval v danom prípade správne, keď neakceptoval vyčíslenie náhrady trov

právnehozástupcu,takakosiuplatniltentopredrozhodnutímsúdu.Odporcaprivyčísľovanítrovkonania
vychádzal z ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a teda z hodnoty vecí, o vydanie ktorých sa
navrhovateľ domáhal prostredníctvom súdom zamietnutej žaloby. Má za to, že spornou ostáva otázka, či
je správne pri vyčísľovaní trov konania vychádzať z údajnej neoceniteľnosti predmetu sporu, ale naopak
vychádzať z jednoznačne určenej hodnoty sporu, ako tomu je aj v tomto konkrétnom prípade. Ťažiskom

sporu je vydanie presne špecifikovaného súboru jednotlivo aj súborne finančne oceniteľných predmetov,
čo iba svedčí v prospech nutnosti vychádzať pri vyčísľovaní trov konania z reálnej hodnoty veci, ktorých
vydania sa navrhovateľ prostredníctvom konajúceho súdu domáhal. Má za to, že základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

nakoľko sám navrhovateľ predloženým dôkazom cenou diela jednoznačne nepochybne poukázal na
hodnotu veci ako na konkrétnu peňažnú sumu, ktorej hodnotu je bez väčších ťažkostí možno vypočítať z
cien jednotlivých predmetov (309.866,- Eur), z ktorých sa dielo skladá, je správne použiť takto vyčíslenú
sumu aj ako základ pre výpočet tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej pomoci. V praxi nemožno bez
ďalšieho posudzovať spôsob výpočtu trov konania v závislosti od spôsobu vyčíslenia súdneho poplatku.

Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania zmeniť
a vyhovieť návrhu odporcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako
i odporcu a dospel k záveru, že ani navrhovateľovi ani odporcovi nie je možné v odvolacom konaní
vyhovieť z týchto dôvodov:

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.Odvolacísúdsaopätovneoboznámilspríslušnýmiustanoveniamiuzatvorenejzmluvyodieloč.2011002
uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Eco Invest LLC, z ktorej nie je možné vyvodiť tvrdenie
navrhovateľa, že ako zhotoviteľ mal na dielo dodávať materiál. Naopak v čl. I ods. 1 druhá veta

zmluvy sa výslovne a bez pochybností uvádza, že materiál pre zhotovenie diela dodá objednávateľ,
t. j. spoločnosť Eco Invest LLC. Súd prvého stupňa správne zamietol doplnenie dokazovania, tak
ako navrhoval navrhovateľ vypočutím svedkov, keď z predmetnej zmluvy o dielo nevzniká akákoľvek
pochybnosť o tom, kto dodáva materiál pre výstavbu dohodnutého diela, resp. časti diela. Zmluva o dielo
neobsahuje žiadnu zmienku o dodávkach materiálu, ktorý by mal zabezpečovať navrhovateľ. Zo zmluvy

vyplýva, že materiál potrebný na dielo dodá objednávateľ diela, teda spoločnosť Eco Invest LLC. Výklad
predmetného článku, by nemohol byť ovplyvnený výsluchom svedkov, tak ako navrhoval navrhovateľ v
priebehu prvostupňového konania. Na predmetný čl. I bezprostredne nadväzuje aj čl. II, z ktorého taktiež
jednoznačne a výlučne vyplýva skutočnosť, že zhotoviteľ sa zaviazal vykonať pre objednávateľa diela
dohodnuté práce, ktoré sú presne špecifikované v predmetnom článku. Aj následné články prisvedčujú
najmä skutočnosti, že predmetom diela je vykonanie prác a nie dodávka materiálu a teda táto skutočnosť

nepochybne vyplýva pri výklade všetkých jednotlivých článkov zmluvy vo vzájomnej súvislosti.

K namietanej skutočnosti a to nevykonaniu dôkazu znaleckým posudkom, odvolací súd uvádza, že
aj v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ nepristúpil k znaleckému dokazovaniu,
nakoľko navrhovateľ nepreukázal, ktoré hnuteľné veci konkrétne označené v petite žaloby dodal a
použil pri zhotovení diela, nakoľko tieto skutočnosti nevedel preukázať ani listinnými dôkazmi, ktoré

predložil v rámci prvostupňového konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že znalecké
dokazovanie nemôže slúžiť k vyhľadávaniu dôkazov za účastníka a vyhľadávať dôkazy za tohto
účastníka nemôže ani súd. Preto ani znalecké dokazovanie by neprinieslo skutočnosti podstatné pre
rozhodnutie vo veci v prospech navrhovateľa. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj predložené
listinnédôkazyatokonkrétnefaktúryzaloženénač.l.83až86spisu,zktorýchjednoznačnenevyplynula

skutočnosť, že fakturovaný tovar bol určený výlučne pre dielo, ktoré je predmetom tohto sporu, ale
z predložených listinných dôkazov naopak vyplynulo, že nimi bol fakturovaný tovar určený pre FVE
Tušice, Kobyly a Červenica, čiže tieto dôkazy nie je možné použiť v prospech dôvodnosti nároku
navrhovateľa. Taktiež ani ďalšie listinné dôkazy založené v spise na č. l. 98 až 101 nepreukazujú
pravdivosť a opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo uzavretou

so spoločnosťou MERCOR, s. r. o.

Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu, neuniesol
dôkazné bremeno v tomto konaní a nepreukázal ani skutočnosť, že trvá jeho nárok na úhrady ceny diela,
ktorým bola podmienená výhrada vlastníckeho práva k dielu a jeho oddeliteľným častiam. Skonštatoval,
že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok navrhovateľa na úhradu ceny diela je predmetom

samostatného sporu medzi navrhovateľom a objednávateľom spoločnosťou Eco Invest LLC, ktorý si
titulom škôd na diele spôsobených navrhovateľom započítal svoj nárok na náhradu škody voči nároku
navrhovateľa na úhradu ceny diela, čím podľa jeho objednávateľa nárok navrhovateľa zanikol. Len
samotné tvrdenie navrhovateľa, že mu svedčí nárok na úhradu ceny diela, je nepostačujúce. S týmto
záverom súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožňuje i odvolací súd.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by
bolo potrebné sa v rámci odvolacieho konania vysporiadať a s ktorými by sa už dostatočným spôsobom
nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na
skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci
samej podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd rovnako potvrdil i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách
prvostupňového konania, ktoré tiež považuje za vecne správne. Odporca si vyčíslil trovy konania v
súvislostisprvostupňovýmkonanímzhodnotydielavovýške309.866,-Eur.Uviedol,žetakétovyčíslenie
vyplýva i z prílohy č. 2 (FVE Červenica). Odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je možné
vychádzať z vyčíslenia, tak ako si uplatnil, keď z predloženého vyčíslenia (prílohy č. 2) vyplýva, že

súčasťou tohto vyčíslenia je uplatnenie ceny prác, čo nie je predmetom tohto sporu. Vyčíslené práce
tvoria podstatnú časť predmetnej hodnoty 309.866,- Eur. Taktiež navrhovateľ sám v návrhu na začatiekonania pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z neurčitku, teda uplatnil si 1/13
výpočtového základu pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

Súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z. z., v zmysle

ktorého zákonná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak
nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.Jelenveľmiobtiažnépredpokladaťalebozistiťhodnotuvecí,ktorýchvydaniasanavrhovateľ
domáhavtomtokonaní,keďisamotnýnavrhovateľvpodanejžalobevychádzalzneurčitkuhodnotyvecí,
čomu nasvedčuje i samotný fakt, že navrhovateľ bol v dôkaznej núdzi už v samotnom úvode konania,

nakoľko inak by vedel vyčísliť hodnotu vecí špecifikovaných v petite a uplatnil by si právo pri náhrade
trov konania z vyčíslenej hodnoty vecí. Keďže existencia vnesených vecí do diela, ktorých vydania sa
navrhovateľ domáha v tomto konaní, bola nepreukázaná, nie je možné zistiť ani hodnotu týchto vecí.
Možno teda uzavrieť, že trovy konania by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami a preto
je v danom prípade namieste aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 665/2004 Z. z., tak ako ustálil
súd prvého stupňa. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov

prvostupňového konania podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní boli neúspešní obaja odvolatelia a to jednak navrhovateľ ako i odporca, preto
odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.