Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213206378
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:2213206378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa : RadioLAN,

spol. s.r.o., Kuklovská 9, 841 05 Bratislava, IČO: 35 892 641, právne zast. Advokátska kancelária
SOLICITOR SK, s.r.o., Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava proti odporkyni : U. I. , nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. 7, XXX XX W., na doručovacej adrese L. 1, XXX XX W. o zaplatenie 1.098,52 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti sumy 300,- eur.

Odporkyňaje povinná zaplatiťnavrhovateľoviistinuvovýške798,52 eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 9% p.a. zo sumy 30,42 eur od 11.04.2011 do zaplatenia, 9,25% p.a. zo sumy 20,-eur od
16.04.2011 do zaplatenia, 9,25% p.a. zo sumy 50,42 eur 11.05.2011 do zaplatenia, 9,25% p.a. zo sumy

3,00 eur 01.06.2011 do zaplatenia, 9,25% p.a. zo sumy 50,42 eur od 11.06.2011 do zaplatenia, 9,25%
p.a. zo sumy 50,42 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, 9,5% p.a. zo sumy 398,- eur 16.07.2011 do
zaplatenia, 9,5% p.a. zo sumy 3,- eur od 20.10.2011 do zaplatenia, 9,5% p.a. zo sumy 109,68 eur od
01.11.2011 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 83,16 eur od 16.10.2012 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 65,50 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 279,53 eur na účet práv.
zastupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 04.04.2013 na Okresný súd v Dunajskej Strede návrh ktorým žiadal, aby
súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.098,52 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania

z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté internetové pripojenie a dátové spojenie účastníkovi
prevádzkovateľom, za nevrátenie koncového telekomunikačného zariadenia,

Navrhovateľ navrhol , aby súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu. Súd
nevyhovel tomuto návrhu z dôvodu, že navrhovateľ predmetným návrhom uplatnil voči odporkyni svoj
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom zmluva o pripojení obsahuje neprijateľnú podmienku.

Dňa 28.10.2014 doručila odporkyňa Okresnému súdu v Dunajskej Strede žiadosť o postúpenie
predmetnej veci tunajšiemu súdu kde ma trvalý aj prechodný pobyt. V dôsledku žiadosti odporkyne a
v súlade s ust. § 105 ods. 1 O.s.p. bol predmetný spor postúpený tunajšiemu súdu dňa 04.12.2014,

ktorý vo veci zahájil konanie.

Navrhovateľ odôvodnil podaný návrh tým, že, uzatvoril s odporkyňou dve zmluvy o pripojení, č.
XXXXXX zo dňa 28.04.2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011, na základe ktorých odporkyniposkytolinternetovépripojenieadátovéspojenia..Odporkyňasazaviazalariadneodberaťslužbyaplatiť
za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku prevádzkovateľa. Povinnosťou odporkyne
bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči prevádzkovateľovi uhradiť aj zmluvnú pokutu,

výška ktorej bola dohodnutá v zmluve o pripojení. Navrhovateľ vystavil odporkyni za poskytnuté služby
faktúry v celkovej výške 1. 098,52 eur. Navrhovateľ v dôsledku dlhodobého omeškania odporkyne
s úhradou splatných faktúr oznámil odporkyni dňa 23.06.2011, že ku dňu 30.06.2011 odstupuje od
Zmluvy o pripojení. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporkyňa vo vzťahu
k navrhovateľovi dostala do omeškania, preto si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania zo splatných

faktúr.

Dlžná suma teda pozostáva zo sumy 400,52 eur titulom využívania internetového pripojenia o a zo
sumy 698,- eur titulom zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo výške 698,- eur uplatnená navrhovateľom je
tvorená sumou 2x 199,- eur, ktorá vyplýva z predmetných zmlúv o pripojení a všeobecných podmienok
navrhovateľa (čl. IX bod 2, čl. X písm. a/ až c/) a sumou 2x 150,- eur za nevrátené zariadenie, ktorým
poskytoval internetové pripojenie odporkyni.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v sume 300,- eur, jedná sa o neprijateľnú podmienku. Otázka neprijateľnosti
a neplatnosti zmluvnej pokuty bola judikovaná viacerými rozhodnutiami slovenských súdov.

Navrhovateľ pred zahájením konania na nariadenom pojednávaní dňa 21.01.2015 vzal v tejto časti svoj
návrh späť, preto súd v predmetnej časti nároku navrhovateľa súd konanie zastavil. V ostatnej časti na
uplatnenom nároku zotrval a žiadal aby mu súd vyhovel, pričom si žiadal priznať aj trovy tohto konania.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomnými podaniami doručenými súdu dňa 20.01.2015 a dňa
22.10.2015. Navrhla, aby súd vo veci rozhodol bez jej účasti a umožnil jej uhradiť predmetný dlh v
splátkach, svoju sociálnu a finančnú situáciu ale nepreukázala.

Faktúrami bolo preukázané, že, navrhovateľom boli odporkyni vyfakturované poplatky za využívanie
internetových služieb a dát vo výške 400,52 eur. A suma 2x 199,- eur ako zmluvne dohodnutá zmluvná

pokuta v súlade s VP navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná v časti ktorou po späťvzatí
ďalej nárokom disponoval navrhovateľ.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne

v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.

Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených

prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú

službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč adivák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. §96 ods. 1 O.s.p navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 cit .ust .súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 cit. ust. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dve zmluvy o pripojení,
č. XXXXXX zo dňa 28.04.2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011, na základe ktorých odporkyni
poskytol internetové pripojenie a dátové spojenia.. Odporkyňa sa zaviazala riadne odberať služby a

platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku prevádzkovateľa. Povinnosťou
odporkyne bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči prevádzkovateľovi uhradiť aj zmluvnú
pokutu, výška ktorej bola dohodnutá v zmluve o pripojení. Navrhovateľ vystavil odporkyni za poskytnuté
službyfaktúryvcelkovejvýške1.098,52 eur.Navrhovateľ vdôsledkudlhodobéhoomeškaniaodporkyne
s úhradou splatných faktúr oznámil odporkyni dňa 23.06.2011, že ku dňu 30.06.2011 odstupuje od

zmlúv o pripojení. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporkyňa vo vzťahu k
navrhovateľovi dostala do omeškania, preto si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania zo splatných
faktúr.

Súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zastavil konanie v časti žalovanej sumy vo výške

300,- eur v súlade s dispozíciou návrhu navrhovateľom.

V ostatnej časti uplatneného nároku vo výške 798,52 eur návrhu vyhovel pretože bol dôvodný a
zodpovedal podmienkam uvedeným v uzavretých zmluvách , pričom odporkyňa žiadnu časť zmlúv
nerozporovala.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
798,52.- eur a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu

zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. )
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat

Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické

poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala

spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je
riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez

návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, rozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej
povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti.
Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o

zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie
zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane odporcu je spotrebiteľ, ktorý má

stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade navrhovateľ pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu
zmluvnú pokutu sume 199,- eur.

Podľa ust.. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prejednávanej veci odporkyňa žiadala o umožnenie úhrady žalovanej sumy v splátkach, ale
žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť tejto žiadosti. Právny zástupca navrhovateľa napriek

nedokladovaniu žiadosti odporkyne o určenie splátok istiny s príslušenstvom deklaroval, že navrhovateľ
je prístupný takejto dohode .

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci plný úspech patrí mu plná náhrada trov konania.Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 279,53 eur za / úkon súd priznal
sumu 51,45 eur. V danej veci súd priznal navrhovateľovi nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a
príprava právneho zastúpenia 51,45 eur, písomné podanie zo dňa 03.04.2013 - 51,45 eur, za účasť

na pojednávaní dňa 21.01.2015 - 51,45 eur, 2x režijný paušál 7,81 eur, 1x 8,39 eur vrátane sadzby DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.