Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpený JUDr.
Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému P. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, XXX XX T., občan SR za účastí vedľajších účastníkov 1./ Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828,
zastúpené JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, 2./
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362
962, zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava v

konaní o zaplatenie 165,97 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia v sume 59,14 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 1.
rade JUDr. Igora Šafranka, advokátom AK so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
165,97 eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 165,97 eur od 9.10.2013 do zaplatenia a

k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky voči žalovanému. Jeho
právny predchodca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.

zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle
ust. Čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. Čl.

.8.4 písm. a) Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky

vzniknutej z titulu nesplatenia úveru pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške 230,20 eur, ktorá
pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 165,97 eur, úrokov v sume 64,23 eur,
poplatkov 0 a zároveň vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky do 8.10.2013.Podaním doručeným súdu dňa 17.07.2014 do konania na podporu žalovaného vstúpilo občianske
združenie Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom.

Podaním doručeným súdu dňa 9.9.2014 do konania na podporu žalovaného vstúpilo občianske

združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským.

Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.1.2015 špecifikoval žalovanú sumu vo výške
165,97 eur ako debetný stav na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný
nezaplatil.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na
účte, jeho právny predchodca dňa 25.7.2011 zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na

účte, čím nastala konečná splatnosť pohľadávky.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným a vedľajšiemu
účastníkovi doručil žalobu s prílohami.

Žalovaný a vedľajší účastník v 2. rade sa k návrhu nevyjadrili.

Vedľajší účastník v 1. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.09.2014 poukázal na

skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným má spotrebiteľský charakter, že na tento vzťah je
potrebné aplikovať § 52 a násl. Obč. zák. a § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. (ZoSÚ). Pri úveroch
formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty (§1 ods. 3) alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov,
musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak

je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená
a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak predmetná zmluva neobsahuje žiadnu
z náležitosti vyžadovaných zákonom je neplatná. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,
podľa ktorého postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej výzve dlžníka, čo však zo
strany žalobcu absentuje, preto vzniesol aj námietku aktívnej vecnej legitimácie. Zároveň si uplatnil trovy

konania.

Pojednávania sa účastníci konania nezúčastnili, napriek tomu, že predvolanie im bolo riadne a včas
doručené. Právny zástupca žalobcu a právni zástupcovia vedľajších účastníkov ospravedlnili svoju
neúčasť ako aj neúčasť klientov, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomností, žalovaný svoju neúčasť
nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností

účastníkov konania.

.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to:
špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, zmluvou o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX z 27.2.2006,
Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX, oznámením o

postúpení pohľadávky , oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, doručenkou,
predžalobnou výzvou podacím hárkom, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., pre
poskytovanie úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a Mikro podnikateľom, výpisom z účtu
na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 27.02.2006 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (SLSP a.s.) uzatvoril zmluvu o bežnom účte

číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Z obsahu tejto zmluvy (čl. 5 spisu) vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu
dohodli poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva anivýška dohodnutého povoleného prečerpania, ani ročná úroková sadzba a poplatky ani postup a spôsob
zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu dôkaz o výške povoleného
prečerpania, ročnej úrokovej sadzbe a poplatku a postupe o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy

nedoložil.

Dňa 18.5.2009 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej
karty (čl. 6 spisu) .

Z predloženého prehľadu histórie transakcií (čl. 63 - 72 spisu) vyplýva, že k 25.7.2011 bolo zastavenie
povolenie prečerpania v sume - 165,87 eur. Od tejto doby nedošlo zo strany žalovaného k žiadnej
platbe, resp. kreditnému obratu na účte.

Zmluvou o postúpení pohľadávky žalobca nadobudol od Slovenskej sporiteľne a.s. /ďalej len SLSP
a.s./ zo dňa 28.3.2013 pohľadávku voči žalovanému.

Podľa špecifikácie (čl. 3 spisu) žalobca nadobudol pohľadávku v sume 230,20 eur, ktorá pozostáva z
istiny 165,97 eur a úrokov 64,23 eur.

Listom zo dňa 5.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky

vyplývajúcej zo Zmluvy o bežnom účte v sume 230,20 eur s prísl. a teda, že je povinný svoj záväzok
plniť žalobcovi.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte (§708) a zo zmluvy o

vkladovom účte (§716).

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

.

Podľa§708ods.1,2ObchodnéhozákonníkaZmluvouobežnomúčtesazväzujebankazriadiť odurčitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov
na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v

zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvy o úvere.

Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (do 31.12.2007) tento zákon sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona č. 258/2001 Z.z. pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty

(§1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) Úverovom limite, ak je stanovený,

b) Ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzavretá a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) Postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák., písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak
právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák.najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného
od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie veci

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že nároku tak ako
si ho uplatnil žalobca nie je možné vyhovieť.Súd má za to, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena
na skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného

bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Je nespornou skutočnosťou, že predmetom nároku je uplatnenie žalovanej pohľadávky teda 165,97 eur
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 9.10.2013 do zaplatenia, žalobca v žalobnom návrhu tvrdí a
poukazuje, že žalovaný neuhradil nedovolené prečerpanie na bežnom účte, ako dôkaz doložil zmluvu
o bežnom účte, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prehľad histórie transakcií na bežnom
účte (čl. 63-72 spisu). Na súde treba tvrdiť a na tvrdenie označiť dôkazy. Je treba si splniť povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Súd má za to, že žalobca zreteľným a ničím nespochybnením spôsobom nepreukázal

.dôkaz na podporu toho, že žalovaný mu má skutočne dlhovať žalovanú sumu titulom nepovoleného
prečerpania.

Žalobca napriek uzneseniu o poučení o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia
podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré prevzal dňa 22.8.2014, výzvam ktoré prevzal dňa 30.6.2014 a

28.10.2014 nedoložil dôkaz o tom, že jeho právny predchodca so žalovaným skutočne dohodli
povolené prečerpanie k bežnému účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach.. Žalobca nepreukázal súdu, že jeho právny predchodca si splnil povinnosť
uvedenú v § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o bežnom účte a teda, že žalovaný bol písomne informovaný o úverovom limite, ak bol

stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzavretá a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy.

Keďže súd nemal jednoznačne a ničím nespochybniteľne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k dohode o povolenom prečerpaní, keďže nebolo preukázané splnenie

povinnosti podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. nemožno nárok uplatnený žalobcom právne posúdiť
ako nárok na plnenie z nedovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného.

V tejto súvislosti súd má za to, že žalobca zanedbal svoju dôkaznú povinnosť a súd z tých dôkazov
a listín, ktoré žalobca predložil v spise nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, aby medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k dohode o povolenom prečerpaní.

Na druhej strane mal súd preukázané, že na účte žalovaného právny predchodca žalobcu evidoval
povolené prečerpanie, pričom dňom 25.7.2011 (položka 19 čl. 65 spisu) zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo k zastaveniu povoleného prečerpania so zostatkom 165,97 eur.

V prípade, ak mal právny predchodca žalobca záujem uzavrieť so žalovaným zmluvu o povolenom
prečerpaní, bolo potrebné urobiť to spôsobom, aký to ustanovuje § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

(písomná informácia žalovaného).

Keďže v konaní takáto písomná informácia preukázaná nebola, súdu nebolo preukázané aby právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému výšku úverového limitu, obdobie na ktoré sa poskytuje
povolené prečerpanie a výšku úrokovej sadzby potom nárok žalobcu nemôže súd právne posúdiť ináč
ako plnenie poskytnuté žalovanému z neplatného právneho úkonu, ako nárok žalobcu na vydaniebezdôvodného obohatenia, a teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi to čo dostal plnením z
neplatného právneho úkonu.

Vzhľadom na úpravu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinnú od 1.5.2014 je súd povinný prihliadať na

premlčanie ex offo, teda aj bez námietky účastníka. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy MS SR sa má
toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v
čase rozhodovania (bez ohľadu kedy k vzniku záväzkového vzťahu došlo, resp. či k premlčaniu došlo
pred alebo až po účinností novely č. 102/2014 Z.z.). Okamžitá aplikabilita uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva aj zo

.skutočnosti, že novela č. 102/2014 Z.z. neobsahuje žiadne osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by

účinky ustanovenia § 5b posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.

Keďže novela zákon č. 102/2014 Z.z., neobsahuje žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré
by posúvali účinnosť novozavedeného znenia § 5b, nemožno namietať retroaktivitu tohto zákonného
ustanovenia. Preto súdu neostávalo nič iné len citované zákonné ustanovenie v súdenej veci aplikovať.

Z uvedených dôvodov sa súd zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, ktorý právne posúdil

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Je pravdou, že názory na aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na otázku
premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie
uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci
5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004
Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly

ObZ oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods.
1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny
vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru

nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Aj keď táto úprava je účinná až
od 1.4.2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených
právnych úprav premlčania.

Premlčacia doba začína plynúť od dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z histórie účtu (čl. 63-72 spisu) vyplýva, že dňa 25.7.2011 bol vykonaný úkon - bezhotovostné čerpanie
úveru vo výške 165,97 eur, pričom sa jednalo o výber. Súd tento dátum považuje za posledný dátum,
kedy žalovaný čerpal úver a nasledujúcim dňom mohol žalobca resp. jeho právny predchodca vykonať
svoje právo po prvý krát a týmto dňom mu začala plynúť premlčacia lehota.

Subjektívna (dvojročná) lehota uplynula 26.7.2013, žaloba bola doručená súdu dňa 16.6.2014, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

.Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd zdôrazňuje, že sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd
konštatoval premlčanie hlavného záväzku (istín), nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v
premlčaní úrokov zomeškaniaakovedľajšiehozáväzku,ktorésúakcesorickejpovahyvovzťahukistine

(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007).

Vzhľadom na uvedené skutočností, jednak z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a následného
premlčania súd žalobu zamietol.

Keďže súd žalobu zamietol nezaoberal sa ďalšou námietkou vedľajšieho účastníka v 1. rade týkajúcou
sa vecnej legitimácie žalobcu.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, tak že žalovaný ako

účastník, ktorý mal vo veci plný úspech má právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie a
uplatňovanie svojho práva.

Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu ani nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli,
preto súd vyslovil, že mu právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Trovy konania patria aj vedľajším účastníkom, ktorí v konaní vystupovali na podporu žalovaného. Podľa

právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý vyslovil v množstve iných veci, trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka sú účelne, preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade
vystupujúcemu na podporu žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Podaním doručeným súdu dňa 11.9.2014 právny zástupca vedľajšieho účastníka v 1. rade žiadal priznať
náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 59,14 eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 165,97 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho
účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne
uplatnil.

Odmena v takejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),

- písomné podanie zo dňa 10.9.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

Celkovo patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 33,20 eur.

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych

telekomunikačných poplatkov, za 2 úkony vykonané 2014 á 8,04 eur. Celkovo patrí vedľajšiemu
účastníkovi v 1. rade paušálna náhrada jeho právneho zástupcu vo výške 16,08 eur.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, preto sa mu odmena v zmysle § 18 ods. 3
citovanej vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH čo pri základe 49,28 eur je 9,86 eur.

.

Odmena včítane DPH potom činí sumu 59,14 eur.

V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade suma 59,14
eur.Trovykonania pozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavsume59,14eur ježalobca povinnývzmysle
§ 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v 1. rade JUDr. Igora
Šafranka, advokátom AK so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, alebo na jeho účet vedený vo

E. G., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajší účastník v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil. V prípade ak by aj k vyčísleniu trov
konania vedľajším účastníkom v 2. rade došlo, súd by tieto trovy konania nepovažoval za účelne. Z
obsahu spisu nevyplýva aby vedľajší účastník v 2. rade okrem podania, ktorým vstúpil do konania (čl.
44 spisu) a podania, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (čl. 54 spisu) vyvinul nejakú

aktivitu, ktorou by hájil záujmy žalovaného. Zo strany vedľajšieho účastníka v 2. rade vo veci samej
nebolo urobené žiadne podania (takýto úkon nie je obsahom spisu) - vyjadrenie k návrhu, návrh na
vykonanie dôkazov a pod.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného čl. 47 ods. 2
Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy

potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď
má účastník nárok na náhradu trov konania každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať
samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Vzhľadom na uvedené súd vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

.

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).