Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206271
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814206271.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Y. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, M., proti odporkyni: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, M., v
konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Po upresnení návrhu sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni ako svojej matke výživného vo výške
10,- Eur mesačne od 01.09.2014. Uviedla, že od 03.09.2014 študuje na vysokej škole. Dovtedy bola
nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi, z ktorej uhrádzala bývanie u brata. Otec už nežije a
matka poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 432,- Eur, ktorý je však veľmi malý na to, aby jej

z neho prispievala. Z úradu práce jej zastavili dávku a nemá z čoho platiť školu a bývanie s tým, že ju
usmernili podať si žiadosť o výživné, čo aj týmto robí.

Odporkyňa sa k meritu veci písomne nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní, pretože bolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania na základe predložených listinných dôkazov s čím účastníci konania písomne súhlasili (§
115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Z ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Súčasne zákon o rodine v ust. § 65 ods. 1 a 2 ohľadne výživného pre maloleté dieťa určuje,
že ak jeho rodičia spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o

výške výživného, pričom rovnako súd postupuje aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine
platí, že výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Zo systematického a logického výkladu citovaných ustanovení § 65 zákona o rodine plynie, že aj
v prípade návrhu plnoletého dieťaťa na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti od svojho rodiča je
podmienkou pre súdnu úpravu výživného skutočnosť, že rodič svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom
rozsahu dobrovoľne neplní. Iný výklad (že teda napriek dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnostirodičom k plnoletému dieťaťu má súd upravovať rozsah vyživovacej povinnosti) by totiž úplne vylučoval
možnosť dohody na výživnom, čo práve naopak zákon o rodine vo svojich viacerých ustanoveniach
vyslovene pripúšťa (napr. podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, atď.).

Navrhovateľkou predložené potvrdenie o štúdiu síce preukazuje, že je od 03.09.2014 študentkou prvého
ročníka denného bakalárskeho štúdia na KU v Ružomberku, teda ako ku študentke vysokej školy
existuje voči nej vyživovacia povinnosť odporkyne, ktorá je podľa predloženého rodného listu matkou
navrhovateľky, no pokiaľ jediným dôvodom podania tohto návrhu navrhovateľkou bola potreba čisto

formálne rozhodnúť o výživnom na účely dávky v hmotnej núdzi, súd musel návrh zamietnuť. Ako už
bolo uvedené, súdna úprava vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy iba v prípade jej dobrovoľného
neplnenia, pričom nič také počas konania navrhovateľka netvrdila, pričom aj sama uviedla, že dôchodok
matke postačuje len na vlastné prežitie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporkyni ako
úspešnej účastníčke trovy konania nepriznal, nakoľko ich nepožadovala (a ani zo spisu jej žiadne trovy

nevyplývajú).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.