Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/43/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202412
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514202412.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti o
mal. U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, U. O., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov X. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, U. O., štátna
občianka SR a G. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. B. S. XXX, adresa pre doručenie K. X, I. S. G., L., N., R.
X., občan SR v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Mal. U. R., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky X. W., nar. X.X.XXXX,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec G. R., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. R., nar. XX.X.XXXX sumou
200 eur mesačne, počnúc dňom 24.4.2014, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť vždy do 15-tého dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky X. W..

III. Dlžné výživne za obdobie od 24.4.2014 do 31.12.2014 v celkovej výške 1 166,67 eur sa otcovi G. R.
p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2014 matka mal. U. R. žiadala, aby súd zveril mal. dcéru do jej
osobnej starostlivosti a zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne
splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 12.02.2014. Návrh odôvodnila
tým, že s otcom mal. dieťaťa nežije

.v spoločnej domácnosti od 12.2.2014 , kedy sa vrátila z Anglicka na Slovensko. Otec dieťaťa ostal v
Anglicku kde pracuje vo fabrike ona je na rodičovskom príspevku.

Uznesením č.k. 2P/43/201-9 zo dňa 7.5.2014 ustanovil mal. U. R. kolízneho opatrovníka Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.

Uznesením č.k. 2P/43/2014-10 z 7.5.2014 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a
povinnostiach.

Matka mal. dieťaťa na pojednávaní na podanom návrhu trvala uviedla, že od februára 2014, kedy sa
vrátila na Slovensko sa o dieťa stará výlučne ona. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery uviedla, že do júla 2014 bývala pri rodičoch, od júla býva s dcérou v podnájme za ktorý mesačne
platí 170 eur, má bežné výdaje. Poberá rodičovský príspevok v sume 203 eur a rodinné prídavky v sume
82 libier mesačne. Okrem toho si brigádnicky privyrába, mesačne to činí do 30 eur. S dcérou má bežné
výdaj, mesačne jej platí poistku vo výške 30 eur.

Otec, G. R., na pojednávaní súhlasil s tým, aby mal. U. bola zverená matke, nesúhlasil však s
navrhovanou výškou výživného, zdôraznil, že v jeho schopnostiach je platiť výživne v maximálnej výške
150 eur. Otec ďalej popísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedol, že pracuje v Anglickú
ako manažér nočnej zmeny v práčovní s príjmom 1560 libier čo je cca 1700 eur mesačne, iný príjem
nemá. Býva v podnájme, za ktorý mesačne platí 650 libier, spolu s ním býva otec avšak ten mu na
nájom neprispieva. Ďalej má náklady na cestu do práce cca 60 libier a stravu. Zdôraznil, že má dlhy,
ktoré mu vznikli z dôvodu jeho gemblerstva, ktoré spláca v sume asi 800 libier mesačne. Je zdravý.

Kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa na pojednávaní navrhla mal. U. zveriť do starostlivosti matky, pri
určení výšky výživného poukázala na skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdaji a
vzhľadom na vek dieťaťa navrhla učiť výživne v sume 200 eur mesačne.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:

Rodičia mal. U. R. od februára 2014 nevedú spoločnú domácnosť, matka spolu s mal. U. v súčasnosti
býva v podnájme v jednoizbovom byte v U. O., otec má trvalý pobyt v T. B. S., avšak zdržiava sa v
cudzine, kde pracuje.

Matka je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 203,- eur mesačne, poberá prídavok na dieťa
vo výške 82 libier mesačne, brigádnický si privyrába cca 30 eur mesačne, nevlastný žiaden nehnuteľný
či hnuteľný majetok vyššej hodnoty.

Jej náklady na bývanie činí suma 170 eur mesačne, ďalšie jej náklady sú bežné (strava, hygienické
potreby, ošatenie, obuv a pod.)

Otec pracuje v Anglicku ako manažér nočnej zmeny s príjmom 1 560 libier mesačne čo je asi 1 700
eur, býva spolu so svojím otcom v podnájme za ktorý platí 650 libier, otec mu na bývanie neprispieva,
ďalej má náklady na cestu do zamestnania 60 libier mesačne a splátky pôžičiek v celkovej výške 800
libier mesačne.

.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni (čl 37 spisu) mal súd preukázané, že
matka má vytvorené podmienky na zabezpečovanie všetkých potrieb maloletého dieťaťa.

Podľa zhodných tvrdení oboch rodičov, otec na výživu dcéry za obdobie od apríla do decembra 2014
prispel celkovou sumou 480 eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Predmetom konania je na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. U. do osobnej
starostlivosti matky je v jej záujme.

Matka sa o mal. U. stará od jej narodenia, od februára 2014 kedy sa vrátili na Slovensko túto starostlivosť
zabezpečuje sama bez pomoci otca mal. dieťa. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o dieťa
zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o dieťa nebolo náležitým spôsobom postarané. Samotný
otec k starostlivosti matky o maloletú U. nemal výhrady, súhlasil s jeho zverením matke, rovnako ako
kolízny opatrovník.

Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 200 eur mesačne, otec navrhol výživné v sume
150 eur mesačne, kolízny opatrovník 200 eur mesačne.

Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z
potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, ako aj z možností a schopností otca dieťaťa.

Maloleté dieťa má 1,5 roka, teda je vo veku, kedy sa rýchlo vyvíja, rastie s čím súvisia náklady na
zakupovanie či už oblečenia, obuvi, stravy , hygienických potrieb a pod.

Čistý príjem matky je vo výške cca 233 eur mesačne, plus rodinné prídavky z Anglicka v sume 82 libier
iný príjem nemá, z tohto príjmu uhrádza náklady na bývanie a náklady na starostlivosť o mal. dieťa.
Nevlastní žiaden majetok

.

Otec mal. dieťaťa má čistý príjem od zamestnávateľa v sume cca 1 560,12 libier mesačne.

Z výdajov, ktoré otec preukazoval svojim tvrdením, súd môže akceptovať polovičný výdaj na nájom,
keďže v dome býva so svojím otcom, ktorý je podľa názoru súdu taktiež povinný sa na nákladoch podieľať
spolu s otcom mal. dieťa. Aj keď sa otec dieťaťa dohodol so svojím otcom, že tento mu na nájom nemusí
prispievať, táto okolnosť pri určení výživného pre dieťa nemôže byť akceptovaná, keďže ide o výdaj,
ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť.

Taktiež súd nemohol prihliadnuť na ďalšie tvrdené výdaje otca mal. dieťaťa a to splátky pôžičiek v sume
800 eur mesačne, ktoré otcovi dieťaťa vznikli, tak ako uvádzal, z dôvodu jeho gemblerstva. V zmysle
ustanovení Zákona o rodine (§ 62 ods. 5 prvá veta) výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Uvedené zákonné ustanovenie zvyšuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu
byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere
na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca mal. dieťaťa prispievať na výživu
mal. U. sumou 200 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, takto stanovený rozsah vyživovacej
povinnosti zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa.

Súd okrem potrieb mal. dieťaťa prihliadol aj na osobnú starostlivosti matky o dieťa, ako aj na skutočnosť,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca v zmysle § 62 ods. 3
druhá veta Zákona o rodine.

Moment počiatku vyživovacej povinnosti súd ustálil dňom doručenia návrhu na súd, t.j. dňom
24.04.2014. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že rodičia mal. Y. nevedú spoločnú
domácnosť od februára 2014 súd však nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako to
vyplýva z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine pre ktorý by výživne mal priznať predo dňom
podania návrhu na súd.

Za daného stavu, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. U. sumou 200 eur mesačne od 24.04.2014.

Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 24.04.2014 do 31.12.2014
vo výške 1 166,67 eur, ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu
s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného, čo za uvedené
obdobie činí sumu 1 646,67 eur ( apríl 46,67 eur, máj až december po 200 eur ).

.

Podľa zhodných tvrdenia oboch rodičov za uvedené obdobie na výživnom otec uhradil sumu 480 eur.

Matky podaným návrhom žiadala určiť výživné o 12.02.2014 ako bolo už vyššie konštatované, súd
nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by malo byť výživné priznané pred dňom doručenia
návrhu na súd t.j. pred 24.4.2014, preto súd návrh v časti, v ktorej sa matka dožadovala určenia
výživného pred dňom 24.4.2014 zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré
možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.