Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/772/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: E. H., bytom V. N.. Č.. XX,
X. J., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 4.532,31 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 3.
júla 2014, č. k. 15C/204/2011 a proti uzneseniu tohto súdu z 24. septembra 2014, č. k. 15C/204/2011-
378, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplateniasumy4.532,31 eursprísl.ztitulunáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
žalovanejprivykonávaníbankovéhodohľadunadčinnosťouPODIELOVÉHODRUŽSTVASLOVENSKÉ
INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej
súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")

rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení z 13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa
§ 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj
zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje

a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovoučinnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v

sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Rozhodnutím z 08.01.2008, č. S. - XXXX/X/XXXX NBS na základe kontroly vykonanej

v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie
v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky
Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 07.05.2008, č. D.-
XXX/XXXX, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo
dňa 20.08.2008, č. S.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to
vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7

písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím z 22.04.2008,
č. S.-XXXX-X/XXXX-J. zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a
povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5
ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona

a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2
v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede
obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia z 30.03.2010 Družstvo požiadalo listom
z 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a
o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie,

pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť
vyplácanievyrovnacíchpodielovprevystupujúcichčlenov,vyplácaniedeklarovanýchvýnosovzprijatých
členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na
rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení zmluvy

a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom z
23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka
s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu
dohliadanému zo strany NBS spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu
zverených do správy. Národná banka Slovenska listom z 30.04.2010 a následne urgenciou z 30.06.2010

požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej
písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením
Družstva z 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na
internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.05.2010, že
ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej

doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola
overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy
audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť
účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej
závierkeDružstvakudňu31.12.2009bolavykázanávreálnejhodnote.Nazákladepredbežnezískaných

informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke,
preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke
v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska si listom z 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie
špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre A.. Z. Č., A.. B.
E., M.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe

cenných papierov z 05.10.2009. NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
S.-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

Rozhodnutím z 21.12.2010 č. S.-XXXX-X/XXXX X. podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z.
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov
podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76
ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní orozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím z 01.03.2011 č. D.-XXX/XXXX. Národná
banka Slovenska rozhodnutím z 26.08.2010 č. S.-XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie začaté na žiadosť
Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej

lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť
rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo 07.12.2010 č. D.-
XXXX/XXXX. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.05.2010 na odstránenie
nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície z 28.04.2010, ako aj doplnenia dodatku k
Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10.05.2010 č. S.-XXXX/X-X/XXXX X. prerušila konanie

podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30.05.2011
č. S.-XXXXX-X/XXXX NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c
ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v
Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva

nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky
k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS
oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky

skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie. Listom z 26.04.2007
požiadala Národná banka Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., v spojení s § 126
ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a
štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s
rozčlenenímnainvestičnénástroje,peňažnéprostriedkynabankovýchúčtoch,ostatnéaktívaaštruktúry

záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z
majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým
spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 09.05.2007, pričom
spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku
za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí

polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok
2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených
údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva
je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI
HOLDING, a. s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť

voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo
v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť

štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo
sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci
reakcie splnomocnený zástupca Družstva H.. Z. P. v liste z 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo
rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje

jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29.01.2008 informovalo NBS,
že od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov
namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení

investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených
žalobkyňou na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie
dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a
2009 spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej
členskej schôdze Družstva z 03.03.2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy

predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov
na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva
zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia
a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia oaktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením
zo dňa 21.10.2009 Národná banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že
oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje

uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ
v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák.
a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b)
Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list z 27.07.2010, ktorým Družstvo

reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení
portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov
predložených na CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 08.01.2010
Družstvo vo vyjadrení z 19.03.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad
skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval,
oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08.01.2010. Listom z 12.04.2010 Družstvo

vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov
za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo
16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991,-
eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo,

aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03.05.2010 a opätovne zo
17.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej
s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov,
vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18.05.2010
Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo

výške 228.954,- eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál
2010, pretože portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo
výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd
Bratislava I uznesením z 11.04.2011 č. k. 3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011,
vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek

Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov,
v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia
uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy
potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím
obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže

on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas
celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo
o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov
a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích

podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené
nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné
popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom prípade
sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným
nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy

o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré
spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI HOLDING, a.s. (do, ktorej

patril aj úpadca ), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii FUTEJ & Partners s.r.o.,
ktorávykonávalapreúpadcupredvyhlásenímkonkurzuprávnezastúpeniea ktorejbolovyplatenýchcca
210.000,- eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené súdne konania,
ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločnosti úpadcu, je
uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C/56/2011, ďalej

nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia
škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený
nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatné
skončené. Žalobca z Družstva vystúpil a jeho členstvo v Družstve zaniklo rozhodnutím predstavenstvapodľačl.16ods.3Stanovk30.03.2011.Nazákladeuvedenéhojehočlenstvovdružstvezaniklovzmysle
príslušnýchustanoveníStanovdružstva avznikolmunároknavyplatenievyrovnaciehopodieluvovýške
4.532,31 eur so splatnosťou k 30.09.2011. Žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, jeho nárok však nebol ani čiastočne uspokojený. Žalobca si predmetnú pohľadávku
prihlásil do konkurzu vedeného na majetok Družstva ako úpadcu.

Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Podľa súdu prvého
stupňa žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. V konaní
bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z., t. j. od 01.06.2010, bola oprávnená

dohliadaťajnato,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvo,dodržiavaschválenýprojektinvestície.
NBS nevykonávala ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore
so zákonom č. 566/1992 Zb., so zákonom č. 566/2001 Z.z. a so zákonom č. 747/2004 Z.z. Súd prvého
stupňa teda uzavrel, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany NBS a preto sa
ďalej nezaoberal splnením ďalších podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, a to existenciou škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cz 110/84, sp. zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
1404/2004) mal za to, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č.

514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak
má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je

daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č.
514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Pohľadávku žalobcu správca konkurznej podstaty
poprel a vo veci prebieha incidenčné konanie. konkurzné konanie a incidenčné konanie doposiaľ nie
sú právoplatne skončené.

Žalobca sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia

vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči
Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je
povinná žalobcovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Žalobca predmetnú
pohľadávku voči družstvu uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok družstva, ale v čase vyhlásenia
rozsudku nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, a to jednak z dôvodu,

že oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní voči Družstvu je predmetom tzv.
incidenčného konania vedeného a tiež z dôvodu obsahu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu
- Družstva z 24.08.2011 a z 20.09.2013. V súčasnosti teda nie je možné ustáliť majetok úpadcu -
Družstva, s ktorým bol žalobca v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená
jeho pohľadávka prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní

titulom náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Žalobca zároveň nepodal žalobu
proti členom predstavenstva družstva alebo kontrolnej komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243
a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obch. zákonníka. Žalobca teda primárne mal uplatňovať svoj nárok voči
Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti
vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovania náhrady škody voči štátu

(v prípade preukázania zodpovednosti žalovanej za škodu). Skutočnou škodou je ujma spočívajúca
v neuspokojenej pohľadávke žalobcu ako veriteľa voči subjektom Družstva. Škoda, náhradu ktorej v
prejednávanej veci žalobca požaduje od štátu, mohla žalobcovi vzniknúť až momentom, keď sa právo
veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

K tvrdeniu žalobcu, že škoda mu vznikla aj v dôsledku toho, že NBS zanedbala dohľad nad činnosťou

obchodníka s CP, súd prvého stupňa uviedol, že v príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným
postupom pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi mohla vzniknúť škoda iba samotnému
Družstvu, čo je subjekt odlišný od žalobcu. preto je prípadný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade
nad obchodníkom s cennými papiermi podľa súdu prvého stupňa právne bezvýznamný.Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobkyňou
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého

nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale
výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. Okrem toho, verejná ponuka
majetkových hodnôt nie je regulovaná Smernicou EÚ 2003/71/ES, na ktorú sa žalobca odvolával v
návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré patrí aj činnosť
vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, začala v rámci EÚ regulovať až Smernica č.

2011/61/EÚ. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu
úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba
o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v

súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup
bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode
na jej úkor, pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že

dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny, resp. že takýto je jeho obsah
podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý
sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala
dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135

ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný,
ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobcu správny
záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a
porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti

žalovanejvykonávaťzákonomstanovenépovinnostidohľaduanievdôsledkutoho,žežalobkyňanebola
„bdelá“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona
na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia
ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov

dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007,
Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papierov mala

žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky
informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu
aobchodníkovi,čovprípadeDružstvabolprospektinvestíciívydanýeštevtedajšímúradomprefinančný
trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol
dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako

tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod
sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo
má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou

jediného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka.
Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa
ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou
stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej

do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a
GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebokonateľom A.. Z. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI
HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie

voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty
vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007,
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné
opatreniaakonapr.predbežnýalebocelkovýzákazčinnostiobchodníkovialeboDružstvu,resp.zrušenie

povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva
Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj
obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do Družstva.
NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník
dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu
na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov

minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že NBS rozhodnutím z
30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z
výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny
v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté

do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006,
kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva
za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli
neaktuálne minimálne od 01.10.2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť

z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného
potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods.
1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia

o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

Ohľadom predčasnosti žaloby žalobca uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť
plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvostupňového súdu povinný
mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003

Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s
formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky

suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní
pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p..
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6

M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je
sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, žeaž od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák.
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od
01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č.

566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č.
566/2001 Z.z.), pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto

neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001
Z.z.Vtejtosúvislostitrebapoukázaťnato,žežalobkyňasimuselabyťvedomátoho,žesjejinvestíciouje
spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods.

1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001
Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho
žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady,
podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že
o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Žalobca v žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009. K tomu
odvolací súd uvádza, že žalobca tento rozsudok interpretoval nesprávne a zavádzajúco. Predovšetkým

tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na
vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd
ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody
spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok
dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti

štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R
48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti
uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí
prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže

byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy,
ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné
uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy
neobdržia pri rozvrhu nič. Inými slovami, z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver,
že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z

tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.

V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu

majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto
stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci
konkurznéhokonanianedostanenič)avzhľadomnatonemožnoustáliťanivýškuškody.Pretojesprávny
záver súdu prvého stupňa, že žaloba bola podaná predčasne.K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací
súd uvádza, z obsahu zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 03.07.2014 (č. l. 350)

vyplýva, že prítomné právne zástupkyne účastníkov konania vyhlásili, že sú im známe všetky listiny,
ktoré sú súčasťou spisu a preto na ich oboznámení ich čítaním netrvajú. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že na súde prvého stupňa prebieha niekoľko stoviek obdobných súdnych sporov,
v ktorých bývalí členovia Družstva žalujú štát o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Vo všetkých týchto veciach účastníci konania do spisu zakladajú rovnaké listinné dôkazy,

s ktorými sú teda veľmi dobre oboznámení. Za tohto stavu by bolo neprípustným formalizmom, ak by
bol napadnutý rozsudok zrušený iba kvôli tomu, že súd prvého stupňa neprečítal listinné dôkazy, resp.
neoboznámil ich obsah. Naviac, väčšinu listinných dôkazov založil do spisu samotný žalobca, ktorý tak
ich obsah musel dobre poznať.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody, vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.

1 O.s.p..

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní poplatok
za odvolanie 20,- eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie sa začalo pred 01.10.2012, teda pred účinnosťou novely
zákona č. 71/1992 Zb. vykonanej zákonom č. 286/2012 Z.z. Vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992
Zb. treba použiť zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom do 30.09.2012, kedy bolo konanie o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/

citovaného zákona.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolacia argumentácia žalobcu neobstojí z dôvodu, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,

rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.). Žalobca podala
odvolanie osobne na súd prvého stupňa dňa 29.07.2014, teda za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb., v
znení zák. č. 286/2012 Z.z., ktorým bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm.
k/, a ktorým bola do Sadzobníka súdnych poplatkov vložená pol. 7a. Preto je žalobca povinná zaplatiť
poplatok za odvolanie v zmysle tejto položky vo výške 20,- eur. Tento poplatok by nebol povinná zaplatiť

iba vtedy, ak by odvolanie podal pred 01.10.2012, keďže v takom prípade by sa uplatnilo ust. § 18ca
zák. č. 71/1992 Zb.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné