Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/718/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223648
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223648.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné
nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V v Bratislave z 20. júna 2014 č. k. 39C/160/2012- 166 a proti uzneseniam tohto súdu z 4. októbra 2012
č. k. 39C/160/2012- 9 a zo 17. júla 2014 č. k. 39C/160/2012- 221, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 20. júna 2014

č. k. 39C/160/2012- 166 p o t v r d z u j e .
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 4. októbra 2012 č. k. 39C/160/2012- 9 sa p o t v r d z u j e.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. júla 2014 č. k. 39C/160/2012- 221 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa, po tom, čo uznesením č. k. 39C/160/2012-27 z 05.12.2012,
v spojení s opravným uznesením právoplatným dňom 12.12.2012, uznesením č. k. 39C/175/2012-26
z 27.12.2012, právoplatným dňom 21.01.2013 a uznesením č. k. 39C/160/2012-51 z 19.03.2013,
právoplatným dňom 15.04.2013, spojil na spoločné konanie veci (39C/160/2012, 39C/162/2012,

39C/175/2012, 39C/176/2012, 39C/180/2012, 39C/185/2012, 39C/186/2012), ktoré skutkovo spolu
súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov (§ 112 O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
žalovanej. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej
jedným z predmetov podnikania je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z pripojených spisov
v exekučných konaniach sp. zn. 37Er/5538/2010, 37Er/2967/2010, 36Er/2583/2011, 36Er/2639/2011,

37Er/7083/2010, 36Er/4825/2011, 37Er/3848/2010, súd prvého stupňa zistil nasledovné:
Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 39C/160/2012:
Exekučný súd uznesením zo dňa 16.12.2010 č.k. 37Er/5538/2010-9 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
- žalobcu proti povinnej W. G. na vymoženie pohľadávky 253,- Eur s prísl. vyplývajúcej z exekučného
titulu rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 05201/10 zo dňa 29.06.2010. Exekučný súd žiadosť
zamietol s odôvodnením, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené,

úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 3.2.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 04.10.2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa 16.12.2010 (43 dní)
zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia. Nie je pravdou, že o žiadosti bolo rozhodnuté po 191 dňoch.Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná pätnásťdňová lehota.
Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/162/2012:

Exekučný súd uznesením zo dňa 16.12.2010 č.k. 37Er/2967/2010-13 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
-žalobcuprotipovinnejĽ.M.navymoženiepohľadávky408,-Eursprísl.vyplývajúcejzexekučnéhotitulu
rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 22444/09 zo dňa 12.01.2010. Exekučný súd žiadosť zamietol
s odôvodnením, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené, nakoľko

exekučný titul bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorú oprávnený vyplnil na základe
dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom
toto zmluvné ujednanie treba považovať za neprijateľnú podmienku a v dôsledku toho je potrebné ho
považovať za neplatné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.02.2011. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 10.05.2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného
titulu uznesením dňa 16.12.2010 (219 dní) zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia. Nie je pravdou,

že o žiadosti bolo rozhodnuté po 331 dňoch. Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná
pätnásťdňová lehota.
Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/175/2012:
Exekučný súd uznesením zo dňa 06.06.2011 č.k. 36Er/2583/2011-10 zamietol žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
- žalobcu proti povinnej H. T. na vymoženie pohľadávky 766,45 Eur s prísl. vyplývajúcej z exekučného
titulu rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 13271/10 zo dňa 03.02.2011. Exekučný súd žiadosť
zamietol s odôvodnením, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za
neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.06.2011. Žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 16.05.2011 a súd rozhodol po
preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa 06.06.2011 (21 dní) zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia. Nie je pravdou, že o žiadosti bolo rozhodnuté po 402 dňoch. Na rozhodnutie súdu o žiadosti
na udelenie poverenia, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
sa nevzťahuje zákonná pätnásťdňová lehota.

Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/176/2012:
Exekučný súd uznesením zo dňa 02.08.2011 č.k. 36Er/2639/2011-10 zamietol žiadosť súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúcievprospechoprávneného-
žalobcuprotipovinnémuU.Č.navymoženiepohľadávky1.835,53Eursprísl.vyplývajúcejzexekučného
titulu rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 13092/10 zo dňa 02.02.2011. Exekučný súd žiadosť

zamietol s odôvodnením, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené,
úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 02.09.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 19.05.2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa 02.08.2011 (75 dní)
zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia. Nie je pravdou, že o žiadosti bolo rozhodnuté po 153 dňoch.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná pätnásťdňová lehota.
Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/180/2012:
Exekučný súd uznesením zo dňa 20.01.2011 č.k. 37Er/7083/2010-9 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného

- žalobcu proti povinnej T. P. na vymoženie pohľadávky 1.108,13 Eur s prísl. vyplývajúcej z exekučného
titulu rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 06390/10 zo dňa 26.07.2010. Exekučný súd žiadosť
zamietol s odôvodnením, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené,
úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 21.02.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu

dňa 09.12.2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa 20.01.2011 (42 dní)
zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia. Nie je pravdou, že o žiadosti bolo rozhodnuté po 147 dňoch.
Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná pätnásťdňová lehota.
Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/185/2012:

Exekučný súd uznesením zo dňa 24.10.2011 č.k. 36Er/4825/2011-10 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
- žalobcu proti povinnej B. F. na vymoženie pohľadávky 1.418,57 Eur s prísl. vyplývajúcej z exekučného
titulu rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 00354/11 zo dňa 30.05.2011. Exekučný súd žiadosťzamietol s odôvodnením, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené,
úverová zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 24.11.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu

dňa 18.08.2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa 24.10.2011 (67 dní)
zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia. Nie je pravdou, že o žiadosti bolo rozhodnuté po 147 dňoch.
Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná pätnásťdňová lehota.
Konanie pôvodne vedené pod. sp. zn. 39C/186/2012:

Exekučný súd uznesením zo dňa 30.11.2010 č.k. 37Er/3843/2010-9 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
- žalobcu proti povinnej Ľ. O. na vymoženie pohľadávky 254,93 Eur s prísl. vyplývajúcej z exekučného
titulu rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 12514/09 zo dňa 17.03.2010. Exekučný súd žiadosť
zamietol s odôvodnením, že exekučný titul zaviazal povinnú na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý je
vzhľadom na jeho výšku 91,25 % ročne zjavne neprimeraný. Súd považoval zmluvné ujednanie medzi

oprávneným a povinnou, týkajúce sa výšky úroku z omeškania za neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 07.01.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
23.06.2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa 30.11.2010 (160 dní)
zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia. Nie je pravdou, že o žiadosti bolo rozhodnuté po 252 dňoch.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná pätnásťdňová lehota.
Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 39C/160/2012 (39C/162/2012,
39C/175/2012, 39C/176/2012, 39C/180/2012, 39C/185/2012, 39C/186/2012) žalobca tvrdil, že
exekučný súd nerozhodol o žiadostiach súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote, čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške
125,- eur v každej veci pozostávajúca z nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a rozhodnutím o tejto žiadosti. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.
Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu na udelenie poverenia na výkon exekúcie nedodržal 15-
dňovú lehotu uvedenú v § 44 ods. 2 Ex. poriadku a z tohto dôvodu sa žalobca domáhal náhrady
majetkovej a nemajetkovej ujmy, keď nečinnosť exekučného súdu označil za nesprávny úradný postup.

Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia
majetkovej ujmy respektíve nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom. Súd prvého stupňa ustálil, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Podľa
§ 44 ods. 2 exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne.Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie.Jetedazrejmé,žezákonspájaprocesnúlehotu
15 dní s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak
taký rozpor súd zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom
voči jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Procesná lehota 15 dní sa teda nevzťahuje na prípad,

ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Z vykonaného dokazovania neboli preukázané
ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd prvého stupňa nezistil zo strany exekučného súdu, že by došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ani inému nezákonnému zásahu do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Žalobca teda nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné

uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom.
Nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody ani príčinnú súvislosť vzniku škody
s nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. Otrovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnej žalovanej nepriznal, keďže
jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že dňa 20.06.2014 vo
veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci podaním požiadal o zrušenie pojednávania. Ďalej uviedol, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne
odôvodnil. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa „dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy
vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť

rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.“ Napadnutý
rozsudokjepodľažalobcuvnútornerozporný.Napriektomu,žesúdprvéhostupňazistilporušeniepráva,
nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvéhostupňa,žežalobcavkonanínepreukázalnesprávny
úradný postup exekučného súdu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa podrobne vysvetlil, prečo nepovažuje žalobu (z
dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu) za dôvodnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením z 18.10.2012 č.
k. 3NcC/121/2012- 17 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V s výnimkou JUDr. Jany
Tamášiovej nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná
námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Súčasne odvolací súd
v tomto smere poznamenáva, že ústavná sťažnosť žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu bola v

čase rozhodovania súdu prvého stupňa Ústavným súdom SR odmietnutá pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie (III. ÚS 424/2013-11 z
10.09.2013).
Súd prvého stupňa vo veci stanovil termín pojednávania na deň 20.06.2014. Predvolanie na toto
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 12.05.2014 (viď doručenka na č. l.

127). V predvolaní na pojednávanie súd prvého stupňa poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
Dňa 13.06.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie žalobcu (č. l. 138), ktorým požiadal o
zrušenie pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.“ K tomu
odvolací súd uvádza, že vyššie spomenutým uznesením odvolacieho súdu nebola zákonná sudkyňa
súdu prvého stupňa JUDr. Daniela Bergerová vylúčená z prejednania a rozhodovania predmetnej veci.

Preto dôvod, pre ktorý žalobca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 20.06.2014,
nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Rovnako, ako už bolo uvedené vyššie,
ústavnú sťažnosť žalobcu, smerujúcu voči predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ústavný súd
odmietol, a to v čase, kedy rozhodol súd prvého stupňa resp. už v čase doručenia predvolania na
pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu. Z toho vyplýva, že dôvod na odročenie pojednávania nebol

daný, keďže v čase doručenia predvolania na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu už
niekoľko dní (mesiacov) zrejmé, že jeho ústavná sťažnosť bola odmietnutá. Vzhľadom na to súd prvého
stupňa nepochybil, keď dňa 20.06.2014 pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2
druhá veta O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd zároveň dodáva, že ak žalobca

tvrdí, že mu škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu tým, že
tento v rozpore s platnou právnou úpravou zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia,
odvolací súd poukazuje na to, že v tejto súvislosti by išlo o nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímanienesprávnymúradnýmpostupom.Odvolacísúdpoukazujenakonštantnú
judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci (vrátane súdu) smerujúci k vydaniu

rozhodnutia bol nesprávny, avšak zároveň bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia (v danom
prípade rozhodnutia o zamietnutí poverenia) platí, že sa možno domáhať náhrady škody len z titulu
nezákonného rozhodnutia, pretože takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny
úradný postup. Žalobcovi však nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím z dôvodu, že predpokladom vzniku tohto nároku je zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z.). Uznesenia exekučného súdu, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia,
však neboli zrušené odvolacím súdom pre nezákonnosť. Žalobca v tomto smere nevyužil možnosť
podaniaopravnéhoprostriedku(§6ods.2zák.č.514/2003Z.z.)podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzhľadom na to predmetné uznesenia nemožno považovať za nezákonné rozhodnutia v zmysle § 5 a
§ 6 zák. č. 514/2003 Z.z. (t.j. nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre
nezákonnosť).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že žalobca v konaní nepreukázal
vznik ani výšku majetkovej škody. Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky
(na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní) bez ďalšieho dôkazom o vzniku a výške škody nie je. Napokon
žalobca ich vynaloženie v konkrétnom prípade rovnako nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno
v konaní. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy

nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže
vzniknúť iba fyzickej osobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť z ust. § 17
ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z.z. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej
doterajší život a prostredie, v ktorom žije, resp. jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto
časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej
osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané,

že by nesprávnym úradným postupom žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti
žalobcu. Treba uviesť, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je
už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná nečinnosť exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv
na povesť žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa,

že žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v
predmetnom exekučnom konaní vznikla nemajetková ujma (t. j. za predpokladu, že by zák. č. 514/2003
Z.z. umožňoval priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj právnickej osobe).
Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Napadnutým uznesením z 4. októbra 2012 č. k. 39C/160/2012-9 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nevzniesol námietku zaujatosti a preto nie
je povinný zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na to, že v žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že
Okresný súd Bratislava V vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci vylúčení,
keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Preto mal súd
prvého stupňa postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. a požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal

vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Ide tu o nutnú delegáciu. Ďalej žalobca v odvolaní
namietol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a toto
konanie je od poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu vyplýva, že žalobca v predmetnej žalobe uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov
Okresného súdu Bratislava V by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom, pretože podľa rozvrhu práce na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
Preto žalobca v žalobe požiadal, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože

sudcovia Okresného súdu Bratislava V sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na
ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca v žalobe namietol zaujatosť všetkých
sudcov Okresného súdu Bratislava V. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov) a jeho poplatníkom je žalobca (§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.).

Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur. K odvolacej argumentácii žalobcu
treba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých
sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti
vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí

(§ 15 ods. 1 O.s.p.). Inými slovami, keďže sudcovia Okresného súdu Bratislava V sa sami vo veci
necítili byť zaujatí, návrh žalobcu na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. musel byť z jeho strany
podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Paradoxne sám žalobca aj v
odvolaní celkom jednoznačne formuloval námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.Konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je síce oslobodené od súdnych
poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., ale vecné oslobodenie od súdneho poplatku
podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa

pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania
od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za
žalobu, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (viď uznesenie
Ústavného súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011).
Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto ho odvolací súd

potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Napadnutým uznesením zo dňa 17.07.2014 č.k. 39C/160/2012-221 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur do 3 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Namietol, že
napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle pol.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. On však
nepodal žalobu, ale odvolanie. Okrem toho, v zmysle § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012,
i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Žaloba bola podaná na súd prvého stupňa pred 01.10.2012,
teda v čase, keď bolo predmetné konanie oslobodené od súdnych poplatkov.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Napadnuté uznesenie síce neobsahuje odôvodnenie, ale je z neho celkom zrejmé a nepochybné, aká
povinnosť, na základe akých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. a podľa akej položky Sadzobníka súdnych

poplatkov bol poplatok vyrubený. Preto nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nespôsobuje
aj vzhľadom na jeho charakter jeho nepreskúmateľnosť.
V pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je uvedené, že poplatok 20,- eur sa platí za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však aj na pol. 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3. poznámok

k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo
veci samej.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá
veta zák. č. 71/1992 Zb.). Z toho vyplýva, že v súvislosti s § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. by žalobcovi nebolo
možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou

zák. č. 286/2012 Z.z., t. j. pred 01.10.2012. Žalobca však odvolanie podal elektronicky dňa 11.07.2014,
teda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb., v znení zák. č. 286/2012 Z.z.
Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.