Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213203397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213203397.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: PRUDENTIAL FINANCE
DYNAMICS s.r.o., so sídlom Radlinského ul. 1534/18, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 322 351, zast.
Advokátska kancelária Bugala-Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, IČO: 36 731
544, proti odporcovi 1/ Okresný úrad Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova ul. 3, Trenčín, odporcovi 2/ Ing.

I. X., bytom B. ul. XXX/X, XXX XX G., odporkyni 3/ Ing. S. X., bytom I. ul. XXXX/X, J. nad J., odporcovi 4/
D. republika, zast. Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova ul.č. 3, Trenčín, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.
decembra 2013, č.k. 4C/92/2013 -183 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28. januára 2015, č.k.
4C/92/2013-281, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ až 4/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.12.2012, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. 1501 ako pozemok parc. reg. "C" č. 424/7 o výmere 274 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/8 o výmere 594 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/9 o výmere 801 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou
uzatvorenej medzi odporcom 4/ a odporcom 2/ a odporkyňou 3/ je neplatná.

V danom prípade je predmetom konania určovacia žaloba podaná podľa § 80 písm. c) O.s.p., pričom

navrhovateľ sa návrhom domáha určenia neplatnosti (absolútnej) právneho úkonu, pretože podľa jeho
názoru je v rozpore zo zákonom, v rozpore s jeho právami, ktoré mu podľa jeho názoru garantuje zákon
- zákon č. 278/1993 Z..z. o správe majetku štátu a vzhľadom na skutočnosť, že zákon o správe majetku
štátu, ale ani iný právny predpis navrhovateľovi ako vlastníkovi stavby na pozemku vo vlastníctve štátu,
ktorý bol predmetom prevodu nedáva inú možnosť a spôsob preskúmať súlad právneho úkonu- kúpnej
zmluvy ako dôsledok, výsledok procesu prevodu vlastníctva tohto konkrétneho majetku štátu, bol súd

názoru,ženavrhovateľmánaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnosti,jehopostaveniejebeztakého
určenia ohrozené a neisté.

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú
vecnú legitimáciu, čím sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva; rozhodujúce je to, kto je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti, o ktoré v konaní ide). Pokiaľ ide o spor o určenie neplatnosti

právnehoúkonu,vkonkrétnomprípadevecnelegitimovanýmisúnavrhovateľ(vprípade,žemánaurčení
neplatnosti naliehavý právny záujem) a účastníci právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania vyplýva,že odporca 1/ (resp. v zmysle zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov jeho predchodca t.j. Obvodný úrad Trenčín) nebol zmluvnou stranou
uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 a preto súd návrh vo vzťahu k tomuto označenému

účastníkovi konania zamietol.
Súd následne pristúpil ku skúmaniu návrhu z hmotnoprávneho hľadiska vo vzťahu k odporcom 2/ až 4/.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39, § 145 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 5, veta prvá, § 8 ods. 1, § 8 ods. 2 písm. a), § 8a ods.6 písm. a) , § 11

ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (zákon o správe
majetku štátu).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je vlastníkom stavby so súp. č. 1534 nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou na pozemku parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2,
zastavané plochy a nádvoria, a že odporca 2/ a odporkyňa 3/ sú v súčasnosti v evidencii nehnuteľností

vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1501 ako
pozemok parc. reg. "C" č. 424/7 o výmere 274 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg.
"C" č. 424/8 o výmere 594 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 424/9 o výmere
801 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bánovce nad

Bebravou. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam odporca 2/ a odporkyňa 3/ nadobudli na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 17.12.2012 uzatvorenej medzi odporcom 4/ ako predávajúcim a odporcami 2/ a 3/ ako
kupujúcimi, vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu 2/ a 3/ bol povolený rozhodnutím príslušnej
správykatastradňa25.04.2013. Taktiežmedziúčastníkminebolosporné,žeuzatvoreniuKúpnejzmluvy
zo dňa 17.12.2012 predchádzalo Ponukové konanie a Osobitné ponukové konanie podľa ust. § 8 a §

8a zákona o správe majetku štátu. Predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 bol prevod vlastníctva
nehnuteľného prebytočného majetku vo vlastníctve štátu (odporcu 4/), ktorý bol v správe dočasného
správcu, ktorým bol (v čase prevodu) obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký
majetok štátu nachádza, teda v správe Obvodného úradu Trenčín.

Sporná v konaní zostala navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že pri prevode majetku štátu, ktorý bol
predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012, nebol dodržaný zákon, a to ust. § 8 ods. 2 písm.
a) v spojení § 8a ods. 6 písm. a) zákona o správe majetku štátu, zmyslom ktorých je aby vlastník
stavby nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je prebytočným majetkom štátu mal možnosť tento majetok
odkúpiť, bez povinnosti správcu vykonať ponukové konanie. Podľa tvrdenia navrhovateľa mal správca

navrhovateľovi zaslať riadnu kvalifikovanú ponuku vo forme návrhu zmluvy podľa § 43a Občianskeho
zákonníka, osobitného ponukového konania sa mala zúčastniť aj odporkyňa 3/, manželka odporcu 2/ a
v kúpnej zmluve nie je určito uvedený účel, a preto navrhovateľ považuje právny úkon-Kúpnu zmluvu
zo dňa 17.12.2012 za neplatnú.

Súd prvého stupňa bol názoru, že ustanovenie zákona o správe majetku štátu neukladá správcovi
majetku štátu zaslať vlastníkovi stavby, ktorá sa nachádza na prevádzanom majetku štátu (prebytočnom
majetku štátu) návrh na uzatvorenie zmluvy podľa ust. § 43a Občianskeho zákonníka. § 8 ods. 2 a § 8a
ods. 6 zákona o správe majetku štátu za splnenia podmienok tam uvedených v týchto ustanoveniach
umožňuje správcovi (dočasnému správcovi) vyhnúť sa povinnosti vykonať ponukové konanie - ponúknuť

prebytočný majetok tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám
v regióne, v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádza a ktorým by tento majetok mohol účelne
slúžiťnaplnenieúlohvrámcipredmetuichčinnostialebovsúvislostisnímapovinnostivykonaťosobitné
ponukové konanie podľa ust. § 8a ods. 6 zákona o správe majetku štátu v prípadoch ustanovených v
§ 8 ods. 2 zákona správe majetku štátu. V prípade prevodu vlastníctva pozemku vo vlastníctve štátu,

zastavaného stavbou vo vlastníctve inej osoby ( vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a
využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou) správca nie je povinný vykonať ponukové konania a
osobitné ponukové konania podľa zákona o správe majetku štátu, ak takýto vlastník (vlastník stavby) o
prevod majetku prejaví záujem. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že navrhovateľ ako vlastník
stavby o nehnuteľnosť, na ktorej sa táto stavba nachádza ale ani o ďalšie nehnuteľnosti (o ktorých

všetkých tvrdí, že sú priľahlou plochou podľa zákona o správe majetku štátu (s výnimkou parc.č. 424/9 ),
o ktorom tvrdení, však nedoložil žiaden dôkaz) neprejavil záujem, a to aj napriek písomným žiadostiam
-výzvam odporcu 4/, prostredníctvom správcu, resp. dočasného správcu. Na výzvu správcu majetku
štátu - Krajský úrad v Trenčíne, Obvodný úrad Trenčín, aby sa navrhovateľ v stanovenej lehote vyjadrilči má o nehnuteľnosti záujem sa navrhovateľ jasne, určito, zrozumiteľne nevyjadril. Navrhovateľove
tvrdenia, že mal seriózny záujem o odkúpenie nehnuteľností v konaní neboli preukázané. Ani v jednom
liste za roky 2005 až 2012 (predložené navrhovateľom alebo odporcom 4/) adresovanom správcovi

nehnuteľnosti navrhovateľ neuvádza, že má záujem nehnuteľnosť resp. časti nehnuteľností kúpiť.
Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žiadal aby správca postupoval pri prevode vlastníctva
k majetku štátu podľa ust. § 8 ods.2 písm. a) a § 8 ods. 6 zákona o správe majetku štátu a prebytočný
majetok previedol na navrhovateľa bez ponukového konania a osobitného ponukového konania, alebo
dôkaz o tom, že žiadal o uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva tohto nehnuteľného majetku štátu.

Skutočnosť, že navrhovateľ nemal záujem nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 je preukázaná priebehom osobitného ponukového
konania, zo Zápisnice z rokovania komisie na vyhodnotenie osobitného ponukového konania dňa
30.10.2012 (ale aj ďalších listín predložených odporcom 4/ o priebehu osobitného ponukového konania)
vyplýva, že navrhovateľ sa tohto osobitného ponukového konania nezúčastnil. Ani navrhovateľom
uvádzané tvrdenia, že zástupcovia Obvodného úradu Trenčín prisľúbili navrhovateľovi zaslanie cenovej

ponuky na odkúpenie nehnuteľnosti, prostredníctvom zodpovedného pracovníka odporcu 1/ Ing. I. T.
neboli v konaní preukázané, pretože Ing. I. T. toto vo svojom liste zo dňa 06.09.2012 poprel a toto
poprel aj zástupca odporcu 4/ a odporcu 1/ JUDr. G. V. (vypočutý na pojednávaní dňa 05.12.2013),
ktorý sa zúčastnil stretnutia v roku 2012 zástupcov Obvodného úradu Trenčín a zástupcov navrhovateľa.
JUDr. G. V. vo svojej výpovedi uviedol, že zástupcovia navrhovateľa na tomto rokovaní v máji 2012

neprejavili záujem odkúpiť predmetné pozemky, podľa jeho názoru z ich strany išlo iba o sondovanie, či
skutočne chce obvodný úrad pozemky predať. Dr. Ševčík na rokovaní neuviedol, že chce navrhovateľ
kúpiť pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 a ani žena ktorá sa tohto
rokovania zúčastnila za navrhovateľa, neuviedla, že chce navrhovateľ kúpiť tieto pozemky, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012. Na základe týchto dôkazov mal súd preukázané, že do

začatia ponukového a osobitného ponukového konania podľa zákona o správe majetku štátu a ani do
uzatvorenia Kúpnej zmluvy dňa 17.12.2012 navrhovateľ o kúpu nehnuteľností neprejavil záujem. Z
tohto dôvodu súd nevykonal navrhovateľom navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov - splnomocnených
zástupcov navrhovateľa, pretože dôkazy - listiny nachádzajúce sa v spise tvrdenie navrhovateľa o
záujme nehnuteľnosti kúpiť hodnoverne vyvracajú.

V tejto súvislosti na tvrdenie navrhovateľa ohľadom zaslania cenovej ponuky, súd poukazuje na ust. §
8c ods. 5, 7 zákona o správe majetku štátu, kde je jednoznačne upravená výška, za ktorú sa prevádza
nehnuteľnýmajetokvovlastníctveštátu,konk. čosapovažujezaprimeranúcenuprevodunehnuteľností
vo vlastníctve štátu (všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu). Preto je súd

prvého stupňa názoru, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa 17.12.2012 ako výsledok postupu
pri prevodu vlastníctva majetku štátu nie je neplatná. Súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by
tento právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa
priečil dobrým mravom. Pri prevode vlastníctva prebytočného majetku bol dodržaný zákon o správe
majetku štátu. Taktiež právny úkon nie je neplatný z toho dôvodu, že cenovú ponuku v rámci osobitného

ponukového konania doručil len jeden z manželov a to odporca 2/, a to vzhľadom na ustanovenie §
145 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa 3/ vedela, že sa jej manžel
odporca 2/ prihlásil do ponukového konania, s čim súhlasila, odporca 2/, jej manžel jej uviedol akých
nehnuteľností sa toto ponukového konanie týka a akú cenu ponúka. Z ustanovenia § 145 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že súhlas manžel môže dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen

ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že
súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj
dodatočne. V čl. III Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 je uvedené, že nehnuteľnosti odporca 4/ odporcovi
2/ a 3/ predáva na podnikateľské účely, v ktorom ustanovení je obsiahnutá dohoda o účele, na ktorý
bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu.

Ustanovenie § 11 ods.1 zákona o správe majetku štátu neustanovuje, aby kúpna zmluva obsahovala
presne špecifikovanie využitia majetku nadobúdateľom, ale len účel na ktorý bude majetok slúžiť.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. Návrh bol zamietnutý a
odporcovia majú podľa zásady úspechu nárok na náhradu trov konania. Návrh na priznanie trov konania

podala (bez toho aby ich riadne vyčíslila a preukázala) jedine odporkyňa 3/, a preto jej súd podľa ust. §
142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. priznal náhradu trov konania v plnej výške, s tým, že po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.Okresný súd následne dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.01.2015, č.k. 4C/92/2013-281, právoplatným
dňa 19.02.2015, rozhodol o náhrade trov konania, tak že odporcovi 1/, 2/ a 4/ náhradu trov konania
nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ v
ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určí, že Kúpna zmluva
uzatvorená dňa 17.12.2012 je absolútne neplatná a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V odvolaní
uviedol, že v konaní pred prvostupňovým súdom namietal neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012

uzatvorenej medzi odporcom IV ako predávajúcim a odporcami I a II ako kupujúcimi ( pozn. odvolacieho
súdu, že navrhovateľ mal zrejme na mysli a odporcami II a III ako kupujúcimi), predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 1501, a to z dôvodu, že Zmluva ako právny
úkon bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Poukázal na § 3 ods. 3, § 8 ods. 2 písm. a), § 8a ods.
6 písm. a) zákona o správe majetku štátu. V konaní pred prvostupňovým súdom poukázal na zásadu
zakotvenú v ústave Slovenskej republiky ČI. 2 ods. 2, ,,Čo nie je dovolené, je zakázané". Taktiež

poukázal aj na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správe majetku štátu, ktorý ukladá správcovi majetku
štátu s majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne, a s maximálnou hospodárnosťou v
súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca majetku
štátu, na to aby účelne a s maximálnou hospodárnosťou naložil s prebytočným majetkom štátu, ktorý
je pozemkom na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve tretej osoby, a/alebo pozemkom priľahlým

k tomuto pozemku, má možnosť tento majetok predať vlastníkovi tejto stavby. Je toho názoru, že
v spojení s dôvodovou správou k zákonu 510/2010 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o správe
majetku štátu bolo ustanovenie ust. § 8 ods. 2 písm. a) v spojení s § 8a ods. 6 písm. a) zákona o
správe majetku štátu do tohto zákona implikované práve za účelom realizácie zvýšenia hospodárnosti a
účelnostinakladaniasmajetkomštátu.Nakoľkozákonosprávemajetkuštátubližšienešpecifikuje,akým

spôsobom by mal byť taký majetok štátu prevedený na vlastníka stavby postavenej na tomto majetku, je
potrebné sa analogicky riadiť ostatnými ustanoveniami zákona o správe majetku štátu a ustanoveniami
právnych predpisov, ktoré upravujú prevod vlastníckeho práva k veciam. Zákon o správe majetku štátu
automaticky odkazuje na ust. § 588 a nasl., § 628 a nasl. a § 611 Občianskeho zákonníka. V zmysle
vyššie uvedeného, v prípade ak by mal správca majetku štátu previesť v rámci hospodárneho a účelného

nakladania s majetkom štátu na osobu vymienenú týmto zákonom, právne predpisy nepoznajú inú
možnosť započatia realizácie takého prevodu ako návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa ust. § 43a a
nasl. Občianskeho zákonníka. Ani Občiansky zákonník ani zákon o správe majetku štátu totiž náležitosti
ponuky, ktorou by mal byť započatý prevod majetku štátu nepozná, pričom zákon o správe majetku štátu
v tomto smere upravuje započatie prevodu len na základe ponukového resp. osobitného ponukového

konania. V prípade, že by bolo možné, aby si správca majetku štátu prispôsobil ponuku podľa svojich
kritérií a neuviedol v nej všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom vrátane kúpnej ceny,
taká ponuka by strácala zmysel, nakoľko potenciálny kupujúci by nemal všetky potrebné informácie
vrátane kúpnej ceny na to aby učinil rozhodnutie a prejavil vôľu, či má záujem ponuku prijať, alebo
nie. S poukazom na uvedené považuje tvrdenie a názor prvostupňového súdu uvedený v odôvodnení

rozsudku za nesprávny. Správca majetku štátu aj s poukazom na ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR nemá možnosť
rozhodnúť sa ako bude postupovať, ale povinnosť postupovať podľa zákonných možností rýchlo, účelne
a hospodárne, a prebytočný majetok sa v ,,prvom kroku" snažiť predať priamo osobe vymedzenej
zákonom. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca IV v zastúpení odporcom I nepredložili riadny
návrh zmluvy podľa ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, teda bez podstatnej náležitosti ktorou je

kúpna cena, možno uzavrieť ako keby nebola odporcom IV v zastúpení odporcom I predložená ponuka
navrhovateľovi vôbec. Odporca IV v zastúpení odporcom I teda pri prevode nehnuteľností postupovali
v rozpore s ust. 3 ods. 3 zákona o správe majetku štátu, v rozpore s ust. § 8 ods. 2 písm. a) v spojení s
ust. § 8a ods. 6 písm. a) zákona o správe majetku a pre tieto dôvody je Zmluva, ktorá bola výsledkom
tohto postupu v rozpore so zákonom a teda absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko súd prvého

stupňa rozhodol na základe svojho vyššie citovaného nesprávneho právneho názoru, vec nesprávne
právne posúdil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na preukázanie vyjadrenia záujmu navrhovateľa
o kúpu pozemkov navrhol predvolať svedkov Annu E., a JUDr. C. E., Csc., pričom výsluchom týchto
svedkov sa mali preukázať jeho tvrdenia, že prejavil pred začatím osobitného ponukového konania o
nehnuteľnosti eminentný záujem a že požadoval od odporcu IV zastúpeného odporcom I predloženie

kvalifikovaného návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy vrátane náležitosti, ktorou bola kúpna cena.
Uvedený záujem prejavili a v súvislosti s ním uvedenú žiadosť predložili zástupcovia navrhovateľa
pani S. E. a pán JUDr. C. E., Csc. na osobnom stretnutí v budove Obvodného úradu Trenčín so
zástupcami odporcu I a odporcu IV pánom Ing. I. T. a pánom JUDr. G. V. uskutočnenom v máji 2012,pred začatím osobitného ponukového konania resp. osobitného ponukového konania. Súd však tento
návrh na predvolanie svedkov zamietol pričom z titulu uspokojenia sa s dôkazmi - list Ing. T. a vyjadrenie
JUDr. Fila (zástupcu odporcu I a odporcu IV v konaní), že žiadna taká ponuka nebola predložená

uzatvoril, že do začatia ponukového a osobitného ponukového konania podľa zákona o správe majetku
štátu a ani do uzatvorenia Kúpnej zmluvy dňa 17. 12.2012 navrhovateľ o kúpu nehnuteľností neprejavil
záujem. Výpovede navrhnutých svedkov boli a sú spôsobilé preukázať, či mal záujem pozemky kúpiť
pred ponukovým konaním resp. osobitným ponukovým konaním. Nevykonaním navrhnutých dôkazov
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, čím porušil navrhovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie.
Prvostupňový súd navyše odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, keď navrhovateľovi
zamedzil možnosť vyvrátiť tvrdenia odporcu. Čo sa týka primeranej cenovej ponuky podľa § 8c ods. 5
a 7 zákona o správe majetku štátu, na ktorú poukázal súd prvého stupňa uviedol, že primeraná cena
je najnižšia cena za ktorú môže správca majetku štátu nehnuteľný majetok previesť, takže nejde o
jednoznačne určenú cenu. V zmysle zákona o správe majetku štátu primeranú cenu je možné určiť len

znaleckým posudkom. Skutočnosť, že znalecký posudok odporca l resp. odporca IV nedal vypracovať
už v čase zasielania ,,ponuky'" odporcovi v apríli 2012 len potvrdzuje, že zástupcovia odporcu I resp.
odporcu IV nemali skutočný záujem postupovať podľa zákona o správe majetku štátu. Aj v prípade, ak by
sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadom postupu pri prevode predmetných
nehnuteľností, poukázal na nesprávny názor prvostupňového súdu ohľadom namietaného dôvodu

neplatnosti Zmluvy v dôsledku, že zmluvu na strane kupujúcej okrem odporcu II uzatvárala aj odporkyňa
III, ktorá nebola účastníčkou ponukového konania a záujemkyňou o kúpu majetku štátu. Zákon o
správe majetku štátu striktne ustanovuje, komu a za akých podmienok možno majetok štátu previesť. V
prípade, ak medzi odporkyňou a odporcom bolo v čase ponukového konania ako aj v čase uzatvorenia
zmluvy vytvorené a existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ponukového konania sa mali

zúčastniť obaja manželia. Dôsledkom toho, že odporkyňa III sa nezúčastnila ponukového konania a
uzatvorila Zmluvu boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva osoby, ktorá na tento prevod nemala
nárok. Súd prvého stupňa sa pri argumentácii navrhovateľa v konaní teda nesprávne zameral na vzťahy
vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom
správne sa mal zamerať na otázku, či uvedený postup umožňuje zákon o správe majetku štátu. Nakoľko

z vyššie uvedeného je zrejmé, že taký postup zákon o správe majetku štátu neumožňuje, ide o postup
v rozpore so zákonom a Zmluva je preto z toho dôvodu neplatná. V konaní pred prvostupňovým
súdom taktiež namietal nedostatočnú dohodu o účele, ktorú ako podstatnú náležitosť zmluvy o prevode
majetku štátu vyžaduje zákon o správe majetku štátu. Odporca II a odporkyňa III kupovali nehnuteľnosť
ako fyzické osoby nepodnikatelia, pričom ani jeden z nich nevykonáva osobné podnikanie a navyše

nehnuteľnosti nadobúdali do bezpodielového vlastníctva manželov. Je teda zrejmé, že skutočný stav
bol v zrejmom rozpore s dohodou o účele v Zmluve. Je názoru, že taký stav je v priamom rozpore s
účelom zákona o správe majetku štátu a navyše sa prieči dobrým mravom. Súd v tomto ohľade vec
nesprávne právne posúdil a neskúmal skutkový stav ďalej podľa účelu zákona, pričom v tejto súvislosti
sa nezaoberal ani nevysporiadal s jeho námietkou, že nakoľko odporcovia II a III nadobudli nehnuteľnosti

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je to v priamom rozpore s dohodou o účele v Zmluve
a teda i v rozpore nie len so zákonom ale aj s dobrými mravmi a z toho dôvodu je Zmluva absolútne
neplatná.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporca 4/, a odporca 2/.

Odporca 4/ v písomnom vyjadrení žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vo
vyjadrení uviedol, že podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 10. 2013, okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu
ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu (§ 5 a 18 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o

správe majetku štátu v znení neskorších predpisov). Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. obvodné
úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. 09. 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Majetok
štátu, ktorý mal podľa § 5 a 18 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisovdo30.09.2013vspráveObvodnýúradTrenčín,prešieldňom01.10.2013vúzemnomobvode
okresuBánovcenadBebravoudodočasnejsprávyadosprávysprávcumajetkuštátu,ktorýmjeOkresný

úrad Trenčín. Podľa jeho názoru celý proces nakladania s predmetným majetkom štátu v dočasnej
správe Obvodného úradu Trenčín, právneho predchodcu Okresného úradu Trenčín, sa uskutočnil v
súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a s ďalšími
právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Uvedená skutočnosť bola zo strany Slovenskejrepubliky zastúpenej Obvodným úradom Trenčín, právnym predchodcom Okresného úradu Trenčín,
dostatočne preukázaná formou listinným dôkazov predložených okresnému súdu. Skutočnosti, na ktoré
poukazuje vo svojom odvolaní navrhovateľ, sú len opakovaním argumentácie použitej navrhovateľom

v súdnom konaní na okresnom súde, ktorá však nezohľadňuje platnú právnu úpravu nakladania s
majetkomštátuvdočasnejsprávevykonávanúsprávcamimajetkuštátu.Nazákladeuvedenéhookresný
súdrozhodolvdanejprávnejvecivecnesprávne,vsúladesplatnýmiprávnymipredpismi,pozohľadnení
skutkového a právneho stavu preukázaného v konaní účastníkmi konania, preto v danej právnej veci
nie sú dané dôvody na zmenu, resp. zrušenie rozsudku okresného súdu.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vo
vyjadrení uviedol, že na základe vyhláseného verejného osobitného ponukového konania Obvodným
úradom Trenčín zo dňa 25.9.2012, podľa zákona č.278/ 1993 Z.z. o správe majetku štátu, na predaj
pozemkov v Bánovciach nad Bebravou, zapísaných na LV č.3236, zverejneného v registri osobitných
ponukových konaní na internete dňa 25.9.2012, ako aj v tlači dňa 28.9.2012, sa s vedomím manželky

prihlásil do súťaže s ponukou na odkúpenie. Pozemok kúpili za účelom realizácie investičného zámeru
v danej lokalite, nadobudli po splnení všetkých podmienok ponukového konania a zaplatení kúpnej ceny
legitímne a v súlade so zákonom. S kúpnou zmluvou vyjadrilo súhlas Ministerstvo financií SR dňa 24.1.
2013. K postupu pri predaji tohto nehnuteľného majetku sa vyjadrilo aj Ministerstvo vnútra SR, sekcia
verejnej správy, na podnet na prešetrenie zo strany navrhovateľa, a to listom zo dňa 9.8. 2013, kde

bolo konštatované, že prevod pozemkov v správe Obvodného úradu Trenčín prebehol podľa striktných
podmienok zákona č. 278/1993 Z.z. Navrhovateľ svoj záujem o odpredaj jednoznačne neprejavil v dobe
od roku 2005 do roku 2012, čo bolo preukázane listinami zo dňa 16.5. 2005, 11.07. 2005 a 14.4. 2012.
Skutočnosť, že navrhovateľ nemal záujem nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam je preukázaná
priebehom osobitného ponukového konania, zo Zápisnice z rokovania komisie na vyhodnotenie OPK

dňa 30.10. 2012, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ sa tohto ponukového konania vôbec nezúčastnil Celý
postupnakladaniaspredmetnýmmajetkomsauskutočnilvsúladezozákonomč.278/1993Z.z.ospráve
majetku štátu a bol dostatočne preukázaný formou listinných dôkazov predložených okresnému súdu.
Odvolanie navrhovateľa nezohľadňuje platnú právnu úpravu nakladania s majetkom štátu vykonávanú
dočasnými správcami majetku štátu. Na základe uvedeného okresný súd rozhodol v danej právnej veci

vecne správne, v súlade s platnými právnymi predpismi, po zohľadnení skutkového a právneho stavu
preukázaného v konaní účastníkmi konania, preto v danej právnej veci nie sú dané dôvody na zmenu,
resp. zrušenie rozsudku okresného súdu.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s dopĺňacím rozsudkom je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom
v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa
17.12.2012 o prevode nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1501, parc. reg. "C" č. 424/7, č.
424/8, č. 424/9, č. 425/2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou uzatvorená

medzi odporcom 4/ a odporcom 2/ a odporkyňou 3/ je neplatná, ako nedôvodný zamietol.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky

navrhovateľa vznesené v jeho odvolaní, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude.

Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje skutočnosť, že na základe vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ je

vlastníkom stavby so súp. č. 1534 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou
postavenej na pozemku parc. reg. "C" č. 425/2 o výmere 369 m2, zastavané plochy a nádvoria,
a že odporca 2/ a odporkyňa 3/ sú v súčasnosti v evidencii nehnuteľností vedení ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 1501 ako pozemok parc. reg. "C" č.424/7, č. 424/8, č. 424/9, č. 425/2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou.
Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam odporca 2/ a odporkyňa 3/ nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 17.12.2012 uzatvorenej medzi odporcom 4/ ako predávajúcim a odporcami 2/ a 3/ ako kupujúcimi,

vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu 2/ a 3/ bol povolený rozhodnutím príslušnej správy katastra
dňa 25.04.2013.

Taktiež nebolo sporné, že uzatvoreniu Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 predchádzalo Ponukové
konanie a Osobitné ponukové konanie podľa ust. § 8 a § 8a zákona o správe majetku štátu a sporné

nebolo ani to, že predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 bol prevod vlastníctva nehnuteľného
prebytočného majetku vo vlastníctve štátu (odporcu 4/), ktorý bol v správe dočasného správcu, ktorým
bol (v čase prevodu) obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu
nachádza, teda v správe Obvodného úradu Trenčín.

Sporná v konaní bola navrhovateľom tvrdená skutočnosť a ktorú namieta aj v podanom odvolaní, že

pri prevode majetku štátu, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012, nebol dodržaný
zákon, a to ust. § 8 ods. 2 písm. a) v spojení § 8a ods. 6 písm. a) zákona o správe majetku štátu,
zmyslom ktorých je aby vlastník stavby nachádzajúcej sa na pozemku, ktorý je prebytočným majetkom
štátu mal možnosť tento majetok odkúpiť, bez povinnosti správcu vykonať ponukové konanie, pričom
podľa tvrdenia navrhovateľa mal správca navrhovateľovi zaslať riadnu kvalifikovanú ponuku vo forme

návrhu zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka, osobitného ponukového konania sa mala zúčastniť
aj odporkyňa 3/, manželka odporcu 2/ a v kúpnej zmluve nie je určito uvedený účel, a preto navrhovateľ
považuje právny úkon- Kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2012 za neplatnú.

Odvolací súd ako už bolo konštatované vyššie sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k vyššie uvedeným
námietkam navrhovateľa len dopĺňa, že v prvom rade je návrh navrhovateľa nedôvodný z toho hľadiska,
že ak bol navrhovateľ písomne vyzvaný odporcom 4/, či má záujem o odkúpenie pozemku na ktorom
je postavená stavba v jeho vlastníctve ako aj pozemok tvoriaci prístupovú cestu k predmetnej stavbe,
musel i on jedine písomne oznámiť, že akceptuje ponuku o kúpu týchto pozemkov a keďže žiadna

takáto písomná odpoveď navrhovateľa v konaní nebola preukázaná, bol teda jeho návrh nedôvodný a
tento stav nemôžu zvrátiť ani výpovede ním navrhnutých svedkov, preto súd prvého stupňa správne
nevykonal navrhovateľom navrhnuté dôkazy, a to výsluchy ním navrhnutých svedkov, teda v tejto časti
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a preto odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v
odvolaní nepovažoval za opodstatnené ( viď. § 8b ods. 1 zákona o správe majetku štátu). V rámci

písomnej korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom 4/ preto navrhovateľ nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že by písomnú ponuku zo strany odporcu 4/ aj akceptoval v tom smere, že má záujem
o odkúpenie sporných pozemkov.

Pričom v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri vykonávaní dôkazov nie je viazaný návrhmi

účastníkov konania a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pričom nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie konať pred súdom, pretože v
zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov
vykoná.

Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že až v prípade písomnej akceptácii ponuky o kúpu
pozemkov navrhovateľom, by mal správca majetku štátu vstúpiť do rokovania s navrhovateľom ohľadom
predaja pozemkov, a to tak z hľadiska ceny pozemkov ako aj ďalších skutočností potrebných k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, teda až v tomto štádiu by mal byť vypracovaný znalecký posudok ohľadom
kúpnej ceny.

Odvolací súd ďalej uvádza, že návrh navrhovateľa je nedôvodný i z toho hľadiska, že zákon o správe
majetku štátu hovorí o priľahlom pozemku ako priľahlej ploche, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok s touto stavbou, pritom z náčrtu a znaleckého posudku vyplýva, že tento charakter
môže spĺňať len jeden pozemok a to ten, ktorý sa nachádza pod stavbou vo vlastníctve navrhovateľa,

prípadne pozemok, ktorý by mohol tvoriť prístupovú cestu k tejto stavbe, pričom len tieto pozemky boli
a mohli byť navrhovateľovi ponúknuté na predaj, teda nie všetky pozemky uvedené v kúpnej zmluve,
ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha.Čosatýkanámietkynavrhovateľa,žeponukovéhokonaniasazúčastnillenodporca2/anieajodporkyňa
3/, avšak už kúpna zmluva bola uzavretá obidvomi a nehnuteľnosť kúpili do BSM, odvolací súd uvádza,
že k tejto námietke navrhovateľ nebol vecne aktívne legitimovaný, nakoľko aj za predpokladu, že by

odporkyňa 3/ nesúhlasila s kúpou, ide o len relatívnu neplatnosť právneho úkonu a túto námietku môžu
vzniesť len účastníci kúpnej zmluvy a to len v zákonom stanovenej lehote.

Taktiež k námietke navrhovateľa uvádzanej v odvolaní o nedostatočnej dohode o účele, ktorú ako
podstatnú náležitosť zmluvy o prevode majetku štátu vyžaduje zákon o správe majetku štátu, odvolací

súd opätovne uvádza, tak ako už správne konštatoval súd prvého stupňa, že ustanovenie § 11 ods.1
zákona o správe majetku štátu neustanovuje, aby kúpna zmluva obsahovala presne špecifikovanie
využitia majetku nadobúdateľom, ale len účel na ktorý bude majetok slúžiť, pričom v čl. III Kúpnej
zmluvy zo dňa 17.12.2012 je uvedené, že nehnuteľnosti odporca 4/ odporcovi 2/ a 3/ predáva na
podnikateľské účely, v ktorom ustanovení je obsiahnutá dohoda o účele, na ktorý bude majetok štátu
slúžiť jeho nadobúdateľovi podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu, teda ani túto námietku

navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú.

Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ustanovenia zákona o správe majetku štátu neukladajú správcovi
majetku štátu pri prevode pozemku vo vlastníctve štátu povinnosť rokovať s vlastníkom stavby na ňom
postavenej, ani povinnosť prednostne ponúknuť takýto pozemok vlastníkovi stavby na ňom postavenej,

ale dávajú vlastníkovi stavby pri prevode pozemku pod stavbou v jeho vlastníctve len možnosť odkúpiť si
takýto pozemok, prípadne ďalšie pozemky k nemu priľahlé, a to bez toho, aby správca majetku štátu bol
povinný vykonať pri prevode majetku štátu proces ponukového konania, resp. osobitného ponukového
konania, za splnenia podmienok uvedených v zákone o správe majetku štátu. Na žiadnom mieste
zákona o správe majetku štátu sa nenachádza ustanovenie o ponukovej povinnosti správcu majetku

štátu voči vlastníkovi stavby, ani o prednostnom práve vlastníka stavby na odkúpenie pozemku pod touto
stavbou.Povinnosťousprávcumajetkuštátujeriadnenakladaťsnehnuteľnosťami,pripozemkoch,ktoré
sa nachádzajú pod stavbami, pričom správcovia z dôvodov efektívnosti celého postupu nakladania s
majetkom štátu často pristupujú k tomu, že oslovujú vlastníkov stavieb na nich postavených, nakoľko
tí by mali mať prvoradý záujem vysporiadať si aj pozemky pod stavbami v ich vlastníctve a taktiež z

dôvodu, že prevod vo vlastníctve štátu priamo vlastníkovi stavby je postup efektívnejší pre štát z hľadiska
vynakladaniafinančnýchprostriedkovzostranyštátu,pričomideajpostuprýchlejšízčasovéhohľadiska.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda celý proces nakladania s vyššie uvedeným majetkom štátu
uskutočnil v súlade so zákonom o správe majetku štátu ako i s ďalšími právnymi predpismi,

navrhovateľovi boli pozemky opakovane písomne ponúknuté na predaj, pričom navrhovateľ nepreukázal
v predmetnom konaní, že by túto ponuku písomne akceptoval a preto odporca 4/, resp. jeho právny
predchodca následne v súlade so zákonom uskutočnil ponukové konanie, osobitné ponukové konanie
a následne za splnenia všetkých zákonných podmienok previedol vlastníctvo prebytočného majetku vo
vlastníctve štátu kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2012 na odporcu 2/ a odporkyňu 3/.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne
posúdil, dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchmi navrhnutých svedkov a rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku poukazuje

na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešným odporcom v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .