Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., právnej veci žalobcu: TOP - KLINIK, s.r.o.,
Nitrianska 32, Chrabrany, zastúpeného advokátom JUDr. Kamilom Bereseckým, Farská 33, Nitra, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. januára 2014 č. 1100304/1/47001/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. januára 2014 č. 1100304/1/47001/2014
ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany zo dňa 3. októbra 2013 č.
9414401/5/4466818/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 282,74 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 10. 03. 2014 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 01.
2014 č. 1100304/1/47001/2014, ako i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka
Topoľčany zo dňa 03. 10. 2013 č. 9414401/5/4466818/2013 (dodatočný platobný výmer), ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume
220.739,56 eur a zároveň mu nebola uznaná daňová strata v sume 21,28 eur.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že odvolaním napadol rozhodnutie správcu dane z dôvodu jeho

nezákonnosti, a to pokiaľ ide o procesnú, ako i hmotno-právnu stránku. Rozhodnutie správcu dane
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom správca dane mal daň určiť buď
daňovou kontrolou, dohodou alebo podľa pomôcok, nakoľko nie je možné kombinovať tieto tri spôsoby
určenia dane. Správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorá trvala od 12. 10. 2011 do 02. 10. 2013 a v jej
rámci viedol i dokazovanie, ale daň určil nakoniec na základe pomôcok. V rámci daňovej kontroly však
nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval alebo vyvracal oprávnenosť vyrubenia rozdielu dane
z príjmov, t. j. reálnosť dosiahnutia výnosu. Správca dane mal vykonávať daňovú kontrolu u žalobcu

na základe dokladov, ktoré mu boli doručené orgánmi činnými v trestnom konaní a ich súčasťou bola i
odberateľská faktúra č. 0001/2007 na sumu 35.000.000,- Sk, vystavená za žalobcu JUDr. N. V., ktorý
faktúru i podpísal. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že niekedy v roku 2007 podpísal plnomocenstvo
pre túto osobu, čo súviselo s mieneným prevodom obchodného podielu žalobcu na Dr. Ing. G. E.,
ktorý mal podmienku, že pokiaľ nedôjde k prevodu obchodného podielu, tak žalobca má vyhotoviť
splnomocnenie pre JUDr. N. V.. Žalobca bol správcom dane informovaný, že orgány činné v trestnom
konaní robili domovú prehliadku u Dr. Ing. G. E., pri ktorej našli predmetnú faktúru a splnomocnenia, zktorých sa žalobca dozvedel o vyššie uvedených skutočnostiach. Je toho názoru, že konanie týchto osôb
vykazovalo znaky podvodu, pretože ryža nemohla byť predávaná a nemôže ísť teda o daňovú povinnosť
žalobcu. Faktúru č. 0001/2007 nepodpísal štatutárny zástupca žalobcu, čo ani nie je sporné. Podpisoval

juJUDr.N.V.atotojezrejmézporovnaniapodpisunafaktúreajehopodpisunasplnomocnení.Zobsahu
splnomocnenia však vyplýva, že tento (JUDr. N. V.) nebol splnomocnený k predaju tovaru a pokiaľ takýto
obchod uskutočnil, bolo to nad rámec splnomocnenia, v dôsledku čoho na základe takéhoto právneho
úkonu JUDr. N. V. nemôže byť zaviazaná spoločnosť žalobcu.

V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že správca dane určuje daň daňovou kontrolou a v jej rámci

vedie dokazovanie, alebo dohodou, prípadne podľa pomôcok, ktoré si obstará bez súčinnosti daňového
subjektu, pričom tieto spôsoby určovania dane nie je možné kombinovať. V predmetnej veci však
správca dane vykonal daňovú kontrolu, ale v konečnom dôsledku vyrubil daň na základe pomôcok, ktoré
si zaobstaral bez súčinnosti daňového subjektu, a to na základe dokladov získaných od orgánov činných
v trestnom konaní, nakoľko sa nejedná o doklady predložené žalobcom pri výkone daňovej kontroly. Do
týchto dokladov má daňový subjekt právo nahliadať a vyhotovovať si z nich fotokópie (resp. žiadať o ich

vyhotovenie), pričom žalobcovi bolo oznámené správcom dane, že tieto doklady nie je možné vydať.
Takýto postup nasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o pomôcky. Správca dane mal teda vychádzať z
výsledkov daňovej kontroly, alebo mal použiť určenie dane podľa pomôcok, pretože dohoda v tomto
smere nebola možná. Žalobca však predložil v rámci daňovej kontroly iba výkaz ziskov a strát a súvahu
k 31. 12. 2007, hlavnú knihu a list z 20. 03. 2008, ale z týchto dokladov nevyplýva záver zodpovedajúci

dodatočnému platobnému výmeru.

V závere žaloby žalobca uviedol, že obchod deklarovaný podľa faktúry neprebehol a štatutárny orgán
žalobcu nemal vplyv na to, čo sa dialo. Správca dane mal zadovážiť vyjadrenia účastníkov predmetnej
činnosti a mal riešiť i otázku, aké by boli náklady na kúpu ryže v množstve 4.375.000,- kg, ktoré by bolo
treba niekde nakúpiť. Takto by vznikli náklady a predmetom dorubenia dane by mohol byť iba rozdiel

medzi nákupnou a predajnou cenou ryže, pričom do úvahy by sa museli brať aj náklady na dopravu
ryže z miesta nadobudnutia (skladovania) do Panamy. Žalobca uviedol, že celý prípad je mimo jeho
pôsobenia a nie je možné domáhať sa vyrubenia dane.

Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 06. 05. 2014 k žalobe uviedol, že správca dane na základe
vykonanej daňovej kontroly vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie roku 2007 v sume 220.739,56 eur a zároveň mu neuznal daňovú stratu v sume 21,28 eur.
Rozhodol tak na základe vykonanej daňovej kontroly (na základe žiadosti orgánov činných v trestnom
konaní), z ktorej vypracoval protokol. V priebehu daňovej kontroly bol vypočutý štatutárny zástupca
žalobcu, ktorý predložil listinné doklady (výkaz ziskov a strát a súvahu k 31. 12. 2007, hlavnú knihu a
list od spoločnosti INFER - TRONS, s.r.o. z 20. 03. 2008) a v súvislosti s plnou mocou udelenou JUDr.

N. V. uviedol, že ho nepozná a plnú moc mu neudelil. Zároveň však uviedol, že plnú moc udelil Ing. G.
E. na zastupovanie konateľa spoločnosti a dohľad nad činnosťou splnomocnenca JUDr. N. V., o ktorom
tvrdil, že ho nepozná. V priebehu daňovej kontroly správca dane predvolal na pojednávanie Dr. Ing.
G. E., JUDr. N. V. a taktiež i Kolomana Paulena ako bývalého konateľa spoločnosti INFER - TRONS,
s.r.o. pričom ani jeden z nich sa na výsluch nedostavil a zásielky (v prípade Dr. Ing. G. E. a JUDr. N.

V.) sa vrátili správcovi dane ako neprevzaté, resp. s tým, že adresát je neznámy. Predvolanie prevzal
len Koloman Paulen, ktorý sa napriek tomu nedostavil a neúspešný bol i pokus o jeho predvedenie. K
faktúre zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007, ktorou žalobca fakturoval dodávku dlhozrnnej ryže v množstve
4.375.000,- kg v celkovej sume 35.000.000,- Sk odberateľovi MERITATION DEL ATLETICO S.A. so
sídlom v Paname, konateľ žalobcu uviedol, že tohto odberateľa nepozná a faktúru vidí prvý krát.

-

Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že žalobca si nezahrnul do zdaniteľných
príjmov výnosy z odberateľskej faktúry zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007 v celkovej sume 35.000.000,-
Sk a porušil tak ust. § 2 písm. b/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Z uvedených dôvodov potom správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zvýšil výsledok

hospodárenia žalobcu za rok 2007 o sumu 35.000.641,- Sk a vyrubil z tejto sumy rozdiel dane v sume
6.650.000,- Sk, čo je v prepočte 220.739,56 eur. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že vpriebehudaňovejkontrolypredvolávalsvedkovDr.Ing.G.E.aJUDr.N.V.,ktorísaalenedostavili,apreto
ich výsluch nebol možný. Konateľ žalobcu nepoprel, že poznal Dr. Ing. G. E. a na jeho žiadosť podpísal
splnomocnenie pre JUDr. N. V., ktorým ho splnomocnil na konanie v jeho mene. Táto skutočnosť

však nemá vplyv na zistenie správcu dane, že JUDr. N. vystavil v mene žalobcu dňa 28. 12. 2007
faktúru č. 0001/2007 za predaj ryže pre odberateľa v Paname na sumu 35.000.000,- Sk. Skutočnosť, že
zmluvu o prevode obchodného podielu získali orgány činné v trestnom konaní pri domovej prehliadke
u Dr. Ing. G. E., nemá rozhodujúci vplyv na zistenia správcu dane. Podstatné je to, že žalobca udelil
splnomocnenie na konanie v jeho mene pre Dr. Ing. E. a JUDr. N. V.. Zistenie žalobcu, že splnomocnený

zástupca ho neinformoval o svojej obchodnej činnosti, nie je dôvodom na to, aby daňové orgány zmenili
svoje rozhodnutie vo veci. V priebehu daňovej kontroly, ani odvolacieho konania, nebola spochybnená
skutočnosť, že predmetnú faktúru vystavil a podpísal JUDr. N..

Predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly a v jej
priebehu žalobca spolupracoval so správcom dane, ktorý potom nemal dôvod zistiť základ dane a daň
určiť podľa pomôcok, resp. stanoviť daň dohodou, nakoľko sa nejednalo o určenie dane podľa pomôcok.

Správca dane nemal dôvod postupovať v zmysle ust. § 44 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zistenie,
že žalobca splnomocnil na konanie vo svojom mene dvoch splnomocnených zástupcov, ho nezbavuje
zodpovednosti za vzniknutú situáciu, ale ich konanie je považované za konanie žalobcu. To, že žalobca o
vykonanom obchode nevedel, neznamená, že tento nebol ním splnomocnenými osobami zrealizovaný.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by
preukázal, že faktúra zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007 a listiny k nej prislúchajúce, na základe ktorej mu
správca dane vyrubil rozdiel dane, ako i ďalšie doklady predložené orgánmi činnými v trestnom konaní,
nie sú vystavené splnomocnenými osobami. Za účelom preverenia nákupu ryže správca dane predvolal
splnomocnencovakosvedkov,ichvýsluchvšaknebolomožnéuskutočniťzdôvodu,žepodľaoznámenia

pošty je adresát neznámy. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného stanovisko zo dňa 05. 06. 2014, v ktorom zotrval na svojom
tvrdení, že správca dane určil daň na základe pomôcky (faktúry), ktorú si obstaral bez súčinnosti so
žalobcom ako daňovým subjektom, pričom sa vôbec nezaoberal nákladmi na kúpu predmetného tovaru,
napriek tomu, že sa nejednalo o výrobok žalobcu. Ďalej zdôraznil, že správca dane sa nezaoberal

ani rozsahom žalobcom udeleného splnomocnenia, keď neskúmal, k čomu boli splnomocnené osoby
oprávnené. Za podstatnú považoval skutočnosť, že daň mu bola vyrubená iba na základe faktúry (o
ktorej vôbec nie je zrejmé, či ju vystavil splnomocnenec), teda bez existencie relevantných dôkazov a na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa ustáleného právneho názoru žalovaného
pritom samotná existencia faktúry nie je bez ostatného, preukázaním faktického plnenia, ktoré ako jediné

je predmetom dane z príjmu.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP),
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 01. 2014 týkajúce sa zdaňovacieho
obdobia roku 2007 a dane z príjmov právnickej osoby, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP a v rozsahu dôvodov žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP), pričom dospel

k záveru, že zistenie skutkového stavu v takom rozsahu, ako ho zistili daňové orgány je nedostačujúce
na posúdenie veci, a preto obe rozhodnutia, t. j. rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 01. 2014 č.
1100304/1/47001/2014, ako i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany
zo dňa 03. 10. 2013 č. 9414401/5/4466818/2013 podľa ust. 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, žalobca dňa 17. 03. 2008 podal daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007, v ktorom ako základ dane
(alebo daňovú stratu) uviedol sumu - 641,- Sk. Podaním zo dňa 26. 04. 2010 požiadali orgány činné v

trestnom konaní (Okresné riaditeľstvo PZ v Topoľčanoch) správcu dane o vykonanie daňovej kontroly u
žalobcu, pričom bola získaná i faktúra č. 0001/2007 na sumu 35.000.000,- Sk. Podľa oznámenia správcu
dane zo dňa 06. 09. 2011 sa daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacieobdobie roku 2007 u žalobcu mala začať dňa 12. 10. 2011. Následne bol žalobca vyzvaný, aby predložil
listinné doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2007 a dňa 16. 11. 2011 bola s konateľom
žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom predložil hlavnú knihu, súvahu a výkaz

ziskov a strát, pričom uviedol, že spoločnosť v roku 2007 nevykonávala ekonomickú činnosť a na svoje
zastupovanie splnomocnil Dr. Ing. G. E. na základe splnomocnenia zo dňa 30. 04. 2007. Vyjadril sa,
že faktúru č. 0001/2007 vidí prvýkrát a odberateľa so sídlom v Paname nepozná. V priebehu daňovej
kontroly správca dane predvolal na pojednávanie ako svedkov Dr. Ing. G. E. a C.. N. V., pričom obe
zásielky sa vrátili späť s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Ďalší predvolaný

svedok L. D. sa na pojednávanie nedostavil a podľa oznámenia OO PZ v Topoľčanoch bol neúspešný
i pokus o jeho predvedenie.

Predmetom kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 bola i faktúra
zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007, v ktorej je ako dodávateľ uvedený žalobca a odberateľ MERITATION
DEL ATLETICO S.A., 34th Street 34-20, Panama 5, Panamská republika. Predmetom fakturácie bola
dlhozrnná ryža lúpaná v množstve 4.375.000,- kg, v jednotkovej cene 08,- Sk/kg a v celkovej cene

35.000.000,- Sk. Faktúra je opatrená pečiatkou žalobcu a nečitateľným podpisom s tým, že „fakturoval
JUDr. N. V.“. K tejto faktúre bol vystavený dodací list zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007, na ktorom
je ako predmet dodávky uvedený vyššie označený tovar, jeho množstvo, jednotková cena a cena
spolu (rovnaké ako na faktúre), pričom identické sú i údaje o dodávateľovi (žalobca) a odberateľovi
v Paname. Dodací list je opatrený pečiatkou odovzdávajúceho (žalobca) s uvedením mena: JUDr. N.

V., preberajúceho: Ing. D. F. a nečitateľnými podpismi za odovzdávajúceho a preberajúceho. Podľa
dodacieho listu mal byť tovar objednaný dňa 15. 02. 2007 a vyskladnený dňa 28. 12. 2007, pričom ako
doprava je uvedené: námorná lodná doprava. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i
fotokópia splnomocnenia zo dňa 30. 04. 2007, z ktorého vyplýva, že žalobca udelil splnomocnenie pre
JUDr. N. V. na zastupovanie a podpisovanie za spoločnosť žalobcu v tam uvedenom rozsahu. Táto

fotokópia splnomocnenia však zrejme nie je úplná, nakoľko listina nie je podpísaná splnomocniteľom
ani splnomocnencom (žalobca ako prílohu žaloby však predložil toto splnomocnenie taktiež vo fotokópii,
pričom táto listina obsahuje podpisy zástupcu splnomocniteľa a splnomocnenca). Dňa 30. 04. 2007 bolo
vyhotovené i ďalšie splnomocnenie, ktorým žalobca udelil splnomocnenie pre Dr. Ing. G. E., ktorého
splnomocnil okrem iného i na dozeranie nad činnosťou splnomocnenca JUDr. N. V..

Súčasťou predloženého administratívneho spisu sú i faktúry, ktoré mala vystaviť v roku 2007 spoločnosť
INFER - TRONS, s.r.o. ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa, pričom predmetom fakturácie bol tam
uvedený technický materiál. K predmetným faktúram boli vystavené i dodacie listy.

Dňa 26. 08. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, súčasťou ktorého sú
zistenia za zdaňovacie obdobie roku 2007, v ktorom je okrem iného uvedené, že žalobca v daňovom

priznaní k dani z príjmov právnickej osoby uviedol súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych
nákladov v sume 641,- Sk, pričom k týmto nákladom nepredložil žiadne účtovné, ani iné doklady. Do
zdaniteľných príjmov si nezahrnul výnos z odberateľskej faktúry zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007 v
celkovej sume 35.000.000,- Sk. S poukazom na tieto zistenia správcu dane bol základ dane z príjmov
právnickej osoby u žalobcu po daňovej kontrole určený sumou 35.000.000,- Sk (v daňovom priznaní

- 641,- Sk), priznaná daň v sume 0,- Sk, pričom daň po kontrole bola určená v sume 6.650.000,- Sk,
t. j. 220.739,56 eur. Protokol zo dňa 26. 08. 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol žalobcovi
zasielaný doporučene do vlastných rúk, pričom podal k nemu písomné vyjadrenie zo dňa 06. 09. 2013,
v ktorom poprel realizáciu obchodu s ryžou a jej vývoz do Panamy. Následne bol dňa 30. 09. 2013
vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 26. 08. 2013, v

ktorom správca dane zotrval na svojich doterajších zisteniach, teda že žalobcovi bol upravený základ
dane po daňovej kontrole na sumu 35.000.000,- Sk a rozdiel dane je 6.650.000,- Sk, teda po prepočte
220.739,56 eur.

Dňa 02. 10. 2013 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu,
predmetomktoréhobolozáverečnéprerokovanieprotokoluovýsledkuzisteniazdaňovejkontrolydanez

príjmov právnickej osoby za rok 2007, z ktorého vyplýva, že správca dane zotrval na svojich doterajších
zisteniach a žalobca so závermi daňovej kontroly nesúhlasil.Správa dane vydal dňa 03. 10. 2013 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 220.739,56 eur s tým, že žalobca
v daňovom priznaní uviedol daň 0,- eur, správca dane zistil daň v sume 220.739,56 eur, rozdiel dane

je potom v sume 220.739,56 eur, strata uvedená v daňovom priznaní je 21,28 eur a strata zistená
správcomdanejevsume0,-eur.Nazákladepodanéhoodvolaniažalobcu(dôvodyktoréhosúvpodstate
totožné s dôvodmi podanej žaloby) proti rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý
rozhodnutím zo dňa 24. 01. 2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane z dôvodov uvedených v odôvodnení
rozhodnutia.

Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o

vyrubení dane z príjmov právnickej osoby ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v príslušnom
daňovom priznaní za rok 2007 a daňou zistenou správcom dane pri vykonanej daňovej kontrole na dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní
v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si
nezahrnul do zdaniteľných príjmov výnosy z odberateľskej faktúry zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007

v celkovej sume 35.000.000,- a porušil tak ust. § 2 písm. b/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2007, v dôsledku čoho mu potom správca dane zvýšil
výsledok hospodárenia o túto sumu (s poukazom na ust. § 2 písm. h/ a ust. § 17 ods. 2, písm. b/ vyššie
citovaného zákona) a vyrubil mu rozdiel dane v sume 6.650.000,- Sk, čo je po prepočte 220.739,56 eur.

Podľa § 165 ods. 2, 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené
pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného

zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

§ 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v

daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňovéhosubjektualebonamieste,kdetoúčelkontrolyvyžaduje;prisprávedanívykonávanejdaňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j)
prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

___________________________________

6ea) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

6eb) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

6ee) § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

1b) Napríklad zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002
Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákon č. 104/2004 Z. z. o
spotrebnej dani z vína, zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 106/2004 Z. z. o
spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku

dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa

§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého

daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 2, písm. b/, h/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 12 .2007, na účely tohto zákona sa rozumie

b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ods. 2,

h/zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona

ani medzinárodnej zmluvy,

Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo
daňovej straty sa vychádza

b/ u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu
dane sa

b/ zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane.

Pri daňovej kontrole u žalobcu začatej dňa 12. 10. 2011 (teda za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb. o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov),
ktorá nebola skončená do 31. 12. 2011 bolo potrebné postupovať podľa vyššie citovaného zákona,
a to s poukazom na ust. § 165 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňová kontrola
začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Zákon

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nadobudol účinnosť od 01. 01. 2012 a k tomuto dňu daňová kontrola u žalobcu
nebola ukončená, čo znamená, že bolo potrebné ju ďalej vykonávať podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2011.

Tento zákon ako základný procesný predpis na úseku správy daní upravoval správu daní a poplatkov,
vrátane postupov a procesov, pomocou ktorých správcovia daní realizovali úlohy a ciele určené
hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravoval základné zásady daňového konania,
vrátane daňovej kontroly ako i pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp.
uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle bol zárukou zákonného postupu pri plnení úloh

správcudane,akoajzárukouzákonnejochranyprávaprávomchránenýchzáujmovdaňovýchsubjektov.
Medzi základné zásady daňového konania (vrátane daňovej kontroly), z ktorých vychádzal vyššie
citovaný zákon patrila zásada zákonnosti (povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi), zásada súčinnosti (správca dane postupuje
v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi), zásada voľného hodnotenia dôkazov

(správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo) a zásada rovnosti
(všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti).

V zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011 dokazovanie viedol správcadane, ktorý viedol i daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazoval všetky skutočnosti, ktoré bol
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Povinnosťou správcu dane bolo dbať, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností
nebolo možné totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, najmä za situácie, keď
daňový subjekt (ako v tomto prípade žalobca) tvrdil a predložením evidencie preukazoval, že nemal

vedomosť o obchodnej transakcii deklarovanej na faktúre zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007, ani o
samotnej existencii tejto faktúry, ktorá nebola súčasťou jeho účtovníctva, resp. ju vo svojom účtovníctve
neevidoval. Správca dane tvrdil, že výnos z tejto faktúry si žalobca nezahrnul do zdaniteľných príjmov
napriek tomu, že mu takáto povinnosť vznikla (s poukazom na ust. § 2 písm. b/, h/ zák. č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2007), nakoľko sa jedná o príjem
z činnosti žalobcu ako daňovníka a tento príjem je predmetom dane.

Za takejto situácie bolo podľa názoru súdu povinnosťou správcu dane využiť prostriedky príkladom
uvedené v ust. § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorými bolo možné zistiť a objasniť
okolnosti, resp. skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu na dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. Voľba druhu dôkazného prostriedku pritom

závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. V danom prípade bolo potrebné v rámci daňovej kontroly
objasniť existenciu a okolnosti zdaniteľného plnenia (správcom dane tvrdená dodávka ryže v množstve
4.375.000,- kg medzi žalobcom ako dodávateľom a odberateľom so sídlom v Panamskej republike) v
sume 35.000.000,- Sk, ktoré je deklarované na faktúre zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007, ktorú mal
vystaviť žalobca (resp. jeho splnomocnený zástupca) ako dodávateľ.

Prax a rozhodovacia činnosť daňových orgánov, ako i konštantná rozhodovacia činnosť súdov
potvrdzuje, že na preukázanie existencie zdaniteľného plnenia (s dôsledkami na daňovú povinnosť
daňového subjektu) nepostačuje ako dôkaz len predloženie listinných dokladov. Ich predloženie je
len jednou z hmotnoprávnych podmienok preukázania, že medzi daňovými subjektmi došlo k daňovej
transakcii. Faktúra ako jeden z možných dôkazov preukazujúcich existenciu zdaniteľného plnenia je

z daňového hľadiska relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené
spoľahlivo odrážajú reálne plnenie. V predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom predloženého
administratívneho spisu a rozsahom vykonaného dokazovania súd dospel k tomu názoru, že správca
dane pri vyrubení rozdielu dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2007 vychádzal výlučne
z faktúry zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007 a dodacieho listu zo dňa 28. 12. 2007 č. 0001/2007, ktoré

mal vystaviť žalobca ako dodávateľ (resp. v jeho mene JUDr. N. V.) pre odberateľa MERITATION DEL
ATLETICO S.A., so sídlom v Panamskej republike, pričom predmetom dodávky a fakturácie bola ryža v
množstve 4.375.000,- kg v celkovej cene 35.000.000,- Sk. Tento názor súdu vychádza i z konštatovania
žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia zo dňa 24. 01. 2014, v zmysle ktorého „žalobca ako daňový
subjekt nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že faktúra, na

základe ktorej správca dane vyrubil rozdiel dane, ako i ďalšie listinné doklady predložené správcovi dane
orgánmi činnými v trestnom konaní, nie sú vystavené žalobcom splnomocnenými osobami“.

Pokiaľ teda daňové orgány vychádzali z toho, že splnomocnenia udelené žalobcom pre Dr. Ing. G. E. a
JUDr. N. V., ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise vo forme fotokópií (pričom splnomocnenie
udelené JUDr. N. V. je neúplné), oprávňovali splnomocnencov konať v mene žalobcu i ohľadne predaja

tovaru - ryže, bolo ich povinnosťou posúdiť a vyhodnotiť i obsah týchto splnomocnení, najmä pokiaľ ide
o splnomocnenie pre JUDr. N. V., ktorého meno je uvedené na vyššie uvedenej faktúre a dodacom liste.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že faktúra a dodací list ako doklady, ktoré mal v mene žalobcu vystaviť
splnomocnenec (JUDr. N. V. uvedený na týchto dokladoch), by boli použiteľné pre daňové účely len
vtedy, ak by bolo nepochybné, že údaje nich uvedené verne odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné -

vystavil ich ten, kto bol oprávnený ich vystaviť, na základe čoho ich vystavil a že plnenia v nich uvedené
sa aj reálne uskutočnili. Nestačí, aby bola splnená zákonná povinnosť len formálne tým, že je zachytenána daňovom doklade, ale zákon vyžaduje, aby dodanie tovaru bolo skutočne aj vykonané a všetky
údaje boli pravdivo uvedené. Správca dane (ktorý na základe listinných dokladov získaných od orgánov
činných v trestnom konaní tvrdil, že došlo k daňovej transakcii, z ktorej mal žalobca príjem podliehajúci

dani) svoje dokazovane v rámci daňovej kontroly nezameral správnym smerom. Jeho povinnosťou bolo
zamerať sa na zistenie, či, kde a v akom množstve žalobca ryžu nakúpil, či k dodávke ryže deklarovanej
na faktúre a dodacom liste zo strany žalobcu pre odberateľa v Panamskej republike skutočne i došlo,
či a akým spôsobom bola realizovaná (vrátane prepravy), pretože len v takom prípade, by mal žalobca
výnosapríjemzobchodnejtransakcie,ktorýbypodliehaldanizpríjmov.Vpredmetnejvecipodľa názoru

súdu na základe vykonaného dokazovania nebola zatiaľ preukázaná existencia zdaniteľného plnenia,
t. j. obsahové naplnenie zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre a dodacom liste. Zo správcom
dane získaných a žalobcom predložených listinných dôkazov nie je zatiaľ možné objektívne zistiť, či
žalobca ako deklarovaný dodávateľ uskutočnil alebo neuskutočnil zdaniteľné plnenie pre odberateľa v
Panamskej republike, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane zrušiť podľa ust.

§ 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového
stavu, z ktorého tieto rozhodnutia vychádzajú, je nedostačujúce na to, aby súd mohol vec posúdiť. V
predmetnejvecitedapodľanázorusúduskutkovýstavvecineboldaňovýmiorgánmizistenýnatoľko,aby
v nej bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu a neboli splnené
ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2013 (dodatočný platobný

výmer) potvrdil. Doteraz zistené skutočnosti nepostačujú na správne určenie daňovej povinnosti žalobcu
s konečnou platnosťou a záver daňových orgánov o rozdiele dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2007 v neprospech žalobcu v sume 220.739,56 eur je zatiaľ predčasný.

V ďalšom konaní bude potrebné dôsledne vypočuť konateľa žalobcu ohľadne obchodných aktivít jeho
spoločnosti v roku 2007 (vrátane nákupu a predaja ryže, jej prepravy a nákladov s tým spojených),

udeleniasplnomocnenípreJUDr.N.V.aDr.Ing.G.E.,akoinaďalšieokolnostisúvisiacesdeklarovaným
obchodným plnením pre odberateľa v Panamskej republike. Správca dane zváži opätovnú možnosť
predvolania vyššie uvedených splnomocnencov po náležitom zistení ich pobytu (trvalého, príp. i
prechodného), resp. miesta, na ktorom sa zdržujú a z ktorého ich možno predvolať na pojednávanie,
za účelom ich podrobného vypočutia ohľadne dodávky ryže pre odberateľa do Panamskej republiky,

vrátane dodania a prevzatia tovaru, jeho prepravy a nákladov s tým súvisiacich, resp. zváži možnosť
ich vypočutia prostredníctvom dožiadaného orgánu v štáte ich bydliska, pokiaľ sa tam zdržujú.
V neposlednom rade bude potrebné zadovážiť si informácie o deklarovanom odberateľovi ryže v
Panamskej republike a zvážiť možnosť požiadať príslušný orgán o vypočutie tohto odberateľa, resp.
jeho zástupcu alebo osobu uvedenú na dodacom liste, ktorá tovar prevzala na okolnosti dodania a

prevzatia tovaru. Pokiaľ budú daňové orgány tohto názoru, že ďalšie listinné doklady nachádzajúce
sa v administratívnom spise (napr. faktúry a dodacie listy vystavené spoločnosťou INFER - TRONS,
s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, zmluva o krátkodobej pôžičke zo dňa 02. 05.
2007 a pod.) súvisia s deklarovanou dodávkou ryže pre odberateľa so sídlom v Panamskej republike
bude ich povinnosťou zamerať dokazovanie i týmto smerom. V prípade, že sa vyskytnú rozpory medzi

výpoveďami svedkov navzájom, resp. medzi ich výpoveďami a listinnými dokladmi, bude potrebné,
aby sa daňové orgány s týmto v ďalšom konaní zákonným spôsobom vysporiadali a posúdili, či k
deklarovanej obchodnej transakcii a zdaniteľnému plneniu zo strany žalobcu skutočne došlo, pretože
len v takom prípade, by žalobca dosiahol príjem, ktorý by podliehal dani z príjmu za splnenia ostatných
zákonom stanovených podmienok.

Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods.
7 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume 282,74 eur (212,74 eur + 70,- eur zaplatený súdny poplatok).
Suma 212,74 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho

zástupcu žalobcu v sume 188,27 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, podanie
na súd) vykonané v roku 2014 po 61,87 eur podľa uplatnenia právneho zástupcu žalobcu, 1 úkon právnej
služby vykonaný v roku 2015 (účasť na pojednávaní) po 64,53 eur podľa uplatnenia právneho zástupcu
žalobcu a podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4, veta druhá (1/13 výpočtovéhozákladu na rok 2014 a 2015 z dôvodu uplatnenia tejto tarifnej odmeny právnym zástupcom žalobcu)
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 24,47 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál k úkonom

vykonaným v roku 2014 a 1 x 8,39 eur k úkonu vykonanému v roku 2015.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za spísanie návrhu zo dňa 07. 04. 2014 na vydanie
predbežného opatrenia a za podanie písomného vyjadrenia zo dňa 05. 06. 2014, nakoľko vykonanie
týchto úkonov nemožno považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobcu. Konanie
o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia súd uznesením zo dňa 09. 09. 2014 č. k.

11S/27/2014-58 zastavil podľa ust. § 103 a § 104 OSP, nakoľko v konaní podľa piatej časti OSP nie
je možné žiadať o nariadenie predbežného opatrenia a ani predbežné opatrenie nariadiť. K podaniu
žalobcu zo dňa 05. 06. 2014, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, ktoré bolo
zaslané na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu, súd uvádza, že toto podanie nepovažoval za účelné
pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobcu. Je vecou právneho zástupcu žalobcu, že predložil súdu
podanie, v ktorom zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 05. 2014 k podanej žalobe,

ktoré mu bolo zaslané na vedomie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).