Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220181
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114220181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku12,81101Bratislava,protiodporcom:1.L.P.,nar.XX.XX.XXXX,P.XXXX/XX,W.,2.C.S.(predtým
P.) rod. L., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, L., o zaplatenie sumy 630,22 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.07.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.07.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
630,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,00 % ročne zo sumy 630,22 eura od 05.03.2009

do zaplatenia a náhradu trov konania, a to titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2008 bola medzi navrhovateľom a odporcami v 1.
a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 497,91 eura, za poplatok za správu
úveru vo výške 272,36 eura. Zmluvou sa odporcovia zaviazali celkovú čiastku 770,26 eura uhradiť v
7 mesačných splátkach vo výške 110,04 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,
pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej

hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy o úvere. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v rámci zmluvy
bola uzatvorená rozhodcovská doložka, s poukazom na ktorú podal navrhovateľ dňa 05.01.2010 k
Medzinárodnému rozhodcovskému súdu návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na čiastku 630,22
eura s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. Dňa 06.04.2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok pod
sp.zn. 0012/2010, následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Piešťany uznesením
č.k. 7Er/1442/2010-19 zo dňa 07.01.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 15.07.2010 sp.zn. EX 1046/2010, pričom dôvodom o.i. bolo označenie

exekučného titulu za nezákonný a nevykonateľný a vyhodnotenie rozhodcovskej doložky uzavretej v
rámci zmluvy ako neprijateľnej podmienky. Navrhovateľ sa preto obracia so svojim sporom z tejto zmluvy
na Okresný súd Trnava. Odporcovia ku dňu spísania návrhu uhradili 140,04 eura, pričom naposledy
bola uhradená suma 30,00 eur dňa 05.10.2009. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne a včas
v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ upozornil odporcov predžalobnou upomienkou zo dňa
28.04.2009nauplatnenieprávažiadaťozaplateniecelejpohľadávky.Voznámeníozosplatnenízáväzku
zo dňa 13.08.2009 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 04.03.2009. Pozosplatnení záväzku bola odporcami uhradená suma 30,00 eur. Ku dňu vypracovania návrhu činí dlžná
čiastka 630,22 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu
úveru v celkovej sume 770,26 eura a čiastkou vo výške 140,04 eura, ktorá bola uhradená odporcami.

Odporca v 1. rade návrh s prílohami prevzal dňa 20.11.2014, k tomuto sa písomne nevyjadril. Odporkyňa
v 2. rade návrh s prílohami prevzala dňa 28.01.2015, k tomuto sa vyjadrila v tom zmysle, že s odporcom
sa rozviedli v roku 2011, pričom si rozdelili dlhy. Nakoľko odporca v 1. rade si svoje dlhy nesplácal, jeho
dlhy chodili na jej adresu, veľa dlhov za neho vyplatila, nemá už z čoho platiť ďalšie jeho dlhy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1. a 2. rade, návrhom zo dňa 24.07.2014,
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2008, Predžalobnými upomienkami zo

dňa 28.04.2009 č.l. 4 a 5, Oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 13.08.2009 č.l. 6 a 7, fotokópiami
podacích hárkov, vyjadrením odporkyne v 2. rade s prílohou, ako aj ostatným obsahom spisu, keď
pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v neprítomnosti
právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 630,22 eura s úrokom z omeškania

vo výške 10 % ročne zo sumy 630,22 eura od 05.03.2009 do zaplatenia.

Odporca v 1. rade pri výsluchu účastníka konania uviedol, že uzavrel zmluvu, ktorá je predmetom tohto
konania. Zo začiatku zmluvu splácal, nesplácal úver ďalej, pretože nemal prácu. V súčasnosti má pobyt
v Hlohovci, v čase uzavretia zmluvy mal pobyt Radošovce č. 336. On je ochotný dlh splácať, poberá
však iba sociálne dávky vo výške 60,- eur mesačne.

Odporkyňa v 2. rade pri výsluchu účastníka konania uviedla, že uzavrela zmluvu, ktorá je predmetom
tohto konania. Na zmluvu plnili zo spoločných peňazí, ale len krátko, a to z dôvodu, že nemali peniaze. V
čase uzavretia zmluvy mala pobyt Radošovce č. 336. Nepamätá si, že by jej bolo doručené oznámenie
o zosplatnení záväzku. Má trojčlennú rodinu, ktorá žije iba z jej výplaty. Tak ako sa vyjadrila v písomnom
vyjadrení, nemá z čoho dlh splácať. Súhlasí s tým, že na zmluvu plnili sumu 140,04 eura.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobvýpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej

účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 403 ods. 1 OBZ, premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej
rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v
pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia v 1.
a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 23.10.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,. na základe ktorej

navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 15.000,00 Sk (497,91 eura) za odplatu a úrok (poplatokza správu úveru) vo výške 8.205,00 Sk (272,36 eura). Odporcovia sa zaviazali zaplatiť uvedený úver
s príslušenstvom v 7 mesačných splátkach vo výške 3.315,00 Sk (110,04 eura), pričom prvá splátka
bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená v bode 1. Obchodných
podmienok a predstavovala 470,15 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy nebola v zmluve uvedená. Odporcovia zaplatili
navrhovateľovi z poskytnutého úveru sumu 140,04 eura. Predžalobnou výzvou zo dňa 28.04.2009
upozornil navrhovateľ odporcov, že ak nevykonajú bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní

právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nim uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k
úhradedlžnejsumyvstanovenomčasenedošlo,navrhovateľzaslalodporcomOznámenieozosplatnení
záväzku zo dňa 13.08.2009, v ktorom oboznámil odporcov s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 04.03.2009.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

nie je dôvodný.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona

č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžníci ako spotrebitelia nemali
možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných
obchodných podmienok. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcom v 1. a

2. rade spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporcovia v 1. a 2. rade vystupovali ako
spotrebitelia, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a
úver im bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §

100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa odporcovia premlčania dovolávali v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava

v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, čo v
spojení so skutočnosťou, že ide o procesné ustanovenie, znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súd) postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania.
Uvedené ustanovenie súdu ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky

premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného
nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Navrhovateľ využil svoje právo veriteľa a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 04.03.2009 (čo žiaden

z účastníkov nespochybnil), čo znamená že v tento deň sa stali splatnými aj splátky, ktoré sa mali stať
splatnými až po tomto dátume. Vychádzajúc z uvedeného dátumu, navrhovateľ si mohol uplatniť svoj
nárok na súde už dňa 05.03.2009, pričom dňa 05.03.2012 (pondelok) uplynula všeobecná trojročná
premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 28.07.2014, teda v čase, keď bol celý jeho
nárok zo zmluvy o úvere premlčaný. Súd pritom poukazuje na to, že aj v prípade, že by k okamžitému

zosplatneniu úveru neprišlo, z dôvodu uzavretia zmluvy dňa 23.10.2008, splatnosti 1. splátky 10. deň po
uzatvorení zmluvy, každej ďalšej splátky 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a počtu splátok
7, by posledná splátka úveru bola splatná v máji 2009, a teda nárok navrhovateľa by bol ku dňu podania
návrhu rovnako premlčaný.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na

premlčanie nároku voči spotrebiteľom ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z
dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa
premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí

premlčacejdobyajehozamietnutiavcelomrozsahuztohtodôvodu,súdďalejneskúmalopodstatnenosť
tohto uplatneného nároku navrhovateľa a rovnako neskúmal ani primeranosť poplatku za správu úveru,
neprijateľné zmluvné podmienky, ani splnenie náležitostí podľa zák.č. 258/2001 Z.z..

K poukazu navrhovateľa na skôr prebiehajúce rozhodcovské konanie a neskôr aj exekučné konanie súd
uvádza nasledovné. Hoci navrhovateľ k návrhu rozhodcovský rozsudok ani uznesenie exekučného súdu

nepriložil a zároveň v návrhu v spojení s týmito skutočnosťami nič netvrdí, ani od týchto skutočností nič
neodvodzuje, súdu je z úradnej činnosti známe, že v niektorých konaniach spája navrhovateľ s týmito
skutočnosťami ten právny záver, že po dobu trvania týchto konaní spočívala premlčacia doba v zmysle
§ 112 OZ. S týmto názorom sa však súd nestotožňuje z nasledovných dôvodov.

Súčasťou zmluvy o úvere je za obchodnými podmienkami zaradená tzv. rozhodcovská doložka, podľa

ktorej všetky spory, ktoré medzi účastníkmi zo zmluvy vzniknú, sa predložia na rozhodnutie jedinému
rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s.,
Bratislava. Uvedená rozhodcovská doložka, a to jednak s poukazom na výsledky exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Piešťany, ako aj s poukazom na ustálenú judikatúru, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán a v zjavnej miere znevýhodňuje postavenie spotrebiteľa oproti
postaveniu veriteľa, a teda je potrebné ju považovať za neplatnú.

Vzhľadom k tomu, že pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné aplikovať vždy ustanovenia, ktoré sú
výhodnejšie pre spotrebiteľa, súd v danom prípade na spočívanie premlčacej doby uplatnil ustanovenie
§-u 403 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého je spočívanie premlčacej doby možné iba v prípade začatia

rozhodcovského konania na základe platnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu,
že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je neplatná, nedošlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle
§ 403 ods. 1 OBZ. Avšak i v prípade aplikácie 112 OZ by nebolo možné dospieť k záveru o spočívaní
premlčacej doby, nakoľko v prípade podania návrhu na rozhodcovský súd (pri neplatnej rozhodcovskej
doložke), nemožno hovoriť o splnení podmienky, že by bol návrh podaný u „iného príslušného orgánu“,

keďže daný rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Podmienkou na spočívanie premlčacej
doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý
je na takéto rozhodnutie príslušný aj právomocný. Nakoľko rozhodcovský súd nemal, tak ako je vyššie
zdôvodnené, právomoc vec prejednať a rozhodnúť, má súd za to, že po dobu trvania rozhodcovského
konaniapremlčaciadobaplynulaanespočívala.Taktiežmásúdzato,žeanipodobutrvaniaexekučného

konania premlčacia doba nespočívala. Exekučné konanie sa môže začať, len ak povinný dobrovoľnev lehote mu stanovenej si nesplní to, čo mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia. V tomto prípade
rozhodcovské konanie nemalo prebiehať, pretože rozhodcovská doložka bola absolútne neplatná v
dôsledku jej rozporu so zákonom. Rozhodcovský titul bol tak neakceptovateľný ako exekučný titul,

pričom išlo o nulitné rozhodnutie a oprávnený nemal ani iniciovať exekučné konanie. Navrhovateľ začal
toto exekučné konanie, no vzhľadom k tomu, že ho začal bez riadneho exekučného titulu, súd má za
to, že je neprípustné, aby po dobu takto vedeného exekučného konania spočívala premlčacia doba.
Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k názoru, že v čase začatia konania už bolo právo
navrhovateľa na zaplatenie vyššie žalovanej sumy premlčané, a preto návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne

úspešným odporcom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo v konaní neuplatnili
a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.