Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8211208335.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky C. I.,

O.. B., L.. X.X.XXXX, J. J., A.. L. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, Dlhý rad č. 17, Bardejov, proti odporcovi G. I., L.. XX.X.XXXX, P. J. J., A.. L. XXX/XX, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B.
I., L.. XX.X.XXXX S. C.. G. I., L.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bardejove takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo C. I. O.. B., L.. X.X.XXXX S. G. I., L.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Bardejov vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX

r o z v á d z a .

Maloleté deti B. I., L.. XX.X.XXXX S. G. I., L.. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude v bežných veciach aj zastupovať a spravovať ich majetok.

Otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. sumou 70,- eur mesačne a maloletého G. sumou 60,--
eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Otec maloletých detí je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi B. a G. v párnom týždni v pondelok od
16.00 hod do 19.00 hod; v stredu od 16.00 hod do 19.00 hod.; počas víkendu párneho týždňa v dobe
od 16.00 hod v piatok do 19.00 hod v nedeľu

- v nepárnom týždni v utorok od 16.00 hod do 19. 00 hod ; vo štvrtok od 16.00 hod do 7.30 hod v piatok /
s prenocovaním/ , deti v piatok nepárneho týždňa odprevádza do školy otec maloletých detí.

Styk otca s maloletými deťmi v období letných prázdnin, jarných prázdnin, vianočných sviatkov a
veľkonočných sviatkov na žiadosť oboch rodičov maloletých detí neupravuje. V týchto obdobiach úprava
styku otca s deťmi sa ponecháva na dohodu rodičov.

Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť.

Otec je povinný deti v určenom čase prevziať a odovzdať matke detí v mieste bydliska detí.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 8.12.2011 domáhala,
aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a na čas po rozvode aby upravil výkon rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom B. S. G., ktoré sa im narodili v manželstve. V návrhu na začatie konania
a aj počas celého konania navrhovala, aby maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do jej osobnej
starostlivosti s tým, že ich bude v bežných veciach aj zastupovať a spravovať ich majetok a odporca
aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. sumou 100.- eur mesačne a maloletého G. sumou
70.- eur mesačne. Navrhovala upraviť styk otca s maloletými deťmi.

Svoj návrh odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzatvárali z lásky, poznali sa od roku 2000,
spoznali sa na pracovisku, kde pracovala. Od októbra 2001 už pred uzavretím manželstva bývali spolu
v garsónke, ktorú mala vo vlastníctve. Manželstvo podľa nej bolo dobré do roku 2010, narodili sa im
dve zdravé deti. Všimla si, že sa začal odporca ku nej inač správať, odcudzoval sa jej, bol nervózny,
nerozumel jej, mali problémy pre nedostatok finančných prostriedkov, boli z toho v strese. Uznala, že

zrejme sa odporcovi nevenovala toľko, koľko by si predstavoval. Už v marci 2011 zistila, že má priateľku.
V máji 2011 sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V čase podania návrhu na začatie konania
zvažovala ešte možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, ale tvrdila, že by to muselo byť nielen kvôli
deťom, ale aj kvôli nej, aby sa odporca vrátil do spoločnej domácnosti.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu taktiež navrhoval manželstvo účastníkov rozviesť. Nesúhlasil
ale s návrhom matky, pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode, najprv navrhoval, aby maloleté deti boli zverené do striedavej starostlivosti
rodičov s jednotýždňovým intervalom pobytu u jedného z rodičov a súd aby výživné rodičom
neurčoval. Tvrdil, že odišiel zo spoločnej domácnosti, že nadviazal mimomanželský vzťah, v ktorom

chce naďalej pokračovať. Za príčinu rozvratu v manželstve však neoznačil mimomanželský vzťah.
K nadviazaniu mimomanželského vzťahu uviedol, že išlo o dôsledok nefungujúceho manželstva a
konfliktnosti manželky. Kvôli deťom ale nechcel odísť zo spoločnej domácnosti. Napokon to považoval
za najvhodnejšie riešenie. Návrh na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti odôvodňoval
tým, že

má s deťmi veľmi dobrý vzťah, rozumie si s nimi, má obavy, že by mu navrhovateľka mohla brániť v styku
s deťmi pod rôznymi zámienkami. Tvrdil, že v minulosti sa to už stalo, tvrdil, že má vytvorené podmienky
k tomu, aby mohol deti mať v striedavej starostlivosti, že bývajú s priateľkou v trojizbovom byte, aj s
dcérou priateľky, ale môže vytvoriť deťom dobré podmienky. Deti by naďalej chodili do tej istej školy a
škôlky ako doposiaľ. Tvrdil, že o deti sa približne stará 15 dni v mesiaci a to cez víkendy a v dňoch,

keď navrhovateľka má pracovnú zmenu, že si deti berie do bytu, v ktorom býva spoločne s priateľkou, s
ktorou majú deti dobrý vzťah a ich pobyt v byte je bezproblémový. V prípade, ak by boli deti zverené do
osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 170.-
eur mesačne na obe spolu s odôvodnením, že zo svojho príjmu nebude schopný prispievať na výživu
detí viac než 70.- eur mesačne na obe deti spolu. Tvrdil, že sa dá predpokladať, že jeho priemerný

zárobok poklesne, pretože nebude poberať daňový bonus a jeho predpokladaný príjem možno očakávať
vo výške 436.- eur mesačne.

Na pojednávaní obaja účastníci navrhovali manželstvo rozviesť.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom
sobášneho listu účastníkov, s obsahom rodných listov maloletých detí, šetrením pomerov na mieste
samom u oboch rodičov maloletých detí a to opakovaným šetrením pomerov na mieste samom,
nariadením znaleckého dokazovania, vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej
psychológie, výsluchom znalkyne, svedkov, oboznámením sa s obsahom správy z mediácie od

Občianskeho združenia Návrat a šetrením pomerov v škole, v ktorej si deti účastníkov plnia povinnosti
povinnej školskej dochádzky, zisťovaním názoru mal. B. jej osobným výsluchom súdom v prítomnosti
kolízneho opatrovníka maloletých detí a psychológa ÚPSVaR v Bardejove, s obsahom správ o príjmoch
rodičov a zistil tento skutkový stav:Účastníci manželstvo uzavreli XX.X.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo. V manželstve sa im narodili
dve deti, maloletá B., L.. XX.X.XXXX a maloletý G., L.. XX.X.XXXX. Účastníci žili spolu v jednej
domácnosti už pred uzavretím manželstva. Podľa tvrdenia účastníkov manželstvo uzatvárali na základe

vzájomnej citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva sa presťahovali do bytu, ktorý im darovali rodičia
odporcu. Ide o byt, ktorý bol dedičstvom po starej matke odporcu. Z výpovedí účastníkov vyplýva,
že odkedy odporca opustil spoločnú domácnosť, teda od mája 2011, účastníci spolužitie neobnovili,
odporca naďalej žije s priateľkou v spoločnej domácnosti. Odporca znova na pojednávaní uviedol, že
chce žiť naďalej s priateľkou v spoločnej domácnosti, nechce na tom nič meniť a ani v prípade, ak by

došlo k ukončeniu tohto vzťahu, tak neprichádza do úvahy, aby spolužitie s navrhovateľkou obnovil.
Tvrdil, že od začiatku spolužitia s navrhovateľkou mali nejaké povahové nezhody, ktoré sa snažili riešiť,
ale postupom času sa začali odcudzovať a manželstvo prestalo byť funkčným vo vzťahu medzi nimi
ako manželmi. Aj keď naďalej spolu zabezpečovali starostlivosť o deti, mali jednotnú výchovu, nikdy
si nemyslel, že by sa mohla vyskytnúť taká situácia, že by bol manželke neverný, ale stalo sa. Tvrdil,
že to bol dôsledok vzájomného odcudzenia manželov a nedokázali by už spolu žiť v harmonickom

partnerskom vzťahu. Podľa vyjadrenia oboch účastníkov neprichádza už do úvahy obnovenie spolužitia.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov od mája 2011, kedy odporca sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, neplní si svoje funkcie. Účastníci teda už skoro 4 roky nežijú spolu,

nevedú spoločnú domácnosť. Po celý ten čas odporca žije s inou ženou a nechce na tom nič meniť,
chce aby tento vzťah naďalej pokračoval. Nie je už preto predpoklad, aby účastníci spolužitie obnovili a
aby dokázali žiť spolu v harmonickom zväzku a aby spolu vytvárali zdravé rodinné prostredie, vhodné
pre výchovu maloletých detí. Aj keď všeobecne je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v úplnej
rodine v prípade účastníkov nie je predpoklad, aby boli schopní spolužitie obnoviť a vytvoriť deťom spolu

zdravé rodinné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinnosti
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovanío zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné
informovanie o vlastnom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

môže sa práva na pravidelné informovanie o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 1 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods.1,súdupravístykrodičovsmaloletýmdieťaťomvrozhodnutíorozvode,toneplatí,akrodičiaúpravu
styku žiadajú neupraviť.

Rodičia dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom

a o úprave styku pred rozhodnutím o rozvode manželstva neuzavreli. Rodičov bola poskytnutá lehota
na využitie možnosti dospieť k uzavretiu dohody o výkonne rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom cestou mediácie, čo rodičia aj využili ale k uzavretiu dohody nedošlo. Podľa vyjadrenia rodičov
pomohlo im to pri vzájomnej komunikácii týkajúcej sa detí, ktorá sa stala menej konfliktná.

Matka maloletých detí naďalej v priebehu celého konania navrhovala aby maloleté deti boli zverené
do jej osobnej starostlivosti s tým, že v bežných veciach ich bude zatupovať a spravovať ich majetok .
Poukazovala na to, že aktuálne sú deti v jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletými deťmi prebieha
tak, že sú u otca v jeho domácnosti každý druhý víkend od piatku do nedele a dvakrát v priebehu týždňa
v popoludňajších hodinách striedavo v dňoch, jeden týždeň, v utorok a štvrtok a ďalší týždeň v pondelok

a v stredu v priebehu týždňa bez prespatia u otca a tvrdila, že takýto režim stretávania sa s otcom
deťom vyhovuje a nechcú na tom nič meniť. Na pobyte detí u otca počas sviatkov a prázdnin sa vždy
vedia s otcom dohodnúť. Navrhovala preto, aby styk otca s maloletými deťmi bol upravený tak že je
oprávnený sa s deťmi stýkať s maloletými deťmi v párnom týždni v utorok od 16.00 hod do 19.00 hod
a vo štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod; v nepárny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod a v

stredu od 16.00 hod do 19.00 hod a každý nepárny víkend a to od 16.00 hod v piatok do 19.00 hod v
nedeľu. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi počas veľkonočných a vianočných sviatkov,
jarných prázdnin , letných prázdnin tu žiadali styk neupravovať a ponechať to na mimosúdnu dohodu
rodičov, vzhľadom na to, že úprava styku otca s deťmi počas týchto období by obmedzovala rodičov, v
možnosti uzavrieť pre tieto obdobia dohodu, ktorá je pre tieto obdobia pre rodičov výhodnejšia a dokážu

sa dohodnúť na tok, ktorý z rodičov akú časť sviatkov a prázdnin strávi. Vedia tak zohľadniť a prispôsobiť
čas styku otca s deťmi s ich pracovnými povinnosťami. Navrhovala aby otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletých detí a to na maloletú B. sumou v rozpätí od 80,-- až 100,-- eur mesačne a mal.
G. sumou 70,-- eur mesačne.

Otecmaloletýchdetívpísomnomvyjadreníknávrhunazačatiekonania aajvpriebehuďalšiehokonania
najprv navrhoval maloleté deti zveriť do striedavej starostlivosti rodičov a výživné rodičom neurčovať.
Navrhoval striedavú starostlivosť v týždňových intervaloch prípadne podľa niektorej z dvoch alternatív,
ktoré v priebehu konania súdu predložil, z ktorých jedna alternatíva upravovala striedavú starostlivosť
v týždňových intervaloch a ďalšia, podľa tvrdenia otca je prispôsobená v podstate práci navrhovateľky,

ktorá vykonáva prácu aj v nočných službách.

Návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov odôvodňoval tým, že striedavú osobnú
starostlivosť považuje za osobnú starostlivosť, ktorá je v záujme maloletých detí. Tvrdil, že maloleté deti
sa na stretnutia s ním tešia. Dobre sa adaptovali na prostredie, v ktorom býva a žije, aj na vzťahy v

novom prostredí. Striedavú starostlivosť považuje za najvhodnejšie riešenie vzhľadom aj na udržiavanie
naďalej rovnakého aj citového vzťahu detí k rodičom. Ak matka preferuje zverenie detí do jej osobnej
starostlivosti, domnieva sa, že uprednostňuje svoj záujem pred záujmom maloletých detí.

Matka naďalej trvala na zverení detí do jej osobnej starostlivosti, nesúhlasila so zverením detí do

striedavej starostlivosti, pretože si myslí, že to nie je v záujme maloletých detí. Je toho názoru, že deti
musia mať pocit domova, bezpečia a istoty. Nechce, aby deti chodili s kufríkom od jedného z rodičov k
druhému z rodičov. Nemá v práci pravidelné služby a to znamená, že dopredu sa nedá predpokladať,
v ktorom čase bude mať službu mimo pevne stanoveného pracovného času u svojho zamestnávateľa.Na poslednom pojednávaní otec detí súhlasil s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivostimatky. Pokiaľideoúpravustykuotcasdeťmi,taknavrhoval,abydetipovíkendestrávenom

u neho, teda, aby s rodičmi trávili každý druhý víkend alebo s otcom trávili každý druhý víkend, aby
po víkende, ktorý strávia u otca v týždni, ktorý nasleduje boli u otca ešte v utorok po škole do 19.30
hod., vo štvrtok po škole s prenocovaním u otca do piatka, do 7.20 hod., kedy idú do školy a v ďalšom
týždni po víkende u matky, aby boli deti u ňho v pondelok, po škole do 19.30 hod. a v stredu po škole
s prenocovaním do štvrtka, do 7.20 hod., kedy idú deti do školy.

Pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie podmienok pre pobyt detí v jeho domácom prostredí, uvádzal, že
s priateľkou bývajú stále v trojizbovom byte, dcéra jeho priateľky už s nimi nežije v jednej domácnosti,
deti už tak majú samostatnú izbu v jeho domácnosti, zariadenú spôsobom zodpovedajúcim veku a
potrebám maloletých detí. Taktiež poukazoval na to, že deti v jeho domácnosti už prespávajú počas
každého druhého víkendu, keď sú v jeho domácnosti od piatku do nedele, nevidí preto dôvod pre ktorý

by deti nemohli v jeho domácnosti prespať aj jednu noc v priebehu týždňa. Ak sú deti v priebehu týždňa
s ním v jeho domácnosti len po tom čo prídu zo školy a sú u neho do 19.00 hod, pričom sa u neho
pripravujú aj do školy, zostáva im málo času na seba. Je to všetko príliš uponáhľané, preto navrhuje aby
deti aj v priebehu týždňa jednu noc spali u neho a ráno by ich odprevadil do školy. Vie si to v práci zariadiť
tak, aby ich ráno mohol ešte odprevadiť do školy. Ak by deti prespali aj jednu noc v priebehu týždňa u

neho, že zo školy by prišli rovno k nemu a na druhý deň by ich ráno odprevadil do školy, eliminoval by
sa tak priestor pre konflikty medzi rodičmi pri odovzdávaní detí, ktorých sú deti svedkami.

Navrhoval, aby na výživu maloletých detí bol zaviazaný prispievať sumou po 50,-- eur mesačne na
každé z nich. Tvrdil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach aby prispieval na výživu maloletých

detí vyššími sumami popri krytí potrieb maloletých detí počas pobytu detí u neho v jeho domácnosti.

Kolízny opatrovník navrhoval na poslednom pojednávaní zveriť maloleté deti na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletými deťmi tak ako to prebieha v súčasnosti,
teda počas každého druhého víkendu od piatku do nedele a v priebehu týždňa v dňoch ako to prebieha

teraz v popoludňajších hodinách bez prespatia u otca
v priebehu týždňa. Vychádzal aj z vyjadrenia maloletej B., že jej to vyhovuje tak ako to prebieha teraz
a nechce na tom nič meniť. Podľa kolízneho opatrovníka dieťa potrebuje pred spánkom určitý čas na
skľudnenie, potrebuje si pripraviť veci do školy, a u maloletej B. v prípade, ak by v priebehu školského
roku aj v priebehu týždňa prespávala u otca by dochádzalo k zbytočnému stresu, či má k dispozícii

všetky veci, ktoré potrebuje na druhý deň do školy.

Podľa správy kolízneho opatrovníka, ktorý šetril pomery na mieste samom ešte pred prvým
pojednávaním v tejto veci, aj opakovane v priebehu konania maloleté deti majú k rodičom silný pozitívny
vzťah, je založený na silnej citovej väzbe. Odchod otca z domácnosti podľa tvrdení matky deti veľmi

poznačil. Chýbal im v domácnosti, chceli byť v jeho prítomnosti a dožadovali sa jeho prítomnosti.
Neprítomnosť otca v domácnosti matka mala vysvetliť deťom tak, že si našiel inú ženu, ktorú má radšej
ako ju, ale že jeho vzťah k ním sa nezmenil, že ich má aj tak veľmi rád, ako keď žili v spoločnej
domácnosti.Vysvetlilaim,žepriateľkuotcamôžumaťradi,môžussňouvytvoriťpriaznivývzťah,pretože
ju má rád aj ich otec a ona im to nebude zazlievať, bude to akceptovať. Nechce brániť otcovi v stretávaní

sa s deťmi a chce, aby čo najčastejšie sa stretávali a neovplyvňuje negatívne deti voči otcovi. Matka
nemá výhrady k výchove detí zo strany otca, ich výchova bola vždy jednotná a nebadá po príchode
detí od otca výrazné zmeny v ich správaní. O priateľke otca nerozprávali, rozprávali o spoločných
aktivitách, ktoré s otcom zrealizovali počas stretnutia. Matke sa nepáčilo, že otec riešil svoje problémy
pred maloletými deťmi, najmä v čase, keď ich jej odovzdával a ona potom reagovala na jeho výčitky.

K pomerom otca kolízny opatrovník v tom čase zistil, že býva v trojizbovom byte s priateľkou a jej
šestnásťročnou dcérou. Maloleté deti v tom čase počas osobného stretnutia s otcom spali na manželskej
posteli v spálni. Otec spal s nimi v jednej izbe na ďalšej válende, priateľka v tom čase spala so svojou
dcérou v jej izbe, spia na samostatných válendách. Zmluva o podnájme je uzavretá na dobu jedného

roka, ktorá sa predlžuje každý rok. Otec sa vyjadril, že v prípade striedavej starostlivosti by prenechal
spálňu deťom, prerobil by ju na detskú izbu a nakúpil by im postupne oblečenie a iné základné potreby.
Otec, podľa správy kolízneho opatrovníka zazlieval matke, že riešila jeho mimomanželský vzťah pred
deťmi, čo malo mať nepriaznivý vplyv na psychiku detí, ale s odstupom času sa jej správanie zmenilo.Hádky a výčitky pred maloletými deťmi sú z jej strany zriedkavejšie. Otec si uvedomoval, že deti by
boli najradšej, keby boli s oboma rodičmi, ale že to nie je možné. Vysvetlil dôvod svojej neprítomnosti v
domácnostiarozchodusmatkou,pretožedcérasimyslela,žeživotrodičovvoddelenýchdomácnostiach

zapríčinila ona. Po odchode zo spoločnej domácnosti chodil k deťom do domácnosti, zabezpečoval
starostlivosť o deti počas matkiných služieb, aj keď mala nočnú službu, prespával v ich byte, avšak zistil,
že to nemá dobrý vplyv na maloleté deti. Dcéra sa v noci budila, pretože deti očakávali, že sa vráti do
domácnosti, preto začal si deti brávať k sebe každý druhý víkend v mesiaci od 17.30 v sobotu do 17.00
v nedeľu a brával si ich dvakrát v týždni v popoludňajších hodinách a v týždni boli uňho v popoludňajších

hodinách. Vzťah detí s priateľkou hodnotil ako veľmi dobrý vzťah, priateľka vie pozitívne pôsobiť na
deti. Ide o vzťah prirodzený, vie ich zaujať, vymýšľa pre ne rôzne aktivity. Kolízny opatrovník zisťoval
názor maloletých detí, rozprával sa o striedavej starostlivosti aj s priateľkou otca detí. Podľa vyjadrenia
kolízneho opatrovníka priateľka so striedavou starostlivosťou súhlasila, vadilo jej, že stretávania sa otca
s deťmi nemajú pravidelnosť, určitú periodicitu. Jej šestnásťročná dcéra vzhľadom na veľký vekový
rozdiel nemá s deťmi spoločné záujmy, má svoju izbu, súkromie a nemá výhrady k tomu, že do bytu

sa nasťahujú dve maloleté deti. Na oddelení starostlivosti o rodinu a deti bol vykonaný aj pohovor s
maloletou B. v neprítomnosti rodičov, maloletá vedela o tom, že sa vedie konanie o rozvod manželstva
a konanie o striedavej starostlivosti. Z rozhovoru s maloletou bolo zrejmé, že má obidvoch rodičov veľmi
rada, nechce ublížiť ani jednému z nich. Najradšej by bola, keby zostali žiť spolu v jednej domácnosti
a zabezpečovali by starostlivosť o ňu a o jej brata spoločne. Vyhla sa odpovedi na ďalšiu starostlivosť

o ňu s odôvodnením, že je to pre ňu veľmi ťažké rozhodnutie a nechcela o tom rozhodovať ona, že to
ponechá na rozhodnutie súdu. Takéto pomery kolíznym opatrovníkom vyplývajú z jeho správy podanej
ešte pred vykonaním znaleckého dokazovania.

Otec maloletých detí k názoru maloletej B. vyjadrenému pred kolíznym opatrovníkom uvádzal, že podľa

neho nevystihujú celkom skutočnosť, že má taký pocit, že dieťa cíti, že mama preferuje zverenie detí do
jej starostlivosti a že pokiaľ ide o kolízneho opatrovníka, že maloletá nadobudla taký pocit, že nemala
možnosť sa tam v celom rozsahu vyjadriť k tomu, tvrdil, že dcéra sa zdržovala dva týždne u jeho tety,
spontánne sama sa vyjadrovala k ďalšej osobnej starostlivosti v prípade rozvodu manželstva rodičov
a že by chcela viac času tráviť s ním a že hovorila tiež, že nemá výhrady voči striedavej starostlivosti.

Tvrdil, že dcéra vie, že čo znamená striedavá starostlivosť, že jej to vysvetľoval, že by rovnaký čas boli
deti s mamou a s otcom, že obaja ich majú rovnako radi a že mu hovorila, že je to skôr problém mamy,
striedavá starostlivosť, ako jej, ak správne interpretuje to, čo mu hovorila.

Za účelom zisťovania záujmu, či striedavá starostlivosť je v záujme maloletých detí v súlade s

ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej
psychológie PhDr. L. N.. Znalkyňa mala sa vyjadriť k povahovým a osobnostným vlastnostiam rodičov
maloletých detí, ku vzťahu maloletých detí k rodičom, či deti nie sú negatívne ovplyvňované voči
druhému rodičovi, prípadne aký vzťah k druhému z rodičov je u dieťaťa pestovaný, aké sú výchovné
predpoklady u rodičov maloletých detí, aký je vzťah maloletých detí k priateľke otca, s ktorou otec

žije v spoločnej domácnosti a k jej dcére. V záujme deti zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. V prípade, ak by striedavá starostlivosť nebola v záujme maloletých detí, aby sa vyjadrila,
ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre zabezpečovanie výchovy maloletých detí, aká forma a
aký rozsah styku by bol najvhodnejší s rodičom, ktorému by neboli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti. Zároveň znalkyňa bola požiadaná, aby zistila názory detí na túto vec, ktorá sa ich týka,

na zabezpečovanie osobnej starostlivosti zo strany rodičov v prípade rozvodu ich manželstva a aby sa
vyjadrila s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť detí, či sú schopní vyjadriť na túto vec svoj názor
a do akej miery má súd na tento ich názor prihliadať.

Podľa záverov znalkyne znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 5.2.2013 ani u jedného z rodičov

neboli zistené známky patológie osobnosti. V osobnosti matky, štruktúre povahových vlastností aktuálne
dominuje zvýšená anksieta (úzkosť) a iratibilita -vyvediteľnosť z miery, sebaobvinenie a depresívne
ladenie, ktoré je možno zaradiť bližšie k prejavom smútku zo strany rodiny pri zníženej pružnosti
vytvárať nový model života, striedanie nálad so známkou ťažšieho vyrovnávania sa so stratou na báze
celkového tangenického temperamentu, preto i prejavy sú navonok dynamickejšie. Pri orientovaní na

praktické zvládanie situácie je predpoklad, že sa emočne stabilizuje. V štruktúre otca dominujú vlastnosti
uzavretosť a rezervovanosť, akcentovaná je nižšia pružnosť v trvaní na
svojich postojoch, čo môže znižovať jeho schopnosť empatie a vnímania zmeny. Vôľové vlastnosti sú
rozvinuté viac v smere želaných aktivít. Obe deti majú pozitívny emočný vzťah k obom rodičom a eštestálesiželalinávratkpôvodnémurodinnémuživotusobomarodičmi.Postupnesaprispôsobujú.Napriek
tomu uprednostňujú stabilitu svojho prostredia, v ktorom bývajú s matkou. Napriek ťažšiemu zvládaniu
rozchodu zo strany matky majú obe deti k nej jednoznačne pozitívny emočný vzťah. Z hodnotenia

vzťahu k otcovi sa premietali podvedome, nie matkou vsugerované obvinenia, za to, že ich „opustil“, čo
sa prejavuje niekedy ambivalentnými postojmi a zvýšenou kritičnosťou k jeho osobe. Napriek tomu je
vnímaný ako významná referenčná osoba v ich živote. Obe deti k nemu pociťujú prevažne pozitívne city,
oceňujú hravé aktivity, výraznejšie u G.. Cítia sa v jeho blízkosti dobre, rozšírenie blízkych rodinných
vzťahov o „nové osoby“, o svoju partnerku a jej dcéru sťažuje ich adaptáciu na nové podmienky ich

života bez každodenného kontaktu s otcom.

Matka je svojim okolím i deťmi vnímaná ako starostlivá, citlivo vníma potreby detí, mrzí ju nedostatok
času, aby sa im mohla viac venovať v ich voľnočasových aktivitách. Otec z hľadiska výchovného
pôsobenia zdieľa matkine postoje - i predtým sa v postojoch výchovných nerozchádzali. Vhodne dopĺňa
matku vzhľadom k tomu, že má deti viac vo voľnom čase, než v bežnej starostlivosti. Z hľadiska

rodiny, nie osobnej morálky možno podľa znalkyne hovoriť u otca o problematickom postoji, otec
v tomto smere neprejavil dostatok osobnej vôle problémy riešiť. Obe deti podvedome vnímajú, že
priateľka otca je príčinou zmeny ich situácie, zároveň ju však vnímajú situačne, cez otcov pozitívny
vzťah k nej. Ich vzťah znalkyňa hodnotila ako „neutrálny“, aktuálne v čase znaleckého dokazovania
skôr negatívny, v priamom verbálnom hodnotení jej osoby sú značne zdržanlivé. Dcéru priateľky otca

nevnímajú ako výraznú osobu v ich živote, do jej „sveta“ nevstupujú a ona tiež nejaví o nich záujem.
Posudzujúc podľa kvality vzťahu detí k obom rodičom. Zohľadňujúc i vhodné materiálne podmienky,
striedavá starostlivosť, podľa znalkyne, by prichádzala do úvahy ako vhodný inštitút. Napriek tomu však,
aktuálne v čase podávania znaleckého posudku striedavú starostlivosť neodporúčala s odôvodnením,
že nutnou podmienkou bezproblémového striedania v prostredí je maximálna možná komunikácia

rodičov navzájom a dostatočný emočný odstup od prežívania rozpadu manželstva, čo minimálne zo
strany jedného z rodičov nie je. Nielen matka ale ani otec ešte v novom vzťahu nie je dostatočne
stabilizovaný a možno očakávať tiež nejaké zmeny v konštelácii jeho novej rodiny. Dva i keď nie príliš
odlišné výchovné modely/ u otca a matky / pri striedavej starostlivosti môžu pôsobiť u detí, ktoré sú vo
veku utvárania noriem a pravidiel toho, čo je správne a čo nie - veľmi zmätočne, pokiaľ rodičia navzájom

nekonzultujú spoločné názory a konkrétne výchovné opatrenia. Je preto vhodné, aby toto smerovanie
bolo jednoznačné s väčším dôrazom na jedno z prostredí. Nízky vek maloletého G., dieťa toho veku
ešte potrebuje mať častejší kontakt s matkou, emočne sýtenú výchovu, na kvalite jeho vzťahu k matke
sa zakladá miera pocitu bezpečia, istoty a lásky, i formovanie partnerskych vzťahov k druhému pohlaviu
do budúcna. Identifikácia s pohlavím je rovnako pre život významná, nastupuje však ako nadstavba na

primárny pocit bezpečia. Znalkyňa navrhovala v písomne vypracovanom znaleckom posudku ponechať
deti v starostlivosti matky, ktorá predstavuje pre nich stabilitu, nemennosť, emočné pripútanie a väzbu.
Vzhľadom k problémovej komunikácii medzi rodičmi je potrebné stanoviť presný rozsah styku a termíny,
i keď vhodné by bolo ponechať u maloletého G. podľa jeho individuálnej potreby. Pokiaľ ide o kontakt
s otcom, navrhovala každý párny, resp. nepárny víkend a pomedzi víkendy v danom týždni, utorok až

streda. V utorok od 16.00 hod. vyzdvihnúť zo školy, prenocovať u otca, plus príprava do školy na druhý
deň a v stredu odviezť do školy. Po škole si detí vyzdvihne matka.
U maloletej B. podľa názoru znalkyne v čase vypracovania písomného znaleckého posudku u B., bránilo
objektívnemu posudzovaniu situácie zvýšená anxieta, celkovo slabšia odolnosť k zmenám a pomalšie
adaptovanie sa na zmenu, ktorú prijíma iba veľmi pozvoľna. V priebehu jedného, dvoch rokov, keď sa

situácia stabilizuje, prekoná obavy zo zmeny a objektívnejšie zhodnotí situáciu. B. má silne vyvinutú
potrebu „chrániť matku“. G. je emočne viazaný na sestru. Jeho rozhodnutia sú preto viazané na jej
súhlas a nie je možné ich považovať za objektívne jeho hodnotenia a vnímania vzťahu sú značne
poznačené aktuálne prežívanými situáciami.

K zisťovaniu názoru maloletých detí znalkyňa uviedla, že z hľadiska fyzickej zrelosti možno o danej
problematike hovoriť s oboma deťmi na úrovni, primeranej ich veku. Ich vyjadrenia sú však viac menej
ovplyvnené nepríjemnosťou zmeny zabehaného životného rytmu, vystavovaním situáciám nezhody
oboch rodičov, na čo predtým neboli zvyknuté, vystavovanie oficiálnym vyjadreniam prináša preto riziko,
že ich výpovede nebudú autentické. Podľa názoru znalkyne v čase podávania písomného znaleckého

posudku ani jedno z detí nedosahovalo taký vývin kognitívnych funkcií a najmä osobnostnú zrelosť, aby
vedelo objektívne posúdiť danú situáciu. Sú schopné posudzovať situačne, podľa aktuálne prežívaných
situácii.K námietkam odporcu voči znaleckému posudku znalkyňa dňa 22.9.2013 uvádzala, že k úprave styku
otca s maloletými deťmi zotrváva na svojom pôvodnom návrhu, pokiaľ ide o úpravu styku otca s
maloletými deťmi. Takže otec má v mesiaci dvakrát plný víkend a dvakrát prípravu do školy a nocovanie,

utorok, streda, čo považuje za dostatočné. Nevylučuje častejší kontakt, ak sa rodičia dohodnú. Časté
delenie deti je pre detí pre ich orientáciu v prípravách pomerne náročné. Vo svojej výpovede na
pojednávaní dňa 5.3.2014 znalkyňa považovala za optimálne riešenie zverenie detí do osobnej
starostlivosti matky a pokiaľ ide o stretávanie sa detí s otcom, aby boli víkendové pobyty otca každý
druhý víkend a medzi víkendami každý druhý týždeň, jedna noc u otca v priebehu týždňa a to už by

rodičia si mali dohodnúť, že v ktorom čase by to bolo, teda už na nich by záležalo, či to bude z utorka
zo štvrtok alebo zo štvrtku na piatok alebo z pondelka na utorok. Je možné, ak by sa to osvedčilo, že by
tá jedna noc v týždni, keď cez víkend nie sú deti u otca, by nestačila deťom, potom by sa mohol predĺžiť
pobyt na dve noci v týždni, ale aby to striedanie bolo nie tak rozkúskované, ako je to teraz, aby to nebolo
tak členené, ako je to teraz. K námietkam matky, že maloletá odmieta zostať cez noc, cez týždeň u
otca, znalkyňa uviedla, že nie je známy dôvod, prečo to tak je a že súd by sa mal zaoberať tým, prečo

to tak je a ak to tak v skutočnosti tak je. Myslí si, že ak maloletá B. nemá problém zostať u otca cez
víkendy, nemá problém zostať u neho na noc, aj viac nocí v kuse počas prázdnin, počas vianočných
sviatkov, takže, ak by odmietala tráviť noc v priebehu týždňa s otcom, je potrebné zistiť dôvod, prečo
to tak je, či je tu nejaký objektívny dôvod, že chce byť napr. s kamarátkami, že má iný záujem alebo či
sa len snaží vyhovieť niektorému z rodičov.

V priebehu konania kolízny opatrovník opakovane šetril pomery u rodičov maloletých detí, aj pokiaľ ide
o vzťah detí k rodičom, a rodičov k deťom a podľa obsahu poslednej správy zo šetrenia pomerov zo
dňa 20.2.2015 nedošlo k zmene bytových podmienok na strane rodičov maloletých detí. Matka s deťmi
býva v 2-izbovom byte, ktorý je kompletne zariadený, dodržiavanie na požadovanej hygienickej úrovni.

Otec sa stretáva s deťmi podľa harmonogramu a detí sa s ním stretávajú každý párny týždeň v utorok
od 16.00 hod. do 19.00 hod., v štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., nepárny týždeň v pondelok
v čase od
16.00 hod. do 19.00 hod., a v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a od piatku od 16.00 hod. do nedele
do 19.00 hod. Otec detí vyzdvihne detí zo školy alebo z bytu a privezie ich v stanovenom čase domov

v týchto dňoch. V domácnosti sa deti pripravujú na vyučovanie. Matka doma ešte skontroluje, či im do
školyničnechýba.Niejeproblémvstretávanísaotcasdeťmipočasprázdnin,vianočných,veľkonočných
sviatkov, polovicu z týchto prázdnin a sviatkov trávi každý jeden s rodičov s deťmi, a maloleté deti k
tomu nemajú výhrady. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, matka odmieta stanoviska otca, žeby
deti boli ovplyvňované ňou voči nemu. Problém matka vidí v negatívnom vzťahu detí k jeho priateľke.

Detí majú radosť, ak sa stretnutia s otcom vykonávajú v domácnosti jeho rodičov a že odmietajú zostať
v domácnosti otca len s jeho priateľkou. Vianočné, veľkonočné sviatky detí trávia s otcom, v domácnosti
jeho rodičov, priateľka otca do domácnosti jeho rodičov nechodí. Netrávi s nimi čas. Netrávila s nimi
ani letnú dovolenku, ktorú deti s otcom trávili v Lúčkach. Deti majú pozitívny vzťah k starým rodičom.
Matka hodnotí vzťah medzi deťmi a otcom pozitívne. Otec sa im venuje počas osobného kontaktu s nimi.

Informuje sa o skutočnostiach, týkajúcich sa detí, detí ho majú radi, chcú sa s nim stretávať, ale podľa
vyjadrenia matky odmietajú u ňho spať počas školského týždňa. Deťom nebráni v kontakte s otcom,
ani neovplyvňuje ich voči otcovi. Ak odmietajú prespať v domácnosti otca v priebehu školského týždňa,
tak odmietavý postoj akceptuje. Otec na výživu detí aktuálne prispieva po 35,- € mesačne, finančne
a podieľa sa na zabezpečovaní niektorých potrieb detí, okrem výživného, ktoré platí k rukám matky

maloletých detí. Vychádzajúc z vyjadrenia otca maloletých detí, kolízny opatrovník uvádzal, že otec trvá
na tom, aby maloleté detí jedenkrát v týždni spali v jeho domácnosti, pretože tým, že maloletý G. chodí
na hokejový tréning, veľa času trávia spolu v športovej hale a na osobné kontakty, rozprávania sa, čo sa
udialo v priebehu dňa je veľmi málo času. Všetko je veľmi uponáhľané, v strese. Predstavuje si to tak,
že maloleté deti budú prespávať u ňho a ráno by ich odviezol do školy. Nevidí v tom problém, pretože v

priebehu roka už spali deti v jeho domácnosti, aj počas školského týždňa a tvrdil, že nemá vedomosť o
tom, že maloletá B. mu opakovane povedala, že nechce spať u neho, v jeho domácnosti. Povedal, že
zo správania maloletého G. vie, že by uvítal, ak by ho odviezol ráno do školy a poukazoval mu triedu,
v ktorej sa učí. Nezbadal, aby mali negatívny vzťah k jeho priateľke. Detí sú v pohode, maloletá B. s
ňou bola na lyžovačke. Štedrý deň netrávili spolu, lebo priateľkina dcéra chce byť so svojimi starými

rodičmi. Pomoc pri zabezpečovaní starostlivosti o deti poskytujú starí rodičia z oboch strán. Kolíznemu
opatrovníkovi uvádzal, že aj keď už tri roky nežijú spolu, komunikácia ich v záujme je niekedy konfliktná.
Deti hádky citlivejšie vnímajú ako deti v normálnych, funkčných rodinách. Navrhoval výživné určiť po
35,- € mesačne na jedno dieťa.Podľa správny Základnej školy s materskou školou, G. E. X, kam chodia do základnej školy maloleté deti,
B. S. G., maloletá B. má dochádzku do školy pravidelnú. Príprava na vyučovacie hodiny je pravidelná,

na výbornej úrovni vo všetkých predmetoch dosahuje výborné výsledky. Chodí pekne a čisto oblečená,
má všetky školské pomôcky, voči spolužiakom, aj pedagógom sa správa priateľsky a úctivo. Spolupráca
s rodičmi je pravidelná (s mamou, keďže matka každé ráno doprevádza do školy aj mladšieho brata).
Rozdiel v správaní sa po pobyte detí u matky a u otca triedny učiteľ nezbadal žiadny. B. je nielen veľmi
šikovnávškole,alechodíajdoZákladnejumeleckejškoly,kdedosahujevýbornévýsledky.MaloletýG.je

žiakom prvého ročníka. Zúčastňuje sa pravidelne vyučovacieho procesu. Dosahuje výborné vyučovacie
a vzdelávacie výsledky. Je to veľmi snaživé, šikovné, inteligentné a zodpovedné dieťa. Na
vyučovanie je vždy
pripravený. Má napísané domáce úlohy, nosí si povinné školské pomôcky a potreby. Rodičia sa o dieťa
príkladne starajú. G. má čisté oblečenie. Hygienické návyky sú dodržané. Zdravotný stav dieťaťa je
v norme. Má dostatočnú desiatu. Na obedy chodí do školskej jedálne. Je veľmi slušný chlapec, ktorý

rešpektuje pedagógom. Rovesníci ho majú radi, pretože je milý a priateľský. Spolupráca s rodičmi je
na veľmi dobrej úrovni. O dieťa je postarané tak zo strany matka, ako aj otca a podľa názoru triednej
učiteľky, maloletý G. má kladný vzťah k obom rodičom.

Pri zisťovaní názoru maloletej B. súdom ped posledným pojednávaním bez prítomnosti a rodičov

a v prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletých detí a psychológa ÚPSVaR v Bardejove, táto sa
vyjadrila, že jej vyhovuje to, ako to je teraz, ako to teraz prebieha, pokiaľ ide o stretávanie sa s otcom a
zabezpečovanie osobnej starostlivosti zo strany rodičov. Pokiaľ ide o prázdniny, sviatky, rodičia sa vedia
dohodnúť. Raz ich trávia s jedným z rodičov, raz s druhým z rodičov. Podľa toho, ako si to rozdelia.
Chodia na výlety, majú veľa aktivít. Iné deti im aj závidia, že stále niekam chodia, že stále majú nejaký

program. Uviedla, že ona má počas školského týždňa, veľa mimoškolských aktivít. Chodí na anglický
jazyk, na hru na kaybord, a na hudobnú náuku. Najviac je zaťažená v pondelok, kedy končí o piatej
popoludní. Potom ďalšie dni je to menej, ale každý deň má nejaký krúžok. Odprevádzajú ju a vyberajú
ju z krúžkov rodičia striedavo. Keď sú v priebehu týždňa u otca, od 16.00 hod. do 19.00 hod., tak sa
tam pripravujú do školy, najedia sa tam a potom odchádzajú k mame. Chce, aby to bolo tak, ako to je

teraz, pokiaľ ide o zabezpečovanie starostlivosti rodičov o ne. Při zisťovaní jej názoru na prespanie
v domácnosti otca v priebehu školského týždňa uvádzala, že jej to vyhovuje tak, ako to je teraz, že
chce, aby to tak zostalo a odôvodňovala to tým, že veľa vecí by musela prenášať k otcovi a aj menej
času by bola s mamkou, ktorá robí na zmeny. Keď mamka má nočnú, tak prichádza k deťom buď jedna
alebo druhá stará mama. Brat má hokej v utorok, štvrtok a v sobotu. U otca majú teraz samostatnú izbu.

Dcéra od svojej priateľky sa odsťahovala. Ku svojmu vzťahu k priateľke otca uvádzala, že má pocit, že
v minulosti ten vzťah bol lepší, ako je teraz. Dávala im darčeky, že sa im viac venovala. Ku komunikácii
rodičov uvádzala, že v minulosti sa stávalo, že sa pohádali aj pred nimi, ale teraz už ani nie.

Účastníkombolposkytnutýpriestor,vzáujmevytvoreniamožnostípreuzavretiedohodyoúpravevýkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na mediáciu, ktorej sa rodičia
zúčastnili, dôsledkom ktorej došlo k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov v záujme maloletých detí.
Nedošlo ale k uzavretiu dohody rodičov.

Obaja rodičia a kolízny opatrovník na poslednom pojednávaní navrhovali aby maloleté deti boli

zverené do osobnej starostlivosti matky. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na
vek maloletých detí, súd dospel k záveru že takáto úprava výkonu osobnej starostlivosti je v záujme
maloletých detí. Maloleté deti sú na seba silne citovo naviazané, po odchode otca zo spoločnej
domácnosti bývajú s matkou v tom istom byte , kde bývali pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti,
idetedaoprostrediektoréjeimznáme,kdesúzvyknuté,ktorépovažujúzasvojdomov. Matkažijesama

s deťmi. Otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do bytu k priateľke, s ktorou žije doposiaľ. Súd
preto maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktoré ich bude v bežných
veciach aj zastupovať a spravovať ich majetok a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom.

Podľa § 62 ods.1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4,5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Maloletá B. má 11 a pol roka, je žiačkou 5. ročníka Základnej školy.Maloletý G. má 6 a trištvrte roka a je
žiakom1.ročníkazákladnejškoly. Výdavkynamaloletédetimatkavyčíslilanabývanie187,-€mesačne,
poistka za byt 40,- € ročne, televízia plus internet 28,90 € mesačne, strava v škôlke u B. 22,- € mesačne,

G. 21,- € mesačne, poplatok Základná umelecká škola u B. 47,50 € polročne, poplatok u maloletého
G. za hokej 10,- € mesačne, jednorázová výstroj / hokej / 70,- €, školské potreby 140,- € ročne, na deti
poistka v škole 15,- € polročne na deti, strava doma 200,- €, benzín 20,- € mesačne, hygienické potreby
50,- € mesačne, oblečenie B. 400,- € ročne, G. 400,- € ročne, obuv B. 100,- € ročne, G. 80,- € ročne,
komunálny odpad 50,- € ročne, vreckové B. 2,- € mesačne, G. 1,- € mesačne, voľnočasové aktivity 300,-

€ ročne, lieky 20,- € mesačne, nepredvídateľné výdavky 200,- € ročne.

Matka maloletých detí je zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným mesačným príjmom vo výške
606,48 eur vrátane daňového bonusu vo výške 42,82 eur mesačne a poberá rodinné prídavky na dve
deti. Nebolo zistené, aby mala iný príjem okrem príjmu z pracovného pomeru. Vyživovaciu povinnosť

má iba k deťom z manželstva . Náklady na bývanie má vo výške 187,-- eur mesačne + poistné byt 40,--
eur ročne +televízia internet poplatky 28,90 eur mesačne, poplatky za komunálny odpad 50,-- eur ročne.

Otec detí je zamestnaný v J. T. S..D.. s priemerným čistým mesačným príjmom 548,84 eur. Výdavky na
domácnosť otec detí vyčíslil na nájomné 153,75 €, predpokladaná 193,75 €, strava doma 70,- €, obedy

v práci 20,- €, hygienické potreby 8,- €, telefón 13,- € mesačne, benzín 25,- € mesačne, mimoriadne
výdavky v domácnosti 16,- € mesačne. Pokiaľ vyčísľoval mesačné výdavky na deti, tieto sa týkajú
obdobia do rozvodu manželstva, keďže pri rozvode manželstva sa určilo výživné na dobu po rozvode
manželstva, sú to naturálne plnenia a náklady, ktoré otec už vynaložil na deti pri rozhodovaní o určení
výšky výživného na dobu na čas po rozvode nezohľadňoval. Vyživovaciu povinnosť má iba

k deťom z manželstva. Nebolo preukázané aby mal iný príjem okrem príjmu z pracovného pomeru.

Vychádzajúczpotriebdetí,maloletáB.užžiačka2.stupňazákladnejškoly,maloletýG.užžiak1.ročníka
základnej školy a schopností a možností rodičov určovaných ich príjmom zaviazal otca prispievať na
výživu mal. B. sumou 70,-- eur mesačne maloletého

G. sumou 60,-- eur mesačne.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi, tak navrhoval, aby deti po víkende strávenom u neho, teda, aby s
rodičmi trávili každý druhý víkend alebo s otcom trávili každý druhý víkend, aby po víkende, ktorý strávia
u otca v týždni, ktorý nasleduje boli u otca ešte v utorok po škole do 19.30 hod., vo štvrtok po škole s

prenocovaním u otca do piatka, do 7.20 hod., kedy idú do školy a v ďalšom týždni po víkende u matky,
aby boli deti u ňho v pondelok, po škole do 19.30 hod. a v stredu po škole s prenocovaním do štvrtka,
do 7.20 hod., kedy idú deti do školy.

Matka v záverečnom návrhu zotrvala na svojom návrhu, aby styk bol upravený tak jako aktuálne

prebieha. Nesúhlasila teda stým, aby deti v priebehu týždňa v každom týždni jednu noc prenocovali
u otca.Právo styku rodiča s dieťaťom vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do
osobnej starostlivosti a je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Ide o obojstranné právo
rodiča aj dieťaťa. Vyplýva nielen z ústavy ale aj z ustanovení dohovorov o právach dieťaťa, kde v článku

7 je upravené, ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. V článku 8, ktorý
upravuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov, v článku 29 ods. 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu
úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
dohovoru, uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné

osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov“ (Gorgulu versus Nemecko - č.74969/01), resp. „ že
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje

city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné aby súdy dbali za každých okolností na to, aby
záujem dieťaťa bol prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

Pri úprave styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jednotlivého prípadu, posudzovať čo
je v záujme maloletého dieťaťa, za tým účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje
šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa
určeného vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho náležitom záujme a že zodpovedá aj zásade
proporcionality.

Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a
jeho rodič sa musí nájsť spravodlivá rovnováha / viď rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
Olsson vs. Švédsko č. 1465/83/.

Vychádzajúc z vyššie uvádzaných zásad a okolností tejto konkrétnej veci, keď obe deti majú k obom
rodičom veľmi blízky citový vzťah, dobre vychádzajú s oboma rodičmi a veľmi sú aj vzájomne na seba
citovo naviazané, a už aktuálne prebieha styk otca s deťmi každý druhý celý víkend s prenocovaním 2
krát u otca aj v priebehu týždňa, súd dospel k záveru, že je tak v záujme maloletých detí ako aj otca aby
obdobie medzi dvoma , v priebehu týždňa keď počas nasledujúceho víkendu nebudú s otca vôbec aby

u otca prenocovali zo štvrtka na piatok. Ráno v piatok ich otec odprevadí do školy a vyberá ich už zo
školy sú u matky počas nasledujúceho víkendu. Zodpovedá to zásade proporcionality a neprieči sa to
ani záujmu maloletých detí. Maloletá B. ňou prezentovaný nezáujem o prenocovanie o otca v priebehu
týždňa odôvodňovala iba tým , že by tak bola menej v matkou a že tak ako to prebieha teraz , teda bez
prenocovania v priebehu týždňa o otca , jej to vyhovuje a že veľa vecí by si musela prenášať k otcovi.

Takto upravený styk otca s maloletými deťmi korešponduje aj s návrhom znalkyne a podľa názoru súdu
pri správnom prístupe rodičov ani jedna noc raz za 2 týždne u otca, v priebehu týždňa, nebude výrazným
zásahom do zaužívaného režimu maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.); pokiaľ ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).