Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201021
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyMartinčekovejačlenovsenátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcov: v rade A/ JUDr. L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. 21, XXX XX P., v rade B/ B.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX P., v
rade C/ Ing. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. XXXX/X, XXX XX P., v rade D/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. A. XXXX/X, XXX XX P., v rade E/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom

J.A.XXXX/X,XXXXXP.,vradeF/B.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.A.XXXX/X,XXXXXP.,vradeG/O.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. XXXX/X, XXX XX P., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za
účasti účastníkov: v rade 1/ Ing. P. L., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX P., v rade 2/
Ing. K. L., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX P., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.k.

OU-ZA-OVBP2/V/2014/011213/Cho zo dňa 19.06.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-
OVBP2/V/2014/011213/Cho zo dňa 19.06.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v rade A/ až G/ náhradu trov konania vo výške 70,- Eur
z titulu súdneho poplatku a žalobcom v rade C/, D/, E/, F/ a G/ náhradu trov konania vo výške 731,32
Eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet ich právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. OSS-9808/5200/2013-TA1-1-MA zo dňa 10.10.2013 Mesto
Ružomberok vydalo územné rozhodnutie pre navrhovateľov Ing. P. L., O.. a Ing. K. L., rod. Z. na stavbu
„Rodinný dom, ul. J., P.“ v kat. úz. P. na pozemkoch p. č. 1226, 1225/2, 1225/3 a 1225/4, a to v rozsahu
rodinný dom, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, prípojka NN, spevnené plochy a oplotenie.
Druh stavby je bytová budova - rodinný dom s troma bytovými jednotkami s účelom stavby na trvalé

rodinné bývanie. Pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu Mesto Ružomberok určilo podmienky,
a to urbanistické a architektonické a podmienky napojenia na komunikačnú sieť, rozvodné siete a
kanalizáciu. Dopravné napojenie bude z miestnej komunikácie p. č. 1227/1, z ktorej bude vstup a vjazd
k navrhovanej stavbe cez novú spevnenú plochu na pozemkoch p. č. 1226, 1225/2, 1225/3 a 1225/4 vo
vlastníctvenavrhovateľov.Nováspevnenáplochazahŕňaajtriparkovaciemiestapreosobnéautomobily.
Ďalej stanovil požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, a to Obvodného úradu
životného prostredia Ružomberok z 05.08.2013, Obvodného úradu životného prostredia Ružomberokzo dňa 06.08.2013 a ďalšieho stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Ružomberok z toho
istého dňa, ďalej Okresného riaditeľstva HaZZ Ružomberok zo dňa 06.09.2013, SSE-D, a. s., zo dňa
06.08.2013, Vodárenskej spoločnosti Ružomberok zo dňa 06.08.2013, SPP-D, a. s., Žilina, zo dňa

25.09.2013, Slovak Telekomu, a. s., Bratislava, zo dňa 16.06.2011 s platnosťou do 04.02.2014, Orange
Slovensko, a. s., Bratislava, z 22.08.2013. Ďalej rozhodol o námietkach, požiadavkách a pripomienkach
zo strany účastníkov konania. Vo vzťahu k účastníkom konania Ing. B. Z., C. Z., O. V., M. M., ktorí podali
písomné námietky a pripomienky v spoločnom podaní z 25.09.2013, tieto v celom rozsahu zamietol.
Ako s účastníkmi územného konania konal okrem stavebníkov s vlastníkmi susediacich nehnuteľností,

a to O. L., V. L., M. M., B. M., O. V., Ing. B. Z. a C. Z.. Čo sa týka zamietnutia námietok, to odôvodnil
v odôvodnení rozhodnutia. Čo sa týka námietky, že predmetná stavba nespĺňa všeobecné technické
požiadavky na výstavbu, konkrétne § 47 bod a, b Stavebného zákona, uviedol, že k umiestneniu
stavby podľa predloženej dokumentácie pre územné rozhodnutie sa z hľadiska súladu s regulatívmi
územnéhoplánusúhlasnevyjadrilÚtvarhlavnéhoarchitektaMestaRužomberok,zhľadiskapožiadaviek
vyplývajúcich z iných predpisov, ktoré reprezentujú dotknuté orgány sa tieto taktiež vyjadrili súhlasne. K

námietke, že územný plán nerieši prístupovú cestu medzi rodinnými domami a nie je riešená dopravná
situácia a nie sú predložené dopravné povolenia, uviedol, že bolo predložené súhlasné vyjadrenie
dotknutých orgánov s riešením napojenia na cestnú infraštruktúru na ul. Za kláštorom a záväzné
stanovisko Mesta Ružomberok. V uvedenom stanovisku v rámci doplnkových ustanovení platného
územného plánu je uvedené, že odstavné miesta obyvateľov musia byť riešené v rámci súkromných

pozemkov. Na námietku, že stavba nemá prístup k verejnej komunikácii a zároveň namietajú rozpory
textovej časti dokumentácie týkajúce sa popisu napojenia stavby na verejnú komunikáciu, uviedol,
že v dokumentácii je zrejmé umiestnenie stavby a jej napojenie na cestnú infraštruktúru. Stavba je
prístupná novým vjazdom, vstupom z miestnej komunikácie p. č. 1227/1 cez novú spevnenú plochu
na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov. K námietke, že stavba mení presvetlenie pred okolitými

stavbami, nie je z nej zrejmé, pred ktorými nehnuteľnosťami dôjde k zmene presvetlenia. Nehnuteľnosti
vovlastníctvenamietajúcichúčastníkovkonaniasanachádzajúvovzdialenosti24-30modnavrhovanej
stavby v smere na východ a teda nedôjde k zmene presvetlenia pred týmito stavbami. K námietke,
že stavba je oknami a terasou lokalizovaná do susedných stavieb, čim dochádza k strate súkromia,
čo je premetom § 39b bod 2. Stavebného zákona, uviedol, že toto ustanovenie nemožno aplikovať

na stratu súkromia z navrhovanej stavby z hľadiska lokalizácie jej okien a terás. Toto ustanovenie
stratu súkromia nerieši. Uviedol, že medzi navrhovanou stavbou a rodinnými domami vo vlastníctve
namietajúcich účastníkov sa nachádzajú pozemky, ktoré sú podľa druhu pozemku záhradami. Stavebný
úrad posúdil umiestnenie stavby - jej odstupové vzdialenosti od susedných pozemkov a stavieb podľa
Stavebného zákona a súvisiacich predpisov. Účelom navrhovanej stavby je v prvom rade vytvorenie

priestorov pre trvalé rodinné bývanie a nie vedomý úmysel navrhovateľa stavby do budúcna obťažovať
suseda pohľadom. Žiadne z ustanovení Stavebného zákona neurčuje povinnosť stavebníkovi vykonať
opatrenia na zamedzenie pohľadov z navrhovanej stavby smerom k susedným stavbám z hľadiska
straty súkromia ich užívateľov. V územnom konaní mu neprislúcha posudzovať námietky, ktoré súvisia
s bežným správaním sa navrhovateľa počas jej užívania. Ak by negatívne dôsledky prekročili mieru

primeranú pomerom, účastníci sa môžu domáhať svojej ochrany cestou občianskoprávnou. K námietke,
že realizácia rodinného domu je len zásterkou skutočného cieľa navrhovateľov, ktorým je výstavba
ďalšieho bytového domu, uviedol, že sa jedná o rodinný dom, pretože sa v navrhovanom dome budú
nachádzať tri nové bytové jednotky. Regulatívy platného územného plánu umožňujú v danej lokalite
umiestniť aj menšie bytové domy so štyrmi bytovými jednotkami. K námietke, že realizáciou stavby by

mohlo dôjsť k strate ich súkromia, zhoršeniu využívania záhrad na pestovateľské a rekreačné účely,
zhoršeniumedziľudskýchvzťahov,zníženiutrhovejhodnotyichnehnuteľností,sovznikompriamejškody
vzniknutých vodami po návalových dažďoch, uviedol, že problematikou straty súkromia sa stavebný
úrad zaoberal už vyššie. Na námietku dodržania odstupových vzdialeností od existujúcich drobných
stavieb pre chov domácich zvierat (zajace, hydina), nakoľko tieto neplánujú presunúť, uviedol, že v

ustanoveniach Stavebného zákona ani vo vykonávacej vyhláške č. 532/2002 Z.z. nie sú taxatívne
určené odstupové vzdialenosti drobných stavieb, akými sú aj stavby na chov domácich zvierat od hraníc
so susednými pozemkami. Namietajúci účastníci pritom v konaní nepredložili oznámenie k ohláseniu
týchto drobných stavieb určených na chov zvierat. K námietke ohľadne petície podanej na Mestský
úrad Ružomberok, aby sa pri prebiehajúcom spracovávaní plánu mestskej časti doplnil územný plán

mesta o plán zóny podľa § 12 Stavebného zákona, uviedol, že tento návrh je z hľadiska predmetu tohto
rozhodnutia irelevantný.Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. OU-ZA-OVBP2/
V/2014/011213/Cho zo dňa 19.06.2014 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Stotožnil
so skutkovými zisteniami aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Poukázal, že Mesto

Ružomberok vydalo záväzné stanovisko k investičnej činnosti zo dňa 12.07.2013, v ktorom vyslovilo, že
v zmysle platného Územného plánu Mesta Ružomberok schváleného VZN č. 3/2012 k predloženému
investičnému zámeru výstavby: „Rodinný dom P., ul. J. C.“ nemá námietky, nakoľko uvedený investičný
zámer nie je v rozpore s regulatívmi územného plánu. Odvolací orgán nahliadnutím do Územného plánu
Mesta Ružomberok overil, že toto záväzné stanovisko skutočne korešponduje s obsahom záväznej

časti územného plánu, preto námietky odvolateľov o nesúlade s územným plánom zamieta. Odvolatelia
namietali, že v konaní nebolo rešpektované stanovisko, ktoré k veci umiestnenia navrhovanej stavby na
základe ich iniciatívy a petície občanov zaujala Stavebná komisia zriadená pri Mestskom zastupiteľstve
Ružomberok. Zo spisového materiálu vyplýva, že táto komisia sa otázkou možnosti umiestnenia stavby
navrhovaného rodinného domu zaoberala dvakrát - prvýkrát na základe žiadosti B. Z. a druhýkrát na
základe žiadosti Ing. L. a Ing. L.. Pri prvom prerokovaní dňa 21.10.2013 sa zhodla na stanovisku, ktoré

neodporúča túto výstavbu a pri opakovanom prerokovaní dňa 28.11.2013 prijala záver, že uznesenie
z 21.10.2013 k výstavbe rodinného domu nezmení, nakoľko predmetná výstavba je podľa názoru
komisie v rozpore so základnými urbanistickými požiadavkami na výstavbu. Komisia uviedla, že toto
uznesenie pre navrhovateľa nie je záväzné, keďže uznesenia komisie majú vo všeobecnosti odporúčací
charakter. Odvolací orgán uviedol, že komisia je poradný, iniciatívny a kontrolný orgán obecného

zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo nie je zákonom poverené na vykonávanie preneseného výkonu
štátnej správy. Pretože pôsobnosť stavebného úradu na úseku územného rozhodovania a stavebného
poriadku je preneseným výkonom štátnej správy, pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb je obec ako príslušný stavebný úrad zo zákona povinná túto vykonávať výlučne
len v intenciách platných zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Prípadné stanovisko

obecného zastupiteľstva, resp. ním zriadeného poradného orgánu - komisie, pre účely správneho
konania, ktoré vedie starosta obce ako prenesený výkon štátnej správy, je pre neho nezáväzné a právne
bezvýznamné, lebo je bez opory v zákone. Odvolanie sa na petíciu občanov, ktorí v nej mali vyjadriť
nesúhlas s výstavbou, taktiež nemá oporu v zákone. Stavebný úrad nie je príslušný na vybavenie petície
a nie je obsahom viazaný. Podanie petície taktiež nemôže byť dôvodom na prerušenie územného

konania v konkrétnej veci, kým sa na základe petície neobstará územný plán zóny tak, ako to niektorí
odvolatelia namietali. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľov, že nie sú dodržané zákonom stanovené
odstupové vzdialenosti od susedných pozemkov a stavieb. Všetky odstupové vzdialenosti v zmysle § 6
Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. boli zachované. Podľa situácie umiestnenia, ktoré je súčasťou rozhodnutia o
umiestnení stavby, i podľa textovej časti podmienok rozhodnutia, navrhovaná stavba bude umiestnená

2 metre od hranice pozemku CKN p. č. 1224 vo vlastníctve manželov L. a 2,46 m v najužšom mieste
od hranice pozemku CKN p. č. 1200 vo vlastníctve O. V.. Všetky odstupové vzdialenosti od hraníc
susedných pozemkov budú väčšie. Odstupová vzdialenosť od najbližšieho rodinného domu vlastníka O.
V.bude23,97m,oddomuvlastníkovmanželovZ.bude29,83m.Odstupovévzdialenostisaneposudzujú
od stavieb hospodárskych budov. Odvolací orgán v záujme objektívneho posúdenia veci vykonal

ohliadku na mieste samom, z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu. Ohliadkou zistil, že pozemok navrhnutý
na zastavanie je voľný a prístupný z jestvujúcej miestnej komunikácie, prístup vedie po vlastných
parcelách navrhovateľov. Stavba bývalej garáže s letnou kuchyňou, ktoré obmedzovali prístup na
pozemok CKN p. č. 1226, boli už odstránené na základe rozhodnutia o povolení na odstránenie stavieb.
Na susedných pozemkoch odvolateľov sa tesne pri hranici s pozemkom navrhovateľov nachádzajú

staršie hospodárske budovy na chov drobných hospodárskych zvierat, skládky palivového dreva s
provizórnym plechovým prekrytím, skladuje sa tam rôzny materiál. Ďalej sa tam nachádza oplotený
výbeh pre sliepky a otvorené hnojisko. V tejto chaotickej skladbe rôzneho materiálu sa nachádza
niekoľko starých ovocných stromov. Nie je pravdivá ani námietka, že správny orgán rozhodol bez
rozhodnutia príslušného orgánu na úseku dopravy a dopravného inšpektorátu. Mesto Ružomberok

udelilo povolenie na zriadenie vjazdu z pozemku CKN p. č. 1226 na miestnu komunikáciu na ul. J..
Vyjadrenie dopravného inšpektorátu na povolenie vjazdu na miestnu komunikáciu nie je potrebné. K
námietkam o absentujúcom geologickom a statickom posudku o odvádzaní zrážkových vôd a podobne,
odvolací orgán uvádza, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí správne odôvodnil, že tieto detaily sa
riešia až v ďalšom stupni projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v stavebnom konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia v rade A/ až G/ správnu žalobu. Žalobu podali aj A. C. a
E. C. ako pôvodní vlastníci CKN p. č. 1193/1, kat. úz. P.. V samotnej žalobe však bolo uvedené, žedňa 10.06.2014 previedli svoje vlastníctvo na žalobcov v rade A/ a B/ - JUDr. L. B. a JUDr. M. B..
Uvedený prevod nastal počas správneho konania. Krajský súd uznesením č.k. 20S/101/2014-36 zo dňa
27.10.2014 konanie voči A. C. a E. C. zastavil.

Žalobcovia podali správnu žalobu, v ktorej uviedli nasledovné žalobné dôvody:

Žalobcovia v rade A/ a B/ JUDr. L. B. a JUDr. M. B. uviedli žalobnú námietku, že neboli účastníkmi
správneho konania, hoci od 10.06.2014 sú vlastníkmi parcely č. 1193/1, ktorá bezprostredne susedí
s parcelami, na ktorých je umiestňovaná stavba. Parcela č. 1126 je tak povediac na kopci, pričom
navrhovaná stavba rodinného domu bude vyvýšená viac ako o 3 metre a má mať takmer všetky okná
lokalizované smerom aj do záhrady rodinného domu žalobcov B.. Správne orgány upreli žalobcom v

rade A/ a B/ ich právo byť účastníkom územného konania, čo spôsobuje nezákonnosť celého konania,
nakoľko stavebný úrad je povinný sám zistiť presne okruh účastníkov konania.

Ďalšie námietky vzniesli účastníci územného konania ako vlastníci bezprostredne susediacich
pozemkov so stavebným pozemkom. Konkrétne žalobcovia v rade C/ a D/ - manželia Z. namietali,
že v konaní o prvom návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobcovia podali svoje námietky,

súčasťou ktorých bolo aj vznesenie námietky zaujatosti, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté. Pôvodné
konanie nebolo ukončené a začaté iné, ale len bolo pokračované v pôvodnom konaní. O vznesenej
námietke doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ďalšou námietkou bolo nereagovanie správnych orgánov na
vyjadrenie Komisie pre územné plánovanie, výstavbu a životné prostredie Mesta Ružomberok, ktorá
vyslovila svoj nesúhlas so stavbou uvedeného bytového domu. Konajúci orgán tiež odmietol brať

zreteľ na obsah petície, resp. jej vecnú stránku a bol povinný dané konanie minimálne prerušiť až do
času vybavenia uvedeného návrhu na zmenu územného plánu. Samotný návrh na začatie územného
konania nemal byť vôbec prijatý, nakoľko neobsahuje uvedenie všetkých známych účastníkov konania.
Návrh neobsahoval zákonom predpísané náležitosti a nie je návrhom na začatie konania. Odstupové
vzdialenosti vedľajších stavieb celodreveného charakteru od zamýšľanej stavby nie sú dodržané a

v prípade vzniku požiaru reálne hrozí škoda na majetku žalobcov. Odstupová vzdialenosť má byť
taká, ktorá bude zodpovedať kritériám uvedeným v § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pričom
vzdialenosť navrhovaného domu 2 metre od spoločného plotu žalobcov, manželov Z. a manželov M. je
nedostatočná na to, aby sa umožňovala údržba stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Správny
orgán rozhodol bez toho, aby k veci zabezpečil vyjadrenie príslušného orgánu dopravy a dopravného

inšpektorátu a to napriek tomu, že navrhovatelia mienia vybudovať prístupovú komunikáciu ústiacu
na verejnú komunikáciu - mienia vybudovať riadnu cestu a vytvoria križovatku ciest. Správny orgán
sa nevysporiadal s otázkou statiky tohto objektu, nepribral do konania znalcov z oblasti statiky a
geológie, ani nezabezpečil spevnenie pozemku proti zosuvom, čím nebol zistený skutkový stav veci.
Stavebný úrad sa tiež nevysporiadal s otázkou tienenia susedných pozemkov a ich zaťaženia emisiami

a ani v tomto smere nepribral do konania znalca a ani nevyzval navrhovateľov, ako stavba ovplyvní
susediace pozemky a vegetáciu rastúcu na nich. Pozemok žalobcov - manželov B., Z., M., bude
sčasti tienený uvedenou obrovskou stavbou situovanou na kopci. Poukázali na stratu súkromia na
záhradách žalobcov. Namietali ďalej rozpor s územným plánom pre danú lokalitu. Vyjadrenie mestského
architekta nedáva odpoveď na súlad zámeru s územným plánom. Územný plán určuje danú lokalitu

za zónu pre realizáciu individuálnej bytovej výstavby. Nejde o lokalitu investičnej výstavby a ani o
lokalitu pre výstavbu bytových domov. Vydané rozhodnutie nie je územným rozhodnutím, nakoľko
neobsahuje situačný výkres. Konajúci orgán sa nevysporiadal s obsahom § 4 zákona č. 532/2000 Z.z.,
pričom prvostupňový orgán neskúmal, ako bude obmedzená pohoda bývania majiteľov susediacich
domovanevyhodnotilpožiadavkunazabezpečeniepohodybývaniaokolitých,užexistujúcich,stavbách.

Odvolací orgán mal doplniť dokazovanie o ohliadku na mieste samom. O tomto úkone neinformoval
účastníkov konania a nedal im príležitosť k tomuto úkonu a jeho priebehu sa vyjadriť. Po doplnení
dokazovania nemali účastníci príležitosť vyjadriť sa k výsledkom doplneného dokazovania. Navyše
odvolací orgán nerozhodol o podaných odvolaniach v zákonom určenej lehote v zmysle Správneho
poriadku. Žalobcovia žiadali napadnuté rozhodnutie a tiež prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnili si náhradu trov konania.Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 09.10.2014. Uviedol, že žalobcovia JUDr. B. a JUDr. B.
nemali v územnom konaní postavenie účastníkov konania, lebo ich pozemok nehraničí s pozemkom
určeným na zastavanie. Stav katastrálny nie je v súlade so stavom skutkovým, lebo v prírode je

oddelený pruhom pozemku šírky 2 m pričleneným k pozemku CKN p. č. 1199 vo vlastníctve manželov
Z., na ktorom je otvorené hnojisko. Pozemok žalobcov v rade A/ a B/ je od tohto pozemku oddelený
masívnym plným oplotením vymurovaným z betónových tvárnic. Rodinný dom žalobcov na CKN p.
č. 1194/1 je od navrhovanej stavby vzdialený 38 metrov a nemôže byť účinkami novostavby nijako
dotknutý, preto nespĺňa kritérium susednej stavby definovanej v § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného

zákona. Z uvedeného dôvodu im stavebný úrad nepriznal postavenie účastníkov konania a žalobcovia
sa sami ani nikdy o priznanie účastníctva v konaní nedomáhali. K námietke zaujatosti uplatnenej v
predchádzajúcom konaní uviedol, že v konaní č. 3648/2011 žiadna námietka nebola vznesená, a ak by
aj bola uplatnená, toto konanie bolo právoplatne zastavené rozhodnutím zo dňa 31.08.2011 z dôvodu
späťvzatia návrhu. Nie sú pravdivé námietky, že územný plán nepočíta v danej lokalite s výstavbou. V
danom prípade sa nejedná o stavbu bytového domu ako žalobcovia uvádzajú, ale ide o rodinný dom ako

je definovaný v § 43b ods. 3 Stavebného zákona. O súlade navrhovaného zámeru s územným plánom
jednoznačne pojednáva záväzné stanovisko Mesta Ružomberok z 12.07.2013. K námietke, že žalujúci
orgán nedoplnil dokazovanie informovaním účastníkov o ohliadke na mieste samom uviedol, že odvolací
orgán nepotreboval doplňovať dokazovanie spojené s vypočutím účastníkov konania, iba vykonal krátku
vizuálnu ohliadku a to výlučne z pozemku navrhovateľov, od ktorých mal telefonický súhlas k vstupu na

pozemok. Navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 247 a nasl. O.s.p., v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu 19.06.2014, účastníkom územného
konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu
toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g)

1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 34 ods. 2 cit. zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej
uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 36 ods. 2 cit. zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je
pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na
územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu
účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota
nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa § 39 cit. zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný
účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby

si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.Podľa § 39a ods. 1 cit. zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej

prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 cit. zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov

Podľa § 43b ods. 2 cit. zákona, bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z
viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

Podľa § 43b ods. 3 cit. zákona, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so
samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a
podkrovie.

Podľa § 140 cit. zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 cit. zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah

záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné

osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 3 cit. vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi
nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie

byť menšia ako 2 m.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietka žalobcov v rade A/ a B/, že mali byť účastníkmi správneho
konania o umiestnení stavby, je dôvodná. V zmysle § 34 ods. 2 Stavebného zákona, účastníkmi takéhoto
konania sú aj fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj
susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V konaní bolo

preukázané, že v priebehu v správneho konania dňa 10.06.2014 sa žalobcovia v rade A/ a B/ stali
vlastníkmi CKN p. č. 1193/1. Podľa katastrálnej mapy, ktorá tvorí súčasť správneho spisu, tento pozemokbezprostredne susedí s pozemkom 1226, na ktorom má byť umiestnená navrhovaná stavba. Na tom nič
nemení fakt, že v teréne tento pozemok so stavebným pozemkom bezprostredne nesusedí, tak ako to
bolo zistené na ohliadke odvolacieho orgánu a že v prírode je CKN p. č. 1193/1 od stavebného pozemku

CKN p. č. 1226 oddelená pruhom pozemku šírky 2 m pričleneným k CKN p. č. 1199. Podľa § 70 ods.
2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov údaje katastra, okrem iných aj geometrické
určenie nehnuteľností, t.j. jeho hranice tak ako sú uvedené v katastri nehnuteľností, sú hodnoverné a
záväzné, ak sa nepreukáže opak. Teda, ak vlastnícke hranice v katastrálnej mape sú zakreslené tak,
že tieto dva pozemky majú spoločnú hranicu a v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebol tento

údaj v katastri vyhodnotený ako nehodnoverný, platí stav zakreslený na katastrálnej mape. Prípadné
znehodnovernenie tohto stavu nemôže spôsobiť bez ďalšieho napríklad rozdielne užívanie pozemkov v
prírode či označenie iného priebehu hraníc v prírode v rozpore s priebehom hraníc v katastrálnej mape
bez právneho titulu. V danom prípade nebolo preukázané, že by vlastnícke hranice pozemkov žalobcov
v rade A/ a B/ a stavebníkov mali mať - v súlade s konkrétnym právnym titulom - iný priebeh, ako je
tento zakreslený v katastrálnej mape a preto hodnovernosť tohto údaju v katastrálnom operáte nebola

spochybnená. Teda bolo preukázané, že vlastníkmi susedného pozemku s pozemkom, na ktorom
bola územným rozhodnutím umiestnená stavba, sú od 10.06.2014 žalobcovia v rade A/ a B/. Títo ako
vlastníci susedného pozemku môžu byť územným rozhodnutím priamo dotknutí. Na tomto mieste treba
zdôrazniť, že umiestnenie navrhovanej stavby môžu vlastníci susedného pozemku ovplyvniť podaním
právne relevantných námietok v koncentračnej lehote v stavebnom konaní, pričom tieto námietky sa

nemusia týkať len prípadného tienenia ich pozemku alebo stavby navrhovanou stavbou, ale môžu zniesť
námietky aj vo vzťahu k ďalším podmienkam umiestnenia stavby. Preto nie je možné zužovať podmienku
účastníctva stanovenú v § 34 ods. 2 Stavebného zákona a to možného zásahu do práv účastníkov
napadnutým rozhodnutím len na to, že vlastníci susedného pozemku nemôžu byť obmedzení tienením
navrhovanej stavby (čo bol argument žalovaného na pojednávaní vo vzťahu k nepriznaniu žalobcom v

rade A/ a B/ postavenia účastníkov správneho konania). Krajský súd má za to, že žalobcovia v rade A/
a B/ mali byť účastníkmi správneho konania v zmysle § 34 ods. 2 Stavebného zákona. Zo správneho
spisu však vyplýva, že druhostupňový správny orgán s nimi ako s účastníkmi nekonal, čím došlo k
procesnej vade v postupe pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods.

2 psím. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd tiež ako dôvodnú uznal námietku žalobcov týkajúcu sa ich neprizvania na úkon odvolacieho
správneho orgánu, ktorý vykonal v rámci odvolacieho konania, a to ohliadka na mieste samom. Zo spisu
druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že na ohliadke bola vyhotovená fotodokumentácia, avšak
na ohliadku účastníci správneho konania (ani stavebníci) neboli volaní. Krajský súd konštatuje, že bol

porušený § 38 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona a to bez ohľadu na
to, že počas ohliadky účastníci neboli vypočutí. Ohliadka nepredpokladá aj výsluch účastníkov konania,
aj keď s ňou môže byť spojený. Právo byť prizvaný na ohliadku sa týka samotnej ohliadky, t.j. aj bez
jej spojenia s výsluchom. Účastníci správneho konania teda mali právo zúčastniť sa na tomto úkone
správneho orgánu, ktoré mohli a nemuseli využiť. Je to teda taktiež procesná vada, ktorá mohla spôsobiť

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto aj na túto vadu platí dôvod zrušenia podľa § 250j ods.
2 písm. e) O.s.p.

Ostatné námietky vyhodnotil súd ako nedôvodné. Konkrétne k nim uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že nebolo doposiaľ rozhodnuté o námietke zaujatosti manželov Z. v prvom
konaní, ohľadne prvého návrhu na vydanie územného rozhodnutia stavebníkov L., súd uvádza, že podľa

pripojeného spisového materiálu stavebného úradu Mesta Ružomberok ohľadne návrhu stavebníkov
na vydanie územného rozhodnutia, ktorý došiel stavebnému úradu 15.07.2011, toto konanie bolo
právoplatne zastavané rozhodnutím Mesta Ružomberok č.k.: OSS-7208/3648/2011/TA1-1-SK zo dňa
31.08.2011, ktorého právoplatnosť nastala 04.10.2011. Aj keby bola v tomto konaní vznesená akákoľvek
námietka zaujatosti, táto by nemala žiaden súvis s novým konaním na základe nového návrhu

stavebníkov zo dňa 14.08.2013, ktorý je predmetom tohto správneho konania a súvisiaceho súdneho
prieskumu. Nie je teda pravdivé tvrdenie v žalobe, že bolo pokračované v pôvodnom územnom konaní,
ale naopak bolo začaté nové územné konanie, v ktorom námietka zaujatosti vznesená nebola, preto o
nej nebolo potrebné rozhodovať.Čo sa týka námietky, že nebolo prihliadnuté na stanoviská Komisie pre územné plánovanie, výstavbu a
životné prostredie Mesta Ružomberok z 02.12.2013 a z 21.10.2013, súd konštatuje, že obe boli vydané
po vydaní prvostupňového rozhodnutia a majú len odporúčací charakter. Nie sú to záväzné stanoviská v

zmysle § 140b Stavebného zákona. V novom konaní stavebný úrad môže, ale nemusí na ne prihliadnuť.
Krajskýsúdsastotožnilsprávnymnázoromuvedenýmvnapadnutomrozhodnutí,žestanoviskoKomisie
pre územné plánovanie, výstavbu a životné prostredie je stanoviskom mestského zastupiteľstva pri
výkone územnej samosprávy, pričom územné konanie je konaním pri výkone prenesenej štátnej správy
a má len odporúčací charakter, ako to nakoniec vyplýva zo samotného stanoviska zo dňa 02.12.2013.

Čo sa týka žalobnej námietky, že nebolo prihliadnuté na petíciu občanov, v ktorej mali vyjadriť nesúhlas

s výstavbou, taktiež nie je dôvodná. Treba poukázať na to, že žalobcovia, ktorí túto námietku vzniesli,
t.j. tí žalobcovia, ktorí boli účastníkmi správneho konania, obsah tejto petície nedoložili do správneho
spisu, kde sa nenachádza. Súdu teda nie je zrejmý obsah tejto petície a ani, či nejakým spôsobom
priamosúvisísvydanýmrozhodnutím.Pokiaľbymalasúvisspredmetnouvecou,samotnápetíciataktiež
nemá pre vydanie napadnutého rozhodnutia záväzný charakter, len dotvára obraz o verejnej mienke

určitej časti obyvateľov o konkrétnej veci. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že touto petíciou žiadali o
dopracovanie územného plánu zóny, odhliadnuc od toho, že nie je preukázané, že tomu tak skutočne
bolo, nebolo povinnosťou správneho orgánu prerušiť z tohto dôvodu správne konanie, keďže v zmysle
§ 29 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona môže konanie prerušiť, ak začalo
konanie o predbežnej otázke. Žalobcovia nepreukázali, že by nejaké správne konanie alebo iné konanie

o predbežnej otázke, ktoré by malo s prejednávanou vecou priamy súvis, na základe petície začalo.

Nesprávny právny názor žalobcov je aj vo vzťahu k námietke, že nemal byť prijatý návrh na začatie
územného konania, pretože stavebníci v ňom neoznačili všetky susedné parcely so stavebnou parcelou
a všetkých známych účastníkov územného konania. Je potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou
účastníka správneho konania označiť presný okruh účastníkov konania, ale túto povinnosť má správny

orgán, čo napokon samotní žalobcovia aj v žalobe konštatujú na inom mieste (vo vzťahu k tomu, že
správny orgán nekonal so žalobcami v rade A/ a B/ - JUDr. L. B. a JUDr. M. B.). Súd teda konštatuje,
že stavebníci nemali zákonnú povinnosť uviesť všetkých účastníkov konania, ale len tých, o ktorých
predpokladali, že účastníkmi konania sú. Ak mali za to, že účastníkmi konania nie sú pôvodní vlastníci
CKN p. č. 1193/1 - A. a E. C., nie je možné z tohto dôvodu zastaviť správne konanie či dokonca neprijať

ich návrh na začatie územného konania.

Čo sa týka namietania nedodržania odstupových vzdialeností od celodrevenej vedľajšej stavby
manželov Z. (prístrešok pre hydinu), táto námietka je nedôvodná z toho dôvodu, že samotní žalobcovia
v rade C/ a D/ tvrdia, že sa jedná o celodrevenú stavbu ako vedľajšiu stavbu k ich rodinnému domu.
Ak sa jedná o celodrevenú stavbu, potom nejde o stavbu v zmysle § 43 Stavebného zákona, pretože

nie je spojená so zemou pevným základom. Pokiaľ manželia Z. majú za to, že sa jedná o stavbu, mali
túto skutočnosť preukázať. Čo sa týka odstupov navrhovanej stavby od hraníc jednotlivých pozemkov,
nebolo medzi účastníkmi sporné, že tieto odstupy dodržané v zmysle § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
boli. Pokiaľ žalobcovia v rade C/ a D/ v žalobe tvrdili, že odstupové vzdialenosti tejto im patriacej
stavby od zamýšľanej stavby nie sú dodržané, súd konštatuje, že citovaná vyhláška explicitne stanovuje

jednotlivé odstupové vzdialenosti len medzi rodinnými domami (minimálne 4 m, resp. 7 m), čo sa však
na iné stavby okrem rodinných domov nevzťahuje (v prípade, ak by prístrešok pre hydinu bol stavbou v
zmysle Stavebného zákona). Pokiaľ namietali, že odstupová vzdialenosť navrhovaného domu 2 metre
od spoločného plota je nedostatočná na to, aby sa umožňovala údržba stavieb a užívanie priestorov
medzi stavbami, súd konštatuje, že táto vzdialenosť dvoch metrov je ako celospoločensky prijateľná v

súlade s § 6 ods. 3 cit. vyhlášky, ktoré ustanovenie priamo túto odstupovú vzdialenosť ako minimálnu
stanovuje. Logicky potom nemôže byť súčasne v rozpore s § 6 ods. 1 cit. vyhlášky ako generálnej
klauzuly pre odstupové vzdialenosti, ak je zároveň v súlade s § 6 ods. 3 cit. vyhlášky.

K námietke, že správny orgán nezabezpečil vyjadrenie príslušného orgánu dopravy a dopravného
inšpektorátu, súd uvádza, že táto žalobná námietka nebola uvedená v námietkach, ktoré podali účastníci

územného konania v lehote na podanie námietok a preto ju nie je možné namietať v žalobe. Súd natakúto námietku nemôže prihliadnuť, a to v zmysle § 36 ods. 2 Stavebného zákona. V danom prípade
bola účastníkom správneho konania určená lehota, do ktorej môžu uplatniť svoje námietky a taktiež boli
upozornení na to, že na neskoršie podané námietky správny orgán neprihliadne. V námietkach účastníci

v bode 2 len všeobecne namietali, že nie sú predložené príslušné povolenia. Stavebný úrad na základe
tejto námietky konštatoval, že bola predložená dokumentácia pre územné rozhodnutie, z ktorej vyplýva
napojenie stavby na verejnú komunikáciu a riešenie parkovania na súkromnom pozemku stavebníkov.
Pokiaľ však žalobcovia v územnom konaní nenamietali konkrétne, že správny orgán nezabezpečil
vyjadrenia príslušného orgánu dopravy a dopravného inšpektorátu, na takúto námietku súd nemôže

prihliadnuť. Tieto skutočnosti potom žalobcovia nemôžu ako dôvodnú námietku uplatňovať v súdnom
prieskumenapadnutéhorozhodnutia,keďsúdvychádzazoskutkovéhostavu,ktorýtubolvčasevydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Uvedené konštatovanie súdu o neuplatnení námietky v koncentračnej lehote sa týka aj žalobného bodu
nepribratiadokonaniaznalcovzodborustatikyageológie.Tížalobcovia,ktoríboliúčastníkmisprávneho
konania vôbec takúto požiadavku vo svojich námietkach v koncentračnej lehote v zmysle § 36 ods. 2

Stavebného zákona neuplatnili, preto sa ňou správne orgány nezaoberali a nemôže sa ňou ani zaoberať
súd pri preskúmavaní ich rozhodnutia.

Ani nepribratie znalca k otázke tienenia nebola ako požiadavka uplatnená v námietkach v koncentračnej
lehote v zmysle § 36 ods. 2 Stavebného zákona. Žalobcovia, ktorí boli účastníkmi správneho konania,
mali v územnom konaní žiadať v rámci námietok v koncentračnej lehote znalecké dokazovanie v

tejto oblasti. Potom by stavebný úrad bol povinný vyzvať stavebníkov na predloženie napr. diagramu
zatienenia či preslnenia denným svetlom pozemkov a nehnuteľností susediacich s navrhovanou
stavbou, na ktorú výzvu by museli stavebníci v stanovenej lehote reagovať. Avšak pri nečinnosti
účastníkov v tomto smere nemožno vyčítať stavebnému úradu, že dokazovanie v tomto smere nebolo
vykonané. Na takéto oneskorené námietky sa v súdnom prieskume neprihliada (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Námietka, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s Územným plánom Mesta
Ružomberok je v plnom rozsahu nedôvodná. Pokiaľ žalobcovia v celej žalobe uvádzajú, že sa jedná o
bytový dom, toto tvrdenie v žalobe je zavádzajúce a nevychádza zo správneho spisu. Z napadnutého
aj prvostupňového rozhodnutia ako aj z projektovej dokumentácie k územnému rozhodnutiu je zrejmé,
že sa jedná o rodinný dom v zmysle § 43b ods. 3 Stavebného zákona, pretože ide o budovu určenú

na rodinné bývanie, ktorá má tri byty. K umiestneniu stavby rodinného domu sa súhlasne vyjadril Útvar
hlavného architekta Mesta Ružomberok (č.l. 15 správneho spisu) dňa 12.07.2013, ktorý jednoznačne
uviedol, že uvedený investičný zámer nie je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu Mesta
Ružomberok, a to konkrétne s časťou B1 - obytné plochy - rodinné domy individuálne s tým, že odstavné
miesta obyvateľov musia byť riešené v rámci súkromných pozemkov, čo v danom prípade bolo splnené.

Krajský súd teda zistil, že umiestnenie rodinného domu s troma bytmi na pozemkoch p. č. 1226, 1225/2,
1225/3 a 1225/4 je v súlade s Územným plánom Mesta Ružomberok a preto túto námietku vyhodnocuje
ako nedôvodnú. Je právne irelevantné, že stavebníci v danej lokalite už postavili jeden 5- bytový dom,
akoajposudzovaniejehoumiestneniavtejtolokalite.Taktiežječistohypotetickéaajirelevantnétvrdenie
žalobcov, že nejde o riešenie vlastnej bytovej situácie stavebníkov, nakoľko títo už vlastnia vedľa stojaci

rodinný dom.

Nedôvodná je aj námietka, že vydané rozhodnutie nie je územným rozhodnutím, lebo neobsahuje
situačný výkres. Zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že súčasťou
prvostupňového rozhodnutia je výkres koordinačnej situácie v mierke 1:300, ktorý je súčasťou
prvostupňového správneho rozhodnutia.

Pokiaľ v ďalšej námietke žalobcovia namietajú, že prvostupňový správny orgán nevyhodnotil požiadavku
na zabezpečenie pohody bývania v okolitých stavbách, táto je taktiež nedôvodná. Prvostupňový
správny orgán tieto námietky účastníkov územného konania vyhodnotil v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia a to konkrétne, keď vyhodnocoval námietku č. 5 a 9 na str. 10 a 11 prvostupňového
rozhodnutia.Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že povolená zmena využitia územia ich okráda o súkromie, súd k tomu
uvádza, že nebolo preukázané, že by došlo k povoleniu zmeny využitia územia, na ktorom sa stavba
umiestňuje, keďže záväzné stanovisko Mesta Ružomberok bolo vydané v zmysle, že stavba je v

súlade s územným plánom (nebolo preukázané, že by bol územný plán v tejto časti menený). Čo sa
týka samotného posudzovania požiadavky susedov na zabezpečenie pohody bývania v ich okolitých
stavbách a na ich pozemkoch, súd poukazuje, že aj z dôvodu orientácie svetových strán nie je možné
vyhovieť požiadavkám žalobcov, aby na svetové strany, v ktorých majú umiestnené pozemky, neboli
umiestňované okná na navrhovanej stavbe. Keďže žalobcovia susedia s pozemkom, na ktorom je

umiestňovaná stavba, z východu a juhu, nie je možné uprednostniť záujem jednej skupiny vlastníkov
nehnuteľností na ochranu ich súkromia pred iným záujmom vlastníka nehnuteľností (stavebníkov)
na dostatočné preslnenie ich rodinného domu, ktorí taktiež majú legitímnu požiadavku na pohodu
bývania. V ďalšom konaní bude potrebné, aby správny orgán dal do súladu požiadavky oboch
zúčastnených strán tak, aby ani jedna z nich nebola nepomerne zvýhodňovaná či znevýhodňovaná. V
tejto súvislosti súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 72/2010, v zmysle ktorého v súvislosti s

výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadnuť na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp
spravodlivostiapožiadavkamateriálnejochranyprávsútotižpodstatnýmianeopomenuteľnýmiatribútmi
právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

Poslednou námietkou bolo, že odvolací správny orgán nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia v

odvolacom konaní. Táto námietka je nedôvodná, pretože ustálená súdna prax je jednotná v tom, že aj
keď neboli dodržané procesné lehoty na vydanie správnych rozhodnutí, toto pochybenie samo o sebe
v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. nespôsobuje nezákonnosť takto vydaného rozhodnutia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobcovia boli v konaní
úspešní,pretomajúprávonanáhradutrovkonania.Tietoimvznikliztituluzaplatenéhosúdnehopoplatku

70,- Eur a trov právneho zastúpenia. Náhradu trov si žalobcovia v rade A/ a B/ vyúčtovali podaním
právnehozástupcuzodňa17.03.2015,atovsumezaplatenéhosúdnehopoplatku70,-Eur,náhradutrov
právneho zastúpenia si neuplatnili. Tým istým podaním si žalobcovia v rade C/, D/, E/, F/ a G/ vyúčtovali
náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, prvá
porada s klientom (50% z odmeny) - 3 x 67,- Eur, písomné podanie žaloby na súd - 134,- Eur, účasť na

pojednávaní 17.03.2015 - 139,83 Eur, 4 x 8,04 Eur režijný paušál + 1 x 8,39 Eur režijný paušál. Ďalej si
uplatnili náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní - 55,92 Eur, náhradu cestovných
nákladov - 38,13 Eur a 20% DPH - 121,89 Eur. Celkom si žalobcovia v rade C/, D/, E/, F/ a G/ uplatnili
731,32 Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcom v rade A/ až G/ vznikli trovy

konania v sume zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a zároveň žalobcom v rade C/, D/, E/, F/ a G/
vznikli trovy právneho zastúpenia 731,32 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia, prvá porada s klientom za zastupovanie žalobcov v rade C/, D/, E/,
F/ a G/ ako troch osôb vo výške 201,- Eur (3 x 67,- Eur) + režijný paušál 24,12 Eur (3 x 8,04 Eur) =
225,12 Eur. Žalobcom v rade C/ a D/ bol poskytnutý úkon ako jednej osobe, rovnako ako aj žalobcom E/

a F/. Základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50%, pretože išlo o spoločný úkon pri zastupovaní
viacerých osôb.

- podanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur ako jeden úkon právnej
pomoci.

- účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur

ako jeden úkon právnej pomoci.

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

- z cestovného na trase Ružomberok - Žilina a späť na pojednávanie dňa 17.03.2015 vo výške 38,13
Eur (za použitia motorového vozidla MERCEDES-BENZ, ev. č. RK369BH s priemernou spotrebou 8,7l/100 km, ubehnutých 136 km, cena PHM 1,119 €/l; v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km
jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur),

- zo straty času vo výške 55,92 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4 polhodiny x 13,98 eur),

- 20 % DPH vo výške 121,89 Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcom v rade A/, B/, C/, D/, E/, F/
a G/ trovy konania vo výške 801,32 Eur (70,- Eur + 731,32 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcov Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom v
Ružomberku, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.

1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v štyroch vyhotoveniach.