Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200377.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov

senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: I. T., bytom P. XX, Z.,
zastúpený advokátkou: Mgr. Soňa Grošaftová, T. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, pribratý účastník: T. A., bytom C.
č. XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marek Belka, K. W. XXXX, XXX XX K., v konaní o preskúmanie
zákonnosti žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00177/KRA zo dňa 31.01.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00177/KRA zo dňa
31. januára 2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur z titulu súdneho poplatku a
trovyprávnehozastúpeniavovýške518,76Eurnaúčetadvokátky,do30dníodprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 30.03.2014, doručenou na krajský súd dňa 31.03.2014 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00177/KRA zo dňa 31.01.2014, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Obce Oščadnica (ďalej len stavebný
úrad)č.330/2013/MOzodňa21.10.2013.Stavebnýúradprvostupňovýmrozhodnutímdodatočnepovolil
stavbu rodinný dom v k. ú. C. pre stavebníka T. A..

Žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav ku dňu dodatočného povoľovania

stavby, ako aj tvrdenie, že výrok rozhodnutia nezodpovedá stavu predmetu povoľovania stavby, nakoľko
absentuje opomenutie objektov, ktoré sú nesporne súčasťou povoľovanej stavby.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že nebolo preukázané vlastnícke právo k pozemku, na ktorom stojí
rozostavaná stavba, teda vlastníctvo ku KN parcele, na ktorej rozostavaný dom stojí. To, že stavebník
do konania predložil geometrický plán, ktorým bola vytvorená nová parcela, nie je naplnený v zákonnej
podmienke preukázania vlastníctva k pozemku. Geometrický plán slúži ako podklad pre nasledovné
právne úkony a to napr. majetkoprávne vysporiadanie. Pokiaľ stavebník v konaní nepreukázal

relevantným výpisom z katastra nehnuteľností vlastnícke právo k parcele, na ktorej rozostavaná stavba
stojí, nemôže žalovaný uvedenú skutočnosť považovať za preukázanú podľa § 88a ods. 3 zákona č.
50/1976 Zb..

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že neboli dodržané odstupové vzdialenosti medzi existujúcimi stavbami
a dodatočne povoľovanou stavbou v súlade s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 530/2002 Z.z.. Neboli splnené
technické požiadavky projektovej dokumentácie v zmysle § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z..Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z výkresu, ktorý je prílohou stavebného povolenia vyplýva, že pre
realizáciu prác na štítovej stene stavby, ako aj údržbe počas jej životnosti bude nevyhnutné vstúpiť
na pozemok žalobcu (obdobný stav platí i vo vzťahu k parcele č. E-KN 6934), pričom táto skutočnosť

musí byť následne premietnutá aj do samotného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je teda nesporné,
že realizáciou stavby dôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a to v dôsledku údržby stavby,
ktorej údržba môže byť vykonávaná iba z pozemku žalobcu, pričom opak v konaní o dodatočnom
povolení stavby nebol stavebníkom preukázaný. Dodržanie ustanovení vyhlášky č. 453/2000 Z.z. vo
vzťahu k požiadavkám na projektovú dokumentáciu je nutné predovšetkým z dôvodu, že dodatočným

povoľovaním sa mení druh stavby na pozemku a teda jej účel využitia, ktorej zmena i vyžaduje zmenu
technických nárokov na dané územie a samotné využitie stavby.

Jednou zo základných zásad konania vo veci dodatočného povoľovania stavby, je aj spoľahlivé
zisťovanie stavu veci správnym orgánom od momentu začatia konania vo vzťahu k príslušným
hmotnoprávnym predpisom. Medzi tieto skutočnosti nesporne patrí zistenie a ustálenie okruhu
účastníkov konania. Základným znakom vymedzenia účastníka konania je jeho hmotnoprávny pomer

k veci, ktorá má byť predmetom konania. Prvoradou a teda základnou povinnosťou správneho orgánu,
je povinnosť spresňovania okruhu účastníkov počas celého konania, ktorých práva v tomto procese
vyplývajú priamo zo stavebného zákona. V každom konaní pred správnym orgánom je zákonnou
povinnosťou tieto práva rešpektovať, umožniť ich efektívne vykonávanie a nie ich vedome porušovať.

V závere žaloby žalobca uviedol, že podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia je aj jeho riadne

odôvodnenie. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje základnú požiadavku riadneho zdôvodnenia, čím
je porušené základné právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, ktoré požiadavky sa vzťahujú aj na rozhodnutia vydané v správnom konaní. Ústavný
súd SR už niekoľkokrát vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
uplatnenímnárokovaobranuprotitakémutouplatneniu.“Akorozhodnutiežalovaného,takajstavebného
úradu trpia vadami, ktoré majú za následok ich nepreskúmateľnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
spočíva predovšetkým zo samotného skutkového stavu, o ktorý sa právny záver žalovaného opiera.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 07.05.2014. Vo vyjadrení uviedol, že k obsahu rozsiahlej

žaloby poznamenáva, že ju považuje za neopodstatnenú a námietkami uvedenými v žalobe sa
podrobne zaoberal pri preskúmavaní zákonnosti odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby vydaného Obcou Oščadnica. Zastáva názor, že o odvolaní rozhodol v
súlade so zákonom, a navrhuje preto žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako

aj postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 3 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.Prvostupňový správny orgán - Obec Oščadnica rozhodnutím č. 330/2013/MO zo dňa 21.10.2013
postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 4 Stavebného zákona a podľa § 46 a nasl. zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dodatočne povolila stavbu: „Rodinný dom“ na parcele KN 6933/4 v

k. ú. C..

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Obec Oščadnica ako príslušný stavebný úrad na základe podnetu
účastníka konania zistila, že na parcele KN 6933/4 v k. ú. C. sa realizuje stavba rodinného domu bez
stavebného povolenia. Obec Oščadnica ako príslušný stavebný úrad vyzvala stavebníka na zastavenie
stavebných prác a následne zvolala štátny stavebný dohľad na deň 18.09.2012, na ktorom sa stavebník

nezúčastnil. Dňa 04.02.2013 stavebník podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby a stavebný úrad
oznámil začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) o stavbe postavenej bez stavebného povolania a
začatie konania podľa § 88a ods. 1 zákona č. 5/1976 Zb. o dodatočnom povolení stavby a zároveň
nariadila ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 21. februára. Nakoľko pre riadne
posúdenie stavby bolo potrebné predložiť geometrický plán zrealizovaných stavebných prác, stavebný
úrad konanie prerušil rozhodnutím č.j. 330/2013 zo dňa 28.03.2013. Dňa 09.07.2013 stavebník požiadal

o predĺženie lehoty na doloženie potrebných dokladov o 30 dní a potrebné doklady predložil dňa
06.08.2013. Účastníci vzniesli v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby svoje námietky, o
ktorých bolo rozhodnuté vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s názorom
prvostupňovéhosprávnehoorgánu,žestavebníksplnilpodmienkyprevydaniedodatočnéhostavebného

povolenia.

Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Poukázal na to, že Obec Oščadnica ako príslušný stavebný
úrad na základe rozhodnutia bývalého KSÚ v Žiline č. j. 2012/01049/KRA zo dňa 25.06.2012, ktorým
odvolací orgán po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisu zrušil rozhodnutie Obce Oščadnica o

dodatočnom povolení prestavby hospodárskej budovy na rodinný dom, umiestnený na parcele č. 6933/3
v k. ú. C. stavebníka T. A., bytom C. č. XXXX. V novom prejednaní posudzoval doplnenú žiadosť
stavebníka o vydaní stavebného povolenia na už začatú nepovolenú stavbu rodinného domu na mieste
pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá bola v čase rozhodovania rozostavaná v štádiu hrubej stavby: boli
vybudované základy spolu s obvodnými múrmi I. II. NP. Po doplnení požadovaných dokladov stavebný

úrad už rozostavanú stavbu vyhodnotil tak, že táto nie je v rozpore s verejnými záujmami a preto vydal v
zmysle § 88a ods. 4 Stavebného zákona rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil už vykonané stavebné
práce na stavbe rodinný dom a pre dokončenie stavby určil podmienky uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

V odôvodnení ďalej uviedol, že Okresný úrad Žilina ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté

rozhodnutie stavebného úradu, predloženú projektovú dokumentáciu stavby spolu s podaným
odvolaním v rozsahu ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku a porovnaním ho s platnými všeobecne
záväznými predpismi, ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať, nezistil dôvod pre jeho zrušenie. Zistil,
že stavebný úrad sa v novom prejednaní veci riadil právnym názorom vysloveným odvolacím orgánom
v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí tak, ako mu takáto povinnosť vyplýva z ust. § 59 ods.

3 Správneho poriadku.

Podľa§88akonanieododatočnompovolenístavby(1),akstavebnýúradzistí,žestavbabolapostavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na
ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.Podľa § 88a ods. 4, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už
vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej
stavby.

Podľa § 88a ods. 6, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote

a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,

b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

Podľa § 88a ods. 7, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. § 58 až § 66.

Pri stavbách povolených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy
najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje prítomný vplyv na životné

prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so
všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými
normami, pričom prihliadne na stanoviská vyjadrenia dotknutých orgánov a napokon skúma aj vlastnícke
vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu
môže dodatočne povoliť, pričom vo výroku o dodatočnom povolení zároveň vysloví súlad s užívaním

stavby na daný účel. Preukázanie skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby
uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na
vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného
úradu si sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská,
vyjadrenia dotknutých orgánov. Dodatočné stavebné povolenie musí obsahovať obdobné náležitosti,

ako riadne stavebného povolenie. Vzťahuje sa to na žiadosť o vydanie dodatočného povolenia, na
účastníkov konania, na postup v konaní, na predmet posúdenia.

Žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00177/KRA zo dňa
31.01.2014 uviedol, že stavebný zákon ukladá stavebnému úradu povinnosť skúmať, či nepovolenú
stavbu alebo jej nepovolenú zmenu možno dodatočne povoliť. Stavebný úrad - Obec Oščadnica v

konaní podľa § 88a Stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby vyhodnotil vplyv už rozostavanej
stavby rodinného domu na životné prostredie, jej súlad s platnou projektovou dokumentáciou, resp.
funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami, vymedzenými príslušnými
právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadal na stanoviská vyjadrenia dotknutých
orgánov. Po vyhodnotení všetkých podkladov zistil, že stavba je v súlade s verejnými záujmami,

preto stavbu dodatočne povolil. S takýmto vyhodnotením nepovolenej stavby po doplnení potrebných
dokladov a s jej dodatočným povolením sa stotožňuje aj odvolací orgán a má za to, že stavba v rozpore s
verejnýmizáujmamiaanipojejdokončenínebudúdotknutéprávaaprávomchránenézáujmyodvolateľa
ako účastníka konania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodnutie, ktorým sa dodatočne povolila stavba rodinného

domu na parcele KN 6933/4 v k. ú. C. č. 330/2013/MO zo dňa 21.10.2013, ktoré bolo bez výhrad
potvrdené žalovaným nezodpovedá záveru, ku ktorému dospel žalovaný správny orgán v závere
druhostupňového rozhodnutia. Projektová dokumentácia, ktorá sa nachádza v administratívnom spise
nie je overená v zmysle č. 453/2000 Z.z. (§ 10 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. c)). Z uvedeného je
zrejmé, že správne orgány rozhodovali bez relevantných dokladov - list vlastníctva a overená projektová

dokumentácia stavby. Zároveň poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že v administratívnom spise sa
nachádzajú stanoviská dotknutých orgánov, ale tieto sa nepremietli do rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliada
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).Podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce správne súdnictvo, súd pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu
nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postup vzhľadom k tomu,

či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu
prihliada len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Správne orgány, resp. žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil preskúmaním listinných dôkazov, ktoré pre
danú vec boli dôležité a na základe ktorých sa v konaní a pri rozhodovaní zaoberali, avšak z obsahu
pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu aj druhého stupňa súd zistil, že vyššie uvedené

listinné dôkazy sa v administratívnom spise nenachádzajú.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť
úplny, žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení
rozhodnutia.

Zákonná povinnosť žalovaného správneho orgánu bez meškania predložení administratívny spis spolu
so spismi správneho orgánu prvého stupňa a je upravená v § 250d ods. 1 O.s.p. a pri predkladaní

v administratívnom spise je potrebné uvedené rešpektovať, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny
spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho
konania. Pre procesné pochybenie (neúplnosť spisu), ktoré mali za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia sa krajský súd meritórne vecou nemohol zaoberať.

Žalobcabolvkonaníúspešnýmúčastníkomkonania,pretomápriaplikáciiust.§250kods.1O.s.p.právo

na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania
predloženom na pojednávaní v celkovej výške 588,76 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70 Eur
a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia - 134 Eur,

2. žaloba - 134 Eur,

3.zastupovanienapojednávaní(18.03.2015)-139,83Eur;aďalejznáhradyhotovýchvýdavkov-režijný
paušál 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur a pre rok 2015 sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške

jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur a pre rok 2015 sumu 139,83 Eur.V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v stavebnej veci, a teda za zastupovanie v takejto
veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 17.04.2014, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého dodatočne k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške
134 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 30.03.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 134 Eur,

3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 18.03.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky

vo výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 407,83 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur) a za rok 2015 (1 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 24,47 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 86,46 Eur, o ktorú sa zvýšila
súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia
o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 01.03.2009.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 518,76 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250ja ods. 1 a contrario).