Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222097
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114222097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému:R. H., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. Č.. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám.
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník,
Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 668,88 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 34,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 34,13 Eur za obdobie od 18.09.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy vedľajšieho účastníka vo výške 114,89 Eur na účet jeho
právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 07.08.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 668,88 Eur
ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr. Nárok uplatnil na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným
a žalovaná suma predstavuje neuhradené faktúry, za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca v
žalobekonkretizovalpríslušnéfaktúry.Jednazfaktúrsatýkazaplateniazmluvnejpokutyvovýške611,67

Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného uviedol, že vstupuje do konania v časti
zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj v zmysle judikatúry
súdov, pričom žiadal v tejto časti priznať náhradu trov konania.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariaďoval pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor v zmysle
§ 200ea O.s.p., pričom súd sa oboznámil s obsahom žaloby, faktúrami, zmluvou o pripojení, dodatku k
zmluve o pripojení, vyjadrením vedľajšieho účastníka, pričom zistil tento skutkový stav:

Dňa 08.02.2010 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí služby
Magio Sat, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby podľa zmluvy.
Žalovaný mal v súlade so zmluvou uhrádzať poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku za poskytnuté
služby, čo však neurobil. Vo faktúre právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj jednorazové
poplatky, pokutu za Magio box v sume 126 Eur, pokutu za diaľkový ovládač v sume 16,77 Eur, pokutu za

kartu v sume 19,95 Eur a pokutu za ostatné príslušenstvo v sume 29,95 Eur. Spolu si tak za jednorazové
poplatky účtoval sumu 192,67 Eur a taktiež Magio Sat pokutu vo výške 199 Eur. Ako aj pokutu Magio
internet solo 220 Eur.

Následne bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu.

Žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity,
ktoré poskytol žalobca žalovanému. V uvedenom prípade teda žalovaný nebol sankcionovaný len za to,

že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo mu koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím žalovaný
porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keď by prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému program služieb za zľavnenú cenu.

Žalobca uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu a ako taká jej výška
musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z tohto získava.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v znení účinnom do 26.11.2010,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie

zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie faktúr za poskytnutie hlasových a
nehlasových služieb, súd ex offo sa zaoberal aj otázkou premlčania, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský
vzťah, pričom súd dospel k záveru, že faktúra na sumu 34,13 Eur za obdobie 01.07.2011 - 31.07.2011,
resp. nárok na zaplatenie tejto sumy, je nárokom premlčaným s tým, že v danom prípade začína plynúť
všeobecná 3-ročná premlčacia doba nasledujúcim dňom po uplynutí fakturačného obdobia, teda dňom

01.08.2011, nakoľko týmto dňom žalobca, resp. jeho právny predchodca, mohol objektívne sa domáhať
svojho práva po prvý krát, nakoľko vedel o výške vzniknutého nároku a o tom, kto za neho zodpovedá.
To, že faktúra bola vystavená neskôr a takisto aj dátum splatnosti faktúry je až 17.08.2011, z pohľadu
premlčania nie je relevantné, nakoľko v danom prípade sa vychádza z toho, kedy sa objektívne mohol
po prvý krát dozvedieť žalobca o svojom nároku, čo objektívne nastalo už uplynutím fakturačného

obdobia. Predmetná všeobecná 3-ročná premlčacia doba teda uplynula dňa 01.08.2014, pričom žaloba
na tunajšom súde bola podaná 07.08.2014, teda po jej márnom uplynutí. Z uvedeného dôvodu súd
prihliadol na oslabenie práva jeho premlčaním, kedy sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto v tejto časti
považoval za dôvodné žalobu zamietnuť ako premlčanú. V danom prípade je nutné aplikovať 3-ročnú
premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o typický spotrebiteľský vzťah a

nejedná sa o obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania.

Súdmalpreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzavretáplatnezmluva
o poskytnutí služieb a žalovaný nezaplatil za riadne odobraté služby, faktúry v celkovej výške 34,13
Eur, a to za obdobie 01.08.2011 do 31.08.2011 z toho dôvodu. Z toho dôvodu vyhovel žalobe v časti
o zaplatenie týchto faktúr.

Zároveň súd považoval za právne dôvodné priznať žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania
odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, v zmysle
ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného vykonávacieho
nariadenia je výška úroku z omeškania zvýšená o 8 %-tuálnych bodov oproti úrokovým sadzbám

Európskej centrálnej banky platných k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pokiaľsajednáonároktitulomzmluvnejpokuty,ktomusúduvádza,ženatentoinštitútjenutnéprihliadať
z pohľadu toho, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený predpismi spotrebiteľského
práva, nakoľko sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom

štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže
nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných
poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti

zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac
nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola
len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť

dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Pre úplnosť súd dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen
na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na
porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie
neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže teoreticky žalobca by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj

po ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto
dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie
titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na

ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy

je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému
ochrany spotrebiteľov. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický
jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému

zákonnému zákazu, ktorý je upravený v § 53a ods. 1 OZ žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú
pokutu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho dôvodu
bola v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako nedôvodná.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešný
žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal.

O povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.

1 O.s.p., keď vedľajší účastník bol úspešný v časti konania, do ktorej vstúpil, preto mu súd priznal právo
na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej
služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie na
súd, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby činí 39,83 Eur + DPH 19,15 Eur, k tomu dvakrát
režijný paušál 8,04 Eur, čo predstavuje sumu 114,89 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíc) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.