Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814201114
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814201114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická

7434/147, IČO: 36 234 176, práv. zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej T. J., B.. XX. XX. XXXX, X. G. X. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka v konaní, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov,
Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, práv. zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom
Košice, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 1.703,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 204,56 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
z uvedenej sumy, za čas od 14. 11. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 139,69 Eur, v lehote do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka.

Súd náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.703,33,- Eur, kapitalizovaného
denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania návrhu vo výške 178,93 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.695,37 Eur, za obdobie od 05. 02. 2014 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 11. 2009 uzavrel žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu č.
3911051523, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur. Neoddeliteľnou

súčasťou Úverovej zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej len „ÚP“), s ktorými bola
žalovaná oboznámená. Žalovaná nedodržiavala platobnú disciplínu a v dohodnutej dobe úver nesplatila.
Dňa 29. 10. 2012 bola žalovaná písomne vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.703,33 Eur, spolu s
upozornením, že v prípade neuhradenia do požadovaného termínu, bude pohľadávka vymáhaná súdne.
Žalobca eviduje dlh v zmysle splátkového kalendára voči žalovanej, ktorý pozostáva z výšky istiny
a zosplatnenej istiny 1.438,10 Eur ( ide o výšku dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov
uplatňovaný v zmysle ÚP s názvom ukončenie úverovej zmluvy), z úroku, z výšky uvedenej istiny do

času zosplatnenia v sume 102,42 Eur, z úroku zo zosplatnenej istiny vo výške 154,85 Eur, poplatku za
vedenie účtu vo výške 7,96 Eur a úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa spísania návrhu na vydanie
platobného rozkazu vo výške 178,93 Eur.Dňa 11. 03. 2014 oznámil vedľajší účastník: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom
Prešov, IČO: 42 343 828, vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej. Žalovaná
písomne vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania dňa 14. 05. 2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, žalovanej, vedľajšieho účastníka,
oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a vedľajšieho účastníka, pričom žalobca pre účely
konania doručil písomné stanovisko a špecifikáciu uplatneného nároku. Trval na tom, že so žalovanou
uzavrel úverovú zmluvu dňa 13. 11. 2009 v písomnej forme na jednej listine, ktorá bola slobodným
a vážnym prejavom vôle žalovanej. Žalovaná prejavila aj súhlas so znením Úverových zmluvných

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., čo potvrdila svojim podpisom. Žalobca nevyvíjal
žiadny nátlak na žalovanú, aby zmluvu podpísala a súhlasila s ÚP. V súlade s judikatúrou súdov, žalobca
zdôraznil, že v podobných prípadoch je potrebné dať prednosť vážne mienenému obsahu prejavu
vôle pred formalizmom (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/2317/2006 zo dňa 27. 03. 2008), kde bol
vyjadrený názor, že súčasťou uzavretej zmluvy sa stávajú aj listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných

dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/412/2012 z 09. 07. 2013, v súvislosti uplatnenými nárokmi zo
zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 a 40 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného rozhodnutia okrem iného
vyplynulo, že iba samotná skutočnosť, že zmluvné strany v danom prípade podpísali iba lícnu stranu
úverovej zmluvy a VOP, ktoré boli na lícnej strane vyhlásené za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie sú

stranami podpísané, nespôsobuje to neplatnosť dojednaní obsiahnutých vo VOP. Úverové podmienky
bolipripojenékúverovejzmluveaztohovyplývazáver,žeustanoveniaozmluvnejpokutebolidojednané
písomne v súlade s ust. § 544 ods. 2 OZ. Žalovaná sa oneskorila so zaplatením aspoň dvoch splátok,
s poukazom na splátkový kalendár a splátky č. 30 až 35. V ostatnej časti žalobca trval na dôvodoch
uvedených v žalobe, aj na špecifikácii jednotlivých uplatnených nárokov vrátane kapitalizovaného úroku

z omeškania do zosplatnenia, od zosplatnenia, ako aj na celkovej výške úroku z úveru, ktorá sa rovnala
súčtu vyrubeného úroku a ušlého úroku 1.103,07 Eur s pripočítaním sumy 154,85 Eur, ktorú by mala
zaplatiť žalovaná ako tzv. ušlý úrok. Uvedená suma spolu predstavuje 1.257,92 Eur, čo je suma asi o
350,- Eur nižšia ako výška úroku z úveru, ktorú si žalobca mohol voči žalovanej uplatňovať.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 16.02.2015 súhlasila s vyjadrením vedľajšieho účastníka k žalobe.

Súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.

Vedľajší účastník sa písomne vyjadril k podanej žalobe. Zdôraznil, že zmluva podlieha právnej úprave
obsiahnutej v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), zákonu č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy je zrejmá výška úveru 2.000,- Eur, počet mesačných splátok 72,
výška mesačnej splátky 54,32 Eur, ročná úroková sadzba 21,87 % ročne, RPMN 24,4 % a priemerná

RPMN 17,46 %. Výška splátok bola určená len jednou sumou, bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma
pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky (ust. §4 ods. 2 písm. i.) Zákona č. 258/2004 Z. z.) , čo v zmysle
ust. § 4 ods. 3 uvedeného zákona zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru. V zmluve absentuje údaj
o konečnej splatnosti úveru (ust. § 4 ods. 2 písm. g.) uvedeného zákona), čo v zmysle ust. § 4 ods.
3 uvedeného zákona znamená bezúročný úver a bez poplatkov. Údaje o konečnom termíne splatnosti

sú neúplné a nejasné, pretože v zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru 72 mesiacov po
poskytnutí úveru, pričom nie je známy dátum, kedy spotrebiteľ čerpal úver. Nie je teda zrejmé, kedy
sa má úver začať splácať, kedy bola jeho konečná splatnosť. Podľa znenia „ prvá splátka mala byť
splatná práve po mesiaci/mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac
po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť

týchto splátok bude stanovený na posledný deň v príslušnom mesiaci“. Tento odkaz je nejasný a neurčitý
a teda absolútne neplatný. Spotrebiteľ sa nedozvie, ktorý konkrétny deň v mesiaci je dňom splatnosti
v každom mesiaci po dobu 72 splátok. Nie je zrejmé, čo znamená „poskytnutie úveru“, či sa jedná o
deň podpisu zmluvy, alebo o deň, kedy žalobca poskytol žalovanej úver na účet, prípadne o deň, keď
bola pripísaná žalovanej suma na účet alebo vyplatená iným spôsobom. Naviac v hlave 5 § 1 UP je

uvedené, že dlžník je povinný platiť úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a
termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časťúverovej istiny, úroky, prípadná úhrada za poistenie. Z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátky na
úver, na úrok a na poplatky. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, v akej
výške a ako dlho bude povinný splácať poskytnutý úver. Táto podmienka nemôže byť splnená, keďže

kolónka 48 je prázdna a termíny splatnosti splátok majú byť zložito vyvodzované z malých písmen v texte
zmluvy a už vôbec nie vtedy, keď je zakotvená do husto písaných ťažko čitateľných ÚP. Je vylúčené,
aby sa zmluva, pokiaľ ide o podstatné náležitosti, odvolávala na inú listinu, obsah ktorej dlžník nemôže
ovplyvniť. Žalovaná ÚP nepodpísala. Pokiaľ sa majú takéto obchodné podmienky stať súčasťou zmluvy,
môže sa to stať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky, čo bolo už judikované inými

súdmi. Netransparentnú inkorporačnú doložku už súd judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. O takúto doložku ide aj vtedy, aj ju dodávateľ uvedie menším písmom, ako
zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Ďalej poukázal na výšku RPMN, ktorá
podľa zmluvy mala predstavovať 24,4 %, v skutočnosti 28,23 %. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžo/106/2007 zo dňa 26. 02. 2008 vyhodnotil ako
klamanie spotrebiteľa. Klamanie a uvedenie spotrebiteľa do omylu, má za následok neplatnosť právneho

úkonu. Nesprávne uvedenú RPMN je potrebné hodnotiť, ako keby v zmluve nebola uvedená vôbec,
úver sa stáva bezúročný, bez poplatkov.

K uplatnenej zmluvnej pokute vedľajší účastník uviedol , že v súlade s ust. § 544 ods. 1,2 OZ, je možné
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu písomne, v dojednaní musí byť
určenávýškapokutyalebospôsobjejurčenia.Vsúladesust.§40ods.1OZjeriešenáotázkaneplatnosti

právneho úkonu, pokiaľ nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V
zmysel odseku 3 uvedeného ustanovenia, právny úkon je platný aj vtedy, ak je podpísaný osobou
konajúcou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia ich podpisy byť na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Z toho vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu,
každá zmluva je ukončená podpismi účastníkov, ktorí potvrdzujú obsah dohody, ktorý sa nachádza nad

podpisom. V tomto prípade sa účastníci dohodli len na zmluve, ustanovenia o zmluvnej pokute sú mimo
zmluvy, v hlave 7 § 6 ÚP. Tieto ÚP žalovaná nepodpísala, čiže neuzavrela dohodu o zmluvnej pokute.
Do žalovanej sumy žalobca započítal aj poplatok za vedenie účtu 7,96 Eur. Tieto poplatky si žalobca
účtuje za svoje aktivity, ktoré sú v jeho prospech, týkajú sa aj preverovania pohybu na účte, teda nie
sú v záujme spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle ust. § 56 ods. 4 OZ neplatné,

pričom ide o čiastočnú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 41 OZ. Žalovaná má žalobcovi vrátiť rozdiel sumy,
ktorá jej bola poskytnutá a ktorú vrátila žalobcovi. V súvislosti s tým vedľajší účastník navrhol, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedeného rozdielu, spolu s úrokom z omeškania z priznanej sumy.

K doručenému vyjadreniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s
tvrdením, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g.) a i.) Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti a pri výklade spotrebiteľskej
zmluvy, treba venovať pozornosť tomu, či z obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom
vyžadované údaje. Obsah zmluvy nemožno vykladať príliš formálne, pretože by to odporovalo
základným výkladovým pravidlám. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že zmluva by mala obsahovať
výšku, počet a termíny splátok úrokov, výšku a počet a termíny splátok iných poplatkov, tak ako si to

vysvetlil vedľajší účastník. Konečná splatnosť úveru nie je náležitosťou predpísanou zákonom a nie
je určené, že by mala byť špecifikovaná konkrétnym dátumom a nie počtom mesiacov, počas ktorých
dlžník hradí splátky. Slovné spojenie „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15 dňa v poslednom
mesiaci„ je dostatočne určité a dospelá spôsobilá osoba na právne úkony ho musí pochopiť. Rovnako
aj dátum druhej a nasledujúcich splátok nemôže byť posúdený ako nezrozumiteľný. Výklad práva, ako

ho navrhuje vedľajší účastník, hraničí s nadzákonnou ochranou spotrebiteľa, ktorý je v tomto prípade
chránený ako osoba, ktorej rozumové schopnosti boli natoľko obmedzené, že nebola schopná posúdiť
svoje právne konanie. Ochrana žalovanej ako spotrebiteľa totiž nemôže byť bezhraničná, je potrebné
do úvahy vziať všetky dôkazy a nemôže byť nástrojom na porušenie základných zásad spravodlivého
súdneho procesu, pretože by to spôsobovalo nerovnosť účastníkov v konaní.

Z Úverovej zmluvy č. 3911051523 vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickou
osobou - nepodnikateľom, dňa 13. 11. 2009. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančnej hotovosti vo
výške 2.000,- Eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 72. mesačných splátkach vo výške po 54,32 Eur, pri
ročnej úrokovej sadzbe 21,87 %. RPMN predstavovalo výšku 24,4 % a priemerná hodnota RPMN výšku17,46 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 1.618,- Eur. Súčasťou zmluvy bola kolónka
48 - termíny splatnosti splátok, kde nebol uvedený žiaden údaj, len takmer neviditeľná značka. Táto
značka mala byť odkazom na úpravu, ktorá sa nachádzala o niekoľko kolóniek ďalej, pod čiarou, kde

sa nachádzal text písaný výrazne menším písmom, ako písmo ktoré bolo uvedené v úverovej zmluve.
Z tohto ťažko čitateľného textu vyplynulo, že „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia
úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci/mesiacoch od dátumu
poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo

dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň
v príslušnom mesiaci“. V časti kolónky 49 je uvedený poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99
Eur, v zátvorke uvedené opäť podstatne menším písmom “zahrnutý v splátke“. V kolónke 53 je uvedená
výplata úveru, kde je zaznamenaný spôsob výplaty bankovým prevodom klientovi, číslo bankového účtu
klienta a kód banky. Z textu pod kolónkou 56 sa nachádza poistenie výdavkov dobrovoľné, kde je vo
vyznačenej kolónke drobným písmom písané menším písmom znamienko „x“ , čo malo pravdepodobne

vyjadrovať súhlas s poistením a výška poistného 2,08 Eur mesačne. K tomuto textu poistenia sa neviaže
iný text, ktorý by rozširoval podmienky poistenia v zmysle príslušných ustanovení OZ. Úverová zmluva
obsahuje v dolnej časti v kolónke 59 dátum uzavretia zmluvy 13. 11. 2009 a v dolnej časti kolónky 60 a 61
podpisy účastníkov úverového vzťahu. ÚP sú pripojené osobitne, pričom nie je zrejmé, že by obsahovali
nejakú doložku osobitne podpísanú žalovanou.

Súd konštatuje, že Úverové zmluvné podmienky žalobcu sú rovnako písané minimalizovaným písmom,
kde z Hlavy 4 § 2 vyplynulo, že klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy
spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie
je na lícnej strane úverovej zmluvy uvedené inak. Z Hlavy 5 § 1 vyplynulo, že klient je povinný riadne
a včas splácať poskytnutý úver, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín

splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej
istinyaúroky,ktoréjeklientpodľatejtoúverovejzmluvypovinnýplatiť.PodľaHlavy6§3,klientjepovinný
celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade že, písm. a.), klient sa oneskoril s platením
aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Listom zo dňa 29. 10. 2012 bola žalovaná vyzvaná k splateniu úveru vo výške 1.703,33 Eur, v lehote

do 15 dní od odoslania výzvy. Súčasne jej bolo oznámené, že v prípade neuhradenia horeuvedenej
pohľadávky, bude pohľadávka vymáhaná súdnou cestou, alebo rozhodcovským konaním.

Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaná začala splácať úver dňa 19. 12. 2009 v dohodnutej
výške 54,32 Eur, prípadne vo vyššej výške napr. splátky č. 2, 4, 6, 7,8 10,11,13, 14 vo výške 58,32 Eur,
splátky 17,18,22 vo výške 60,-, 72,-, 74,-, 53,- Eur. Podľa splátkového kalendára, žalovaná splácala

úver do 30. splátky, do 19. 05. 2012. Od uvedeného obdobia nebola zaznamenaná žiadna úhrada zo
strany žalovanej. Žalovaná za dané obdobie celkovo zaplatila sumu 1.795,44 Eur. Podľa splátkového
kalendára splátku tvorila istina, poplatok za vedenie účtu, úrok, poistenie.

Podľa výpočtu RPMN prostredníctvom kalkulačky pre spotrebiteľský úver na stránke „SME ekonomika“
bolo zistené, že pri výške úveru 2.000,- Eur, počte splátok 72, výške splátok 54,32 Eur, RPMN

predstavuje 28,53 %.

V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 4 Zákona ods. 2 č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

V zmysle odseku 3 uvedeného ustanovenia, posledná veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o úvere, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie,
náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov
a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri
porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že
ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom
vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom
zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou
dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy a v tomto smere končí

aj jeho možnosť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do textu úverových podmienok. Podľa názoru súdu,
by totiž poskytovateľ úveru určite neupravil vopred naformulované úverové podmienky určené širokému
spektru spotrebiteľov, v prípade námietok žalovanej.

Spotrebiteľské zmluvy sú v našom právnom poriadku upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a
Občianskym zákonníkom a spotrebiteľský úver Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatuje, že

zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou a preto na uvedený záväzkový
vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva č.
3911051523 zo dňa 13. 11. 2009, na základe ktorej žalobca poskytol na žalovanej úver vo výške 2.000,-

Eur. Uvedený úver mala zaplatiť žalovaná v 72 splátkach po 54,32 Eur. Na základe úverovej zmluvy mala
žalovaná celkovo zaplatiť žalobcovi 3.618,- Eur. Výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve bola 21,87 %,
RPMN vo výške 24,4 %. Podľa vyššie uvedenej kalkulačky výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver, súd
pri zadaní potrebných údajov, výšky úveru, výšky splátky, doby splácania, zistil, že RPMN je vo výške28,53 %. V tomto prípade súd konštatuje, že údaj o RPMN v úverovej zmluve je nepravdivý, pretože v
úverovej zmluve je uvedená výška 24,4 %. V zmysle ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,

nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné údaje. V danom prípade je údaj o RPMN nepravdivý, a teda
súd vychádza zo stavu, ako keby RPMN nebola uvedená.

Po oboznámení sa s obsahom zmluvy, súd skúmal, akým spôsobom boli v zmluve upravené splátky,
ich výška, počet, termíny splátok, istiny, úroku a iných poplatkov a či bola stanovená konečná splatnosť
úveru, čo namietal vedľajší účastník.

Súd konštatuje, že úprava týkajúca sa termínov splatnosti splátok v kolónke 48, s nejasným a málo

zrozumiteľným odkazom na ďalší text pod čiarou, môže evokovať u spotrebiteľa dojem, že sa jedná o
nedôležitú časť textu úverovej zmluvy. Dôslednému oboznámeniu sa s týmto textom nesporne bráni,
alebo výrazne sťažuje takmer nečitateľný text, resp. čitateľný len za pomoci lupy. Po preskúmaní obsahu
tohto textu, je možné jednoznačne vyvodiť, že takto koncipovaná splatnosť splátok úveru je skutočne
nejasná, nezrozumiteľná a rozhodne zavádzajúca, pretože bežný spotrebiteľ sa len ťažko orientuje v

takto koncipovanej splatnosti mesačných splátok - počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne
nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, zvlášť keď nie je zrejmé, kedy bol úver žalovanej poskytnutý.
Uvedenú skutočnosť žalobca počas konania vôbec nepreukázal. Nevyplynulo to ani zo splátkového
kalendára. Aj ďalší text úpravy splátok je vyslovene zavádzajúci „prvá splátka je splatná práve po
mesiaci/mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru

neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude
stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Túto formuláciu súd nemôže hodnotiť
ako formuláciu zmluvných podmienok v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. g.) Zákona č. 258/2001 Z. z.,
pretože konečná splatnosť úveru s nejasným počiatkom splatnosti, určená počtom mesiacov 72, nie
je dostatočne zrozumiteľná. Skladba splátky má byť zrejmá zo zmluvy a nie zo splátkového kalendára,

ktorý nie je súčasťou zmluvy. Spotrebiteľ má byť informovaný akú časť splátky tvorí istina, úrok prípadne
poplatky a tiež poistenie. Z údajov uvedených v zmluve o úvere tieto skutočnosti nevyplývajú. Pokiaľ
boli zapracované do ÚP, do takmer nečitateľného textu, je vylúčené, aby sa s nimi mohla žalovaná
náležite oboznámiť, a to pri plnej spôsobilosti na právne úkony. Je nesporné, že pokiaľ by súd akceptoval
tvrdenie žalobcu o neprimeranosti ochrany spotrebiteľa, dostala by sa žalovaná v tomto vzťahu do

zásadne nevýhodného a nerovného postavenia, vzhľadom na odborné skúsenosti a znalosti žalobcu,
ako poskytovateľa úverov, ktorý je v postavení, keď koncipuje vlastné zmluvné podmienky, sledujúc
vlastný záujem zameraný na čo najväčší finančný efekt. Žalovaná by bola v postavení slabšej strany,
ktorá nemá dostatočné odborné znalosti, ani skúsenosti, aby mohla poukázať na prípadné neprimerané
zmluvné podmienky.

Súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré vyplývajú z ust. § 4 ods. 2 písm.
g.), i.), j) zákona č. 258/2001 Z. z. S poukazom na uvedené je nutné poznamenať, že v prípade, keď
zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona, nie je možné tieto náležitosti vyvodiť z ďalšej listiny, v
tomto prípade z ÚP, ktoré žalovaná nepodpisovala. V dôsledku absencie náležitostí podľa uvedeného
ust. § 4 ods. 2 písm. g.), i.), j.), konkrétne údajov o konečnej splatnosti úveru, o RPMN, o výške, počte

a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov (ust. § 4 ods. 3 posledná veta), vrátane poplatku za vedenie účtu, ktorý napokon ani nie je
plnením v prospech žalovanej, ale sleduje len záujmy žalobcu pri sledovaní stavu úverového účtu. Na
základe prepočtu vykonaného súdom, súd priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom a
sumou, ktorú zaplatila žalovaná, to znamená sumu 204,56 Eur (2000 - 1795,44).

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., v znení účinnom ku dňu omeškania,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením časti úveru. Pri priznaní úroku z
omeškania súd zohľadnil skutočnosť, že pôvodná suma uplatnená žalobcom, bola po prepočte súdom
znížená na sumu 204,56 Eur. Z toho dôvodu nebolo možné akceptovať uplatnený kapitalizovaný úrok
z omeškania vyčíslený žalobcom za vypočítané obdobie, pretože výpočtový základ sa zmenil. Úrok z

omeškania súd priznal z uvedenej sumy, avšak nie v kapitalizovanej forme, ale vychádzajúc z výšky
úroku z omeškania k prvému dňu omeškania, ktorý si uplatnil žalobca vo výške 0,024 % denne od
14.11.2012 (15 dní odo dňa zosplatnenia úveru). Tento denný úrok zodpovedá zákonnému ročnému
úroku z omeškania vo výške 8,76 % ročne. K uvedenému dňu omeškania predstavovala základná
sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 % a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov, zákonný úrok

predstavoval výšku 8,75 % ročne. Uplatnený denný úrok z omeškania po prepočte na ročný úrok
presiahol zákonný úrok z omeškania a z toho dôvodu súd priznal ročný úrok z omeškania len do výšky
zákonného úroku.

Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca s dôvodne domáhal
zaplatenia sumy 204,56 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej

sumy za čas od 14. 11. 2012 do zaplatenia. Vo zvyšujúcej časti súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V konaní mali žalobca a žalovaná len pomerný úspech, z toho dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade

trov konania, zobral do úvahy mieru úspechu a neúspechu oboch sporových strán. Žalobca mal úspech
v konaní 11 %, žalovaná 89 %, z toho vyplýva, že konečný úspech v konaní mala žalovaná v rozsahu
78 %. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Náhradu trov si uplatnil vedľajší účastník, za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 25.02.2014 a vyjadrenie k žalobe zo dňa 29.01.2015.

Úkony vedľajšieho účastníka v konaní boli účelné a vykonané na ochranu záujmu žalovanej. Skutočnosti
uvádzané vedľajším účastníkom spochybnili uplatnený nárok žalobcu, resp. jeho podstatnú časť.

Hodnota úkonu, podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavovala 81,33 Eur, spolu za
dva úkony 162,66 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej
vyhlášky, vo výške 8,04 Eur za úkon v roku 2014 a 8,39 Eur za úkon v roku 2015, spolu vo výške 16,43

Eur. Spolu trovy konania predstavovali sumu 179,09 Eur.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v rozsahu úspechu žalovanej,
teda 78 %, tzn. vo výške 139,69 Eur.

Žalobca je povinný zaplatiť trovy na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa ust. § 149
ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.