Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Alena Antalová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200520
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200520.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu:
ELSTAP, s.r.o. v likvidácii, Nám. SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44795149, zastúpený
Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/62640/2014/5003, č. 1100301/1/62647/2014/5003,
č. 1100301/1/62675/2014/5003, č. 1100301/1/62680/2014/5003, č. 1100301/1/62722/2014/5003, č.
1100301/1/62738/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62640/2014/5003, č.1100301/1/62647/2014/5003, č.
1100301/1/62675/2014/5003, č. 1100301/1/62680/2014/5003, č. 1100301/1/62722/2014/5003 a č.
1100301/1/62738/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 730,74 Eur na trovách právneho
zastúpenia a zaplatiť ich v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu
žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.

1100301/1/62640/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9601401/5/4938976/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za mesiac január 2011 vo výške 1.081,43 Eur
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za január 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.

1100301/1/62647/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/4941224/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za mesiac február 2011 vo výške 2.839,47 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane
za február 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/62675/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/4941301/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

DPH za mesiac marec 2011 vo výške 21.824,17 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane
za marec 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/62680/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/4941394/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

DPH za mesiac apríl 2011 vo výške 4.490,66 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za
apríl 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/62722/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/4941457/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

DPH za mesiac máj 2011 vo výške 14.073,95 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za
máj 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/62738/2014/5003 zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/4941550/2013/Mad z 05.11.2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za mesiac jún 2011 vo výške 7.486,80 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane za

jún 2011“). Uvedené rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyššie uvedených žalobách namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného,
ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane z dôvodu, že tieto vychádzajú zo skutkových
zistení, ktoré sú v rozpore s obsahom spisu, ako aj z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Žalobca žaloby zhodne odôvodnil tým, že proti prvostupňovým rozhodnutiam

správcu dane podal v zákonnej lehote odvolania, ktoré v žalobách odcitoval. V odvolaniach namietal, že
zistenia správcu dane uvedené v prvostupňových rozhodnutiach sú v rozpore s vykonanými dôkazmi,
tieto neobsahujú hodnotenia dôkazov, nie sú po právnej stránke vôbec odôvodnené, pričom chýbajú
úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, z ktorého dôvodu namietal
ich nepreskúmateľnosť. Namietal, že v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí neboli spomenuté

všetky dôkazy predložené žalobcom, ani niektoré vykonané dôkazy, ktorými žalobca preukazoval reálne
dodanie prác a služieb z dodávateľských faktúr uvedených v prvostupňových rozhodnutiach. Jedná
sa konkrétne o potvrdené súpisy vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu dodávateľských faktúr, ako aj
zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou ELSTAP s.r.o. a obchodnou spoločnosťou ARMOVOSTAV s.r.o.
Ďalšie dôkazy síce správca dane vymenoval, pričom uviedol ich obsah, avšak neuviedol hodnotenie

týchto dôkazov. Nakoniec správca dane uviedol záver, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb
dodávateľmi ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o., pričom úvaha, čo ho viedlo k
tomuto záveru, nie je zrejmá, a preto je takýto záver svojvoľný. V rozhodnutiach správca dane by podľa
žalobcu malo byť uvedené, čo správca dane považuje za preukázané z dokazovania, z ktorých dôkazov
to vyvodzuje a prečo, aby jeho úvaha bola preskúmateľná. Správca dane by sa musel pri takomto

postupe vysporiadať s dôkazmi, ktoré potvrdzujú reálne dodanie služieb dodávateľmi ARMOVOSTAV
s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o. a to s dôkazmi, že fakturované zdaniteľné plnenia boli skutočne
vykonanéaodovzdanémedzidodávateľmiažalobcomanásledneboliodovzdanéodberateľomžalobcu,
výpoveďou konateľa obchodnej spoločnosti TNŽ s.r.o. p. G. F., ktorý potvrdil tak plnenia v prospech
žalobcu, ako aj plnenia v prospech spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o., ktorá ich ďalej dodala žalobcovi,

potvrdenými súpismi vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu jednotlivých dodávateľských faktúr a tiež
zmluvami medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou ARMOVOSTAV s.r.o. Na tieto dôkazy následne
nadväzujúdôkazyotom,žežalobcatietozdaniteľnéplneniaďalejodovzdalsvojimodberateľom(MAJKO
s.r.o., Siemens s.r.o., YUSLO s.r.o., STAVTECH s.r.o., SR SOLAR s.r.o., S HOTEL s.r.o., PROFESTA
s.r.o., MPD s.r.o., L. U., C.. Z. X. DANIARIK, Group V s.r.o., W. F. - GEJDÁK), ktoré to potvrdili a za

tieto plnenia zaplatili. Správca dane nevyhodnotil svoje poznatky o tom, ako si plnili daňové povinnosti
ohľadom DPH dodávatelia žalobcu, pretože tieto riadne vykazovali DPH na vstupe i výstupe. V odvolaní
ďalej žalobca namietal vykonanie zisťovania správcu dane v spoločnosti MONDI SCP a.s. Ružomberok
a Metsa Tissue Slovakia s.r.o., v ktorých nepoznali žalobcu, ani jeho dodávateľov. Toto zistenie však
nie je prekvapivé, keďže žalobca i jeho subdodávatelia plnili svoje úlohy pod názvom tých spoločností,

ktoré mali zmluvy s konečnými odberateľmi (Siemens Slovakia s.r.o., MAJKO s.r.o. a YUSLO s.r.o.).
Záver správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie plnení dodávateľmi ARMOVOSTAV
s.r.o., TNŽ s.r.o. a JALUM TRANS s.r.o. by mal vychádzať z preukázaných kontrolných zistení a nielen zpochybností správcu dane. Napokon žalobca v odvolaniach namietal nedostatok právneho odôvodnenia
daňovej povinnosti žalobcu v prvostupňových rozhodnutiach.

Žalobca v žalobách tvrdil, že ani rozhodnutia žalovaného neodstránili nedostatky odôvodnení

prvostupňových rozhodnutí. Vo vzťahu k dôkaznej situácii sa žalovaný obmedzil na rekapituláciu
priebehu konania a na konštatovanie, že všetky konkrétne zistenia správcu dane sú v rozhodnutí riadne
uvedené a jednoznačne z nich vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác a služieb
dodávateľskými spoločnosťami. Celé hodnotenie dôkazov z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo
veci, z hľadiska zákonnosti ich získania a vykonávania jednotlivých dôkazov, z hľadiska ich pravdivosti

i dôkaznej váhy je podľa žalobcu uvedené len v slovnom spojení „jednoznačne z nich vyplýva“. Takéto
hodnotenie dôkazov neumožňuje preskúmať myšlienkový pochod žalovaného, ktorý ho viedol k záveru,
ku ktorému dospel. Takéto rozhodnutia sú preto arbitrárne, v rozpore s požiadavkou § 63 ods. 5 veta
druházák.č.563/2009Z.z.osprávedaní(ďalejlen„Daňovýporiadok“),podľaktoréhoodôvodneniemusí
obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,

podľa ktorých sa rozhodovalo. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného vyššie uvedené náležitosti
absentujú. Taktiež v nich absentuje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach
ohľadom nedostatku dôvodov predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane. Žalobca ďalej namietal,
že skutkové zistenia žalovaného v napadnutých rozhodnutiach sú v rozpore s vykonanými dôkazmi.
Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uvádza len obsah niektorých (nie všetkých) vykonaných

dôkazov, avšak tieto dôkazy nijak nehodnotí z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska
zákonnosti ich získania a vykonania, z hľadiska ich vierohodnosti a dôkaznej váhy. Žalovaný niektoré
dôkazy predložené žalobcom nespomenul, najmä dôkazy preukazujúce reálne dodanie prác a služieb
z dodávateľských faktúr a to súpisy vykonaných prác. Ďalšie (v rozhodnutiach vymenované) dôkazy
nevyhodnotil. Podľa žalobcu zdaniteľné plnenia sú preukázané účtovnými dokladmi - faktúrami, ich

úhradou, ako aj zmluvnými vzťahmi, preberacími protokolmi, výpoveďou konateľa žalobcu, výpoveďou
konateľov dodávateľov a výpoveďou odberateľov. Žalobca teda predložil dôkazy, ktoré sa bežne evidujú.
Správca dane od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu nemôže vyžadovať inú evidenciu
než takú, ktorú je povinný viesť. Tento limit je daný Ústavou SR (čl. 2 ods. 2 a 3). Žalobca napokon
v žalobe namietal, že závery správcu dane o nepreukázanosti spochybnených zdaniteľných plnení sú

nesprávne, lebo nevychádzajú z preukázaných kontrolných zistení, ale len z pochybností správcu dane.
V napadnutých rozhodnutiach žalovaného, ani v rozhodnutiach správcu dane, nebolo uvedené, čím bolo
preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch -
dodávateľských faktúrach.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám navrhol, aby súd tieto ako nedôvodné zamietol. Uviedol,

že sa nestotožňuje so žalobnými námietkami a zotrváva na svojom stanovisku, že všetky konkrétne
zistenia správcu dane boli v prvostupňových rozhodnutiach riadne uvedené, pričom z nich vyplýva, že
žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami
a že hodnotenie dôkazov je dostatočné a umožňujúce preskúmať myšlienkový pochod žalovaného,
ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý vykonanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca si v

kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od
dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o. Poukázal na to, že spoločnosť
ARMOVOSTAV s.r.o., ktorá je od 26.07.2013 v likvidácii a od 03.04.2013 je zrušená, je personálne
prepojená so žalobcom, so žalobcom mala rovnakú adresu sídla, podobne ako žalobca na uvedenej
adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a za r. 2011 nepodala

žiadne hlásenie a prehľady za zamestnancov.

Ďalej poukázal na to, že práce, ktoré spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. fakturovala žalobcovi, vykonala
v subdodávkach spoločnosť TNŽ s.r.o. Vo vyjadreniach ďalej uviedol, že v súvislosti s preverovaním
uvedených zdaniteľných obchodov bývalý konateľ spoločnosť TNŽ s.r.o. p. G. F. do Zápisnice o ústnom
pojednávaní zo 16.04.2013 uviedol, že faktúry za spoločnosť TNŽ s.r.o. vystavil, ale ich zaúčtovanie

nevedel preukázať, nakoľko spoločnosť predal novému vlastníkovi. Podľa jeho vyjadrenia práce boli
vykonané v subdodávkach, dodávateľov prác však nevedel uviesť, nakoľko si na to nespomínal. Správca
dane preveroval aj odberateľov žalobcu (spoločnosti MAJKO s.r.o., Siemens Slovakia s.r.o., YUSLO
s.r.o., STAVTECH s.r.o., SR SOLAR s.r.o., S HOTEL s.r.o., PROFESTA s.r.o., MPD s.r.o., L. U., C.. Z. X.
DANIARIK, Group V s.r.o. a W. F. - GEJDÁK), pričom šetrením zistil, že práce boli žalobcom vykonané,ani v jednom prípade sa však nepodarilo zistiť, kto ich konkrétne vykonal, či zamestnanci žalobcu, alebo
či boli vykonané subdodávateľsky, ako aj to, že uvedené spoločnosti faktúry vystavené žalobcom evidujú
vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane žalobcu vyzval, aby predložil

požadované dôkazy a vyjadrenia ohľadne dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o., žalobca
však tieto nepredložil. Správca dane preto sám hľadal dôkazy preukazujúce nárok na odpočítanie
dane zo sporných dodávateľských faktúr, avšak ani prostredníctvom využitia inštitútu dožiadania sa mu
to nepodarilo. Žalovaný poukázal na zákonom stanovené podmienky uplatnenia odpočtu DPH, ktoré
musia byť dodržané. Podmienkou uplatnenia odpočtu DPH je skutočné dodanie tovarov a služieb, na

základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti,
že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej (vystavenie
a úhrada faktúry), ale platiteľ dane musí preukázať aj vecné naplnenie, t.j. musí predložiť dôkazy
preukazujúce skutočnosť, že zdaniteľné obchody boli skutočne uskutočnené tak, ako je to deklarované
predloženýmifaktúrami.Žalobcanevyužilsvojeprávo,keďnapriekvýzvamsprávcudanenapredloženie
dôkazov v lehote určenej správcom dane požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil. Žalovaný sa

nestotožnil s námietkou žalobcu, že získané dôkazy nie sú nijako hodnotené z hľadiska ich dôležitosti,
zákonnosti, vierohodnosti a dôkaznej váhy a že sú len zhrnuté v slovnom spojení „jednoznačne z nich
vyplýva“. Podľa žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v rozhodnutiach správcu dane, sú
všetky zistenia správcu dane riadne uvedené a odôvodnené s tým, že bol podrobne opísaný celý priebeh
dokazovania a šetrenia, v rámci ktorého žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal uskutočnenie a

dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami a na výzvy správcu dane nepredložil
vyjadrenia, dôkazy a vysvetlenia. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií,
alebo bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Daňový doklad je z hľadiska
nároku na odpočítanie dane použiteľný a akceptovateľný len vtedy, keď je nepochybné, že údaje
v ňom uvádzané sú odrazom skutočnosti. Žalobca bol povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať

svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na
preukázanie existencie, resp. vzniku nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalovaný
napokon v žalobe uviedol, že žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých
uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, čím porušil ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods.
2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon

o DPH“). Faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1
ZákonaoDPH,aniprípadnáúhradafaktúry,nezakladajúzásadnúpodmienkumožnostiuplatneniapráva
na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala
relevantné dôkazy o skutočnom dodaní služieb tuzemskými dodávateľmi.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/46/2014-57 zo dňa 20.02.2015 spojil na spoločné

konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu ELSTAP s.r.o. v likvidácii, Banská Bystrica
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/46/2014, 24S/47/2014,
24S/48/2014, 24S/49/2014, 24S/50/2014 a 24S/51/2014 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn.
24S/46/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1

O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im
predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
žaloby sú dôvodné.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane začal dňa 23.10.2012 u žalobcu
daňovú kontrolu DPH za obdobie január až december 2011. O výsledku predmetnej daňovej kontroly

bol vyhotovený Protokol č. 9601401/5/4311165/2013/Mad zo dňa 20.09.2013 (ďalej len „Protokol“),
ktorý obsahuje popis všetkých vykonaných dôkazov a zisťovaní vykonaných v priebehu daňovej
kontroly. Správca dane v Protokole konštatuje, že daňový subjekt porušil ustanovenia Zákona o DPH
a Zákona o správe daní tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie
DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ

s.r.o., ale dostatočne nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov spoločnosťami
ARMOVOSTAV s.r.o., JALUM TRANS s.r.o. a TNŽ s.r.o., z ktorého dôvodu mu nebol uznaný odpočet
DPH uplatnený na základe faktúr od týchto dodávateľov v jednotlivých mesiacoch v r. 2011. Predmetný
Protokol bol doručený žalobcovi, ktorý bol súčasne vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedenýmv predmetnom Protokole. Žalobca sa k Protokolu dňa 16.10.2013 vyjadril, pričom jeho pripomienky
boli ústne prejednané so správcom dane, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9601401/5/4909869/2013/Mad zo dňa 04.11.2013. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní

žalobcovi vyrubil rozdiel dane za jednotlivé mesiace r. 2011 vo výškach uvedených na č.l. 1 a 2 tohto
rozsudku.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za január 2011
vo výške 1.081,43 Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca k vyjadreniu k Protokolu z daňovej kontroly
nepriložil žiadne nové dôkazy okrem tých, ktoré už boli predmetom preverovania v rámci daňovej

kontroly. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období január 2011 uplatnil odpočítanie DPH vo
výške 48,26 Eur, pričom nepredložil žiadne faktúry, ani doklady preukazujúce právo na tento odpočet,
a preto mu tento odpočet nebol uznaný. V tomto zdaňovacom období žalobcovi ďalej nebol uznaný
odpočet DPH vo výške 1.033,17 Eur na základe dodávateľskej faktúry interné č. 2210105 zo dňa
31.01.2011od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. za dodanie lešenárskych prác v januári 2011 v MONDI
SCP s.r.o.. V odôvodnení poukázal na to, že spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. je v likvidácii od

26.07.2013 a od 03.04.2013 je to zrušená spoločnosť, ktorá je personálne prepojená so žalobcom
prostredníctvom konateľa, ktorým je R. N.. Majú zároveň rovnakú adresu sídla, pričom od správcu
budovy pri miestnom šetrení bolo zistené, že žalobcovi je tam poskytované len sídlo na základe zmluvy
o umiestnení sídla a tento subjekt nemá prenajaté žiadne kancelárske priestory, ani tam fyzicky nesídli,
pošta sa mu doposiela 1x týždenne. Správca dane ďalej zistil, že ani spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o.

na tejto adrese v skutočnosti nesídli, nemá žiadnych zamestnancov a nepodala žiadne prehľady o
zamestnancoch za r. 2011. Práce, ktoré boli uvedené na faktúre od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o.
mala pre žalobcu vykonať v subdodávkach spoločnosť TNŽ s.r.o. Žilina, ktorej bývalý konateľ G. F.
nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti k zdaniteľným obchodom, uviedol, že práce boli vykonané
v subdodávkach, avšak nevedel uviesť dodávateľov ani bližšie skutočnosti k faktúre, pretože si na

ne nespomínal. Ďalej uviedol, že obchodný podiel tejto spoločnosti previedol 11.04.2013. Následne
správca dane zistil, že spoločnosť TNŽ s.r.o. je nekontaktná. Od uvedenej spoločnosti neboli získané
doklady preukazujúce vykonanie zdaniteľných plnení pre žalobcu. V odôvodnení ďalej žalobca opísal
jednotlivé zisťovania vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Konštatoval, že zistil, že podľa
predložených dokladov práce a služby dodané spoločnosťou TNŽ s.r.o. žalobca fakturoval svojim

odberateľom, ktorých vymenoval a následne uviedol, že dožiadaním preveroval zdaniteľné obchody
medzi žalobcom a jeho odberateľmi, pričom podrobne opísal, čo uviedli konatelia odberateľov s tým,
že pri každom jednom konateľovi zvlášť konštatoval, že títo nevedeli uviesť, kto konkrétne za daňový
subjekt vykonal práce, ktoré žalobca ich spoločnosti fakturoval. Ďalej správca dane v odôvodnení
popísal, že preveroval prostredníctvom dožiadaných daňových úradov aj vykonanie prác, ktoré mali

byť dodané koncovým odberateľom MONDI SCP a.s. Ružomberok a Metsa Tissue Slovakia s.r.o.,
podľa ktorých tieto spoločnosti zaznamenali vstupy do svojich objektov len od subdodávateľov, nie
však od žalobcu alebo jeho dodávateľov. Ďalej v odôvodnení uviedol, že od žalobcu žiadal predloženie
dôkazov opakovanými výzvami, pričom žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Ďalej predvolal konateľa
žalobcu, ktorého oboznámil so skutočnosťami, ktoré zistil a opakovane ho vyzval na predloženie

dôkazov a vyjadrení ku kontrolným zisteniam. Žalobca napriek tomu dôkazy nepredložil, vyhlásil, že
práce vykonávali zamestnanci žalobcu a tiež subdodávateľsky. Žiadne dôkazy však správcovi dane
nepredložil. Následne sa konateľ žalobcu dostavil k správcovi dane a predložil mu písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že jednotlivé spoločnosti si práce objednávali jednotlivo, so spoločnosťou STAVTECH
s.r.o. a W. F. - GEJDÁK boli ústne dohody. Zároveň predložil správcovi dane zmluvy so spoločnosťami

ARMOVOSTAV s.r.o., TEDOSS Invest s.r.o., S HOTEL s.r.o., SARO & SYN Transport s.r.o., Stavebné
bytové družstvo Ružomberok, Spoločnosti Slovensko s.r.o. Správca dane následne konštatoval, že
kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne
dodanie prác a služieb spoločnosťou ARMOVOSTAV s.r.o., preto mu nebol uznaný odpočet DPH vo
výške 1.033,17 Eur.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za február 2011 vo
výške 2.839,47 Eur správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedeným rozhodnutím s tým rozdielom,
že v kontrolovanom zdaňovacom období február 2011 si žalobca uplatnil odpočet dane na základe
dodávateľskej faktúry interné č. 2210207 zo dňa 28.02.2011 od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. za
„práce za február 2011“ a č. 2210206 zo dňa 28.02.2011 od dodávateľa TNŽ s.r.o. za lešenárske práce.

Zvyšok odôvodnenia je vzhľadom na to, že sa jednalo o jednu prebiehajúcu daňovú kontrolu, zhodný sodôvodnením uvedeným vo vyššie uvedenom rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie január
2011, t.j. rozhodnutie obsahuje rovnaké zistenia a dôkazy. Správca dane v odôvodnení poukázal na to,
že štatutárny zástupca žalobcu ku kontrolným zisteniam správcu dane uviedol, že práce boli vykonávané

zamestnancami žalobcu a tiež subdodávateľsky, pričom súčasne navrhol vypočuť G. F., bývalého
konateľa spoločnosti TNŽ s.r.o. ako svedka. Správca dane zistil, že navrhnutý svedok bol vypočutý ako
svedok v konaní pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012, ktorého sa zúčastnil aj
splnomocnený zástupca žalobcu. Svedok formálne potvrdil dodávky prác pre žalobcu, ale žiadne bližšie
skutočnosti neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy. Konateľ žalobcu uviedol, že požadované vyjadrenia,

dôkazy a doklady správcovi dane nemôže predložiť v stanovených termínoch, požiadal o ďalší termín,
avšak predložil len písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jednotlivé spoločnosti si práce objednávali
jednotlivo so spoločnosťou STAVTECH a W. Sanigom - GEJDÁK boli ústne dohody. Zároveň predložil
správcovi dane so spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o., TEDOS Invest s.r.o., S HOTEL s.r.o., SARO
& SYN Transport s.r.o., Stavebné bytové družstvo Ružomberok, Spoločnosti Slovensko s.r.o., avšak
nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o.

a TNŽ s.r.o. Z uvedených dôvodov mu správca dane neuznal odpočet DPH vo výške 2.839,47 Eur z
dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o.

Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za marec 2011 vo výške
21.824,17 Eur správca dane odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
marec 2011 z dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. č. 2210305 zo dňa 31.03.2011

za „práce za marec 2011“ a faktúr č. 2210306 zo dňa 31.03.2011 za „poradenské a odborné služby“,
ako aj z dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o.: faktúra č. 2210307 z 31.03.2011 za „kontrolnú
činnosť“, faktúra č. 2210308 zo dňa 31.03.2011 za „lešenárske práce“ a faktúra č. 2210309 zo dňa
31.03.2011 za „kontrolnú činnosť“. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rovnaký text, ako
bol uvedený vo vyššie uvedených rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie január a február 2011. Na

základe záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by
preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., správca dane
konštatoval, že neuznáva odpočítanie DPH vo výške 21.824,17 Eur z dodávateľských faktúr od týchto
spoločností.

Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za apríl 2011 vo výške 4.490,66

Eur, správca dane odôvodnil rovnako ako vyššie uvedené rozhodnutia s tým, že v kontrolovanom
zdaňovacom období marec 2011 si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 4.425,83 Eur na základe
dodávateľskej faktúry č. 2210405 zo dňa 30.04.2011 od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. za „práce
za apríl 2011“, na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ s.r.o.: faktúra č. 2210407 zo dňa
30.04.2011 za „lešenárske práce“ a faktúra č. 2210408 zo dňa 30.04.2011 za „kontrolnú činnosť“ a

na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti JALUM TRANS s.r.o. č. 2210409 zo dňa 26.04.2011
za „dodávku stropných svietidiel“. Ďalej v odôvodnení uviedol rovnaký text, ako je uvedený vo vyššie
uvedených rozhodnutiach správcu dane. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že
kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne
dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. a dodanie tovaru spoločnosťou

JALUMTRANS s.r.o. Vo vzťahu k preverovaniu dodávky tovaru od spoločnosti JALUM TRANS s.r.o.
správca dane uviedol, že táto spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, sídlo nie je označené, konateľ
spoločnosti predvolanie neprevzal, so správcom dane nespolupracoval a nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom. Konateľ žalobcu síce uviedol, že
prebral svietidlá od konateľa spoločnosti JALUM TRANS s.r.o., avšak žiadne dôkazy o tom nepredložil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane neuznal odpočet DPH vo výške 4.425,83 Eur z
dodávateľských faktúr od týchto spoločností.

Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za máj 2011 vo výške 14.073,95
Eur, správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými rozhodnutiami správcu dane s tým, že v
kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 14.073,95 Eur

nazákladedodávateľskýchfaktúrodspoločnostiTNŽs.r.o.č.2210506zodňa31.05.2011za„stavebnéa
lešenárskepráce“,č.2210507zodňa31.05.2011za„elektroinštalačnépráce“ač.2210508za„kontrolnú
činnosť“. Ďalej v odôvodnení uviedol rovnaký text, ako je uvedený vo vyššie uvedených rozhodnutiach
správcu dane. Na základe konštatovania, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoréby preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťou TNŽ s.r.o., správca dane neuznal odpočítanie
DPH vo výške 14.073,95 Eur z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa.

Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za jún 2011 vo výške 7.486,80

Eur, správca dane odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými rozhodnutiami správcu dane s tým, že v
kontrolovanom zdaňovacom období jún 2011 si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 7.486,80 Eur
na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV s.r.o. č. 2210615 zo dňa 30.06.2011
za „práce jún 2011“ a od spoločnosti TNŽ s.r.o. faktúry č. 2210616 zo dňa 30.06.2011 za „stavebné
a elektromontážne práce“, č. 2210617 zo dňa 30.06.2011 za „spracovanie podkladov“ a č. 2210618

zo dňa 30.06.2011 za „kontrolnú činnosť“. Ďalej v odôvodnení uviedol rovnaký text, ako je uvedený vo
vyššie uvedených rozhodnutiach správcu dane. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že
žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb
spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., a preto správca dane neuznal odpočítanie DPH vo
výške 7.486,80 Eur z dodávateľských faktúr od týchto spoločností.

Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie január až jún 2011 podal

žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol tak, že vyššie uvedenými
rozhodnutiami žalovaného zo dňa 11.02.2014 rozhodnutia správcu dane potvrdil. V napadnutých
rozhodnutiach uviedol, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie
obdobie január až december 2011 vykonanej u žalobcu vyhotovil Protokol o daňovej kontrole, ktorý bol
podkladom pre vydanie dodatočných platobných výmerov za zdaňovacie obdobie január až jún 2011,

ktorými správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia vo výške v nich
uvedených. Konštatoval, že správca dane zistil, že žalobca si odpočítal v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach DPH, pričom žalovaný v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí špecifikoval jednotlivých
dodávateľov (v zdaňovacom období január 2011 dodávateľ ARMOVOSTAV s.r.o., v zdaňovacích
obdobiach február, marec a jún 2011 dodávatelia ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o., v zdaňovacom

období apríl 2011 dodávateľ ARMOVOSTAV s.r.o., TNŽ s.r.o. a JALUM TRANS s.r.o. a v zdaňovacom
období máj 2011 TNŽ s.r.o.). V rozhodnutiach za mesiace január, február, marec, apríl a jún 2011
uviedol, že správca dane zistil, že ARMOVOSTAV s.r.o. je od 26.07.2013 v likvidácii, od 03.04.2013
je zrušená spoločnosť. Ďalej, že táto spoločnosť je personálne prepojená so žalobcom, má s ním
rovnakú adresu sídla a podobne ako žalobca na tejto adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť,

nemá žiadnych zamestnancov, spoločnosť nepodala žiadne hlásenia a prehľady za zamestnancov za r.
2011. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť ARMOVOSTAV s.r.o. práce, ktoré fakturovala žalobcovi,
mala vykonať v subdodávkach spoločnosťou TNŽ s.r.o. Ďalej žalovaný v rozhodnutiach uviedol, že v
súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov so spoločnosťou TNŽ s.r.o. správca dane zistil, že
bývalý konateľ TNŽ s.r.o. G. Samolej do Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 16.04.2013 uviedol,

že faktúry za spoločnosť TNŽ s.r.o. vystavil, avšak nevedel nič preukázať, pretože previedol obchodný
podiel novému spoločníkovi. Ďalej uviedol, že práce boli vykonané v subdodávkach, avšak dodávateľ
o prácach nevedel uviesť podrobnosti, pričom si nespomínal ani na žiadne bližšie skutočnosti k
jednotlivýmfaktúram.Ďalejvrozhodnutiachpoukázalnavýsledkypreverovaniajednotlivýchodberateľov
žalobcu správcom dane, z ktorých vyplýva, že títo potvrdili, že žalobcom vyfakturované práce boli

vykonané, avšak nevedeli uviesť, ktoré konkrétne osoby ich vykonali. Ďalej žalovaný uviedol, že
správca dane preveroval aj spoločnosti MONDI SCP s.r.o. a Metsa Tissue Slovakia s.r.o., ktoré priamo
neobchodovali so žalobcom, ale obchodovali s dodávateľmi, resp. odberateľmi žalobcu, pričom zistil,
že tieto neevidujú faktúry od žalobcu, ani od jeho subdodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o.
Žalobca nepredložil správcovi dane ani ďalšie požadované dôkazy (zmluvy, doklady preukazujúce

dopravné a ubytovacie náklady, hotelové účty, cestovné príkazy). Konateľ žalobcu na svoje tvrdenie,
že práce boli vykonané žalobcom alebo subdodávateľsky, napriek prísľubu nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce uskutočnenie prác a služieb označenými spoločnosťami ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ
s.r.o., resp. dodanie tovaru (stropné svietidlá) spoločnosťou JALUM TRANS s.r.o. (rozhodnutie za
zdaňovacie obdobie apríl 2011). Žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí k vyššie uvedeným

zisteniam správcu dane uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorou preveroval v súlade
so Zákonom o DPH odpočítanie dane platiteľa v zmysle § 49 ods. 2 cit. zákona. Pri kontrole sa
zameral na splnenie podmienky možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého
platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo odpočítať daň podľa § 49 Zákona o DPH môže

platiteľ uplatniť pri dodržaní podmienok uvedených v § 51 ods. 1 cit. zákona, preto boli kontrolovanéfaktúry, ktoré boli žalobcovi vystavené dodávateľmi tovaru a služieb. Žalovaný ako odvolací orgán
zistil, že žalobca požadované dôkazy nepredložil, a preto správca dane vykonal dokazovanie využitím
inštitútu dožiadania, výsluchom konateľa žalobcu a miestnym zisťovaním, avšak týmito dôkazmi nebol

preukázaný nárok na odpočítanie DPH. Uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle § 51 ods. 1 Zákona
o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom nesplnenie čo i len jednej z
nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania
dane je skutočné dodanie tovarov alebo služieb, pričom platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom o
tom, že táto skutočnosť nastala. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, ako sa vyrovnal s námietkami

žalobcu, a to s tým, že sa nestotožnil s námietkou chýbajúceho hodnotenia dôkazov, pretože všetky
konkrétne zistenia správcu dane sú v prvostupňových rozhodnutiach uvedené a vyplýva z nich, že
žalobca vierohodným dôkazom nepreukázal uskutočnenie prác, služieb a dodanie tovaru tak, ako boli
fakturované dodávateľmi. Námietku chýbajúcich hmotnoprávnych ustanovení, ktoré boli aplikované
vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, pretože v rozhodnutiach správcu dane sú uvedené jednotlivé
ustanovenia zák. č. 563/2009 Z.z. - Daňového poriadku, § 68 ods. 1 a 5, podľa ktorých bolo vykonané

vyrubovacie konanie, ale aj to, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o
DPH. Žalovaný uzavrel, že žalobca nevedel preukázať dodanie služieb, resp. dodanie tovaru podľa
dodávateľských faktúr, porušil § 49 ods. 1 § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH. Faktúra vystavená
formálne, ani jej úhrada nezakladajú právo na odpočet DPH, pokiaľ nebolo preukázané reálne dodanie
služieb dodávateľmi počas daňovej kontroly, keďže žalobcom neboli predložené relevantné dôkazy o

reálnom dodaní služieb a tovaru tuzemskými dodávateľmi.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 a 3 O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 2 a 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) (2) Rozhodnutie musí
vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto

zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak.

(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže

zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje
za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak
napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu.

Predmetom preskúmania boli napadnuté rozhodnutia a predchádzajúci postup žalovaného, ako aj

rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu dôvodov
nezákonnosti uplatnených v žalobách. V preskúmavanom prípade boli vyššie uvedené prvostupňové
rozhodnutia správcu dane, ktorými boli vyrubené rozdiely DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia január
2011 až jún 2011 napadnutými rozhodnutiami žalovaného potvrdené.

Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj

prvostupňových rozhodnutí správcu dane, táto námietka korešponduje s obsahom odôvodnení tak,
ako sú uvedené na č.l. 7-11 tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd túto námietku, ktorou bola
namietaná nepreskúmateľnosť vyššie uvedených rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, vyhodnotil ako
dôvodnú. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútne chýbajúce odôvodnenie, ale aj to, že v
odôvodnení rozhodnutia chýbajú dôvody skutkové a úvaha, ktorou správny orgán k skutkovým záverom

dospel a z akých dôkazov jednotlivé skutočnosti zistil. Takýmito vadami trpí také rozhodnutie, pokiaľ
je založené na v danom konaní nezisťovaných skutočnostiach, na dôkazoch získaných v rozpore
so zákonom, ale aj rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé, ako boli vykonané dôkazy
vyhodnotené a ktoré skutočnosti z nich boli zistené. V tomto prípade žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutia správcu dane, ktoré neobsahujú hodnotenie dôkazov. Predovšetkým chýba vyhodnotenie

predložených faktúr, ako aj príloh predložených k faktúram - súpisov vykonaných prác a písomných
zmlúv s dodávateľmi, o ktorých žalobca tvrdí, že sú dôkazom o jeho práve na odpočet DPH v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach január až jún 2011. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení
svojich rozhodnutí konštatoval, že bola vykonaná daňová kontrola, pričom k vyjadreniu k Protokolu z
daňovej kontroly žalobca predložil len faktúry, vrátane preberacích protokolov a zmluvy, ktoré už boli

predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly. Takéto konštatovanie však nie je možné považovať
za hodnotenie týchto predložených listín z hľadiska ich dôkaznej sily vo vzťahu k preukazovaným
skutočnostiam. Z odôvodnenia rozhodnutí nie je možné zistiť, ako boli tieto žalobcom predložené listiny
správcom dane hodnotené, ani to, čo z nich správca dane zistil, alebo nezistil. Správca dane v závere
svojich rozhodnutí len uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by reálne preukázali dodanie prác

a služieb, resp. dodanie tovaru. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že samotný odkaz na
Protokol z vykonanej daňovej kontroly, a to aj v prípade, ak by mal náležitosti podľa § 47 písm. h/
Daňového poriadku, podľa ktorého musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie
dôkazov, nestačí, pretože tým nie je možné nahradiť náležitosti odôvodnenia tak, ako sú vyžadované v
cit. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí dať odpoveď na

otázku, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku príslušného rozhodnutia, na základe čoho
a z ktorých skutočností správny orgán vychádzal a ako k týmto skutkovým zisteniam dospel bez toho,
aby bolo potrebné skúmať podklady rozhodnutia na to, aby sa mohli účastníci správneho konania, resp.
aj tretie osoby dozvedieť o týchto dôvodoch. Odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí ďalej obsahuje
opis priebehu daňovej kontroly a opis vyjadrení konateľov jednotlivých odberateľov žalobcu bez toho,

aby tieto vykonávané šetrenia boli nejakým spôsobom správcom dane vyhodnotené. V tomto prípade
bolo úlohou správcu dane vyhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam,
t.j. uviesť, či bolo niečo z týchto výpovedí zistené alebo nie a to v nadväznosti na obsah týchto
výpovedí. Rovnako ďalšia časť odôvodnenia, ktorá obsahuje opis šetrení u koncových odberateľov
služieb, ktoré žalobca fakturoval svojim odberateľom ako ich subdodávateľom, nie je vyhodnotené,

ktoré skutočnosti boli z uvedených výpovedí zistené. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca
dane ďalej vymenúva úkony správcu dane, ktorými vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, opisuje
reakcie žalobcu na tieto výzvy a konečné vyjadrenie konateľa žalobcu do zápisnice. Správca dane ďalej
poukázal na skutočnosť, že využil výsluch konateľa spoločnosti TNŽ s.r.o. vykonaný v súvislosti s inou
daňovou kontrolou, kde bol tento konateľ vypočutý ako svedok, pričom uvedeného výsluchu sa zúčastnilaj zástupcu žalobcu. Správca dane však ani v tomto prípade predmetnú výpoveď p. G. F. nevyhodnotil z
hľadiskajejvierohodnosti,zhľadiskajejobsahuaneuviedol,ktoréskutkovézisteniaboliztejtovýpovede
zistené. Správca dane napokon odôvodnenie uzavrel tým, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce

reálne dodanie služieb, resp. tovaru a že na základe uvedených skutočností správca dane neuznal
odpočet DPH od dodávateľa ARMOVOSTAV s.r.o. (rozhodnutie za január 2011), dodávateľa TNŽ s.r.o.
(rozhodnutie za máj 2011), dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o. a TNŽ s.r.o. (rozhodnutia za február,
marec, jún 2011) a od dodávateľov ARMOVOSTAV s.r.o., TNŽ s.r.o. a JALUM TRANS s.r.o. (rozhodnutie
za apríl 2011). Takéto odôvodnenia nespĺňajú zákonnú požiadavku podľa Daňového poriadku a nie je

ich možné považovať za riadne odôvodnené a zrozumiteľné. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane
musí mať náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku a to z toho dôvodu, aby účastník rozumel
tomu, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku príslušného rozhodnutia. V tomto prípade
bolo potrebné odôvodniť, prečo mu bola uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH z faktúr, o ktorých tvrdí,
že mu nimi boli vyfakturované služby dodané jeho dodávateľmi. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých
rozhodnutí nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Argumentoval len všeobecnými závermi o tom, že samotná

existencia faktúry, resp. skutočnosť, že bola zaplatená, sama o sebe neznamená, že platiteľ má právo
na odpočet DPH a že platiteľ je povinný preukázať, že plnenie prijal. S uvedenou argumentáciou je
možné súhlasiť, avšak žalovaný uvedené závery nepodložil skutkovými zisteniami jednotlivých prípadov
získanýminazákladevodôvodneníuvedenejúvahy,ktoroubolihodnotenédôkazypredloženéžalobcom
ako kontrolovaným daňovým subjektom, ako aj tie dôkazy, ktoré boli zabezpečené a vykonané z

podnetu správcu dane. Skutočnosť, že je uvedený všeobecný záver žalobcu vo všeobecnosti správny
nič nemení na tom, že prvostupňové ani odvolacie rozhodnutia neobsahujú vyhodnotenie dôkazov,
ktoré na preukázanie zisťovaných skutočností predkladal žalobca a ktoré vykonal správca dane.
Napadnuté rozhodnutia neobsahujú vyhodnotenie dôkazov ani z hľadiska ich obsahu, závažnosti,
vierohodnosti, či vypovedacej schopnosti vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam. Pokiaľ teda

žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí pre chýbajúce dôvody, súd z tohto žalobného
dôvodu považoval napadnuté rozhodnutia za vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný sa nestotožnil s
námietkou žalobcu uvedenou v odvolaniach, že získané dôkazy neboli hodnotené s argumentáciou, že
hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií a že daňový doklad je použiteľný
a akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom uvádzané, sú odrazom skutočnosti.

V preskúmavaných prípadoch však táto skutočnosť nebola sporná. Žalobca v odôvodneniach proti
prvostupňovým rozhodnutiam nenamietal, že správca dane dôkazy hodnotil nesprávne. Namietal len,
že to, ako ich hodnotil, v odôvodnení nebolo uvedené, a teda žalobca neporozumel, prečo správca dane
dospel k záverom, ktoré sú podľa žalobcu nesprávne. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické
preberanie skutočností, ale znamená posúdenie predloženého dôkazu z hľadiska jeho obsahu, jeho

vypovedacej schopnosti, závažnosti a vierohodnosti. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí
správcu dane i žalovaného absentuje správna úvaha, ktorá predstavuje myšlienkový proces správneho
orgánu, ktorým vyhodnotil dôkazné prostriedky z hľadiska ich obsahu, t.j. o akých skutočnostiach sa
z týchto vykonaných dôkazov možno dozvedieť, ich hodnotenie z hľadiska závažnosti, ktorým bol
priradenývýznamtomuktorémudôkazuprerozhodnutie,čiotentodôkazmožnooprieťskutkovézistenia

ohľadne zisťovanej skutočnosti, alebo nejde o dôkaz pre jej zistenie použiteľný a v neposlednom rade
aj z hľadiska vierohodnosti, t.j. pravdivosti. Účastník konania mal v zmysle § 63 ods. 5 Daňového
poriadkuprávopoznaťúvahu,ktorousasprávcadaneažalovanýakoodvolacíorgánpritomtohodnotení
vykonaných dôkazov riadili.

Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí aj v tom, že správca dane, ani

žalovaný neuviedli, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia spochybnené správcom dane neboli
uskutočnené tak, ako je uvedené v dodávateľských faktúrach, takúto námietku súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Nie je úlohou správcu dane dokazovať, že niektorá z podmienok vyžadovaných zákonom
splnená nebola. Podľa Daňového poriadku je jeho úlohou zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodné
pre správne určenie dane. Naopak, dôkazné bremeno má daňovník (žalobca) ktorý musí preukázať,

že všetky podmienky vyžadované Zákonom o DPH na uplatnenie odpočtu DPH boli splnené. V
preskúmavanom prípade bolo jeho povinnosťou preukázať, že od dodávateľov uvedených na faktúrach
prevzal služby, resp. tovar, ktoré boli predmetom fakturácie.

Nedôvodná je podľa názoru súdu aj námietka žalobcu spočívajúca v tom, že správca dane mohol od
žalobcu vyžadovať len doklady a evidenciu, ktoré je žalobca povinný viesť. Táto námietka jednak nebola

konkrétna, keďže žalobca neuviedol, aký konkrétny doklad alebo evidenciu, ktorá bola správcom dane vpriebehu daňovej kontroly od neho vyžadovaná takýmto dokladom alebo takouto evidenciou je, pričom
takúto nie je povinný uchovávať a jednak nie je zrejmé, aký vplyv by táto skutočnosť mala mať na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca netvrdil, že bolo rozhodnuté preto, že neboli predložené tie

doklady, ktoré boli od neho vyžadované, naopak, správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uvádza,
že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie prác a služieb, resp.
dodanie tovarov, ktoré boli fakturované dodávateľmi, ktorí uvedené faktúry vystavili a z ktorých si žalobca
uplatnil odpočet DPH. Žalobca má povinnosť formulovať dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
dostatočne konkrétne, aby súd mohol rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci vydaniu napadnutých

rozhodnutí správneho orgánu, resp. zákonnosť týchto rozhodnutí, skúmať práve z namietaného dôvodu.
Súd nemá oprávnenie a ani povinnosť dôvody nezákonnosti za žalobcu domýšľať, konkretizovať či
vyhľadávať a žalobu tak dopĺňať (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Na základe vyššie uvedených skutočností súd napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodoval na návrh žalobcu (§ 151 O.s.p.). Žalobca mal v konaní plný

úspech, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca sa dal
v konaní zastupovať splnomocneným zástupcom Podtatranská advokátska kancelária s.r.o. Poprad na
základe plnej moci zo dňa 14.04.2014, ktorý vyčíslil trovy konania už v jednotlivých žalobách a žiadal
náhradu trov za právne zastupovanie v každej veci vo výške 284,08 Eur; z toho odmena za zastupovanie
podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 134,- Eur za 1 úkon
právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky, spolu za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie
právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky)
vo výške 268,- Eur a paušálna náhrada hotových výdavkov (režijný paušál) po 8,04 Eur za úkon podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky, spolu za 2 úkony vo výške 16,08 Eur. Spolu uplatnené trovy predstavovali sumu

1.704,48 Eur (6 x 284,08 Eur).

Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 730,74 Eur, pričom vychádzal z
vyúčtovania žalobcu, avšak vzhľadom na to, že súd s poukazom na § 112 O.s.p. spojil konanie o
žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vedených na tunajšom súde pod č. k.
24S/46/2014, 24S/47/2014, 24S/48/2014, 24S/49/2014, 24S/50/2014 a 24S/51/2014 (rozhodnutia DPH

za január až jún 2011) na spoločné konanie, žalobcovi nepriznal náhradu odmeny na zastupovanie v
uplatnenej výške 1.704,48 Eur, pretože bol povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého
pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej odmeny z
tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena za 1 úkon právnej služby bola preto určená

vo výške 357,33 Eur (134,- Eur + 223,33 Eur [5 x 1/3 zo sumy 134,- Eur, t. j. 44,66 Eur]). Odmena za 2
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods.
1 písm. a/ vyhlášky, spísanie žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) pri hodnote 1 úkonu právnej
služby stanovenej podľa § 13 ods. 3 vyhlášky vo výške 357,33 Eur potom predstavuje sumu 714,66 Eur
(2x357,33Eur)a2xnáhradahotovýchvýdavkov-režijnýpaušálpodľa§16ods.3vyhláškypredstavuje

sumu 16,08 Eur (2 x 8,04 Eur). Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 730,74 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania priznané žalobcovi
vo výške 730,74 Eur splnomocnenému zástupcovi žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.