Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/439/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107228836
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2107228836.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: Q.. Q. S.,
nar. XX. P. XXXX, bytom B. X, V. proti odporcovi: X. S. - Q. W., Z., Š. X, IČO: XX XXX XXX o zaplatenie
4.870 Sk (161,65 eur) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.

Súd žalobu o zaplatenie sumy 82,65 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

II.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 200,- eur titulom finančného zadosťučinenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III.

Vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia z a m i e t a .

IV.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V.

Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania vo výške 123,68 eur, ktoré trovy sú povinní zaplatiť
štátu navrhovateľ aj odporca každý vo výške 61,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.10.2007 podal navrhovateľ na súd žalobu, ktorou sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
4870,- Sk spolu s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 4870,- Sk od 8.8.2007 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 29.12.2006 si zakúpil v predajni odporcu dvoje špeciálnych
nohavíc a to “P.” v hodnote 2490,- Sk a “V. P. W. O. W.” v hodnote 700,- Sk, na ktorých po vyskúšaní zistil
vady a tieto bez zbytočného odkladu reklamoval v predajni odporcu, odporca ale reklamácie nevybavil
v zákonom stanovenej lehote, preto žiadal vrátiť kúpnu cenu zakúpeného tovaru a nahradiť náklady
vynaložené na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady. Uviedol, že dňa 3.1.2007 reklamoval
nohavice “P.” z dôvodu, že boli nekvalitne vypracované a tri gumičky nedržali, preto si u odporcu uplatnil
vrátenie kúpnej ceny, nasledujúci deň 4.1.2007 reklamoval v predajni odporcu aj druhé zakúpené

nohavice V. P., kde pri reklamácii namietal chybné vypracovanie a šitie na mnohých častiach výrobku,
najmä na prednej strane ľavej nohavice a súčasne v ten istý deň 4.1.2007 do predajne odporcu priniesol
i list, ktorým doĺňal údaje ohľadne reklamácie z predchádzajúceho dňa, ktorý list zamestnanec odporcu
odmietol prevziať, preto mu bol list

zaslaný poštou. Po uplynutí 30-dňovej lehoty sa navrhovateľ prišiel informovať do predajne odporcu
dňa 06.02.2007, lebo odporca ho žiadnym spôsobom neinformoval o ukončení a spôsobe vybavenia
reklamácie. Zamestnanec odporcu predložil navrhovateľovi príslušné reklamačné lístky, kde ale neboli
uvedené vyjadrenia odporcu k reklamácii, ani jeho podpis a pečiatka. Boli tam iba vyjadrenia výrobcu.
Dňa 16.02.2007 navrhovateľ opäť navštívil predajňu odporcu, aby sa informoval o vybavení reklamácie.
Zamestnanec odporcu mu predložil reklamované výrobky bez akéhokoľvek potvrdenia o vybavení
reklamácie a po ich vzájomnej konfrontácii navrhovateľ vyšiel z predajne za účelom zabezpečenia si
svedkov, no zamestnanec odporcu využil toto na uzamknutie predajne a vyvesenie tabuľky “dovolenka”.
Navrhovateľ preto opätovne napísal odporcovi list, v ktorom ho žiadal o riadne vybavenie reklamácie,
ale tento list odporca neprevzal. Po tejto udalosti dňa 05.03.2007 prevzal navrhovateľ list od odporcu
datovaný 15.02.2007 a v ten istý deň prevzal aj jeho list zo dňa 01.03.2007, v ktorom odporca uzavrel
jeho reklamáciu a zamietol ju ako neopodstatnenú. Keďže konečné vybavenie reklamácie zo strany
odporcu trvalo viac ako 30 dní, navrhovateľ informoval Slovenskú obchodnú inšpekciu o porušení
zákona, ktorá u neho vykonala kontrolu. Dňa 02.04.2007 navrhovateľ navštívil odporcovu predajňu, aby
si vyzdvihol reklamovaný tovar na výzvu odporcu a súčasne mu boli odovzdané i reklamačné lístky do
ktorých boli dopísané vyjadrenia, dátumy i podpisy a navrhovateľ je toho názoru, že zo strany odporcu
došlo k manipulácii reklamačných lístkov, dokonca do reklamačného lístku zo dňa 03.01.2007 bolo
doplnené i krivé obvinenie, že tovar bol poškodený zákazníkom a že došlo k oprave tovaru. Navrhovateľ
si dal vypracovať znalecký posudok č. 1/2007 H.. Q. V. znalcom z odboru textílie, na nohavice “V. P.”,
ktorý potvrdil, že vady tovaru nespôsobil navrhovateľ a išlo o vadu, ktorú mal tovar v čase predaja.
Následne sa preto navrhovateľ obrátil na svojho právneho zástupcu a odporcovi zaslal list, v ktorom
si uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady a síce vrátenie kúpnej ceny nohavíc 3.190 Sk, náhradu
nákladov vynaložených v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady 680 Sk ako odmena za
vypracovane znaleckého posudku a 1.000 Sk za právne služby advokáta, ktorý doporučený list odporca
neprevzal. Keďže navrhovateľ si riadne uplatnil svoje nároky, s plnením ktorých je odporca v omeškaní,
žiadal preto aj úroky z omeškania zo sumy 4870,- Sk počnúc dňom, kedy sa vrátila neprevzatá výzva
jeho advokátovi, teda 08.08.2007.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď bol toho názoru, že reklamáciu vybavil včas a riadne a odporcovi
nevznikol nárok na vrátenie peňazí.

Po vykonaní dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.02.2011,
v ktorom návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 79 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo
sumy 79 eur od 08.08.2007 do zaplatenia a súčasne uložil navrhovateľovi vydať odporcovi nohavice “V.
P. W. O. W.”, zakúpené u neho dňa 29.12.2006, vo zvyšku žalobu zamietol, o trovách konania vyslovil,
že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo a súčasne priznal štátu náhradu trov konania vo
výške 123,68 eur, ktorú sumu uložil zaplatiť obom účastníkom, každému v sume 61,84 eur.

Proti rozsudku prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal
odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo
dňa 30.04.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v časti trov konania zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil procesno-právnou vadou konania pred súdom
prvého stupňa, spôsobenou tým, že predmet konania nebol dostatočne určitý, keď prednes právnej
zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 06.04.2009, ktorým uviedla, že “navrhovateľ má tovar,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy so sebou, aby ho mohol odporcovi vrátiť “, treba považovať za návrh
na zmenu návrhu, o ktorom súd nerozhodol, pričom mal najskôr vyzvať navrhovateľa na odstránenie
vád tohto návrhu. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vyzvať navrhovateľa, ktorý prednesom svojho
právneho zástupcu na určenom pojednávaní spôsobil neurčitosť predmetu konania aby tento nedostatok
- určitý údaj o tom, čoho sa ďalej v konaní po kvalitatívnej stránke domáha, odstránil.

Z pôvodne žalovaných nárokov z dvoch reklamácií a to 1/ nohavíc “V. P. W. O. W. “ v hodnote 23,24 eur
a 2/ nohavíc značky G. “. F. P. veľkosť L “ v hodnote 82,65 eur, ako aj nároku na náhradu potrebných
nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady vo výške 55,77 eur bolo
teda právoplatne rozhodnuté o nárokoch účastníkov týkajúcich sa nohavíc V. P. W. O. W. a nákladoch
na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady tak, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu
sumu 79,- eur ( 23,24 + 55,77) keďže v tejto časti sa nikto z účastníkov neodvolal. Predmetom konania
po vrátení veci z odvolacieho súdu zostalo zaplatenie sumy 82,65 eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa v zmysle záverov odvolacieho súdu vyzval navrhovateľa na odstránenie vád
označeného podania (prednesu jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 06.04.2009, ktorým
uviedla, že “navrhovateľ má tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy so sebou, aby ho mohol odporcovi
vrátiť“). Zo strany navrhovateľa napokon došlo k odstráneniu neurčitosti predmetu konania, a žalobu
upravil tak, že naposledy podaním zo dňa 26.12.2013 žiadal súčasne aj rozšíriť predmet konania o
zaplatenie finančného zadosťučinenia z dôvodu porušenia jeho práv spotrebiteľa.

Predmetom konania sa v znení posledne pripustenej zmeny návrhu uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-
XXX stalo zaplatenie sumy 82,65 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 82,65 eur od
08.08.2007 do zaplatenia a zo strany navrhovateľa vydanie odporcovi športových nohavíc značky G. P.
F. P. veľkosť L, ako aj zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur a náhrada trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s reklamačným protokolom zo dňa
3.1.2007 a 4.1.2007, Znaleckým posudkom H.. Q. V. č.01/2007 a Znaleckým posudkom H.. X. V.
č. 54/2010, rozhodnutím SOI č. V. zo dňa 28.6.2007, písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi
týkajúcou sa vybavovania reklamácie, oznámením Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v BA zo dňa
25.1.2008, rozpisom telefonických hovorov firmy S. X. - G., svedeckou výpoveďou matky navrhovateľa,
ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.12.2006 si navrhovateľ v predajni odporcu v Piešťanoch zakúpil dvoje špeciálne športové zimné
nohavice „P. F. P. B. L” v hodnote 82,65 eur ( 2490 Sk) a spodky „V. P. W. O. L.“ veľkosti M v hodnote
23,24 eur ( 700 Sk), oba tovary mu boli predvedené predavačom, oba si vyskúšal v predajni. Tieto
skutočnosti potvrdila aj svedkyňa A. S., ktorá je matkou navrhovateľa a bola prítomná pri kúpe tovaru.
Pri kúpe tovaru navrhovateľ požiadal o zľavu, ktorá mu bola poskytnutá vo výške 5%. Z dôvodu sviatkov
bola potom predajňa zatvorená a následne otvorená dňa 2.1.2007, kedy sa navrhovateľ na predajňu
dostavil s nohavicami „P.” a bez toho, aby nohavice reklamoval, žiadal o zrušenie kúpnopredajnej zmluvy
s odôvodnením, že tovar prináša späť v pôvodnom stave a v najskoršom možnom termíne, preto žiadal
zrušenie zmluvy a vrátenie kúpnej ceny, s čím odporca nesúhlasil.

Nasledujúceho dňa 3.1.2007 sa navrhovateľ dostavil do predajne znova a reklamoval závadu na
nohaviciach „P. F. P.”, pričom v reklamačnom lístku ako závadu uviedol poškodené gumičky pri chodidle
s tým, že nakoľko výrobok ešte nepoužil a na závadu prišiel do 24 hodín, žiadal kompletnú finančnú
náhradu za zakúpený tovar. Odporca mu odmietol vyhovieť a vrátiť kúpnu cenu nohavíc.

Dňa 04.01.2007 sa dostavil navrhovateľ opäť a reklamoval aj druhé nohavice - termoprádlo “V. P.”, kde
ako závadu uviedol chybné vypracovanie a šitie na mnohých častiach výrobku, hlavne na prednej strane
ľavej nohavice, švík vyzerá, že nevydrží primerané nosenie v záručnej dobe. Aj v tomto prípade žiadal
vrátenie peňazí.

Odporca reklamácie vybavil tak, že obe zamietol. V prípade prvej reklamácie odporca v reklamačnom
lístku uviedol vyjadrenie, že vada, na ktorú bola reklamácia uplatnená, nebola spôsobená ani
výrobcom, ani predávajúcim, a teda je potrebné reklamáciu považovať za bezpredmetnú s dodatkom,
že poškodenie tovaru zákazníkom výrobca odstránil bezplatne. V prípade druhej reklamácie bolo
poskytnuté vyjadrenie, že ide o nový výrobok, ktorý je bez závad. Pri vybavení reklamácie v oboch
prípadoch je dátum 18.1.2006, je tam pečiatka a podpis firmy G., teda výrobcu ako aj podpis odporcu.

Navrhovateľ sa dostavil do predajne dňa 06.02.2007, aby sa informoval na vybavenie reklamácie. S
jej vybavením nesúhlasil a odmietol si tovar prevziať. Ako dôvod nesúhlasu s vybavením reklamácie
nohavíc “P.” uviedol, že nakoľko výrobok doniesol v najkratšom možnom termíne, žiada o otestovanie
výrobku v štátnej skúšobni, žiada o vrátenie peňazí a tiež žiada písomné vyjadrenie zo strany
predávajúceho nakoľko s firmou G. nemá kúpnopredajný vzťah. Pokiaľ ide o reklamáciu termoprádla
“ V. P.”, tu nesúhlasil s vybavením reklamácie a žiadal opätovne o zrušenie kúpnopredajnej zmluvy a
okamžité vyplatenie hodnoty tovaru.

Napokon si navrhovateľ na písomnú výzvu odporcu reklamovaný tovar prevzal dňa 02.04.2007, odvtedy
ho má u seba bez toho, aby ho používal.

Navrhovateľ si dal na termonohavice “V. P.” vypracovať znalecký posudok H.. Q. V., ktorý v posudku č.
01/2007 zo dňa 01.06.2007 uviedol, že vypracovanie švov nie je z technologického hľadiska dostatočné
a pletenina nie je dostatočne zabezpečená proti páraniu, čo sa prejavuje pri mechanickom namáhaní
výrobku, pričom ide o výrobnú chybu, ktorá sa nachádzala na výrobku už v čase jeho predaja.
Tento posudok odporca spochybnil s poukazom na osobu znalca, a žiadal, aby súd nariadil znalecké
dokazovanie.

Listom zo dňa 27.06.2007 si navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnil voči odporcovi
právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 a súčasne žiadal uhradiť okrem
kúpnej ceny oboch nohavíc aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku a trov právneho zastúpenia.

Odporca považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný, bol toho názoru, že postupoval v súlade so
zákonom a nie je dôvod na odstúpenie od zmlúv.

Súd pribral do konania znalca a zo znaleckého posudku č. 54/2010, ktorý podala H.. X. V., znalec v
odbore textílie - technológia textilnej výroby, výrobky z textilu, vyplýva, že športové nohavice “. F. P.
J.” nevykazujú žiadne vady riadneho užívania pri zachovaní ich kvality a vzhľadu. Termonohavice zn.
G., typ “V. P. W. O. L.”, červený farebný odtieň, vykazujú vady, ktoré sú nevyhovujúce. Je tu veľká
pravdepodobnosť následného párania švu a voľným okom sú viditeľné vyčnievajúce konce nití, ako aj v
zadnej časti lemu, a tiež na prednom dieli ľavej nohavice, čo je nevyhovujúce a klasifikované ako chyba
pri konfekčnom spracovaní. Na výrobkoch nie sú známky nevhodnej manipulácie s výrobkami, ako aj
mechanického poškodenia, a v prípade nohavíc, ktoré vykazujú vady, ide o vady odstrániteľné.

Z rozhodnutia SOI zo dňa 28.6.2007 vyplýva, že konanie začaté dňa 31.5.2007 voči odporcovi sa
zastavuje, keď po vykonaní kontroly v prevádzkovej jednotke na S. XX v Piešťanoch dňa 2.3.2007 bolo
zistené, že predávajúci na základe listinných dôkazov, najmä evidenciou o reklamáciách, reklamačnými
lístkami preukázal, že obe reklamácie vybavil dňa 18.1.2007, a dodržal formálne požiadavky na
vybavenie reklamácie, ktoré na neho kladie zákon o ochrane spotrebiteľa. Z tohto rozhodnutia ďalej
vyplýva, že inšpektori preskúmali evidenciu reklamácií, reklamačné lístky a neboli zistené počas kontroly
dňa 2.3.2007 zo strany inšpektorov žiadne nedostatky.

Výsluchom navrhovateľa bolo zistené, že keď doma zistil, že ide o vadný výrobok, prišiel dňa 02.01.2007
na predajňu s nohavicami “P.”, v tento deň ich nereklamoval, chcel ale vedieť, či mu môžu poskytnúť
zľavu, alebo vymeniť za iné. Keďže nemali nohavice tej istej značky, ani veľkosti a zľavu mu neponúkli,
na druhý deň ich prišiel riadne reklamovať, kde uviedol zistenú vadu. Predavač ho spojil s konateľom
firmy, ktorý mu uviedol, že mu peniaze nevráti, ale vymení mu výrobok za iný. Navrhovateľ však
nenašiel nič, čo by sa mu páčilo, preto spísal protokol a odovzdal vadné nohavice. Doma si vyskúšal
aj druhé nohavice, kde tiež zistil vadu, preto ju šiel reklamovať dňa 04.01.2007, predavač mu uviedol,
že má 30 dní na vybavenie, vyplnil reklamačný protokol a dňa 06.02.2007 sa prišiel informovať na
vybavenie reklamácie, čiže po uplynutí 30-dňovej lehoty. Predavač mu odovzdal oboje nohavice aj
s reklamačnými lístkami, pričom ani na jednom nebolo vyjadrenie predávajúceho, iba výrobcu, teda

firmy G.. Na reklamačnom lístku zo dňa 03.01.2007 v tom čase nebola uvedená veta, že “poškodenie
tovaru zákazníkom výrobca odstránil bezplatne” a chýbal aj podpis predávajúceho. Na reklamačnom
lístku zo dňa 04.01.2007 chýbala veta “reklamácia je zamietnutá “ a podpis predávajúceho, preto sa
v uvedený deň, teda 06.02.2007 nedozvedel o vybavení reklamácie a tieto chýbajúce vety tam boli
dopísané v čase od 06.02.2007 do príchodu kontroly SOI k odporcovi, teda približne do 02.03.2007.
Pri oboch textoch, ktoré boli dodatočne dopísané nie je uvedený dátum ich pripísania, čo vyvoláva
dojem, že boli napísané dňa 18.01.2006. Dňa 06.02.2007, kedy sa z vlastnej iniciatívy dostavil do
predajne, napísal navrhovateľ u oboch reklamácii na lístok svoj nesúhlas s vybavením reklamácie a
žiadal o vyjadrenie predávajúceho, nakoľko dovtedy sa podľa neho ani ústne, ani písomne nevyjadril.
Navrhovateľ zotrval aj 06.02.2007 na žiadosti o vrátenie kúpnej ceny a žiadal otestovanie výrobku v
štátnej skúšobni na náklady odporcu. Dňa 16.02.2007 opäť navrhovateľ navštívil predajňu ( odporca
listom zo dňa 15.02.2007 zaslal záverečné vyjadrenie k reklamáciam, avšak tento list bol odosielaný
až následne, takže o tom navrhovateľ nemal vedomosť ). Dňa 16.02.2007 mu predavač predložil oba
tovary bez reklamačných listov a bez akéhokoľvek písomného dokumentu a navrhovateľ opäť nohavice
neprevzal. Vyšiel na ulicu, kde chcel zohnať dvoch svedkov na dosvedčenie, že reklamácie odporca
nevybavil, ale po opustení predajne predavač vyvesil nápis “dovolenka”. Následne preto navrhovateľ na
pošte zaslal odporcovi list, ktorým sa sťažuje na opísanú situáciu a oznamuje odporcovi, že vec postúpi
SOI z dôvodu, že do dnešného dňa jeho reklamácia nebola vybavená. Dňa 19.02.2007 podal podnet na
SOI, avšak výsledok nebol pre neho uspokojivý a preto podal sťažnosť na Ústredný inšpektorát SOI so
sídlom v Bratislave, ktorý ho vyrozumel listom zo dňa 25.01.2008. Navrhovateľ tu poukázal na vyjadrenie
vedúceho kontrolóra, že reklamácia sa považuje za vybavenú v lehote 30 dní, avšak za predpokladu,
že o tom vedel aj spotrebiteľ. Túto skutočnosť podľa jeho názoru odporca preukázať nevie. Pracovníci
SOI odporučili navrhovateľovi dať výrobky otestovať znalcovi, čo aj urobil. Navrhovateľ je toho názoru,
že reklamácia bola vybavená oneskorene a má preto nárok na vrátenie celej kúpnej ceny. Za kľúčový
dôkaz skutočnosti, že reklamácia nebola vybavená dňa 18.1.2007 považuje text, ktorý predajca podpísal
na reklamačnom lístku z 3.1.2007 na jeho rube, kde sa uvádza, že zodpovedný pracovník podpisom
potvrdzuje, že reklamácia bola uzavretá dňa 9.2.2007 a že kupujúci prevzal tovar dňa 2.4.2007. Tiež
poukázal na list odporcu zo dňa 15.2.2007, ktoré on sám nazval záverečné vyjadrenie k reklamáciám,
a kde odporca uvádza, že týmto považuje reklamáciu za vybavenú a uzavretú.

Odporca súdu opísal okolnosti kúpy, reklamácie a jej vybavenia nasledovne: Navrhovateľ zakúpil tovar
v jeho predajni prakticky už po záverečnej, kedy začínala dovolenka, predavač však navrhovateľa v
rámci dobrej kultúry firmy pustil dnu, predviedol mu nohavice aj termo spodky a riadne ho poučil o
tovare, navrhovateľ pri kúpe žiadal od predavača zľavu z odôvodnením, že je študent a hoci nebol
na zľavu dôvod, snažil sa novému zákazníkovi výjsť v ústrety a poskytol mu zľavu na všetok tovar
5 % na čo navrhovateľ sprevádzaný matkou reagovali opovržlivo. Hneď po sviatkoch, 02.01.2007
prišiel navrhovateľ do predajne s tým, že nohavice nepoužíval a chce ich vrátiť, s odôvodnením, že
prišiel do troch dní a chcel späť peniaze za obe nohavice, čo dôvodil tým, že keď vracia vrchné
nohavice, spodky sú mu nanič. Prádlo ako nohavice “V. P.” sa pritom predáva a používa samostatne.
Odporca uviedol, že nie je pravdou, že by navrhovateľ dňa 02.01.2007 nohavice reklamoval ako uvádza
v čestnom vyhlásení, on jednoducho prišiel s oboma nahavicami, že ich chce vrátiť a domáhal sa
vrátenia peňazí. Predavač mu ponúkol náhradný tovar, ale navrhovateľ nemal záujem, chcel iba späť
peniaze s odôvodnením, že tovar nepoužíval a vrátil ho v čo najskoršom termíne. Odporca však na
vrátenie peňazí nepristal, keďže na to nebol dôvod. Ponúkal navrhovateľovi možnosť výmeny tovaru
za iný, ale tento ponuku odporcu, aby si vybral niečo iné, nevyužil a trval na vrátení peňazí s tým, že
firme nedôveruje a iný tovar nechce. Na druhý deň, dňa 03.01.2007 prišiel s poškodenými nohavicami
P. z ktorých viseli tri kusy gumičiek, čo odporca považuje za poškodenie zákazníkom, lebo nie je
možné, aby si predavač s navrhovateľom a jeho matkou pri predvádzaní nevšimli toto poškodenie,
takže zrejme boli šnúrky zákazníkom nasilu vytrhnuté. Priniesol teda nohavice dňa 03.0.2007 a opäť
sa domáhal okamžitého vrátenia peňazí v hotovostí, na čo bol na predajni informovaný, že má právo
nohavice reklamovať, súčasne mu však bolo oznámené, že výrobok je jasne poškodený kupujúcim a
po reklamovaní bude reklamácia zamietnutá. Navrhovateľ odmietol vypísať reklamačný lístok, vyšiel
pred predajňu, kde realizoval nejaký telefonický hovor a vrátil sa späť, aby tovar reklamoval a trval
na tom, že tovar odporca odovzdá tovar výrobcovi, aby sa o k veci vyjadril, čo aj odporca urobil.
Nasledujúci deň 04.01.2007 sa dostavil navrhovateľ aj s druhými nohavicami “ V. P.” ( termoprádlom),
ktoré tiež považoval za poškodené, tiež ich reklamoval a v reklamačnom lístku uviedol, že má pocit,
že nevydrží primerané nosenie v záručnej dobe. V nasledovných dňoch nosil navrhovateľ do predajne

rôzne dokumenty, ktoré nútil predávajúcich podpisovať a preberať, čo keď sa odporca ( ktorý sa na
predajni nezdržiava) dozvedel, povedal predavačovi, aby od neho nič nepreberal, nakoľko reklamácia
sa bude riešiť cestou reklamačných lístkov. Navrhovateľ však chodil do predajne často nielen za účelom
odovzdávania svojich listov, ale aj za účelom zháňania svedkov, že mu odporca nechce tie dokumenty
podpísať. Náhodným svedkom uvádzal, že odporca je podvodník a žiadal ich, aby mu šli svedčiť a
zároveň odrádzal záujemcov o kúpu tovaru. Odporca si pritom nie je vedomý žiadneho pochybenia
pri vybavovaní jeho reklamácie, keďže obe reklamácie osobne zaviezol výrobcovi, keďže chcel dozrieť
na ich vybavenie a zároveň ho požiadal, aby navrhovateľa telefonicky kontaktoval. Navrhovateľ bol
osobne pri telefonáte, kedy výrobca navrhovateľa oboznámil ako je reklamácia vyriešená a zároveň mu
povedal, že už si pre ten tovar môže na prevádzku prísť, na čo navrhovateľ reagoval hrubo. Potom sa
odporca ešte pokúšal s navrhovateľom spojiť, keď končila 30- dňová lehota, ale on telefonáty nedvíhal,
pričom musel vidieť neprijaté hovory odporcu. Hoci už 18.01.2007 vedel, že je jeho reklamácia vybavená,
do prevádzky neprišiel. Pri tomto telefonickom kontakte mu výrobca za prítomnosti odporcu, oznámil
kedy si môže tovar prevziať a odporca bol osobne aj pri konečnom vybavení reklamácie, čo bolo dňa
18.01.2007. Odporca uviedol, že k výrobcovi chodí každý týždeň pre tovar, teda najbližšia návšteva pri
reklamácii u výrobcu bola presne 10.01.2007 a nasledovná návšteva bola opäť o týždeň. O reklamácii
bolo rozhodnuté a navrhovateľa informovali už dňa 10.01.2007, kedy tam odporca reklamovaný tovar
doniesol, avšak vzhľadom k tomu, že nedokázali opraviť nohavice na počkanie, odporca ich vyzdvihol
až pri nasledovnej návšteve dňa 18.01.2007, kedy aj spravil zápis o vybavení reklamácie. Už v uvedený
deň si mohol navrhovateľ tovar prevziať aj s vybavením reklamácie, avšak neurobil to a do predajne
sa dostavil až po 30-tich dňoch, teda 06.02.2007, kedy s vyriešením reklamácie nesúhlasil a opäť
žiadal vrátiť peniaze, čo aj uviedol do reklamačného lístka. Nie je pravdou, že chcel niekedy vymeniť
tovar za iný, túto možnosť mu odporca ponúkol, ale navrhovateľ ju nevyužil. Žiadal tiež o otestovanie
tovaru v príslušnom skúšobnom ústave na náklady odporcu, pričom v tom čase to nebolo odporcovou
povinnosťou. Následne sa chodil do predajne vyhrážať Štátnou obchodnou inšpekciou a súdom, až
napokon mu odporca povedal, že im sa asi k dohode dospieť nepodarí a vyzval ho, aby sa obrátil na
štátnu inšpekciu, nakoľko si bol vedomý, že sa nemá čoho báť a všetky zákonné podmienky z jeho
strany boli dodržané. Navrhovateľ sa obrátil na SOI, ktorá vec vyriešila a konštatovala, že reklamácia
zo strany odporcu bola riadne vybavená a voči kupujúcemu sa odporca nedopustil žiadneho porušenia
zákona, s čím ale navrhovateľ nebol spokojný, preto ho odporca odporučil na Slovenský skúšobný
ústav, dal mu vizitku s tým, aby sa tam v prípade záujmu obrátil. Keď sa predávajúci navrhovateľa
pýtal, prečo sa takto správa, odporca mu na to povedal, že ho to baví. Správal sa vždy provokatívne
a odporca si s navrhovateľom nevedel poradiť, pretože tento stále prichádzal do predajne obťažovať
predávajúceho s tým, že si prišiel skontrolovať svoj tovar, ale odmietal ho prevziať. Do predajne odporcu
poslal niekoľkokrát SOI, až napokon pri poslednej kontrole odporca inšpektora žiadal o radu, ako má
tento problém vyriešiť, pretože si s navrhovateľom nevedel poradiť. Odporca sústavne prichádzal do
predajne obťažovať predávajúceho s tým, že si prišiel skontrolovať svoj tovar, ale odmietal ho prevziať.
Pracovníci SOI teda odporcovi poradili, aby ho písomne vyzval k prevzatiu tovaru, čo aj urobil listom zo
dňa 1.3.2007 a až na základe tohto listu si navrhovateľ tovar prevzal. Následne dňa 16.5.2007 zanechal
navrhovateľ odporcovi list, kde ho finančne vydiera, osočuje a obviňuje z falšovania a podvádzania,
pričom navrhovateľ sám primitívnym spôsobom falšoval dátum v kópiách aj v origináloch, všetko škrtal,
prepisoval a odporca mu to musel trpieť. Odporca uviedol, že od odpočiatku navrhovateľ nemal záujem
o žiadnu výmenu tovaru, žiadal iba vrátenie peňazí alebo výraznú zľavu, na čo však dôvod nemal.
Premyslene sa snažil odporcu nútiť buď k vráteniu peňazí alebo k výraznej zľave pod vyhrážkou kontroly
SOI alebo súdom.

Podľa § 502 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka § 502, zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda
účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá
za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení. Účastníci môžu tiež
dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo
zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba
oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list).

Podľa § 504 Občianskeho zákonníka ( ďalej len Obč. zák.). nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo
zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal
možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon
neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

Podľa § 505 Obč. zák..ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť do šiestich
mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.

Podľa § 507 Obč. zák. ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže
nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba.

Podľa § 509 Obč. zák. oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do
jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.

Podľa § 616 Obč. zák. predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú
akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným
technickým normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo dátum minimálnej
trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo
aby sa mu jej činnosť predviedla.

Podľa § 619 ods. 1 Obč. zák. predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí
kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri
veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena. Ak
nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa
vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).( ods. 2)

Podľa § 620 ods.1 Obč. zák. záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo
návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto
lehoty.

Podľa § 622 ods. 1 Obč. zák. ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola
bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.

Podľa § 622 ods. 2Obč. zák. kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo
ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady
vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.

Podľa § 622 ods. 3 Obč. zák. predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za
bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.

Podľa § 623 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby
sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od
zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci
nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.(2) Ak
ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.

Podľa § 625 Obč. zák. z práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola
vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste
predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa
určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote
dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

Podľa § 19 ods. 1,2,4,5 a 6 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného do 01.júla 2007,
s výnimkou prípadov, keď je na vykonanie opravy určená iná osoba, je predávajúci povinný prijať
reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkárni, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na sortiment
predávaného tovaru alebo poskytovaných služieb, prípadne aj na mieste, odkiaľ riadi svoj podnik.
Predávajúci alebo ním poverený pracovník rozhodne o reklamácii ihneď, v zložitých prípadoch do troch

pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie
reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva,
akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. Predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o
reklamácii a o spôsobe jej vybavenia, a to aj vtedy, ak reklamácii nevyhovie na mieste a v celom rozsahu.
Predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách a túto na požiadanie orgánov, ktoré vykonávajú
dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom (§ 23), predložiť na nahliadnutie.

Predmetom konania sú nároky navrhovateľa ako spotrebiteľa zo zodpovednosti za vady odporcu
ako predávajúceho u vecí, predaných v obchode. Podmienky zodpovednosti predávajúceho za vady
predanej veci, dĺžku záručnej doby, ako aj práva kupujúceho, ktoré má pri výskyte vád predanej veci,
miesto a spôsob, akým treba práva zo zodpovednosti za vady predanej veci vo forme reklamácie uplatniť
a lehoty k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady upravuje Občiansky zákonník. Zákon o ochrane
spotrebiteľa upravuje v rámci ďalších povinností predávajúcich v spotrebiteľských veciach lehoty pre
rozhodnutie o reklamácii ako aj sankcie za oneskorené vybavenie reklamácie. Zmyslom tohto zákonného
ustanovenia je donútiť predávajúceho, aby spotrebiteľom uplatnenú reklamáciu vybavoval promptne,
bez zbytočného odkladu a aby jeho prípadná nečinnosť nespôsobovala ujmu na právach spotrebiteľa.

Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Ak nejde o veci, ktoré
sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí
veci v záručnej dobe, čo je v uvedenom prípade všeobecná záručná doba 24 mesiacov ( § 619 ods.
1 a 2 Obč. zák., § 620 ods. 1 Obč. zák.). Počas tejto doby mal teda spotrebiteľom zakúpený tovar
spĺňať kvalitu zodpovedajúcu záväzným technickým normám a vlastnosti, dohodnuté kúpnou zmluvou, a
pokiaľ tomu tak nebolo, zodpovedá predávajúci za zistené vady za predpokladu ich včasného uplatnenia
navrhovateľom. Povinnosti, z toho vyplývajúce pre predávajúceho sú potom závislé od povahy zistenej
vady, najmä či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Ak je vada odstrániteľná, má kupujúci
právo na riadne a včasné bezplatné odstránenie vady, pokiaľ predávajúci nevymení vadnú vec za vec
bez vád, alebo na výmenu veci, alebo na odstúpenie od zmluvy, ak kupujúci nemôže pre opätovné
vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať. V prípade, že ide o vadu
neodstrániteľnú, rozhoduje skutočnosť, či napriek vade možno vec užívať - vtedy má kupujúci právo na
primeranú zľavu z ceny, alebo či pre neodstrániteľnú vadu nie je možné vec užívať - kedy môže žiadať
výmenu veci, odstúpiť od zmluvy alebo má právo na primeranú zľavu z ceny.

Navrhovateľ založil svoju agrumentáciu na tvrdení, že odporca prekročil zákonom stanovenú lehotu 30
dní na vybavenie reklamácie a preto mu ako spotrebiteľovi vznikajú v zmysle § 19 ods. 4 zák. o ochrane
spotrebiteľa totožné nároky ako v prípade neodstrániteľnej vady, t.j. podľa § 623 Obč. zák.

Pokiaľ ide o zákonnosť vybavenia reklamácie týkajúcej sa termoprádla “V. P.”, táto otázka už bola súdom
vyriešená a o uplatnených právach zo zodpovednosti za vady tohto tovaru bolo právoplatne rozhodnuté,
preto predmetom konania zostali práva týkajúce sa nohavíc “P..

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ zakúpil v predajni odporcu dňa 29.12.2006 nohavice
“P.” v hodnote 82,65 eur a termoprádlo “V. W. O. L.” v hodnote 23,24 eur. Tiež nebolo medzi nimi
sporné, že dňa 02.01.2007 sa dostavil navrhovateľ so zabaleným tovarom do predajne odporcu so
žiadosťou o zrušenie kúpnej zmluvy, čo zdôvodnil tým, že ich priniesol v najskoršom možnom termíne
v pôvodnom stave a neporušené. Navrhovateľ to síce nazýval reklamáciou, ale v skutočnosti tovar
nereklamoval, domáhal sa iba odstúpenia od zmluvy, na čo odporca nevidel žiadny zákonný dôvod
a preto nesúhlasil. Rovnako nebolo sporné, že následne navrhovateľ pristúpil k reklamácii, keď dňa
03.01.2007 reklamoval vady nohavíc “P. a dňa 04.01.2007 vady termoprádla “V. P.. V oboch prípadoch sa
domáhal zrušenia kúpnej zmluvy a vrátenia peňazí, toto však odporca odmietol, keďže mu nebola známa
na žiadnom z výrokov taká neodstrániteľná vada, ktorej dôsledkom by bola jeho povinnosť akceptovať
odstúpenie od zmluvy ( § 623 ods. 1 Obč. zák.) a o výmenu tovaru navrhovateľ neprejavil záujem.
Keďže navrhovateľ žiadal o odborné posúdenie výrobcom - v oboch prípadoch firmou S. X. - G., F.,
odporca obe veci výrobcovi zaniesol na odborné posúdenie a to dňa 10.01.2007, čo vyplýva nielen z
výpovede odporcu, ale je zrejmé z výpisu telefonického hovoru mobilného operátora z uvedeného dňa,
kedy výrobca aj telefonoval navrhovateľovi ( tel. č. navrhovateľa ako volaného potvrdil súdu on sám).
Súd uveril odporcovi, že predmetom tohto takmer desaťminútového hovoru bolo objasnenie zistených

skutočností po obhliadke vecí výrobcom a zaujatie stanoviska k reklamáciám, keď ťažko si predstaviť
iný dôvod telefonátu medzi účastníkmi hovoru, ktorí inak neboli v žiadnom vzťahu. Do obrazu udalostí
tiež logicky zapadá odporcove tvrdenie, že reklamovaný tovar si vyzdvihol u výrobcu pri najbližšej
opätovnej návšteve o týždeň dňa 18.01.2007, keďže odporca vždy navštevoval výrobcu raz týždenne.
Výrobca vykonal opravu nohavíc “P.” ( prišívanie šnúrok) a teda tam zistená vada bola posúdená ako
odstrániteľná a súčasne bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená ( § 622 ods. 1 Obč. zák.).
Podľa zákona je vada odstránená včas, ak je vykonaná bez zbytočného odkladu, ktorú podmienku
v uvedenom prípade odporca splnil - keďže nemohol opravu vykonať sám, oba tovary pri najbližšej
návšteve výrobcovi dňa 10.01.2007 doručil a o týždeň dňa 18.01.2007 pri nasledujúcej návšteve ich
opravené priviezol späť na prevádzku, kde si ich odo dňa 18.01.2007 mohol navrhovateľ vyzdvihnúť aj s
vybavenou reklamáciou. O tom, že odstránenie vady bolo vykonané riadne, svedčí znalecký posudok H..
V., z ktorého vyplýva, že nohavice “P. nevykazujú žiadnu vadu. Navrhovateľova reklamácia týkajúca sa
nohavíc “P.”, bola vybavená odporcom dňa 18.01.2007 tak, že poškodenie tovaru zákazníkom výrobca
odstránil bezplatne, ktoré vyjadrenie pripojil odporca ako predávajúci k stanovisku výrobcu, že vada
nebola spôsobená výrobcom ani predávajúci a reklamáciu preto treba považovať za bezpredmetnú.
Z uvedeného je zrejmé, že reklamácia nohavíc “P.” bola vybavená riadne a včas, a to v lehote 15
dní bezplatným odstránením vady, hoci táto bola výrobcom posúdená ako taká, za ktorú nezodpovedá
výrobca ani predajca. Navrhovateľ nebol na svojich právach postupom odporcu nijako dotknutý alebo
poškodený a zákonnosť postupu pri vybavení reklamácie bola skonštatovaná aj kontrolou SOI.

Hoci navrhovateľ tvrdil, že odporca svoje vyjadrenie k stanovisku výrobcu pripojil až dodatočne po
dátume 18.01.2007, k tomuto tvrdeniu neponúkol súdu žiadny relevantný dôkaz. Dátum 18.01.2007 je
zaznačený aj v odporcovej evidencii o reklamáciách, ako vyplýva z rozhodnutia Slovenskej obchodnej
inšpekcie, ktorej pracovníci z podnetu navrhovateľa preverili postup odporcu pri vybavovaní týchto
reklamácií, preskúmali reklamačné lístky aj odporcovu evidenciu o reklamáciách a nezistili u neho žiadne
porušenie zákona pri ich vybavení a súd nemal žiaden dôvod spochybňovať výsledky vykonanej kontroly
inšpektormi SOI a nimi prijaté závery.

Navrhovateľ zmeškanie 30-dňovej lehoty zdôvodňoval aj tým, že on ako spotrebiteľ sa v tejto lehote o
spôsobe vybavenia nedozvedel, odporca mu to nedal vedieť tak sa o vybavení reklamácie dozvedel až
16.02.2007, keď sa na výzvu odporcu dostavil do jeho predajne. Súd sa však s názorom navrhovateľa
nestotožnil. Tak, ako uviedla SOI, predávajúci nemá ustanovený presný postup, t.j. jednotlivé kroky pri
vybavovaní reklamácie, ktorý by bolo možné považovať za zavŕšený okamihom posledne vykonaného,
zákonom presne opísaného úkonu. Takto je možné iba vychádzať z logiky veci, obchodných zvyklostí a
dobrých mravov, za súčasného posúdenia konkrétnych okolností prípadu. V súdenom prípade odporca
vybavil reklamáciu dňa 18.01.2007, ku ktorému dátumu sa k reklamácii písomne vyjadril on i výrobca,
čo jednoznačne vyplýva z obsahu reklamačných lístkov a k tomuto dátumu je aj vybavenie reklamácie
zaznamenané v evidencii reklamácií odporcu. Tento deň súd posúdil za skutočný deň vybavenia
reklamácie, keď mal za to, že odporca neporušil postup ani lehotu pri vybavení reklamácie, svoje a
navyše aj výrobcovo stanovisko k reklamácii vyjadril dňa 18.01.2007 písomne na reklamačný lístok
( keď opak, tvrdený navrhovateľom nebol v konaní preukázaný), a k uvedenému dňu aj navrhovateľovi
poskytol, t.j.vrátil do predajne, tovar na prevzatie s opravenými nohavicami. To, že sa navrhovateľ do
predajne nedostavil, aby sa informoval o vybavení reklamácie, nemožno pripísať na vrub odporcovi,
ktorý bol pripravený od 18.01.2007 navrhovateľovi odovzdať potvrdenie o vybavení reklamácie aj tovar s
odstránenou vadou. Ak sa navrhovateľ informoval o vybavení reklamácie až po uplynutí 30 dňovej lehoty,
nebolo to zanedbaním povinností odporcu, ale nezáujmom navrhovateľa, ktorý nevyužil právo dozvedieť
sa o spôsobe vybavenia reklamácie v zákonnej lehote a prevziať opravený tovar. Od spotrebiteľa,
ktorému zo zákona vyplývajú práva zo zopovednosti za vady, a tieto práva si u predávajúceho uplatnil,
totiž možno očakávať primeranú súčinnosť pri vybavovaní reklamácie a jeho záujem na jej včasnom
vybavení. V tomto prípade vynaložil podľa názoru súdu odporca dostatočnú iniciatívu pri vybavovaní
reklamácie, túto riadne v predajni prijal, tovar s vytýkanými vadami bez meškania na žiadosť zákazníka
doručil výrobcovi, ktorý vady odstránil, vybavenie reklamácie vyznačil v reklamačnom protokole, ku
ktorému vyjadreniu doplnil svoje vyjadrenie aj odporca a vec vrátil na predajňu, kde spolu s vybavenou
písomnou reklamáciou bol tovar k dispozícii navrhovateľovi. Nebolo povinnosťou odporcu odosielať
spotrebiteľovi poštou list s vyrozumením o výsledku reklamácie, ani ho inak kontaktovať, (odporca
síce uviedol, že on sa pokúšal aj navrhovateľovi dovolať, ale neúspešne, pričom navrhovateľ sa
mu telefonicky neozval, hoci musel vidieť neprijaté hovory, ale svoje tvrdenie odporca nemal súdu

ako preukázať), a preto súd zamietol návrh navrhovateľa na pripojenie spisu Slovenskej obchodnej
inšpekcie, ktorým tento chcel preukázať, že odporca mu netelefonoval, pretože tento dôkaz bol pre
rozhodnutie súdu irelevantný.

Navrhovateľ tvrdil, že zo strany odporcu bolo porušené jeho právo byť informovaný o spôsobe vybavenia
reklamácie, ale v prípade nohavíc “P. súd takéto porušenie jeho práva nezistil. Navrhovateľ vedel,
kde sa dozvie o spôsobe vybavenia svojej reklamácie a bol aj poučený o lehote 30 dní na jej
vybavenie. Navrhovateľ sám súdu uviedol, že pri reklamácii predavač telefonoval odporcovi a tento
navrhovateľovi do telefónu oznámil, že na vybavenie reklamácie je 30-dňová lehota. Napriek tomu sa
navrhovateľ do predajne nedostavil, ani tam nezavolal a dostavil sa až po uplynutí 30. dňovej lehoty
od reklamovania tovaru, z čoho možno usudzovať na účelové konanie, berúc do úvahy, že už aj bez
návštevy predajne mohol vedieť s ohľadom na odmietavý prístup odporcu k vráteniu peňazí, ako aj s
ohľadom na telefonát od výrobcu zo dňa 10.01.2007, že reklamácia nebude vybavená k jeho spokojnosti
( navrhovateľ nijako neskrýval, že od začiatku považoval za jediný a výlučný pre neho uspokojivý spôsob
vybavenia reklamácie vrátenie kúpnej ceny tovaru, hoci podľa zákona nemal na odstúpenie od zmluvy
nárok). Súd však vychádzal z toho, že tak ako samotná reklamácia, tak i jej vybavenie sa spravidla
realizuje v prevádzkárni predávajúceho, čo napokon vyplýva aj z dikcie § 19 ods. 2 zák. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého v prevádzkárni musí byť po celú prevádzkovú dobu prítomný pracovník
poverený vybavovať reklamácie. Odporca reklamáciu v prevádzkarni vybavil dňa 18.01.2007, aj jej
vybavenie k uvedenému dňu zazamenal vo svojej evidencii a k uvedenému dňu aj pripravil bezvadný
tovar pre zákazníka. Navrhovateľ sa dostavil do prevádzky až 06.02.2007, t.j. po uplynutí viac než 30
dní od reklamácii, so spôsobom vybavenia reklamácie nesúhlasil, mal na navrhovateľa ďalšie nároky
(žiadal otestovanie výrobku v štátnej skúšobni, hoci v tom mal k dispozícii bezvadný výrobok, zasielal
odporcovi ďalšiu korešpondenciu v tejto veci, žiadal odporcu o ďalšie vyjadrenie k veci a pod.), ktoré
nároky však už nemajú oporu v zákone. To, že odporca na ďalšie listy navrhovateľa reagoval, bolo nad
rámec jeho zákonom stanovených povinností. Všetky ďalšie výmeny názorov medzi účastníkmi konania,
nasledujúce po 18.01.2007 ( vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 06.02.2007 o nesúhlase s vybavením
reklamácie a žiadosť o testovanie vecí, ďalšie vyjadrenie odporcu o zamietnutí reklamácie zo dňa
09.02.2007, ich nasledujúca písomná komunikácia v tejto veci) už nemožno považovať za vybavovanie
reklamácie v zmysle zákona ( opätovné prejavy nesúhlasu navrhovateľa a zotrvávanie odporcu na
zamietavom stanovisku k reklamáciám).

Súd vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ je v postavení spotrebiteľa a má teda právo na zvýšenú
mieru ochrany zo strany súdu, avšak v tomto prípade nebolo zistené porušenie jeho práv spotrebiteľa pri
vybavovaní reklamácie. Vychádzajúc z dokazovania súd dospel k záveru, že odstúpenie navrhovateľom,
vykonané listom jeho právnej zástupkyne zo dňa 27.06.2007 od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli
nohavice “P., nebolo dôvodné a nezakladá nárok na vrátenie kúpnej ceny, pretože odstrániteľná vada
bola po odmietnutí ponuky na výmenu tovaru bezplatne riadne a včas odstránená a reklamácia bola
vybavená včas a zákonným spôsobom. Preto súd návrh v časti žaloby o zaplatenie sumy 82,65 eur s
príslušenstvom zamietol a keďže ide o závislý výrok, spolu s ním zamietol aj návrh na vzájomné plnenie
navrhovateľa spočívajúce vo vrátení tovaru odporcovi.

V ďalšom sa súd zaoberal žalobou navrhovateľa na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške
500,- eur ním zdôvodnenou ako “pokutu” za neoprávnené neuznanie a zamietnutie reklamácie,
porušenie práva na informácie, nevybavenie reklamácie v zákonnej lehote, zavádzanie SOI a súd
tvrdeniami, ktoré sa v konaní nepreukázali.

Podľa § 509 ods. 2 Obč. zák. oprávnený má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak svoje
práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na
súde.

V súvislosti so zodpovednosťou za vady upravuje Občiansky zákonník v § 509 ods. 2 právo na primerané
finančné zadosťučinenie pre oprávnenú osobu, ktorá uplatňuje svoje práva zo zodpovednosti za vady
na súde. Zákon toto finančné zadosťučinenie neviaže na vznik ujmy, a má právo si ho uplatniť ten, kto
uspel na súde so žalobou zo zodpovednosti za vady. Toto ustanovenie má slúžiť na posilnenie ochrany

oprávneného a donútiť povinného, aby si riadne plnil zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce mu
zo zodpovednosti za vady. Zákon pritom ustanovuje právo na primerané zadosťučinenie bez bližšieho
určenia podmienok, z ktorých pri posudzovaní primeranosti treba vychádzať a jeho výška je teda
ponechaná na úvahe súdu.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil na súde dva nároky zo zodpovednosti za vady ( z dvoch kúpnych
zmlúv), pri ktorom bol v jednom prípade úspešný a to v časti týkajúcej sa termoprádla “V. P.” a v druhom
neúspešný. Navrhovateľ si uplatnil sumu finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur spolu za oba
tieto prípady uplatnených práv zo zodpovednosti za vady, ktoré zadosťučinenie malo predstavovať pre
neho pokutu za neoprávnené neuznanie reklamácie. Súd preto posudzoval okolnosti každého prípadu
osobitne.

Reklamácia zo dňa 03.01.2007 týkajúca sa nohavíc “P. bola súdom posúdená ako riadne a včas
vybavená a preto navrhovateľovi neprislúcha právny nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 509 ods.
2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol na súde úspešný.

Reklamácia zo dňa 04.01.2007 týkajúca sa termoprádla “V. P. bola súdom posúdená ako oneskorene
vybavená a navrhovateľovi bolo priznané právo ( výrok právoplatný dňa 14.02.2012) na vrátenie kúpnej
ceny vo výške 23,24 eur na základe právnej fikcie uvedenej v ust. § 19 ods. 4 zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda z dôvodu vybavenia reklamácie po zákonnej lehote. Tu treba uviesť, že už samotné
následky posúdenia vybavenia predmetnej reklamácie ako oneskorene vybavenej, majú charakter
sankcie, ktorou bol odporca ako predávajúci už postihnutý a preto súd otázku primeranosti výšky
finančého odškodnenia posudzoval aj s ohľadom na vyššie spomenuté, ako aj na ostatné okolnosti
prípadu. Z okolností prípadu vyplýva, že navrhovateľ tovar reklamoval a odporca reklamáciu dňa
18.01.2007 zamietol, pričom až na pojednávaní pred súdom dňa 27.01.2011 objasnil skutočný spôsob,
akým reklamáciu vybavil a síce, že reklamované termoprádlo výrobca vymenil za nový výrobok. Keďže
túto skutočnosť objasnil odporca až na pojednávaní, kedy sa mal možnosť o spôsobe vybavenia
dozvedieť aj navrhovateľ, treba považovať vybavenie reklamácie za oneskorené a v tomto prípade
bolo porušené aj právo navrhovateľa na informáciu o spôsobe vybavenia reklamácie, čo súd aj viedlo
k vyhoveniu žalobe. Tiež treba dať za pravdu navrhovateľovi, že odporca ohľadom reklamovaného
termoprádla produkoval nie celkom zrozumiteľnú a jednoznačnú obranu, keď napr. predniesol aj celkom
nepodložené tvrdenie ohľadom manipulovania znaleckého dokazovania navrhovateľom, tvrdiac, že
navrhovateľ si zakúpil dve totožné termoprádla, pričom k posúdeniu znalcovi poskytol iné než v
skutočnosti reklamoval, ale toto jeho tvrdenie sa nepreukázalo. Súd ale súčasne zistil dokazovaním aj
ďalšie okolnosti a síce, že odporca ako predávajúci sa pri vybavovaní reklamácie v podstate dopustil
porušenia zákona iba z hľadiska obsahových náležitostí pri vypĺňaní reklamačného protokolu, v zásade
nekonal s úmyslom poškodiť zákazníka alebo nepriznať mu jeho práva, bol ochotný bez problémov
poskytnúť od začiatku navrhovateľovi výmenu tovaru a to aj za iný tovar ( dokonca ešte predtým,
ako tovar naozaj reklamoval), tiež odstránil vady tovaru, hoci výrobca zistil, že k poškodeniu došlo
zákazníkom. Berúc teda do úvahy úspech navrhovateľa v časti uplatnených práv zo zodpovednosti
za vady termoprádla “. P. a vyhodnotiac všetky zistené okolnosti prípadu, súd priznal navrhovateľovi
finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, ktoré považoval za primerané a vo zvyšnej časti návrh na
zaplatenie finančného zadosťučinenia zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z celkovo žalovanej sumy 661,65 eur ( 23,24 eur ako kúpna cena termoprádla + 55,77 eur ako náklady
na uplatnenie zodpovednosti za vady + 82,65 eur ako kúpna cena nohavíc + 500,- eur ako finančné
zadosťučinenie), bol navrhovateľ úspešný v sume 279 eur a neúspešný v sume 382,65 eur, takže

súd, berúc do úvahy takmer vyrovnaný pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov, rozhodol o
trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že žiadnemu z nich nepriznal ich náhradu. Zároveň
s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 6 O.s.p. priznal štátu náhradu trov
konania vynaložených na odmenu znalca, priznanú znalcovi uznesením zo dňa 22.07.2010 vo výške
123,68 eur a zaviazal navrhovateľa aj odporcu k zaplateniu týchto trov každého po 61,84 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.