Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/255/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611203782
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8611203782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J., U.
XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22,
o určení neplatnosti zrušenia poistnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Svidník zo dňa 28.4.2014 č.k. 2C/107/2011-284 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Zamieta návrh na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že list žalovaného zo dňa 20.6.2008, ktorým oznamuje
žalobcovi zánik poistenia a zrušenie poistnej zmluvy nemá za následok zánik poistenia, ani zrušenie
poistnej zmluvy. Ďalej určil, že poistená zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným so začiatkom
poistenia 24.10.2001 a s dátumom konca poistenia 24.10.2026 s poistnou sumou smrti 3.418,97 eur

(103.000,- Sk), s poistnou sumou dožitia 6.806,81 eur (205.062,- Sk) a pripoistenie ku poistnej zmluve
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným s poistnou sumou smrti následkom úrazu 1.659,70 eur
(50.000,- Sk), s poistnou sumou trvalých následkov úrazu 995,82 eur (30.000,- Sk) a s poistnou sumou
plnej invalidity úrazom 995,82 eur (30.000,- Sk) sú naďalej platné a účinné. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 322,37 eur na účet jeho právneho zástupcu. Z titulu súdneho
poplatku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť čiastku 99,50 eur.

Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázanúskutočnosť,podľaktorejúčastnícikonaniadňa23.10.2001
uzatvorili poistnú zmluvu. Išlo o typ poistnej zmluvy UDP-K plus úraz, ktorou bolo dojednané poistenie
na dobu 25 rokov s dobou platenia poistného 20 rokov, so začiatkom poistenia dňa 24.10.2001 a
koncom poistenia dňa 24.10.2026. Ročné poistné bolo dojednané vo výške 3.891,- Sk. Pre prípad smrti
výška poistného predstavovala sumu 103.000,- Sk, pre prípad dožitia sumu 205.062,- Sk. Zároveň
sa dojednalo úrazové poistenie pre prípad smrti vo výške 50.000,- Sk, pre prípad trvalých následkov
vo výške 30.000,- Sk a pre prípad plnej invalidity vo výške 30.000,- Sk. Žalobca pri uzavretí poistnej

zmluvy pristúpil aj na Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré sú platné pre poistné
zmluvy uzavreté od 1.6.1995, ako aj na Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie, ktoré boli
platné pre poistné zmluvy uzavreté od 7.10.1997. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení je v tom, že týmto určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobcu ohľadne jeho právnehopostavenia vyplývajúceho z uzatvorenej poistnej zmluvy. Jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo
strany žalovaného je žalobca v neistote, či v prípade akejkoľvek poistnej udalosti môže zo strany
žalovaného očakávať poistné plnenie, teda, či jeho osoba je pred poistnými udalosťami krytá alebo

nie. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o
možnosť ukončenia poistenia, ani že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca neplatnosť
predmetnej poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaný oznámil, že k zániku poistenia
došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného. Podľa
uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie

žalovanéhotedanemohlospôsobiťdeklarovanéúčinkyzánikupoisteniavzniknutéhonazákladepoistnej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom.

Nemožno ani konštatovať, že by uzavretie poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v písaní a počítaní,
nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola
bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovaným. Taktiež

nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo ho
obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa, ako aj iný podnikatelia musia
rátať s určitým rizikom z podnikania. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP-K, ale žalovaný. Ani
skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu nezakladá povinnosť zmluvných strán
meniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívnej neplatnosti.

Právo podať námietku relatívnej neplatnosti pritom podľa prevažujúceho názoru podlieha premlčaniu v
lehote 3 rokov. Nie každý omyl je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť pomýlenou
stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho
vyvolala. Okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner teda
spravidla nemá niesť následky omylu konajúceho.

V zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to
v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Predmetná poistná zmluva neupravuje vôbec
zrušenie alebo výpoveď poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy uvádzajú v čl. 5 dôvody zániku poistenia, a to v ods. 1 podľa ktorého, ak poisťovňa odmietne plniť

pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistné
zanikne dňom odmietnutia plnenia. Podľa čl. 5 ods. 2, ak poisťovňa odstúpi od poistnej zmluvy z dôvodu
vedomého, nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní
by zmluvu neuzatvorila, vráti zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej
zmluvy. V čl. 9 Všeobecných poistných podmienok sú uvedené dôsledky neplatenia poistného. Poistenie

zanikne, ak poistné nebolo zaplatené tak, ako je uvedené v čl. 9. Iné dôvody zániku poistenia nie sú
dohodnuté a zo zákona ani iné dôvody nemôžu nastať. V Občianskom zákonníku je zánik poistenia
upravený v súlade s § 800 až 802. Podľa ustanovenia § 800 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia. V prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Ustanovenie §
801 Občianskeho zákonníka hovorí o zániku poistenia pre neplatenie poistného. Žalobca poistné plnil

riadne a včas, čo preukázal. Ustanovenie § 802 Občianskeho zákonníka hovorí o zániku poistenia z
dôvodu, že ten, s kým je poistná zmluva uzavretá musí odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné
otázky poistiteľa týkajúce sa dojednaného poistenia. Ak by žalovaný zistil vedomé porušenie tejto
povinnosti, má právo od zmluvy odstúpiť, a to do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil, inak
mu právo zanikne. Ani takáto skutočnosť zistená nebola.

Žalovaný sa dovolával zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia §
575 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na okolnosti, ktoré nastali po vykonanom dohľade v roku 2007,
resp. začiatkom roku 2008 zo strany Národnej banky Slovenska a v dôsledku jej konštatovaní, že
inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje ustanoveniu

§ 35 zákona č. 8/2008 Z.z. (predtým ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z.z.). Žalovaný poukázal, že
ide o jednoznačnú objektívnu právnu nemožnosť plnenia na jeho strane. Zotrvávanie v tomto právnom
vzťahu bez zmeny jeho obsahu v súlade so zákonom, by na jeho strane znamenalo jasné porušenie
kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany
orgánu dohľadu, ktoré by mohli pre neho v extrémnom prípade predstavovať zásah do povolenia na

výkon poisťovacej činnosti, či dokonca úplné ukončenie jeho činnosti. Za týchto okolností, najmä ak
súčasný právny stav nevznikol z viny žalovaného, ale z viny tretieho subjektu, nie je možné dôvodne
a ani spravodlivo požadovať, aby bol naďalej porušujúc tak priamo zákon zaviazaný na potencionálne
budúce podmienené plnenie vo výške, ktoré odporuje zákonu a vystavuje ho sankciám ohrozujúcim jehosamotnú existenciu. Žalovaný poukázal na to, že dôvodom zrušenia poistnej zmluvy bola tá skutočnosť,
že poistné, ktoré bolo uvedené v poistnej zmluve bolo nesprávne kalkulované, resp. kalkulačné vzorce
pre výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, a

nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným
dohľadom Národnej banky Slovenska u žalovaného vyplynulo, že Národná banka Slovenska neuložila
žalovanému prepočítať produkt UDP-K, a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Národná banka Slovenska uviedla, že poisťovne
vykonávajúce svoju činnosť na území Slovenskej republiky sa s nedostatočnou výškou technickej

rezervy na životné poistenie môžu vyrovnať viacerými spôsobmi. Žalovaný mal teda možnosť plniť z
poistnej zmluvy bez toho, aby bol nútený porušiť zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade ak žalobca
nesúhlasilsozmenoupoistnejzmluvy.Podľanázorusúdunemohlazaniknúťpovinnosťdlžníkazdôvodu,
že plnenie sa stalo nemožným.

Ak teda záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 493

Občianskeho zákonníka), súd má za to, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania
uzatvorením poistnej zmluvy UDP-K plus úraz dňa 23.10.2001 naďalej trvá. K zániku poistenia v zmysle
čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného dňom 16.5.2008 tak,
ako to žalovaný uviedol vo svojom oznámení o zániku poistenia zo dňa 20.6.2008, nemohlo v žiadnom
prípade dôjsť, a to preto, lebo k takémuto zrušeniu poistenia môže v zmysle Všeobecných poistných

podmienok dôjsť len na žiadosť poistníka, teda žalobcu. Žalobca takúto žiadosť nepodal.

Keďže k zániku poistenia nedošlo ani dohodou a nebol zistený ani žiaden iný zákonný dôvod zániku
poistenia súd prvého stupňa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. za) a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Navrholrozsudokzrušiťa

vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli
aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie žalovaného, ktoré boli schválené Ministerstvom
financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky s platnosťou
pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 v znení doplnku č. 1 zo dňa 14.10.1999. V priebehu poistného
vzťahu Národná banka Slovenska ako štátny orgán dohľadu nad poisťovníctvom pri kontrole vykonanej

u žalovaného na prelome rokov 2007 a 2008 uložila žalovanému prijať v stanovenej krátkej lehote
do 30.4.2008 a pod hrozbou vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených
nesprávností v súvislosti so zistením nesprávnych poistno-matematických metód a postupov pri určení
výškypoistnéhoaprepočtompoistnéhoproduktuUDP-K,ktorýsavzťahovalajnapoistnývzťahuzavretý
so žalobcom. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom počas kontroly vykonávanej u

žalovaného začiatkom roku 2008 došlo bez zavinenia žalovaného k tomu, že Národná banka Slovenska
posúdila nedostatky v kalkulácii poistného produktu UDP-K, a to i napriek tomu, že v roku 1995 tieto boli
vtedajším orgánom štátneho dohľadu Ministerstvom financií SR riadne schválené. V tom čase patrili tieto
poistné zmluvy do kategórie tzv. regulovaných zmlúv, kde predmet zmluvy a jeho kalkuláciu schvaľoval
tretí subjekt, a to príslušný štátny orgán. Zmluvné strany poistného vzťahu sa od štátom predurčeného

obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov nemohli odchýliť. K týmto skutočnostiam žalovaný
riadne preukázal listinné dôkazy, avšak tieto neboli správne skutkovo vyhodnotené. Navyše v konaní
sa nevykonali navrhované dôkazy podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.7.2011, a to vyžiadanie
označeného správneho spisu Ministerstva financií SR a výsluch D.. D. R. generálneho riaditeľa správy
poisteniažalovaného,ktorébolispôsobiléobjasniťavysvetliťzánikpoistnéhovzťahukudňu16.5.2008a

boli tak spôsobilé na vynesenie vecne a právne iného, než napadnutého rozhodnutia. Žalobca neprejavil
náležitý právny záujem na určovacej žalobe v priebehu celého konania, keď žalovaný ponúkol žalobcovi
dohodu o urovnaní poistného vzťahu s navrhovanou zmenou výšky poistnej sumy pre prípad dožitia,
čím došlo k oslabeniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na ďalšom trvaní poistného vzťahu,
ktorý tak žalovaný fakticky prestal rozporovať. Orgán štátneho dohľadu nepredvídateľne zasiahol do

súkromno-právnych vzťahov žalovaného s jeho poistníkmi, vrátane žalobcu, a keďže právne normy s
takýmto nesprávnym zásahom štátneho orgánu do činnosti poisťovateľa vôbec nepočítajú, nemohol
súd prvého stupňa ani správne ustáliť presný dôvod zániku poistenia a zrušenia poistného vzťahu.
Je v rozpore s princípom spravodlivosti ale aj dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch prejaviťsvoju vôľu jedným spôsobom a potom žiadať za pomoci súdnych inštancií konvalidovanie svojho
ľahostajného postoja k takému významnému inštitútu akým je poistná zmluva a poistenie života a
veku dožitia sa konca poistnej doby. Takýto postup zvolil žalobca a súd v dôsledku neobmedzeného

postavenia žalobcu v danom vzťahu ako spotrebiteľa mu v konečnom dôsledku priznal nárok na
plnenie z poistného vzťahu v takej výške, ktorý si v skutočnosti vôbec nepredplatil. Žalovaný nemohol
predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom
a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v
rokoch 2007 a 2008. Súd odoprel žalovanému prístup ku spravodlivosti svojím rozhodnutím založenom

na nesprávnych skutkových záveroch a právnych úvahách vyhovením žalobnému návrhu, ktorým
priznáva žalobcovi plnenie, ktoré si žalobca nepredplatil a žalovaný ho preto považuje za bezdôvodné
obohatenie na strane žalobcu vo forme dlžného poistného vo výške 25.237,- Sk (837,71 eur) podľa
listu žalovaného z 15.5.2008 označeného ako prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu
UDP-K. Z tohto oznámenia je zrejmé, že podľa správneho prepočtu poistného, ak by žalobca mal
záujem na dosiahnutí pôvodne dojednanej poistnej sumy pre dožitie (205.062,- Sk), mal by ročne

platiť namiesto sumy 3.891,- Sk (129,15 eur) správnu sumu 7.496,- Sk (248,82 eur). Pri platení
ročného poistného tak má žalobca predplatenú inú, nižšiu výšku poistnej sumy pre dožitie. Nebyť
záverov Národnej banky Slovenska o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe
príslušnej poistno-matematickej metódy, ktorú žalovaný používal od začatia svojej činnosti ako subjekt
poisťovníctva od roku 1995 so schválením predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad

nadvýkonompoisťovníctva,žalovanýbynikdysvojvoľneneprikročilknavrhovanýmzmenámvpoistných
vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobcom. Na základe
jednoznačného ustálenia Národnou bankou Slovenska počas kontroly bol až v roku 2008 určený a
vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré mal žalobca platiť žalovanému za
obdobie 10 rokov. Pri rozhodovaní sa nevzala do úvahy zmena obsahu poistnej zmluvy, ku ktorej

pristúpil žalovaný po kontrolných zisteniach orgánov verejného práva. Dopad verejného práva na daný
súkromno-právny vzťah je preto jednoznačný a nesporný a súd nesmie v rozpore s dobrými mravmi
priklepnúť nenáležité plnenie žalobcovi iba preto, že tak bolo pôvodne zmluvne dojednané medzi
účastníkmi poistného vzťahu, do ktorého vstupovali obaja účastníci dobrovoľne a s plným vedomím
zachovania svojich práv ale aj povinností. I napriek pravidlu, ktoré žalovaný bežne dodržiava, že

zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych
predpisov, keď plnenie nie je právne dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. Práve
v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe
ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka a tento spôsob zániku žalovaný aj dokazoval v súdnom
konaní. Žalovaný si dovoľuje poukázať na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné

na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto prvostupňový súd na
daný prípad neaplikoval a týmito sa neriadil. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z
prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať
omyl tretieho subjektu spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej
moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy prechádzal.

Výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi nezodpovedá všetkým záväzkom z
poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Potreba odstrániť rozpor
medziobsahompoistnejzmluvyavšeobecnezáväznýmprávnympredpisomvyvolalasnahužalovaného
o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak
sa zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou

nedosiahlo, žalovaný bol nútený nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so
zákonom a konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Uplatnenie neadekvátneho
plnenia zo zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť
všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo
dokonca až s bezdôvodným obohatením. Netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia nebola určená

žalovaným slobodne ale bola mu ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci. Občiansky
zákonník účinný ku dňu kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán dôjsť k zániku zmluvy, čo pre
nesúhlas žalobcu vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá
by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových
náležitostí určil orgán verejnej moci. Občiansky zákonník neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu

úpravu,ktorábyumožnilazohľadniťvšetkyskutkovéšpecifikáprípadu,akýmisúdĺžkatrvaniazmluvného
vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne
orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany
dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa Občianskeho zákonníka a jej povinnosťou zosúladiťobsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami verejného práva. Skutkovo podobný prípad
nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci. Väčší počet doteraz
vedených sporov rôznych žalobcov voči žalovanému v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe,

aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, nakoľko tu existuje niekoľko
doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu.

Pre prípad stotožnenia sa s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia prvostupňového súdu
žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. a vo

výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu vyriešenia otázok naliehavého právneho
významu.

Zároveňžalovanýpožiadaloprerušenieodvolaciehokonanianakoľkovrámciobsahovoúplnetotožného
sporu už podal na Najvyšší súd SR dovolanie proti rozhodnutiam vydaným vo veci 19C/209/09
Okresného súdu Košice I a vo veci 1Co/212/11 Krajského súdu v Košiciach. Dovolacie konanie sa vedie

na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 2Cdo/110/13.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, účastníci dňa 23.10.2001 uzatvorili poistnú
zmluvu pre prípad smrti a dožitia s dojednaným ročným poistením vo výške 3.891,- Sk. Uvedená zmluva
mala charakter zmluvy spotrebiteľskej, uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V priebehu trvania poistného vzťahu, pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska

u žalovaného v rokoch 2007 a 2008 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu
poistného bol nesprávne schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia
žalovaného takýto omyl tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti žalovaný videl
výnimočnosť situácie umožňujúcej zánik vzniknutého právneho vzťahu na základe ustanovenia § 575
Občianskeho zákonníka. S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá.

V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia pre žalovaného (č.l. 42 - 44 spisu) účinný zákon
č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve
udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej
republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o

udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu
činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane
ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb.
Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel vypracovať sám žalovaný

a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať
životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa
30.5.1995 (č.l. 42-44 spisu). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve,
podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného.
Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-

matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne
na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov
pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca.
Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom
spôsobujúcim zánik poistnej zmluvy.

Vo veci nemožno akceptovať ani tvrdenie o zániku poistnej zmluvy pre nemožnosť plnenia podľa
ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka
plnenie nie je nemožné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšíminákladmi alebo až po dojednanom čase. Uvedené ustanovenie priamo vylučuje nemožnosť plnenia za
predpokladu, ak možno plnenie uskutočniť s väčšími nákladmi, teda aj za cenu straty. Pri akomkoľvek
podnikaní treba vždy počítať nielen s možnosťou zisku ale aj s možnosťou straty. Žalovaný teda aj za

cenu straty môže prefinancovať z vlastných zdrojov nesprávne nakalkulovaný poistný produkt.

V súvislosti so záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej zmluvy je
potrebné poukázať na ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia
záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V

tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada,
že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene
záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Žalobca súhlas so
zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedal, a preto tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá
i naďalej.

Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemôže ovplyvniť ani nevykonanie žalovaným navrhnutých
dôkazov, ktorými mali byť správny spis Ministerstva financií SR a výsluch D.. D. R.. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť vykonať všetky
účastníkmi označené dôkazy. O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané rozhoduje súd, čo
je zrejmé z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.. Z ďalších dôkazov vykonaných v priebehu konania bola

dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť o ďalšom trvaní poistného vzťahu medzi účastníkmi
založeného poistnou zmluvou.

Sprihliadnutímnavyššieuvedenýzáverotrvanípoistnejzmluvyžalovanýmvodvolanínastolenéprávne
otázky sa nepovažovali za otázky zásadného právneho významu odôvodňujúce podľa ustanovenia §

238 ods. 3 O.s.p. pripustenie dovolania.

Odvolacísúdpretopostupomvyplývajúcimzustanovenia§219ods.1,ods.2O.s.p.napadnutýrozsudok
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil bez toho, aby vo veci pripustil dovolanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný v
odvolacom konaní úspech nemal a žalobcovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Zároveň bol zamietnutý i návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm.

c) O.s.p. do doby skončenia konania vedeného pred Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 2Cdo/110/13.
Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Akékoľvek
rozhodnutie vydané dovolacím súdom v inej právnej veci je záväzné iba pre súdy konajúce v tejto inej
právnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.