Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244508
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244508.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
P. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. J. X, E., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava,
o náhradu škody vo výške 2.464,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. decembra 2013, č. k. 16C 188/2011-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, ako aj v
trovách konania potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh
navrhovateľa zo dňa 15.10.2013 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku zamietol, návrh navrhovateľa vo veci samej, ktorým sa domáhal od odporcu náhrady
škody v sume 2.464,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% p.a. od 19.04.2011 do zaplatenia
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa §

9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil Družstvu
Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu pre
finančný trh dňa 6.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo v upozornení zo

dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v
spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej
členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície
odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a
teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti
výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti Úrad pre finančný trh Družstvo upozornil na to, že

nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť

portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia

klienta vo výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, NBS na základe
kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,-
Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada
Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo
dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne

NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi
opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm.
a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č.
OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a
povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods.

1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a
poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v
spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Zistil ďalej, že družstvo listom zo
dňa 15.4.2010 požiadalo NBS po doručení výpovede obchodníka s cennými papiermi Zmluvy o riadení
portfóliazodňa30.3.2010,opreskúmaniepostupuobchodníkascennýmipapiermiaovýkondohľaduna

mieste. Družstvo žiadosť odôvodnilo tým, že výpoveďou Zmluvy sa dostalo do zložitej situácie, pretože
obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov a Družstvo muselo pozastaviť
prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov a tiež pozastaviť vyplácanie
vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských
vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo tiež poukázalo na rozsiahlu

majetkovú škodu, ktorú obchodník s cennými papierni spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa
predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo
Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi z
dôvodu, že si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS,
ktoré spočívali v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS

listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva
Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k
zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.5.2010 o tom, že
ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila
Družstvo listom zo dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa

zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že
účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva
Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.7.2010 pre
nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či
hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná

v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných
investíciínižšiaakobolavykázanávúčtovnejzávierke,pretoaudítormodifikovalvýrokotom,žefinančné
investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. NBS listom zo dňa 1.6.2010 žiadala
od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre
D.. E. Č., D.. I. P., C.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy

o kúpe cenných papierov zo dňa 5.10.2009.

Mal preukázané, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010,
ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila
obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol

zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo
dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím
zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z.
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov
podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods.

2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o
rozkladeBankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa1.3.2011,č.GUV-274/2011.NBS
oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím
zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schváleniedodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie
nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila
BankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa7.12.2010,č.GUV-1744/2010.Uvedeným

rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o
schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície,
pričomrozhodnutímzodňa10.5.2010,č.k.OPK-5664/1-2/2010,NBSprerušilakonaniepodľa§21ods.1
písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010,
zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt

podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície
Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny,
pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu,
aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej

stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. NBS podala
dňa 27.7.2010 trestné oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava
nakoľko zistila pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym
páchateľombolspáchanýskutok,ktorýbymoholnaplniťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu.Listom
zo dňa 26.4.2007 NBS vyzvala v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade v spojení

s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo listom zo dňa 9.5.2007 a listom zo dňa 20.8.2007
predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006 a listom zo dňa 2.6.2008
reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa
8.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov
a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila,

že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a
DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a.s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej
stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 %
podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a.s., na
celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS

preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov,
ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika.
Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu
investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe
riešenia daného stavu do 15.10.2007.V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva F.. E. O. v

liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu
investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj
tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania
Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING,
a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody.

Následne Družstvo listom zo dňa 29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do
portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky
jednéhoemitenta,ktoréopatreniezabezpečísúladvrozloženíinvestičnéhorizikasoschválenýmznením
Prospektu investície.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov zistil, že
po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010. Družstvo vo vyjadrení zo dňa
19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s

cennýmipapierminapredloženiesprávyozhodnotenífinančnýchprostriedkovza4.štvrťrok2009aza1.
štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo oznámilo
obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991,- eur spôsobenú jeho konaním,
ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených
právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od

doručenia listu vzniknutú stratu aj uhradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a zo dňa 17.5.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa Zmluvy o
riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a
zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Družstvo listom zo dňa 18.5.2010 vyzvalo obchodníka scennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,- eur a na doplatenie
rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 % úroveň a bolo vo výraznej strate.

Z obsahu spisu vedeného na Okresanom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011 zistil, že sa týka
právnej veci navrhovateľa: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti odporcovi SR -
Národná banka Slovenska o náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur s príslušenstvom spôsobnej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý návrh

bol súdu doručený dňa 18.04.2011. Mal preukázané, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa
11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K 95/2010
vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený F.. F. E.,
ktorý podal dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem
iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič
nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali,

že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo
svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám
žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého
svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o
pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov

a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích
podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené
nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné
popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade

sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva
naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Správca konkurznej podstaty v
písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn.
3K 95/2010 zo dňa 20.8.2013 uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní,
z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných

pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov.
Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska,
voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom
predstavenstvaúpadcu,vočiSR-Garančnémufonduinvestícií,akoajobchodníkoviscennýmipapiermi.
Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad

majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

Vychádzal tiež zo zistenia, že navrhovateľ ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do
konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, vo výške 2.464,80

eur, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a vedie sa o nej
incidenčné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 1Cbi 336/2011, ktoré nie je právoplatne skončené.
Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú okolnosť odporca
nerozporoval.

Súd prvého stupňa po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.
1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a po vykonanom dokazovaní ohľadom navrhovateľom uplatneného nároku, ktorý za nesprávny
úradný postup odporcu považoval oneskorené zistenia neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu
investície družstva a tým údajnej neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie

činnosti Družstva, prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
prerokovaní nedostatkov, ako aj prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu, dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a
následné oneskorení zakázanie činnosti Družstva uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva
ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z.o cenných papieroch. Konštatoval, že Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre
svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený
Úradom pre finančný trh. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť

údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa §
128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona
zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala v obmedzenom, resp.

vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície
počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z

peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od
1.6.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona
č. 566/2001 Z.z.). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi v roku
2007 boli predložené aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 pričom
boli zistené nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v

relevantnom znení účinnom v roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť
sankciu za nedodržiavanie prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť
v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl.
2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej

úpravy. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v
takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny
orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k
Prospektuinvestície,NBSmohlatietoskutočnostizistiťažsurčitýmčasovýmodstupom,najmäpriplnení
zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej

doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128
ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok
aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich
odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných
služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.). Vyslovil, že NBS

nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy
požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cenným i papiermi, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho
finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na
mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie

však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti
o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č.
OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky
náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu

investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty
na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala
konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129
ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010,
ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich

oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd uvádza, že
predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie obchodníka s cennými

papiermi, navrhovateľ nebol v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi.
Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a
preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo
uvedené dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktorémala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom

vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná
článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom
období (po 24.8.2007), preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať
predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č.

566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup NBS spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu, uviedol,
že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie

zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007) vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č.
OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala a nebolo
jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž
ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo
veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo

inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta,
prípadne sankcia uložiť. Bol tiež toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom
s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
Družstva,ktorémalovšetkydostupnéinformácieočinnostiobchodníka,abyzabezpečilopriamukontrolu
plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno

zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas
zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady „práva patria bdelým“
a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s
Družstvom.

Poukázal i na tú podstatnú skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým
je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo podľa neho do
úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľom vznikla
škoda. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným

Obchodníkom s cennými papiermi by mohla vzniknúť prípadne škoda len Družstvu, čo je však subjekt
odlišný od navrhovateľa a preto i prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu
nad Obchodníkom s cennými papiermi je v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane
navrhovateľa by ani nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym
úradným postupom odporcu spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s cennými papiermi,

a preto sa ani prípadným nesprávnym úradným postupom nezaoberal. Mal tak za preukázané, že
NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala, a že by sa dopustila nesprávneho
úradného postupu.

Za ďalšiu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu označil preukázanie

vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.464,80
eur. Z predložených listinných dokladov zistil,že navrhovateľ sa stal členom Družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a vystupoval pod poradovým číslom člena 13026 a dňa
11.2.2011 požiadal Družstvo o zrušenie členského podielu pričom jeho členstvo zaniklo podľa potvrdenia

o zániku členstva zo dňa 11.4.2011 dňa 30.3.2011 a vzniklo mu právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu. Mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K
95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený
F.. F. E. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhláseniakonkurzu. Navrhovateľ si formou prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku v sume 2.464,80 eur, ktorá
bolasprávcomkonkurznejpodstatyvcelomrozsahupopretáanavrhovateľsaobrátilnasúdincidenčnou
žalobou na určenie oprávnenosti jeho pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. 1Cbi 336/2011, ktoré nie je ešte právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v
právnom vzťahu a z ktorého mu v dôsledku vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu sa prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je

vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného. Navrhovateľ si aj svoj nárok voči Družstvu uplatnil a
to formou prihlášky v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania
súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ
nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu nakoľko konanie o incidenčnej
žalobe navrhovateľa voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu nie je doposiaľ právoplatne
skončené a z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že

ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z
ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením
konkurzu,ktorýmiboliniektoríveriteliaúpadcuuspokojenínaúkorostatných,ďalšienárokysútie,ktorési
úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni
ChartisEurope,členompredstavenstvaDružstva,obchodníkoviscennýmipapiermi,aokremtoho,vedie

ikonaniazaúčelomprinavráteniamajetkovéhovplyvuúpadcunadmajetkom,ktorýbolspolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu, a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými úkonmi. Považoval tak za zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu -
Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená
jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný

postup. Vzhľadom na vyššie uvedené ani nemohol ustáliť, či vôbec a v akej výške navrhovateľovi vznikla
škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu. V tomto smere návrh navrhovateľa považoval za podaný predčasne.

V tejto súvislosti súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 199/2005, a

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 1404/2004, podľa, ktorých nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech
získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako

prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

V súvislosti s navrhovateľom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 4968/2009,

uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v danej veci s poukazom na vyjadrenie
správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva, z ktorého mal za zrejmé, že konkurzné konanie nie
je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody. Vyslovil, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla

následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo
vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného
postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. Navrhovateľom označené konanie i v prípade preukázania
nesprávneho úradného postupu by však podľa neho nebolo možné považovať bez ďalšieho, za konanie
v dôsledku, ktorého by navrhovateľovi prináležal nárok na náhradu ním uplatnenej škody, medzi

navrhovateľom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym postupom neexistuje
ani príčinná súvislosť.

Na základe uvedených právnych záverov za stavu, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie
všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nebol preukázaný
vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným
postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.V priebehu konania navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie zabezpečením účtovníctva Družstva od
roku 2002 do roku 2010, výsluchom svedkov J.. X. G., D.. F. Š., D.. P. A. T. D.. Q. G..

Súd prvého stupňa od vykonania tohto dokazovania upustil z dôvodu, že vykonanie tohto dokazovania
považoval za nadbytočné a irelevantné, keď na preukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa
nebolo potrebné oboznámiť sa s účtovníctvom Družstva a výsluch svedkov, ktorých výsluch navrhovateľ
navrhol vykonať na preukázanie nesprávneho úradného postupu NBS, súd považoval za bezpredmetný
z dôvodu, že pri posudzovaní vytýkaného nesprávneho úradného postupu NBS v súvislosti s

výkonom dohľadu vychádzal z príslušných právnych predpisov a naviac svedkovia sa mali vyjadriť ku
skutočnostiam, ku ktorým sa už odporca vyjadril.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a žiadal, aby
súd požiadal Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke 1. či je porušením práva Európskej únie,

ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý
je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/
ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, a na tento
inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o

zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu
nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt
tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou
národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje a otázke 2. v prípade kladnej
odpovede, či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 29

Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/
ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d) a f)
Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú
Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad

subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná banka Slovenska nemala
v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a
sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových
hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na
finančnom trhu. Zároveň žiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku.

Navrhovateľ návrh na začatie prejudiciálneho konania odôvodnil tým, že právna úprava inštitútu
Prospektu investície obsiahnutá v zákone č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie Smernice
2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 04.11.2003, pričom Družstvo svojím konaním

porušovalo okrem iných aj ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
odo dňa 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze
činnosti s odvolávaním sa na to, že NBS nemohla dohliadať, ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010
za prípadné nedodržiavanie Prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie
Prospektu investície z dôvodu, že na to nemala zákonné kompetencie.

Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv (pozn.: Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy
a fungovaní Európskej únie); b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán
usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym
orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je
tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti
s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.Vyslovil,žeustanovenie§109ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku prichádzadoúvahyvtedy,
ak sa vedie konkrétne sporové konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne potreba
výkladu, či platnosti komunitárneho práva v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Súd môže, ale

nemusí prerušiť konanie, pretože nie každý súd je povinný obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny
dvor.Tútopovinnosťmálensúd,ktorýrozhodujevposlednomstupnibeztoho,abyprotijehorozhodnutiu
mohol byť podať opravný prostriedok alebo ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom rieši otázka
platnosti právneho aktu Európskej únie. Súd môže rozhodnúť o prerušení konania z vlastnej iniciatívy
alebo na základe návrhu účastníka konania. Súd však nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Ak nejde

o prípad obligatórneho konania o prejudiciálnej otázke, prerušenie konania závisí len od úvahy súdu
či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky. V prípade, ak by vnútroštátny súd uznesením
rozhodol o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, konanie
preruší a obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.

Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej, ktorý posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Konštatoval, že jednak nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať
prejudiciálne konanie o navrhovateľom položených otázkach z dôvodu, že vo veci rozhoduje ako súd

prvého stupňa a navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a jednak mal súd
za to, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok navrhovateľa nie je pre rozhodnutie súdu potrebné.

Uviedol, že prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na náhradu škody titulom
zodpovednosti štátu za navrhovateľom vytýkaný nesprávny úradný postup NBS, ktorý mal okrem iného

spočívať aj v zanedbaní dohľadu NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zákona č. 566/2001 Z.z. Do tohto zákona bola
transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ktorá sa týka primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu,

ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účel
je vyjadrený v článku 1 ods. 1 podľa, ktorého je účelom je zosúladiť požiadavky na vypracovanie,
schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo
pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci
členského štátu. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné

papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice Rady č. 93/22/EHS. z 10.5.1993 o investičných
službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a) akcie akciových spoločností a iné cenné
papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b) dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných
papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c) všetky ostatné cenné papiere, s ktorými
sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných papierov

prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, okrem
platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že navrhovateľom označená smernica Európskeho parlamentu
a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej
ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň, pri smerniciach ako sekundárnych
právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah transpozičného ustanovenia a

formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný obsah samotných preberajúcich
článkov smernice. Keďže označená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES bola
transponovaná do nášho právneho poriadku, do zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárne oblasti
právnejúpravyprospektuzverejňovanompriverejnejponukecennýchpapierov,aniepriverejnejponuke
majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci je irelevantné

zaoberať otázkami uvedenými navrhovateľom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa zo dňa
15.10.2013 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi,
úspešnému v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania výslovne
neuplatnil.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1
O.s.p. v napadnutej časti, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s
jeho odôvodnením rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia nestotožnil sa s názorom
s námietkou navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o
pojednávaní nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa
6.11.2013 je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov,
k oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky a je tiež zaprotokolované,

že k ďalšiemu oboznamovaniu s listinnými dokladmi právna zástupkyňa navrhovateľa a splnomocnený
zástupca odporcu uviedli, že „ich obsah im je známy, nakoľko ich majú k dispozícii, nie je potrebné ich
detailne oboznamovať“.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej

bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti,ktorejsanemožnozbaviť,aktorájezaloženánasúčasnom(kumulatívnom)splnenítroch

podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie

alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v

konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledku,aostarostlivézváženievšetkýchpríčinnýchsúvislostí.

V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.

V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v

logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha

(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti

zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako
kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujma,ktorá

musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom
konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci
Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska zhromažďovalo peňažné prostriedky
od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.,

s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, ktorá
bola menená a doplňovaná. Konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou
pre Družstvo mu vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a
nevrátených finančných prostriedkov. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil finančnéprostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej
ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa

zákonač.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.),atoprostredníctvomspoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov,
ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom
do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými
papiermi podľa Zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi
mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch, kompetencie vyplývajú zo zákona 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a
zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Uviedol, že peňažné prostriedky do Družstva
vložil výhradne a len z dôvodu že sa spoľahol na to, že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi
sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie

a tým budú ochránené jeho peňažné prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške. V máji
2010 sa dozvedel, že Obchodník s cennými papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že
družstvu neodovzdal žiadne portfólio cennými papiermi, ani zverené peňažné prostriedky a z toho
dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov družstvu vrátane
ich zhodnotenia. V dôsledku konania subjektu finančného trhu - obchodníka s cennými papiermi v

spojení s jeho činnosťou pre družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú
sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu družstvo nevrátilo a ani nevráti.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci

Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS) zhromažďovalo peňažné
prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s., s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená
a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov ním vložených do Družstva mala byť

v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa
Zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc
vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch,
kompetencie vyplývajú zo zákona 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona 747/2004 Z.z. o

dohľade nad finančným trhom. Peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu že sa
spoľahol na to, že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný
dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú ochránené jeho peňažné
prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške. V máji 2010 dozvedel, že Obchodník s cennými
papiermi s Družstvom k 30.04.2010 skončil činnosť, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cennými

papiermi, ani zverené peňažné prostriedky, a z toho dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu
navrhovateľom zverených prostriedkov družstvu vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku konania subjektu
finančného trhu - obchodníka s cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre družstvo tak vznikla
navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto
sumu mu družstvo nevrátilo a ani nevráti.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný

rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01.06.2010 mohla Národná banka Slovenska

dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt
investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počascelej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt(§128ods.1písm.h)zák.č.566/2001Z.z.).Pokiaľideorizikovosťportfólia,zák.č.566/2001Z.z.

neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností
pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Podľa platnej právnej úpravy mohol totiž kontrolovať len

to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V
tejto súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak
si toho navrhovateľ vedomý nebol „nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle

zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje“. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu,
že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch

neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo

v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac

povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,

že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií

nie je zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo
je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým,
že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným

rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával
obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť
Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného

finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s

cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky
Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č.
OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur
(500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej bankySlovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na

poskytovanie investičných služieb. Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky
Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia
sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za
nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona

na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho
práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní

žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských
slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z..

Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady
pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady
(dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky
Slovenska navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V
daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady

pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a
z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom
navrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup
NárodnejbankySlovenskaapochybenia,činedostatkyspočívajúcevtom,žeNárodnábankaSlovenska
pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné

posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v
súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľ
tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázal. V konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou

Slovenska.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ bol členom Družstva, ktoré je v súčasnosti v konkurze,
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 5.5.2011, s členským podielom v sume 2.464,80 eur. Súd prvého stupňa správne

vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody, pretože nepreukázal bezúspešné
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bol v právnom vzťahu, a
ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka povinného vydať mu získaný prospech v podobe vyrovnacieho
podielu. Kým teda nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je
daný predpoklad existencie škody, a tým ani základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č.

514/2003 Z.z. (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa 31.05.2006,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz
110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je stále použiteľné). Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľky,
rozporujúce záver súdu prvého stupňa o predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodné.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého
stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov. Navrhovateľom vytýkané procesné

pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., teda nebolo
odvolacím súdom zistené.Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.