Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244609
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244609.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: N.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, X., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava,
o náhradu škody vo výške 1.003,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 16C 195/2011-143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, ako aj v časti trov konania
potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh
navrhovateľa zo dňa 15.10.2013 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku zamietol. Návrh navrhovateľa vo veci samej, ktorým sa domáhal od odporcu náhrady
škody vo výške 1.003.78 eur úrokom z omeškania vo výške 9,25% p.a. od 19.04.2011, spôsobenej
mu nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zamietol a odporcovi nepriznal náhradu
trov konania.

Z vykonaného dokazovania zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným
Úradu pre finančný trh dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo v

upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127
ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica
z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu
investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky
činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá
k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti Úrad pre finančný trh Družstvo upozornil na

to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť

portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovaniea vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly
vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie
v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky
Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č.
GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím

zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to
vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7
písm.b)zákonač.566/2001Z.z.NBSrozhodnutímzodňa22.4.2008,č.OPK-2744-5/2007-PLP,zmenila
podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie
investičnejslužbypodľa§6ods.1písm.d)vspojenís§5ods.1písm.a),b),ac)zákonač.566/2001Z.z.

s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností
a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom
rozsahu. Zistil, že Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 požiadalo NBS po doručení výpovede obchodníka
s cennými papiermi Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 o preskúmanie postupu obchodníka
s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste. Družstvo žiadosť odôvodnilo tým, že výpoveďou

Zmluvysadostalodozložitejsituácie,pretožeobchodníkscennýmipapiermizabezpečovalpreDružstvo
odbyt výrobkov a Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov a tiež pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo tiež poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú obchodník s cennými papiermi

spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než
20 miliónov eur. Listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie
nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi z dôvodu, že si neplnil svoje základné povinnosti
voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, ktoré spočívali v zabezpečení zhodnotenia
finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou

zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti
s oznámením Družstva zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola
uverejnenánainternetovejstránke,NBSupozornilaDružstvolistomzodňa14.5.2010,žeročnáfinančná
správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie

a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená
audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora
pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť
účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej
závierkeDružstvakudňu31.12.2009bolavykázanávreálnejhodnote.Nazákladepredbežnezískaných

informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke,
preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v
reálnej hodnote. NBS listom zo dňa 1.6.2010 žiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä
uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre N.. I. Č., N.. Z. Y., S.. na zastupovanie Družstva,
ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 5.10.2009.

Dňa 12.7.2010 NBS vydala rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa §
25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi
s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez
písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné
podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa

21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa
§ 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods.
2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o
rozkladeBankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa1.3.2011,č.GUV-274/2011.NBS

oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím
zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie
dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie
nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdilaBankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa7.12.2010,č.GUV-1744/2010.Uvedeným
rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o
schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície,

pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods.
1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010
zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt
podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3
v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s

§ 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície
Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny,
pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu,
aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej
stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. Dňa 27.7.2010
trestné oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava nakoľko zistila

pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom
bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu. Listom zo dňa
26.4.2007 vyzvala v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods.
5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a
štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s

rozčlenenímnainvestičnénástroje,peňažnéprostriedkynabankovýchúčtoch,ostatnéaktívaaštruktúry
záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z
majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým
spôsobom boli obchody vykonávané. Mal tiež preukázané, že Družstvo listom zo dňa 9.5.2007 a s listom
zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006 a listom

zo dňa 2.6.2008 reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I.
polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z
prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej
štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi
v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová

spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči
jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky,
a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, na celkových aktívach predstavovala 91,45%,
Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v
aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v

skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS
zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007
a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva T.. I. V. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu

investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi
spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo
listom zo dňa 29.01.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky

od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré
opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov zistil, že po
obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 Družstvo vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010

upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnejfinančnejkondícieportfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa
vyúčtovaniazodňa8.1.2010.Listomzodňa12.4.2010Družstvovyzvaloobchodníkascennýmipapiermi
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v
súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010 a listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi

s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu
vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 03.05.2010 a zo dňa 17.5.2010 Družstvo vyzvalo obchodníkas cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa Zmluvy o riadení portfólia
a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré
sú súčasťou portfólia družstva.

Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011 zistil, že sa týka
právnej veci navrhovateľa: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, proti odporcovi SR -
Národná banka Slovenska, o náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur s príslušenstvom, spôsobnej
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na návrh

navrhovateľa zo dňa 18.4.2011.

Vychádzal ďalej zo zistenia, že Okresným súdom Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K 95/2010 vyhlásený
konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený T.. T. I.. Správca
konkurznej podstaty podal dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov,

v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia
uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy
potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím
obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko
on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas

celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo
o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov
a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích
podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené

nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné
popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade
sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva
naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Zo správy správcu konkurznej
podstaty predloženej na výzvu súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn.

3K 95/2010 zo dňa 20.8.2013 zistil, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní,
z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných
pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov.
Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska,
voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom

predstavenstvaúpadcu,vočiSR-Garančnémufonduinvestícií,akoajobchodníkoviscennýmipapiermi.
Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad
majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

Mal preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ podľa svojho tvrdenia prihlásil svoju pohľadávku voči
Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, ktorá
však bola správcom konkurznej podstaty zrejme z formálnych dôvodov odmietnutá, požiadal NBS o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú okolnosť odporca nerozporoval.

Poprávnejstránkevychádzalsúdprvéhostupňazustanovení§3ods.1,2,§9ods.1,2,§15ods.1,§17
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vyslovil,
že súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne

orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu
štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy
a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S
princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka.

Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a
následné oneskorení zakázanie činnosti Družstva súd uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstvaako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch.

Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt
investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre
finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001

Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt vykonávala v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom
v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom
a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods.
2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty platnosti -

trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z peňažných
prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od 1.6.2010 išlo aj
o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.).

NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi v roku 2007 boli predložené
aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 pričom boli zistené nedostatky v
oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v relevantnom znení účinnom
v roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola

vyhlasovateľovi uložená zákonom.

Konštatoval, že NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán
svojvoľneprisvojiťkompetencienadrámeczákonnejúpravy.PovinnosťaktualizácieProspektuinvestície

sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových
významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti
zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej
povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za

pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.),
pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia,
ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/
bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS podľa neho nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s
cennými papiermi nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti
obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010
NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych

ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho
údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť NBS
sícepredložilo,tátovšakneobsahovalavšetkynáležitostipodľazákonač.747/2004Z.z.,pričomrovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek

viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Mal za to, že
NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný

nesprávny úradný postup.

Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov uviedol, žepredmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie obchodníka s cennými
papiermianavrhovateľnebolvžiadnomzáväzkovomčiinomvzťahusobchodníkomscennýmipapiermi.
Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a

preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo
uvedené dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré
mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom

vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná

článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom
období (po 24.08.2007) preto podľa neho nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť
alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4

zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po
01.06.2010.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup NBS spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu, uviedol,

že z listinných dokladov- rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo
dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala a nebolo
jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž
ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo

veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo
inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta,
prípadne sankcia uložiť. Bol tiež toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom
s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
Družstva,ktorémalovšetkydostupnéinformácieočinnostiobchodníka,abyzabezpečilopriamukontrolu

plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno
zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas
zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady „práva patria bdelým“
a zamedziť tak znehodnoteniu, prípadne nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich
s Družstvom.

Poukázal i na skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by
sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo.
Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľom vznikla škoda. V priamej príčinnej

súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným obchodníkom s cennými
papiermi by mohla vzniknúť prípadne škoda len Družstvu, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa
a preto i prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nado obchodníkom s cennými
papiermi je v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa by ani nedošlo k vzniku
škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporcu spočívajúcom

v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, a preto sa ani prípadným nesprávnym
úradným postupom nezaoberal.

Mal súd za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala a že by
sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Uviedol, že ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti
medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z predložených listinných dokladov
zistil, že navrhovateľ sa stal členom Družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a
vystupoval pod poradovým číslom člena 10327 a vložil do Družstva členský vklad a ku dňu 20.4.2010mal spolu členský vklad v sume 1.003,78 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 10.1.2011 požiadal Družstvo
o zrušenie členského podielu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený

konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený T.. T. I. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie
pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Z listinných dokladov nemal preukázané, že
navrhovateľ si formou prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku. Súd prvého stupňa skonštatoval, že
navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v dôsledku
vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa prioritne mal domáhať zaplatenia svojej

pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného. Uviedol,
že vzhľadom na vyššie uvedené ani nemohol ustáliť, či vôbec a v akej výške navrhovateľovi vznikla
škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu. V tomto smere bol návrh navrhovateľa podaný predčasne.

V tejto súvislosti súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 199/2005,

a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody
podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech
získal a je povinný ho vydať. Preto mal za to, že ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý

ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu,
či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
V súvislosti s navrhovateľom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo 4968/2009,
uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v danej veci s poukazom na vyjadrenie

správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie nie je
doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody.

Navrhovateľom označené konanie i v prípade preukázania nesprávneho úradného postupu by však
podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo možné považovať bez ďalšieho za konanie v dôsledku,
ktorého by navrhovateľovi prináležal nárok na náhradu ním uplatnenej škody. Medzi navrhovateľom
uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym postupom neexistuje ani príčinná
súvislosť. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval za dostatočné pre

posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a mal za to, že nebolo potrebné
nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods.
1, 4 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie zabezpečením
účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010, výsluchom svedkov G.. L. K., N.. T. Š., N.. Y. W. H.
N.. U. K., od vykonania tohto dokazovania upustil z dôvodu, že vykonanie tohto dokazovania považoval

za nadbytočné a irelevantné keď na preukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa nebolo potrebné
oboznámiť sa s účtovníctvom Družstva a výsluch svedkov, ktorých výsluch navrhovateľ navrhol vykonať
na preukázanie nesprávneho úradného postupu NBS, považoval za bezpredmetný z dôvodu, že pri
posudzovaní vytýkaného nesprávneho úradného postupu NBS v súvislosti výkonom dohľadu vychádzal
z príslušných právnych predpisov a naviac svedkovia sa mali vyjadriť ku skutočnostiam, ku ktorým sa

už odporca vyjadril.

Na základe uvedených právnych záverov za stavu, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie
všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nebol preukázaný

vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným
postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a žiadal, aby

súd požiadal Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke 1. či je porušením práva Európskej únie,
ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý
je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/
ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cennýchpapierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, a na tento
inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o
zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu

nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt
tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou
národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje a otázke 2. v prípade kladnej
odpovede, či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 29
Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej

ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/
ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d) a f)
Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú
Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad
subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná banka Slovenska nemala
v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a

sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových
hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na
finančnom trhu. Zároveň žiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania odôvodnil tým, že právna úprava inštitútu
Prospektu investície obsiahnutá v zákone č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie Smernice
2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 4.11.2003, pričom Družstvo svojím konaním
porušovalo okrem iných aj ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
odo dňa 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze

činnosti s odvolávaním sa na to, že NBS nemohla dohliadať, ani sankcionovať Družstvo pred 1.6.2010
za prípadné nedodržiavanie Prospektu investície a pred 1.1.2009 ani za prípadné neaktualizovanie
Prospektu investície z dôvodu, že na to nemala zákonné kompetencie.

Súdprvéhostupňavychádzalzust.§109ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku,čl.267Zmluvy

o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný
nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv (pozn.: Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy a fungovaní
Európskej únie); b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Konštatoval, že ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny

orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na
Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym
súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho
práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka
položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo

väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne. Uviedol tiež, že ustanovenie § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové konanie
pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne potreba výkladu, či platnosti komunitárneho práva
v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Súd môže, ale nemusí prerušiť konanie, pretože nie každý súd
je povinný obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor. Túto povinnosť má len súd, ktorý rozhoduje

v poslednom stupni bez toho, aby proti jeho rozhodnutiu mohol byť podať opravný prostriedok alebo ak
sa v konaní pred vnútroštátnym súdom rieši otázka platnosti právneho aktu Európskej únie. Súd môže
rozhodnúť o prerušení konania z vlastnej iniciatívy alebo na základe návrhu účastníka konania. Súd
však nie je povinný takému návrhu vyhovieť.

Ak nejde o prípad obligatórneho konania o prejudiciálnej otázke, prerušenie konania závisí len od
úvahy súdu či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky. V prípade, ak by vnútroštátny súd
uznesením rozhodol o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy,
konanie preruší a obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.

Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, ktorý posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.Dospel k záveru, že jednak nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a
iniciovať prejudiciálne konanie o navrhovateľom položených otázkach z dôvodu, že vo veci rozhoduje
ako súd prvého stupňa a navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a

jednak mal súd za to, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok navrhovateľa nie je pre rozhodnutie
súdu potrebné. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na náhradu škody
titulom zodpovednosti štátu za navrhovateľom vytýkaný nesprávny úradný postup NBS, ktorý mal okrem
iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zákona č. 566/2001 Z.z. Do tohto zákona bola

transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ktorá sa týka primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účel
je vyjadrený v článku 1 ods. 1 podľa, ktorého je účelom je zosúladiť požiadavky na vypracovanie,
schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov

alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v
rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom podľa neho považujú
prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice Rady č. 93/22/EHS. z 10.05.1993
o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a) akcie akciových spoločností a
iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b) dlhopisy alebo iné formy dlhových

cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c) všetky ostatné cenné papiere, s
ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných
papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie,
okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že navrhovateľom označená smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný

pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň, pri smerniciach ako
sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah transpozičného
ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný obsah samotných
preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/
ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárne

oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných papierov, a nie pri verejnej
ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci je
irelevantné zaoberať otázkami uvedenými navrhovateľom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodol tak, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o

predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa zo dňa
15.10.2013 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odporcovi,
úspešnému v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si ich náhradu výslovne

neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku proti jeho 2. výroku týkajúcemu sa zamietnutia návrhu vo veci samej podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej
časti zmeniť a uložiť odporcovi zaplatiť mu náhradu škody 1.003,78 € s prísl., ako aj nahradiť mu

trovy konania, resp. v tejto napadnutej časti ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup

bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal aj na predvídateľnosť toho, že sa spoliehal,
že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporcu ako orgánu dohľadu podľa
zákona, ktorý ho poveril dohľadom nad subjektmi, ktoré mali nakladať s jeho investíciou. Uviedol, že
sa spoliehal na riadny výkon tohto dohľadu zo strany odporcu, pretože nemohol predpokladať, že
dohľad napr. nad prospektom investície je podľa odporcu len formálny, resp. že takýto je jeho obsah

podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 341/07, sp. zn. I.
ÚS 243/07, sp. zn. PL ÚS 21/96. Argument odporcu, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad
nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, považoval za irelevantný,
ak nemohol o takto záväznom dohľade orgánu dohľadu vedieť majúc za to, že zákon č. 566/2001 Z.z.
v ustanovení nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu a

takétorozlíšenieneobsahujeaniust.§135ods.1tohtozákonaanivčase,keďodporcaschválilProspekt
investície a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt. za podstatné označila to, že vychádzajúc zo zákonných ubezpečení, že nad Družstvom (a
aj obchodníkom s cennými papiermi) bude vykonávaný kvalifikovaný zákonný dohľad, do investícií
Družstva investovala. Nestotožnila sa s názorom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jej škodou

a porušením zákonných povinností odporcom spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Uviedol, že tým, že súd prvého stupňa zamietol jeho návrh aj z dôvodu
nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo,
odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu a svojim
výkladom tak umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako
vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci

subjektov dohliadaných odporcom. Podľa neho povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných
papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch,
ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2

zákonaocennýchpapierochmalodporcapodľanehozisťovať,čoneurobil,všetkyinformácieapodklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v
prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne
pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Mal za to, že podľa uvedeného ustanovenia je povinný zákonný
dohľad zo strany NBS koncipovaný dokonca tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj

o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli
byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík,
ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade
jej samotnej. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C
206/2011 bolo z výpovede svedka N.. Z. Y., S.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva

zistila,žedružstvomázhľadiskarizikovostiportfólianedostatočnerozloženéportfólio,ktorébolotvorené
zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V tomto konaní sa tiež zistilo, že
NBS sa po tomto vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu,

že toto bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej, do troch zmeniek,
a to vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production, a.s. a vo
všetkých troch spoločnostiach bol opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a navyše vo
všetkých bol či už členom, predstavenstva alebo konateľom N.. I. Č., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka, čo znamená, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a

investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s. a obchodníkom. Mala za to, že NBS ani po
vydaní rozhodnutia v roku 2008 neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa
zákona o cenných papieroch ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, pričom mala a stále má napr. predbežne alebo
celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi

alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka a týmto
podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do
nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do družstva. Uviedla, že družstvo svojim konaním porušovalo
ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127
ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až

v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia zo dňa 30.5.2011, č. ODI-10890-4/2010, o zákaze činnosti
konečne zakázala činnosť. Mal za to, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o
predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od
subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu, ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie
vrátiť.Zákonč.514/2003Z.z.podľanehoanineustanovuje,nevyžadujeadokoncaaninepripúšťažiadne

predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.
Poukázal tiež na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013, z
ktorého vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky a že aktuálny stav konkurzu je taký,
že objektívne vylučuje jej možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3K 95/2010. Namietala,že pokiaľ v zápisniciach o pojednávaní nie je uvedené, že boli prečítané určité, presne označené listiny
alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah, tak skutkové zistenia
vyvodenéztaktonesprávnevykonaných,resp.nevykonanýchdôkazovnemôžubyťpretopresúdprvého

stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa v konaní postupoval maximálne
zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,

dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Podľa neho navrhovateľ doposiaľ nevyužil
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu proti členom
predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE.
K jej tvrdeniu, že údajne nepostupoval v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
princíp právnej istoty, uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi
sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej

judikatúry, podľa ktorej všetky orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (§ 2 ods. 2 Ústavy SR). Uviedol, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia§129ods.3zákonaocennýchpapieroch,tedaažod1.6.2010bolipovinnostivyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až

odvtedy mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície, teda či si
plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4. Žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI žiadne povinnosti

v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík. Konštatoval, že za činnosť družstva PDSI
celkovo zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán
družstva, pokiaľ nie je zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. Taktiež na dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo aj voči členom družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI. Nevykonával dohľad nad finančnými

ukazovateľmi PDSI, nebol a nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva
PDSI. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľa, jej výška voči družstvu PDSI sa bude
zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, a ak jeho pohľadávka nebude uspokojená v rámci
konkurzu, až vtedy mu môže vzniknúť škoda, ktorá nevzniká v okamihu jej splatnosti ani v okamihu
omeškania dlžníka Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že družstvo PDSI podalo žalobu o náhradu údajnej

škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 19C 56/2011 a napriek tomu podala svoju žalobu. Považoval zodpovednosť štátu za škodu
z titulu nesprávneho úradného postupu za zodpovednosť subsidiárnu vo vzťahu k zodpovednosti osoby,
v danom prípade PDSI ako dlžníkovi, ktorý prijal finančné prostriedky od navrhovateľov a iba družstvo
PDSI má povinnosť im ich vrátiť. Mal tiež za to, že škoda musí existovať v čase rozhodnutia súdu,

pretože rozhodujúci je v zmysle § 154 O.s.p., v čase rozhodovania. K námietke navrhovateľky ohľadom
vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, uviedol, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o
aké jednotlivé dôkazy išlo a aký je ich obsah. Navyše právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj jemu bol
obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti prvostupňového súdu a podľa NS

SR, sp. zn. 1Obo 283/2006 a ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, keď navrhovateľ vedie stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom
základe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1

O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkovézistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s
jeho odôvodnením rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia nestotožnil sa s názorom
s námietkou navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o
pojednávaní nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa
6.11.2013 je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov,
k oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky a je tiež zaprotokolované,

že k ďalšiemu oboznamovaniu s listinnými dokladmi právna zástupkyňa navrhovateľa a splnomocnený
zástupca odporcu uviedli, že „ich obsah im je známy, nakoľko ich majú k dispozícii, nie je potrebné ich
detailne oboznamovať“.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto

ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti,ktorejsanemožnozbaviť,aktorájezaloženánasúčasnom(kumulatívnom)splnenítroch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež

určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku

škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v
logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;

príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa

teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti
zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako

následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako

kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujma,ktorá
musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom
konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci

Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska zhromažďovalo peňažné prostriedky od
svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., s ktorým
Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená
a doplňovaná. Konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo mu

vzniklaškoda,nakoľkojehomajetoksazmenšilosumudoDružstvavloženýchanevrátenýchfinančných
prostriedkov.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva
PODIELOVÉDRUŽSTVOSLOVENSKÉINVESTÍCIE(ďalejDružstvo),ktorénazákladeverejnejponuky

majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej
NBS) zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej zákon č. 566/2001 Z.z.),
a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu
o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných

prostriedkov ním vložených do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti
ObchodníkascennýmipapiermipodľaZmluvy8%p.a.(garantovanávýškazhodnotenia).Nadčinnosťou
Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s
cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch, kompetencie vyplývajú zo zákona 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska a zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Peňažné prostriedky do Družstva
vložil výhradne a len z dôvodu že sa spoľahol na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad

ktorými je vykonávaný dohľad NBS, a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú
ochránené jeho peňažné prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody
a ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento

prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č.
514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Bolo tiež preukázané, že navrhovateľka prihlásila
svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K
95/2010, vo výške žalovanej sumy a oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní formou
prihlášky voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I konanie o incidenčnej žalobe

voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu).

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní

žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských
slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003
Z.z.. Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre

vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy),
hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska
navrhovateľka očakávala a namietala ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V daných
prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri
tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z

hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom
navrhovateľka v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkala len nesprávny úradný
postup Národnej banky Slovenska a pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že Národná banka
Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie,
je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli

vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že
navrhovateľ tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázal.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, že tento na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že súd prvého stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov
na pojednávaní, oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov, listinné doklady doložené
účastníkmi v priebehu daného pojednávania, ako aj listinné dôkazy na CD nosiči predložené súdu
v konaní Navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v

riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom
uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., teda nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.