Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200537
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200537.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek
senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcov: 1. M. G., bytom P.
XXXX/X, A., 2. V. G., bytom P. XXXX/X, A., právne zastúpených Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom,
Mnoheľova 17, Poprad proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky,
Námestie mieru 3, 081 92 Prešov za účasti účastníkov správneho konania: 1. M. G., bytom S. XXXX/

X, A., 2. R. G., bytom S. XXXX/X, A., 3. M. F., bytom S. XXXX/X, A., 4. JUDr. S. M., bytom R. XXXX/
XX, A., 5. O. M., bytom W. XXXX/XX, A., 6. V. M., bytom R. XXXX/XX, A., 7. R. B., bytom W. X,
A. o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. februára 2014 č. OU-PO-
OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-KAM na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. februára 2014 č. OU-PO-OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-
KAM podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 659,31 EUR a náhrady trov konania vo výške 70,- EUR na účet právneho zástupcu
žalobcov, Mgr. Petra Lindemana v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Poprad rozhodnutím zo dňa 30. septembra 2013 č. 72616/5156/2013-OSP-Mm ako príslušný
stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v súlade s ustanovením § 88a ods. 2 a 5 Stavebného

zákona v spojení s ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nariadilo odstrániť stavbu „Prístavba
k rodinnému domu s. č. XXXX“ na pozemku parc. č. 1238/34 v k. ú. S., stavebníkom M. G. a manž. V.,
obaja bytom P. XXXX/X, XXX XX A.. Pre odstránenie stavby sa určujú tieto podmienky:
1. Stavba bude odstránená v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Termín začatia búracích prác stavebníci písomne oznámia stavebnému úradu v predstihu min. 3
kalendárnych dní.
2. Odstraňovanie stavby uskutočnia stavebníci na vlastné náklady.

3. Stavba bude odstraňovaná postupným rozoberaním, bez použitia trhavín. Technologický postup
búracích prác sú stavebníci povinní predložiť stavebnému úradu na posúdenie, pred samotným
zahájením búracích prác min. 10 dní vopred.
4. Stavebníci sú povinní si zabezpečiť stavebný dozor ak budú búracie práce vykonávať svojpomocou. V
prípade,žebudezabezpečenébúraniestavbyprávnickoualebofyzickouosobouoprávnenouvykonávať
túto činnosť, stavebník je povinný písomne oznámiť stavebnému úradu názov a sídlo tejto oprávnenej

organizácie resp. osoby najneskôr 1 deň pred samotným zahájením búracích prác.
5. S odpadmi, ktoré vzniknú pri odstraňovaní stavby je nutné nakladať v súlade so zákonom č. 223/2001
Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.6. Pri odstraňovaní stavieb dodržať bezpečnostné a hygienické predpisy, zákon o ochrane zdravia
ľudí, zákon o ochrane prírody a krajiny, všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb a
príslušné STN.

7. Stavebníci sú povinní dbať na to, aby sa pri uskutočňovaní asanačných prác nespôsobila na cudzích
nehnuteľnostiach a na majetku škoda, v prípade spôsobenia škody bude táto odstránená na náklady
stavebníka.
8. Ukončenie asanačných prác oznámiť stavebnému úradu.

O námietkach účastníkov konania rozhodol tak, že vznesenými námietkami zo strany stavebníkov M. G.
a manž. V., obaja bytom P. XXXX/X, XXX XX A., zo strany vlastníkov susednej nehnuteľnosti rodinného
domu s. č. XXXX k. ú. S. M. G. a manž. R., obaja bytom S. XXXX/X, A., zo strany vlastnícky susednej
nehnuteľnosti s. č. XXXX k. ú. S. V. M. a JUDr. S. M., obidve bytom R. XXXX/XX, A., O. M., bytom W.
XXXX/XX, XXX XX A. a R. B. - projektantky, W. X, A. sa stavebný úrad zaoberal a vyhodnotil ich ako
neopodstatnené.

O odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 6. februára 2014 č.
OU-PO-OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-KAM tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Žalobcoviasažalobouzodňa10.04.2014domáhalizrušeniarozhodnutiažalovanéhozodňa06.02.2014
č. OU-PO-OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-KAM a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnili nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby poukázali na to, že dňa 15.06.2009 podali na stavebný úrad (mesto Poprad)

žiadosťododatočnépovoleniestavby„Prekrytiejestvujúcejterasynadgarážouaoceľovýmprístreškom“
na pozemku parcelné číslo 1238/34, k. ú. S.. O tejto žiadosti stavebný úrad rozhodol tak, že
rozhodnutím zo dňa 24.11.2009 č. OV/SP/2009/658/2009/MM nariadil odstránenie nepovolenej stavby
„Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a oceľovým prístreškom.“ Toto rozhodnutie bolo v rámci
mimoodvolacieho konania zrušené nadriadeným správnym orgánom, a to rozhodnutím zo dňa

26.10.2010č.2010-750/3441-7/SP-KAMavecbolavrátenástavebnémuúradunaopätovnéprejednanie
pôvodnej žiadosti a nové rozhodnutie.

Namietali, že predmetnú stavbu už nie je možné odstrániť a taktiež nie je možné, aby o tejto veci
opätovne rozhodoval správny orgán z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Stavebný úrad opätovne

začal konať o žiadosti o dodatočné povolenie stavby „Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a
oceľovým prístreškom a rozhodol dňa 11.09.2012 rozhodnutím č. 67946/334/2012-OSP-Mm a rozhodol
tak, že stavbu nepovolil a nariadil jej odstránenie. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval
Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím z 17.12.2012 č. 2012-935/4007-2/SP-KAM a napadnuté
rozhodnutie zrušil z procesných dôvodov a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Stavebný úrad opätovne rozhodol vo veci žiadosti žalobcov a vydal rozhodnutie z 11.09.2013.

Podľa názoru žalobcov stavebné úrady nepostupovali pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami
Stavebného zákona a Správneho poriadku, ich rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom, sú

nepresvedčivé a v časti rozhodnutia o námietkach aj zmätočné. Z odôvodnenia odvolacieho správneho
orgánu nie je možné zistiť, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, čo z týchto dôkazov zistil a akú
právnu úvahu pri tom použil. Vytýkali žalovanému, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi
odvolania a argumentáciou žalobcu v 1. rade, čo má za následok, že rozhodnutie trpí vadou a je
nezákonné.

Poukázali na to, že podľa definície pojmov obsiahnutých v stavebnom konaní sa jedná o stavbu
jednoduchú, ktorá je funkčne a prevádzkovo spojená so stavbou hospodárskej budovy a garážou, ktoré
sú samostatnými stavbami, a ktoré boli postavené na základe riadneho stavebného povolenia vydaného
stavebným úradom. Neobstojí tvrdenie stavebných úradov o tom, že sa jedná o prístavbu rodinného

domu, pretože predmetná terasa nie je žiadnym spôsobom prepojená s rodinným domom, ale naopak,
stavebne a funkčne sa viaže na stavbu garáže a hospodárskej budovy. Zdôraznili, že aj v žiadosti
o vydanie stavebného povolenia (dodatočného) žiadali o povolenie na stavbu - Prekrytie jestvujúcej
terasy nad garážou a oceľovým prístreškom. Toto vyplýva aj z projektovej dokumentácie vyhotovenejprojektantkou R. B.. Konštatovanie stavebných úradov, že v predmetnom konaní nebola predložená
projektová dokumentácia vyhotovená na to oprávnenou osobou, ako aj to, že projektová dokumentácia
neobsahuje požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, neobstojí a je nesprávne. Toto vyplýva tak z

písomného stanoviska projektantky, zo záverov ohliadky na mieste samom, ako aj z predložených
fotografií. Ďalej poukázali na list ministra Životného prostredia SR Ing. M. R. zo dňa 25.02.1997, ktorého
požiadali o vyjadrenie, a ktorý uviedol že zo stavebného povolenia pre stavbu hospodárskej budovy a
garáže a z projektovej dokumentácie stavby uvedenej v stavebnom konaní je zrejmé, že táto nebola
prevádzkovo spojená s jestvujúcou stavbou rodinného domu. Nešlo preto o prístavbu, ale o samostatnú

stavbu pristavenú tesne k ich rodinnému domu, plniacu doplnkovú funkciu.

Argumentovali tým, že predmetná terasa teda nie je žiadnym spôsobom prepojená s rodinným domom,
a preto nemožno tvrdiť, že terasa je prístavbou k rodinnému domu. Táto je postavená na hospodárskej
budove a garáži, jedná sa preto o samostatnú a jednoduchú stavbu, pristavanú tesne k rodinnému
domu. Na toto poukazovali dňa 19.06.2012 pri miestnom šetrení, ako aj v písomnej forme. Aj v samotnej

zápisnici o miestnom šetrení zo dňa 19.06.2012 je výslovne uvedené, že prístavba nie je prepojená
s rodinným domom. Tvrdenie žalovaného, že práve z ohliadky má vyplývať, že terasa je prepojená s
rodinným domom, nemá oporu v predmetnej zápisnici. Z toho dôvodu platí aj vyjadrenie hasičov v prvej
časti stanoviska zo dňa 17.10.2011, podľa ktorého otvorená prestrešená terasa je v zmysle stavebných
predpisov jednoduchou stavbou a požiarny dozor OR HaZZ Poprad v takomto prípade požiarny dozor

nevykonáva.

Ďalej namietali, že stavebné úrady pochybili, ak spojili stavbu „Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a
oceľovým prístreškom“ a stavbu „Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľové schodisko, ktorým
je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavba, nadstavba a pavlač na rodinnom dome a

kovová zatieňovacia konštrukcia“ do jedného stavebného celku pod označením „Prístavba k rodinnému
domu s. č. XXXX na pozemku parc. č. 1238/34 k. ú. S., lebo ohľadne stavby „Terasa s oceľovou
konštrukciou zábradlia, oceľové schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom,
prístavba, nadstavba a pavlač na rodinnom dome a kovová zatieňovacia konštrukcia“ už existuje
právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, o tejto veci teda už stavebný úrad raz rozhodoval, čo bráni

tomu, aby sa opätovne zaoberal tou isto vecou, nakoľko sa jedná o prekážku rozhodnutej veci. V tomto
prípade mal správny orgán konanie o tejto veci, skôr právoplatne rozhodnutej, zastaviť. Zdôraznili, že
nepovolené stavby sa odstraňujú až vtedy, keď nie je možné ich zo zákonných dôvodov dodatočne
povoliť, pričom stavebný úrad by mal podrobne preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Konštatovali, že stavebné úrady nesprávne posúdili charakter stavby, na ktorú žalobcovia žiadali vydať
dodatočné stavebné povolenie, nesprávne vyhodnotili skutočnosť, že projektová dokumentácia bola
vyhotovená neoprávnenou osobou a pochybili aj tým, že opätovne rozhodovali o veci, o ktorej už skôr
právoplatne bolo rozhodnuté.

Ďalej namietali, že vydanie dodatočného stavebného povolenia nie je v rozpore s verejným záujmom
a boli splnené podmienky na vydanie dodatočného stavebného povolenia. Poukázali na to, že v
stavebnom konaní nebolo z hľadiska stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov a inštitúcii vydané
ani jedno negatívne vyjadrenie k dodatočnému povoleniu posudzovanej stavby a všetky predložené
stanoviská boli súhlasné a bez námietok voči povoleniu stavby. Posudzovaná stavba nie je v rozpore

s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a nie je ani v rozpore s cieľmi a zámermi
územného plánovania v dotknutej lokalite. V tejto súvislosti poukázali na to, že už pri prideľovaní
dotknutých stavebných pozemkov boli porušené práva stavebníkov a postupom a rozhodnutiami
dotknutých orgánov boli stavebníci ukrátení na svojich právach. Rodinný dvojdom stavebníkov a
stavba hospodárskej budovy a garáže bol umiestnený v mimoriadne stiesnených pomeroch. Preto

si aj rozhodovanie o dodatočnom stavebnom povolení vyžaduje osobitný prístup pri posudzovaní
požiadaviek stanovených stavebným zákonom. Toto súvisí aj s námietkami, ktoré boli vznesené v
prebiehajúcom stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby.

K námietkam podaným zo strany manželov G., že posudzovaná stavba im spôsobuje tienenie v

obytných miestnostiach ich rodinného domu uviedli, že umiestnenie stavby rodinného domu manželov
G. je v rozpore so stavebným zákonom, pretože v súvislosti s ich stavbou neboli dodržané odstupové
vzdialenosti od hranice stavebného pozemku žalobcov, ktorý je susedným pozemkom a zároveň na
tejto strane rodinného domu nemali byť umiestnené žiadne okná z obytných miestností. Neexistovalžiaden dôvod, aby rodinný dom manželov G. bol umiestnený vzhľadom na rozlohu ich stavebného
pozemku, len 2 metre od hranice stavebného pozemku žalobcov. Preto žiadali, aby aj tieto okolnosti boli
zohľadnené pri vyhodnocovaní oprávnenosti či neoprávnenosti podaných námietok. Zároveň poukázali

na to, že už pri počiatočnej realizácii dotknutej stavby terasy a prístrešku predložili stavebnému úradu
diagram zatienenia, ktorý preukazoval, že sú splnené podmienky ohľadne tienenia dotknutej stavby
k obytným miestnostiam RD manželov G. a susedný objekt bude dostatočne presvetlený. K tvrdeniu
manželov G. a susedný objekt bude dostatočne presvetlený. Tvrdenia manželov G. v súvislosti s tým,
že v ich miestnostiach je už pleseň, nakoľko nie sú prevetrané, resp. presvetlené, neboli nimi žiadnym

spôsobom relevantne preukázané a sú nepravdivé a účelové. Ďalej zdôraznili, že pri výstavbe garáže a
hospodárskej budovy bol udelený písomný súhlas vlastníka susedného pozemku a stavby - pána G., aby
sa tieto stavby postavili na hranici pozemkov, aj keď nie sú zachované odstupové vzdialenosti, resp. sú
menšie ako predpokladá vykonávací predpis. Zhotovením terasy nad garážou a hospodárskou budovou
a zhotovením prekrytia terasy nedošlo k rozšíreniu pôvodnej stavby (garáž a hospodárska budova),
a teda otázka stavby od hranice susedného pozemku, ktorú riešil stavebný úrad je pri posudzovaní

dodatočného stavebného povolenia na prekrytie terasy bezpredmetná. Poukázali na ich písomné
podania zo dňa 13.12.2012 a 29.05.2013, ktoré boli doručené prvostupňovému stavebnému úradu, kde
sa podrobne vyjadrili k tejto záležitosti a predložili príslušnú fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou spisu.

Ďalej poukázali na zmätočnosť rozhodnutia stavebného úradu v tom, že námietky podané v stavebnom

konaní vyhodnotili ako neopodstatnené, lebo stavebníci ani projektantka R. B. v konaní nepodali žiadne
námietky, iba sa vyjadrovali k priebehu konania a predkladali svoje návrhy, na základe ktorých by mal
stavebný úrad vyhovieť žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Zo znenia zákonných
ustanovení vyplýva, že právo podať námietky v stavebnom konaní prislúcha skôr iným účastníkom
konania ako sú žiadatelia o vydanie stavebného povolenia.

Zdôraznili, že samotný výrok rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu nespĺňa požiadavku
určitosti výroku vydaného v správnom konaní čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť.

Na základe uvedeného považujú rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu za nesprávne, vydané

v rozpore so zákonom a za zmätočné, lebo stavebné orgány nepostupovali pri svojom rozhodovaní v
súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a Stavebného poriadku a ich rozhodnutia nie sú v súlade
so zákonom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

K žalobnej námietke v súvislosti so spojením stavby „Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a
oceľovým prístreškom“ a stavby „Terasa s oceľovou í konštrukciou zábradlia, oceľové schodisko, ktorým
je terasa prepojená s jestvujúcim ; rodinným domom, prístavba, nadstavba a pavlač na rodinnom dome a
kovová zatieňovacia konštrukcia“ do jedného stavebného celku pod označením „Prístavba k rodinnému

domu s. č. XXXX“ (ďalej len na pozemku parc. č. 1238/34 k. ú S. uviedol, že podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i)
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán konanie zastaví,
ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Stavba „Terasa“ mala
byť žalobcami na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. OV/SP/2003/5815/714/DD zo
dňa 31.10.2003 odstránená. Nakoľko nenastal výkon rozhodnutia a uplynula aj prekluzívna lehota na

takéto konanie, rozhodnutie je neúčinné a nie je možné ho nútene vykonať. To však neznamená, že sa
tým odstránila existencia protiprávneho stavu nastolená žalobcami. Nakoľko žalobcovia vybudovali na
nelegálnej „Terase“ opätovne nelegálnym spôsobom „Prekrytie“, na ktorý tiež žiadali vydať dodatočné
stavebné povolenie, stavebný úrad bol povinný preskúmať celý skutkový stav i jestvujúcu prístavbu
opätovneavsúhrne.Ajkeďvnovomkonanístavebnýúradspojilposúdeniestavby„Terasa“a„Prekrytie“

do jedného celku - „Prístavba“, bola zachovaná totožnosť osôb i predmetu konania (dodatočné stavebné
povolenie), kumulatívna podmienka pre zastavenie konania nebola naplnená, t.j. skutkový stav sa
podstatne zmenil. Z uvedeného dôvodu bol stavebný úrad oprávnený opätovne posúdiť vzniknutý stav,
preskúmať ho a rozhodnúť. Stavebný úrad zistil, že po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí
nastali nové faktické skutočnosti, najmä to, že uvedeným prekrytím sa nelegálna stavba, o ktorej bolo už

rozhodnuté, zväčšila navýšením, čím už ako kompletný celok môže ovplyvniť verejný záujem chránený
stavebným zákonom. Z uvedeného dôvodu nebolo možné posudzovať osobitne iba „Prekrytie“, nakoľko
stavba pod ním „Terasa“ je stavbou nelegálnou. Všetky predložené výkresy poukazujú na prístavbu k
rodinnému domu, „Terasou“ i „Prístreškom“ v jednote, funkčne napojenú na rodinný dom žalobcov, čímsa zväčšuje zastavanosť plochy pozemku parc. č. 1238/34 v k. ú. S.. Preto túto námietku žalovaný
považuje za neopodstatnenú.

K ďalším žalobným námietkam uviedol, že, „Prístavba“ k rodinnému domu žalobcov je funkčne i
stavebnotechnicky prepojená s rodinným domom žalobcov. Tieto skutočnosti nie je možné spochybniť,
nakoľko k tejto veci bolo vykonané miestne šetrenie, vyhotovená fotodokumentácia (založená v spise)
i vypracovaný projekt - výkresové časti, ktoré obsahujú vizualizáciu uskutočneného stavu. Nelegálne
vybudovaná terasa je priamo napojená na rodinný dom žalobcov, vrátane jej prekrytia. Rodinný dom

žalobcov nespĺňa podmienky jednoduchej stavby podľa ust. § 139b Stavebného zákona, a preto sa
ani prístavba („Terasa“ a „Prekrytie“) k takejto stavbe nemôže považovať a hodnotiť v intenciách
jednoduchej stavby - prístavby. Z toho vyplýva aj neoprávnenosť uvedenej projektantky na vypracovanie
projektovej dokumentácie, keďže táto nie je oprávnená na projektovanie iných stavieb, ako stavieb
jednoduchých, či drobných podľa výpisu zo živnostenského registra. Uvedené skutočnosti sú vždy na
posúdení stavebného úradu, ktorý projektovú dokumentáciu overuje. List ministra Životného prostredia

SR Ing. M. R. považuje žalovaný za irelevantný, nemajúci vplyv na konanie o dodatočnom povolení
zmeny stavby.
Vedené konanie malo charakter dodatočného povoľovania zmeny dokončenej stavby v zmysle § 139
ods. 5 písm. b) Stavebného zákona a jednalo sa tak o prístavbu, ktorou sa stavba (rodinný dvojdom)
pôdorysne rozširuje a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, a preto v tomto

konaní bolo potrebné aplikovať ustanovenia Stavebného zákona a vykonávacích predpisov viažucich
sa práve k charakteru hlavnej stavby, t.j. rodinného dvojdomu.. Z toho dôvodu bolo potrebné podľa
§ 9 ods. 1 písm. b) bod 2 Vyhlášky, predložiť projektovú dokumentáciu stavby (projekt stavby), ktorý
obsahuje podľa druhu a účelu stavby, najmä súhrnnú technickú správu, z ktorej musí byť dostatočne
zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov. Uvedenú požiadavku koncipovalo

vo svojom stanovisku zo dňa 17.10.2011 aj Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
v Poprade. Za týmto účelom bolo aj konanie o dodatočnom povolení stavby prerušené a stavebníci
boli vyzvaní na predloženie stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v
Poprade k dodatočnému povoleniu zmeny dokončenej stavby na základe projektovej dokumentácie k
zmene dokončenej stavby vypracovanej špecialistom požiarnej ochrany. Žalobcovia však nerešpektovali

záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ani výzvu stavebného úradu, a preto stavebný úrad bol povinný
postupovať podľa platnej legislatívy, ktorá obligatórne ustanovuje povinnosť nariadiť odstránenie stavby.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované
doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným
záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v
rozsudku uverejnenom pod sp. zn. 6Sžo/395/2009 zo dňa 28.09.2010, podľa ktorého: „Už tým, že
stavebník nepredložil v priebehu celého stavebného konania potrebné doklady, ktoré by preukázali
súlad s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, prinajmenšom vyvoláva opodstatnené

pochybnosti o takomto súlade. Najvyšší súd považuje za neprípustné, aby v právnom štáte správne
orgány legalizovali stavby zrealizované bez stavebného povolenia, čím bez ďalšieho podporujú
nezákonné konanie stavebníka, a tým absolútne ignorujú účel Stavebného zákona.“

Poukázal na ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, ktorý ustanovuje obligatórny postup

stavebného úradu v prípade vzniku nelegálnych stavieb, a to nariadenie ich odstránenia vlastníkovi
stavby, ak ide o stavby postavené bez stavebného povolenia. Pre zmiernenie týchto následkov
zákonodarca umožnil ich legalizáciu prostredníctvom inštitútu dodatočného povolenia stavieb, avšak
iba za splnenia ďalších zákonných ustanovení. V tomto zmysle sa odstránenie stavby nenariadi iba
v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, čo podľa § 88a

ods. 1) Stavebného zákona preukazuje vlastník stavby (t.j. žalobcovia). Pre splnenie tejto podmienky
stavebný úrad stanovil žalobcom rozsah požadovaných dokladov potrebných pre posúdenie daného
stavu a vplyvu na verejné záujmy chránené stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad opakovane umožnil žalobcom ich predloženie, no
svoju povinnosť si napriek tomu nesplnili a požadované doklady nepredložili v určenej lehote, preto

stavebnýúradvsúladesust.§88aods.2Stavebnéhozákonanariadilvlastníkomstavbyjejodstránenie.

Poukázal na to, že predložené stanoviská neobsahovali vyjadrenie k uskutočnenej stavbe z pohľadu
vplyvu uskutočnenej stavby na verejné záujmy, a preto nie je možné vysloviť rezultát o ich kladnosti a užvôbec nie o súlade dodatočného stavebného povolenia na vybudovanú stavbu s verejnými záujmami. Zo
zákonaviaznedôkaznébremenopreukázaniasúladuvydaniadodatočnéhopovoleniastavbysverejným
záujmom na žalobcoch, a títo si svoju povinnosť nesplnili. Opätovne poukázal na vyslovené názory

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v citovanom rozsudku.

K námietke žalobcov v súvislosti s genézou pridelenia genézou pridelenia pôvodného stavebného
pozemku stavebníkom, na ktorom bol postavený rodinný dvojdom uviedol, že v tomto konaní nie je
v pôsobnosti stavebného úradu posudzovať spôsob a okolnosti prideľovania stavebných pozemkov.

Žalobcami namietané skutočnosti nemajú vplyv na predmet konania a sú v tomto prípade irelevantné.

K námietke žalobcov v súvislosti s hospodárnym zistením skutkového stavu poukázal na vyhotovenú
fotodokumentáciu ďalšími účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby, a to manželmi G. a p. F.,
ktorá dokumentuje aktuálny stav v danom období. Nakoľko bola v konaní zo strany stavebného úradu
i zo strany ďalších účastníkov konania vznesená požiadavka na zabezpečenie svetelnotechnického

posúdenia pomerov medzi dvojdomom žalobcov a rodinným domom manželov G., stavebníci ho boli
povinní predložiť v určenej lehote. Uvedenú požiadavku žalobcovia nerešpektovali a hodnoverný doklad
stavebnému úradu nepredložili. Diagram zatienenia vypracovaný a predložený projektantkou R. B.
nie je v tomto prípade vypracovaný oprávnenou osobou. Predložená projektová dokumentácia nebola
stavebným úradom riadne overená, nakoľko nebola vypracovaná oprávneným projektantom. V danom

prípade sa jedná o zmenu stavby (rodinného dvojdomu), a teda sa jedná o jeho rozšírenie, t.j. zväčšuje
sa pôdorysne. Z predloženej výkresovej časti jednoznačne vyplýva, že prístavba („Terasa“ a „Prekrytie“)
sú stavebnotechnicky prepojené obe navzájom i spoločne s rodinným domom žalobcov. Z uvedeného
je preto zrejmé, že nemôže ísť iba o rozšírenie garáže a hospodárskej budovy. V uvedenom prípade je
z výkresovej časti zrejmé, že celá prístavba má výšku + 5,650 m a je prepojená priamym vstupom do

rodinného domu z juhovýchodnej strany. Vzhľadom na uvedené aj v tomto prípade námietky žalobcov
za neopodstatnené.

K namietanému rozhodnutiu stavebného úradu o námietkach podaných v stavebnom konaní uviedol, že
všetky námietky boli stavebným úrad vyhodnotené. Stavebný úrad sa nimi zaoberal a vyhodnotil ich ako

neopodstatnené. Námietky, či pripomienky boli vyhodnotené podľa ich obsahu, a nie v prísne jazykovom
význame, čo stavebný úrad dodržal. Preto aj túto námietku považuje žalovaný za neopodstatnenú.

K namietanej neurčitosti výroku vydaného v správnom konaní a jeho nevykonateľnosti uviedol, že
žalobcovia žiadnym spôsobom nekonkretizujú, v čom vidia neurčitosť výrokovej časti prvostupňového

rozhodnutia a jeho následnú nevykonateľnosť. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
považuje za určité, zrozumiteľné, obsahovo perfektné a priamo v súlade s ustanoveniami § 47
Správneho poriadku. Výroková časť je dostatočne rozsiahla a jasne stanovuje povinnosti pre
stavebníkov. Uvedená námietka žalobcov je účelová a argumentačne nepodložená, preto ju považuje
žalovaný za neopodstatnenú.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného a konaní, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych
spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiťrealizáciuhmotnýchnoriemvoformerozhodnutiaoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaprávnickýchosôbzatakéhopostupu,abyvovecibolzistenýskutkovýstavčonajúplnejšieprostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a
povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.)

musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.

Činnosťou rozumieme postup podľa predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v
priebehu konania.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa
26.10.2010 č. 2010-750/3441-7/SP-KAM zrušil rozhodnutie Stavebného úradu mesta Poprad č. OV/

SP/2009/658/2009/Mm zo dňa 24.11.2009, ktorým bolo nariadenie odstránenie nepovolenej stavby.
„Prekrytie jestvujúcej terasy nad garážou a oceľovým prístreškom“ na pozemku parc. č. 1238/34 v k. ú.
S., stavebníkom M. G. a manž. V., obaja bytom P. XXXX/X, XXX XX A..

Mesto Poprad ako stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 25.08.2011 č. 65978/1889/2011-OSP-Mm prerušil

konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzvalo na doplnenie podania stavebníkov M. G. a manž. V.. Z
uvedenéhorozhodnutiavyplýva,žestavebnýúradspojilstavbu„Prekrytiejestvujúcejterasynadgarážou
a oceľovým prístreškom“ a stavbu „ Terasa s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľové schodisko,
ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavba, nadstavba a pavlač na rodinnom
dome a kovovú zatieňovaciu konštrukciu“ do jedného stavebného celku pod označením „Prístavba k

rodinnému domu s. č. XXXX“ na pozemku pare. č. 1238/34 k. ú S..

Podaním zo dňa 04.10.2011 požiadali žalobcovia o predĺženie lehoty za účelom predloženia
požadovaných dokladov.

V spise sa nachádza stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade
adresované M. G. s manž. zo dňa 17.10.2011, z ktorého vyplýva, že otvorená je podľa § 139b ods.
6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) definovaná ako jednoduchá
stavba. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v súlade s ust. § 25 ods. 4 zákona č.
314/2011 Z.z. o ochrane pred požiarmi štátny požiarny dozor posudzovaním dokumentácie stavieb z

hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti na jednoduchých a drobných stavbách nevykonáva. Dodatočne
pristavané časti k existujúcej stavbe RD sú v súlade s § 139b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v
znení neskorších predpisov zmenou stavby vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu
k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Pre posúdenie týchto zmien
musí byť predložená projektová dokumentácia s riešením protipožiarnej bezpečnosti zmeny stavby

podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 314/2011 Z.z. o ochrane pred požiarmi vypracovaná špecialistom
požiarnej ochrany.

Podaním zo dňa 03.11.2011 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu k výzve na
predloženie požadovaných dokladov uviedli, že predkladajú stavebnému úradu:

a) kompletnú projektovú dokumentáciu k realizovanej stavbe „Prístavba k rodinnému domu s. č. XXXX“,
vypracovanú R. B., W. X, A.
b) vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade zo 17.10.2011
c) vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Porade z 10.10.2011
d) vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade z 10.10.2011.

Zároveň z podania vyplýva, že z predložených dokladov, ako aj z pripojených vyjadrení dotknutých
orgánov vyplýva, že samotná prístavba - nadstavba nie je v rozpore so stavebnými predpismi, ani so
záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.Rozhodnutím zo dňa 26.03.2012 č. 15190/334/2012/OSP-Mm Mesto Poprad ako príslušný stavebný
úrad opätovne prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby a opätovne vyzval na doplnenie podania
o nasledovné doklady: doklad o zaplatení poplatku podľa položky 61, projektovú dokumentáciu stavby,

ktorá bude vypracovaná odborne spôsobilou osobou v súlade s ust. § 45 ods. 4 Stavebného zákona,
príp. oprávnenie projektanta na vypracovanie projektovej dokumentácie týchto stavieb. Projektová
dokumentácia je vypracovaná odborne spôsobilým technikom p. R. B., ktorá je oprávnená na
projektovanie jednoduchých a drobných stavieb vrátane ich zmien. Rodinný dom stavebníkov M. G. a
manž. V. nie je jednoduchou stavbou podľa § 139b Stavebného zákona, nakoľko pozostáva z dvoch

nadzemných podlaží a podkrovia, teda ani jeho prístavba sa za jednoduchú stavbu nepovažuje. Ďalej
na predloženie štúdie presvetlenia, resp. tienenia predmetnej stavby na rodinný dom na pozemku parc.
č. 1238/33 k. ú. S......a stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade
k dodatočnému povoleniu zmeny dokončenej stavby na základe projektovej dokumentácie k zmene
dokončenej stavby vypracovanej špecialistom požiarnej ochrany.

Podaním zo dňa 24.04.2012 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali stavebný
úrad, aby nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením za účasti všetkých
dotknutých strán za účelom posúdenia žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby, na ktorom
budú predložené aj potrebné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu.

Oznámením o dňa 01.06.2012 č. 57558/334/2012-OSP-Mm Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad
nariadilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 19.06.2012 o 10:00 hod.

Zo zápisnice vyplýva, že na ústnom konaní pán G. vzniesol požiadavku, že trvá na premeraní
odstupových vzdialeností od stavby a susedných pozemkov (p. M., p. G. a p. G.). p. G. a manž.

vzniesli námietku vo vzťahu k stavbe žalobcov, že sa jedná o čiernu stavbu a trvali na odstránení
nelegálnej stavby. Namietali, že v miestnostiach je pleseň, lebo miestnosti nie sú prevetrané, resp.
presvetlené. Odkvap, ktorý presahuje nad pozemok p. G. bol odstránení, trvajú na tom, aby bola stavba
odstránená, z uvedeného dôvodu nesúhlasia, aby sa ich pozemok premeriaval. Pani B. uviedla, že trvá
na svojich námietkach, ktoré podala písomne na stavebnom úrade, považuje ich za platné a trvá na nich

v plnom rozsahu. Pán G. trval na premeraní odstupových vzdialeností od spoločnej hranice k rodinnému
domu p. G.. Trval na premeraní vzdialenosti hospodárskej budovy a garáže k rodinnému domu p. G..
Trval na premeraní vzdialenosti rodinného domu p. G. v spoločnej hranici s pozemkom p. M., trval na
premeraní vzdialenosti rodinného domu p. G. k spoločnej hranici s pozemkom p. G. a predložil písomné
vyjadrenie, kde sa vyjadril k odstupovým vzdialenostiam od rodinného domu p. G. a zároveň upozornil

stavebný úrad, že pred jeden a pol rokom bolo odstránené a zlikvidované oceľové schodisko, ktorým
bola terasa prepojená s existujúcim rodinným domom. Momentálne sú zrealizované dve samostatné
stavby a to rodinný dom a hospodárska budova a garáž, terasa a oceľový prístrešok. Podanie je zo
dňa 19. júna 2012. Z písomného vyjadrenia R. B., ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu vyplýva,
že na základe stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia vypracovala jednotlivé projekty ako

odborne spôsobilá osoba. Stavebný úrad jej doteraz nevytkol, že nie je oprávnená k projektovaniu
takýchto stavieb, pretože ani nemohol, lebo sa jednoznačne jednalo o drobné, jednoduché a doplnkové
stavby. Inak by jej stavebný úrad nikdy nepripustil existenciu týchto vypracovaných projektov. Už pri
vypracovaní prvého projektu z decembra 2003 by ju stavebný úrad zastavil, resp. upozornil. Doteraz štyri
vypracované projekty boli a sú akceptované, ináč by sa nemohlo a ani nebolo pokračovalo v dodatočnom

povolení stavby. To, že išlo o jednoduché a doplnkové stavby vyznačila aj v sprievodnej správe z mája
2009 a z októbra 2011. Poukázala na to, že rodinný dom stavebníkov bol skolaudovaný v roku 1987
podľa vtedy platného Stavebného zákona ako jednoduchá stavba, ktorá nepresahuje 300 m2, nemá
viac ako štyri byty, jedno podzemné a tri nadzemné podlažia, vrátane podkrovia a preto aj doplnková
stavba k tomuto domu sa považuje za jednoduchú stavbu. Ďalej v tomto vyjadrení poukázala na postup

stavebného úradu. Ďalej súčasťou zápisnice sú aj námietky p. G. a p. F.. A. G. sa domáhala odstránenia
stavby, p. F. sa domáhal odstránenia stavby v prípade, ak sa zistí, že stavba sa nachádza na jeho
pozemku. Ďalej poukázal na odvedenie dažďových vôd z terasy, z ktorého voda steká na jeho pozemok.
Ďalej námietky p. G., z ktorých vyplýva, že hospodársku budovu aj garáž, ale aj nadstavbu aj prístavbu
postavil vo verejnom záujme, nakoľko mu z pôvodného plánu z roku 1982 bolo vylúčené stavať dve

garáže s tým, že si postaví na vedľajšom pozemku, ktorý je teraz vo vlastníctve p. F. a mesta Poprad.
Hospodárska budova a garáž bola postavená v stiesnených podmienkach a na hranici s p. G. s jeho
písomným súhlasom. Najkratšia vzdialenosť od hospodárskej budovy jeho a rodinného domu p. G. je 2,2
m. Ostatné stavebné úpravy - prekrytie terasy je vo vzdialenosti 2 až 2,5 m. Stavbu možno umiestniť ajna hranici pozemku vzhľadom na stiesnené podmienky. Jeho stavba nikoho neohrozuje, neobmedzuje,
ani neobťažuje. Čo sa týka prísunu svetla do obytných miestností, v minulosti predložil svetlo technický
posudok vplyvu zatienenia na spodné okno p. G., ktorý preukázal, že je dostatočný prísun denného

svetla do jeho obytných miestností. Bolo by dobré, aby si p. G. pozrela iné záhrady a vo svojej si urobila
poriadok. K námietkam p. F. uviedol, že nie je si vedomý, aby si svojvoľne vošiel na pozemok p. F..
Trval na tom, aby bol premeraný zelený pás, ktorý p. F. podľa jeho názoru si prihradil a neoprávnene
užíva. Tiež trval na tom, aby okamžite odstránil plechové oplotenie, ktoré bolo postavené v rozpore so
stavebným povolením.

Podaním zo dňa 24.04.2012 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili mestu
Poprad návrh na vydanie rozhodnutia vo veci samej, v ktorom poukázali na to, že sa jednoznačne
jedná o stavbu jednoduchú, ktorá je funkčne a prevádzkovo spojená so stavbou hospodárskej budovy
a garážou, ktoré sú samostatnými stavbami a ktoré boli postavené na základe riadneho stavebného
povolenia vydaného stavebným úradom. V tomto zmysle je potrebné posudzovať stavbu, ktorá je

predmetomdodatočnéhostavebnéhopovoleniaanimipredloženáprojektovádokumentáciavyhotovená
projektantkou R. B. je v súlade so zákonnými požiadavkami. Ďalej z tohto podania vyplýva, že vydanie
dodatočného stavebného povolenia nie je v rozpore s verejným záujmom a sú splnené podmienky
pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Poukázali na to, že nebolo vydané žiadne negatívne
stanovisko dotknutými orgánmi, k dodatočnému povoleniu posudzovanej stavby a všetky stanoviská

sú súhlasné a bez námietok voči povoleniu stavby. Z toho možno usudzovať, že posudzovaná stavba
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a nie je ani v rozpore s
cieľmi a zámermi územného plánovania v dotknutej lokalite, kde sa stavba nachádza. K námietkam
manželov G. uviedli, že umiestnenie stavby rodinného domu manželov G. je v rozpore so stavebným
zákonom, pretože v súvislosti s ich stavbou neboli dodržané odstupové vzdialenosti od hranice ich

stavebného pozemku, ktorý je susedným pozemkom a zároveň na tejto strane rodinného domu nemali
byť umiestnené žiadne okná z obytných miestností. Žiadali, aby aj tieto okolnosti boli vzaté do úvahy
pri vyhodnocovaní oprávnenosti či neoprávnenosti podaných námietok. Ďalej poukázali na tom, že
už pri počiatočnej realizácii dotknutej stavby terasy a prístrešku predložili stavebnému úradu diagram
zatienenia, ktorý preukazoval, že sú splnené podmienky ohľadne tienenia dotknutej stavby k obytným

miestnostiam rodinného domu manželov G. a susedný objekt bude dostatočne presvetlený. K tvrdeniu
manželov G., že v ich miestnostiach je už leseň, nakoľko nie sú prevetrané, resp. presvetlené uviedli,
že tieto tvrdenia neboli z ich strany žiadnym spôsobom relevantne preukázané a podľa ich názoru sú
nepravdivé a účelové. Preto z toho dôvodu považujú ich námietky za neopodstatnené.

Rozhodnutímzodňa11.09.2012podč.67946/334/2012-OSP-MmMestoPopradakopríslušnýstavebný
úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov v súlade s ustanovením § 88a ods. 2 a 5 Stavebného zákona v spojení s
ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nariadilo odstrániť stavbu „Prístavba k rodinnému domu s.
č. XXXX“ na pozemku parc. č. 1238/34 v k. ú. S., stavebníkom M. G. a manž. V., obaja bytom P. XXXX/

X, XXX XX A.. Pre odstránenie stavby sa určujú tieto podmienky:
1. Stavba bude odstránená v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Termín začatia búracích prác stavebníci písomne oznámia stavebnému úradu v predstihu min. 3
kalendárnych dní.
2. Odstraňovanie stavby uskutočnia stavebníci na vlastné náklady.

3. Stavba bude odstraňovaná postupným rozoberaním, bez použitia trhavín. Technologický postup
búracích prác sú stavebníci povinní predložiť stavebnému úradu na posúdenie, pred samotným
zahájením búracích prác min. 10 dní vopred.
4. Stavebníci sú povinní si zabezpečiť stavebný dozor ak budú búracie práce vykonávať svojpomocou. V
prípade,žebudezabezpečenébúraniestavbyprávnickoualebofyzickouosobouoprávnenouvykonávať

túto činnosť, stavebník je povinný písomne oznámiť stavebnému úradu názov a sídlo tejto oprávnenej
organizácie resp. osoby najneskôr 1 deň pred samotným zahájením búracích prác.
5. S odpadmi, ktoré vzniknú pri odstraňovaní stavby je nutné nakladať v súlade so zákonom č. 223/2001
Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
6. Pri odstraňovaní stavieb dodržať bezpečnostné a hygienické predpisy, zákon o ochrane zdravia

ľudí, zákon o ochrane prírody a krajiny, všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb a
príslušné STN.7. Stavebníci sú povinní dbať na to, aby sa pri uskutočňovaní asanačných prác nespôsobila na cudzích
nehnuteľnostiach a na majetku škoda, v prípade spôsobenia škody bude táto odstránená na náklady
stavebníka.

8. Ukončenie asanačných prác oznámiť stavebnému úradu.

Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 17.12.2012 č. 2012-935/4007-2/SP-KAM zrušil
rozhodnutie Mesta Poprad č. 67946/334/2012-OSP-Mm zo dňa 11.09.2012 a vec vrátil správnemu

orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie.

Oznámením zo dňa 29.04.2013 č. 55080/5156/2013-OSP-Mm Mesto Poprad oznámilo pokračovanie
konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania.

M. G. s manželkou podaním zo dňa 09.05.2013 písomne doručil Mestu Poprad námietky a pripomienky

k oznámeniu začatia konania o dodatočnom povolení stavby. Námietky doručili aj Mestu Poprad V. M.,
JUDr. S. M., O. M. podaním zo dňa 15.05.2013.

Žalobcovia podaním zo dňa 17.05.2013 doručili Mestu Poprad vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania
a vyslovili nesúhlas s postupom stavebného úradu.

Rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 č. 72616/5156/2013-OSP-Mm Mesto Poprad ako príslušný stavebný
úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov v súlade s ustanovením § 88a ods. 2 a 5 Stavebného zákona v spojení s
ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nariadilo odstrániť stavbu „Prístavba k rodinnému domu s.

č. XXXX“ na pozemku parc. č. 1238/34 v k. ú. S., stavebníkom M. G. a manž. V., obaja bytom P. XXXX/
X, XXX XX A.. Pre odstránenie stavby sa určujú tieto podmienky:
1. Stavba bude odstránená v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Termín začatia búracích prác stavebníci písomne oznámia stavebnému úradu v predstihu min. 3
kalendárnych dní.

2. Odstraňovanie stavby uskutočnia stavebníci na vlastné náklady.
3. Stavba bude odstraňovaná postupným rozoberaním, bez použitia trhavín. Technologický postup
búracích prác sú stavebníci povinní predložiť stavebnému úradu na posúdenie, pred samotným
zahájením búracích prác min. 10 dní vopred.
4. Stavebníci sú povinní si zabezpečiť stavebný dozor ak budú búracie práce vykonávať svojpomocou. V

prípade,žebudezabezpečenébúraniestavbyprávnickoualebofyzickouosobouoprávnenouvykonávať
túto činnosť, stavebník je povinný písomne oznámiť stavebnému úradu názov a sídlo tejto oprávnenej
organizácie resp. osoby najneskôr 1 deň pred samotným zahájením búracích prác.
5. S odpadmi, ktoré vzniknú pri odstraňovaní stavby je nutné nakladať v súlade so zákonom č. 223/2001
Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.

6. Pri odstraňovaní stavieb dodržať bezpečnostné a hygienické predpisy, zákon o ochrane zdravia
ľudí, zákon o ochrane prírody a krajiny, všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb a
príslušné STN.
7. Stavebníci sú povinní dbať na to, aby sa pri uskutočňovaní asanačných prác nespôsobila na cudzích
nehnuteľnostiach a na majetku škoda, v prípade spôsobenia škody bude táto odstránená na náklady

stavebníka.
8. Ukončenie asanačných prác oznámiť stavebnému úradu.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že v konaní podala písomné vyjadrenie k projektovaniu drobných,
jednoduchých a doplnkových stavieb projektantka R. B., listom doručeným na stavebný úrad dňa

25.04.2012. Obsahom vyjadrenia je skutočnosť, že pani R. B. spracováva projektovú dokumentáciu na
predmetné stavby pre stavebníkov G. už od roku 2003 a doposiaľ jej štyri vypracované projekty boli
akceptované, ináč by sa nemohlo a ani nebolo pokračovalo v dodatočnom povolení stavby. Rodinný dom
stavebníkov bol skolaudovaný v roku 1987 podľa vtedy platného Stavebného zákona ako jednoduchá
stavba, ktorá nepresahuje 300 m2, nemá viac ako štyri byty, jedno podzemné a tri nadzemné podlažia,

vrátane podkrovia a preto aj doplnková stavba k tomuto domu sa považuje za jednoduchú stavbu.
Stavebný úrad k namietanému uviedol, že z projektovej dokumentácie a z výsledkov miestnych šetrení
je zrejmé, že predmetná stavba nie je samostatným stavebným objektom, ale jedná sa o prístavbu k
existujúcemu rodinnému domu, nakoľko je táto funkčne a stavebno-technicky prepojená s rodinnýmdomom a taktiež v priloženom geometrickom pláne je stavba zameraná ako prístavba a pozemok má
jedno parcelné číslo. V žiadnom prípade sa teda nejedná o samostatnú stavbu a to či už jednoduchú,
drobnú alebo doplnkovú ako uvádzajú stavebníci. Predložená presvetľovacia štúdia nebola spracovaná

odborne spôsobilou osobou, ale štúdia je spracovaná na stavbu s výškou + 4,9 m, avšak výška stavby
podľapredloženejprojektovejdokumentácieje+5,65m.Prepracovanáštúdianaskutočnúvýškustavby,
nebola predložená ani po opätovnej výzve stavebného úradu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Poprad stavbu neposudzoval (z pohľadu verejnej ochrany zdravia občanov žijúcich v okolí stavby), len
skonštatoval, že pre fyzické osoby vyjadrenia nevydáva. Z uvedeného vyjadrenia stavebný úrad nevie

posúdiť, či nedošlo k zhoršeniu pohody bývania v existujúcom rodinnom dome manželov G.. Okresné
riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru požadovalo k posúdeniu stavby z požiarneho hľadiska
vypracovanie projektovej dokumentácie špecialistom požiarnej ochrany, túto projektovú dokumentáciu
stavebníci nepredložili ORHaZZ Poprad a nezabezpečili tak vyjadrenie potrebné k posúdeniu stavby, jej
odstupov od existujúcich objektov z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Súčasťou projektovej dokumentácie
stavby má byť aj projektová dokumentácia požiarnej ochrany. Stavebný úrad preto nemôže posúdiť

vhodnosť umiestnenia stavby z pohľadu požiarnej ochrany. Zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré
stavebníci predložili stavebnému úradu nevyplýva, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi a nie sú relevantným podkladom pre vydanie
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
V intenciách Stavebného zákona je potrebné pri umiestnení stavieb posudzovať splnenie požiadaviek

na vzájomné odstupové vzdialenosti, ktoré sú vymedzené právnym predpisom, striktne na podklade
potrebných výpočtov a meraní. Ak má stavebný úrad pripustiť umiestnenie stavby a okien obytných
miestností rodinného domu pri nedodržaní odstupových vzdialeností určených vyhláškou, musia
stavebníci jednoznačne preukázať, že povolením ich stavby nedôjde k rozporu s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a že nedôjde k negatívnemu vplyvu na už

existujúcu okolitú zástavbu v danom území a to z hľadiska urbanistického, architektonického, životného
prostredia,hygienického,zhľadiskapožiarnejbezpečnosti,požiadavkynadennéosvetlenieapreslnenie
existujúcich stavieb a z hľadiska zachovania pohody bývania existujúcich rodinných domov, čo v danom
prípade nebolo preukázané.
Stavebný úrad v tomto konaní neposudzuje spôsoby a neskúma okolností za akých boli y minulosti

prideľovanéstavebnépozemky.PánG.smanž.postavilisvojdomnazákladeprávoplatnéhostavebného
povolenia a následne im bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (v roku 1987) a to aj s oknami z obytných
miestností, ktoré sú cca 2 m od spoločnej hranice s pozemkom p. G. a manž. Vychádzajúc z tejto
skutočnosti je zrejmé, že stavbu, ktorú začali stavebníci realizovať cca od roku 1996 už realizovali bez
ohľadu na skutkový stav v danom území a v rozpore so stavebným zákonom a vykonávacími predpismi,

a to aj napriek tomu, že boli stavebným úradom na túto skutočnosť upozorňovaní.
Definícia jednoduchej stavby vyplýva z ustanovenia § 139b Stavebného zákona - bytové budovy (aj
rodinné domy), ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 majú jedno nadzemné podlažie, môžu
mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
- rodinný dom, podľa § 43 b ods. 3 Stavebného zákona, je budova určená predovšetkým na bývanie,

môže obsahovať max. dve nadzemné podlažia a podkrovie a max. 3 byty. Rodinný dom manželov G.
podľa písomného vyjadrenia projektantky nemá viac ako štyri bytové jednotky, má jedno podzemné a tri
nadzemné podlažia. Z uvedeného vyplýva, že stavba nespĺňa kritériá jednoduchej stavby, teda ani jej
prístavba nemôže byť posudzovaná ako jednoduchá stavba.
K námietke p. G. a manž. R. uviedol, že samotná stavba manž. G. svojím umiestnením nespĺňa

predpísané odstupové vzdialenosti rodinných domov a vzhľadom nato, že stavebný úrad nariaďuje
stavebníkom odstrániť nepovolenú stavbu je irelevantné riešiť výskyt plesní v dome manž. G.. Stavebný
úrad vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú a nevyhovel jej.

Stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby účastníkom konania listom zo

dňa 29.04.2013. Účastníci konania v zákonom stanovenej lehote vzniesli nasledovné námietky:
1. Účastníci konania M. G. a manž. R. listom zo dňa 14.05.2013, ktorým opätovne potvrdzujú svoje
stanovisko, že trvajú na odstránení nelegálnej prístavby manželov G..
2. Účastníci konania V. M., JUDr. S. M. a O. M. listom zo dňa 15.05.2013 - zvedenie dažďovej vody nie je
dostatočne zabezpečené, nakoľko zvody sú umiestnené na hranici s pozemkom KN-C pare. č. 1238/10

a 1238/14 k. ú. S., čím dochádza k ohrozeniu pozemku v ich vlastníctve nadmerným premákaním,
devastácii okrasného trávnika a poškodzovaniu zelene. Stavebník je povinný zabezpečiť zvedenie
dažďovej vody tak, aby pozemok v ich vlastníctve nebol poškodený.3. Stavebníci M. G. a manž. V. v zastúpení právneho zástupcu Mgr. Maroša 1 Ježíka a to celkovo 3
podaniaminaMestoPopradatodňa17.05.2013-kdevyjadrujúnesúhlasspostupomstavebnéhoúradu,
ktorý opätovne zahájil konanie čím opätovne vytvára priestor pre účastníkov konania podávať nové

námietky, hoci už svoje námietky v konaní uplatnili, podaním zo dňa 03.06.2013, ktoré je odpoveďou \ na
námietky manž. G. zo dňa 14.05.2013 a podaním zo dňa 19.06.2013, j ktoré je odpoveďou na námietky
V. M., JUDr. S. M. a O. M. zo dňa 15.05.2013.

K podaným námietkam stavebný úrad uvádza:

K bodu 1 a 3:
Námietky sa obsahovo zhodujú s námietkami, ktoré účastníci konania vzniesli v konaní a vo vyššie
uvedenom odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené ako stavebný úrad postupoval a ako sa s
námietkami vysporiadal.

K bodu 2:

Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad nariaďuje stavebníkom odstrániť nepovolenú stavbu je irelevantné
riešiť spôsob odvádzania dažďovej vody z tejto stavby, z uvedeného dôvodu stavebný úrad vyhodnotil
túto námietku ako neopodstatnenú a nevyhovel jej.

Stavebný úrad v náväznosti na rozhodnutie Krajského stavebného úradu Prešov číslo 2012-935/4007-2/

SP-KAMzodňa17.12.2012,ktoréhoprávnymnázoromjeprvostupňovýsprávnyorgánviazaný,odstránil
vadu vo výroku rozhodnutia.

V súlade s § 88a ods.l a 2 Stavebného zákona dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a ďalšími

osobitnými predpismi je povinnosťou stavebníkov.

Predmetná stavba je zrealizovaná v rozpore s § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o všeobecno-technických požiadavkách na výstavbu.

Citoval ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky a konštatoval, že stavebníci nepreukázali, že dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými
predpismi, že nedôjde k negatívnemu vplyvu na už existujúcu okolitú zástavbu v danom území a to
z hľadiska urbanistického, architektonického, životného prostredia, hygienického, z hľadiska požiarnej
bezpečnosti, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie existujúcich stavieb (RD vo vlastníctve manž.

G.) a z hľadiska zachovania pohody bývania existujúcich rodinných domov.

Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 06.02.2014 č. OU-PO-OVBP2-2014/327/2014/ŠSS-KAM tak, že odvolanie zamietol
a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že z projektovej dokumentácie a z výsledkov miestnych šetrení
vyplýva, že prístavba nie je samostatným stavebným objektom, ale jedná sa o „Prístavbu k rodinnému
domu parc. č. XXXX, na pozemku pare. č. 1238/34 v k.ú. S.“, ktorá pozostáva z „Prekrytia jestvujúcej
terasy nad garážou a oceľovým prístreškom“ a „Terasy s oceľovou konštrukciou zábradlia, oceľového

schodiska, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavbou, nadstavbou
a pavlačou na rodinnom dome a kovovou zatieňovaciou konštrukciou“. Prístavba je funkčne a
stavebnotechnicky prepojená s rodinným domom a taktiež v priloženom geometrickom pláne č. 94/11
zo dňa 28.11.2011 je stavba zameraná ako prístavba a pozemok má jedno parcelné číslo. Definícia
jednoduchej stavby je daná v ust. § 139b Stavebného zákona t.j., bytové budovy (aj rodinné domy),

ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno
podzemné podlažie a podkrovie. Rodinný dom, podľa ust. § 43b Stavebného zákona je budova určená
predovšetkým na bývanie, môže obsahovať dve nadzemné podlažia a podkrovie a max. 3 byty. Rodinný
dom manželov G. podľa písomného vyjadrenia projektantky nemá viac ako štyri bytové jednotky, má
jedno j podzemné a tri nadzemné podlažia. Z uvedeného vyplýva, že stavba rodinného domu, 1 na

pozemku pare. č. 1238/34 v k.ú. S., nespĺňa kritéria jednoduchej stavby. Vzhľadom na I to, že rodinný
dom nespĺňa kritéria jednoduchej stavby, nemôže ani prístavba k rodinnému j domu spĺňať tieto kritéria.
Stavebný zákon v § 88a pojednáva o dodatočnom povolení stavieb, podľa ods. 1 ktorého, ak stavebný
úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastnéhopodnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, Že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a
zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného

stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami
na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konám. Podľa
§ 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote
alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby. Dodatočne môže stavebný úrad stavbu alebo jej časť povoliť, len ak sa v konaní j

preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, resp. stavebník
podá žiadosť o dodatočné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou. Podľa § 126 Stavebného
zákona, stavebný úrad postupuje v konaniach v súčinnosti s dotknutými orgánmi, ktoré chránia záujmy
podľa osobitných predpisov. Súhlasy, vyjadrenia, stanoviská a záväzné posudky, t.j. záväzné stanoviská
dotknutých orgánov sa I vydávajú v rámci konania vykonávaného stavebným úradom, pokiaľ osobitný
právny predpis neurčuje, že sa vydávajú formou správneho rozhodnutia. V takom prípade musia

byť priložené k návrhu na príslušné konanie, podanému na stavebný úrad.. Ak stavebník zabezpečí
záväzné stanoviská dotknutých orgánov pred stavebným konaním a priloží ich k žiadosti o stavebné
povolenie,súsplnenépodmienkyprezjednodušeniestavebnéhokonania.Vzhľadomnato,ževkonanío
dodatočnom povolení stavby sa preukázal rozpor s verejnými záujmami, t.j. Okresné riaditeľstvo HaZZ v
Poprade požadovalo k posúdeniu stavby z požiarneho hľadiska vypracovanie projektovej dokumentácie

špecialistom požiarnej ochrany, ktorú stavebníci nepredložili Okresnému riaditeľstvu HaZZ v Poprade,
stavebný úrad podľa § 88a ods. 5 Stavebného zákona nariadil odstránenie nepovolenej stavby. Podľa
§ 88a ods. 7 Stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona, žiadosť o
stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou

podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby
a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. V odseku 1
§ 58 Stavebného zákona, sú uvedené základné náležitosti žiadosti o stavebné povolenie, podrobné
vymedzenie obsahu žiadosti, jeho príloh a projektovej dokumentácie vymedzuje vykonávací predpis, t.j.
Vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, v

§ 8 a § 9, vrátane projektovej dokumentácie, ktorú žiadateľ prikladá k žiadosti o stavebné povolenie.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bodu 2 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Stavebného zákona, projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá
k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä súhrnnú technickú správu, z ktorej
musí byť dostatočne zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov. V danom

prípade osobitným predpisom je zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého povinnosťou právnickej osoby, fyzickej osoby - podnikateľa a fyzickej osoby
je pri stavbách zabezpečiť podľa § 4 písm. k) a § 14, ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, pri ich
uskutočnení, užívam, ako aj pri zmene v užívaní, riešenie a dodržiavanie požiadaviek na požiarnu
bezpečnosť stavby. Splnenie uvedenej | povinnosti si právnická osoba, fyzická osoba - podnikateľ a

fyzická osoba zabezpečí prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany, čo vyplýva z § 9 ods. 4 písm.
a) Zákona o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a zo všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktorý v marci 2010 vydalo Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Hasičského a záchranného zboru
pre zabezpečenie protipožiarnej bezpečnosti stavieb pri výkone verejnej j správy na úseku územného
rozhodovania a stavebného poriadku obcou ako stavebnými úradom. Špecialista požiarnej ochrany,

ako odborne spôsobilá osoba, zodpovedá za riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej
dokumentácii v rozsahu (pre územné konanie a stavebné konanie) uvedenom v § 40a a 40b Vyhlášky
MV SR č. 121/2002 o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov, čo osvedčuje vlastnoručným
podpisom a odtlačkom svojej pečiatky. V danom prípade projektová dokumentácia stavby „Prístavba k
rodinného domu s. č. XXXX“, na pozemku pare. č. 1238/34 v k.ú. S., požiarno-bezpečnostné riešenie

stavby neobsahuje, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 1 písm. b) bod 2 Vyhlášky Ministerstva životného
prostrediaSlovenskejrepublikyč.453/2000Z.z.,ktorousavykonávajúniektoréustanoveniaStavebného
zákona.

K administratívnemu spisu bol pripojený statický posudok vypracovaný Ing. N. G. a projektová

dokumentácia pre dodatočné povolenie stavby vypracovaná R. B..

Stavebný zákon v § 88a pojednáva o dodatočnom povolení stavieb, podľa ods. 1 ktorého, ak stavebný
úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastnéhopodnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a
zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného

stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami
na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konám.

Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi

odstránenie stavby. Dodatočne môže stavebný úrad stavbu alebo jej časť povoliť, len ak sa v konaní
preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, resp. stavebník
podá žiadosť o dodatočné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou.

Podľa § 126 Stavebného zákona, stavebný úrad postupuje v konaniach v súčinnosti s dotknutými
orgánmi, ktoré chránia záujmy podľa osobitných predpisov. Súhlasy, vyjadrenia, stanoviská a záväzné

posudky, t.j. záväzné stanoviská dotknutých orgánov sa vydávajú v rámci konania vykonávaného
stavebným úradom, pokiaľ osobitný právny predpis neurčuje, že sa vydávajú formou správneho
rozhodnutia. V takom prípade musia byť priložené k návrhu na príslušné konanie, podanému na
stavebný úrad. Ak stavebník zabezpečí záväzné stanoviská dotknutých orgánov pred stavebným
konaním a priloží ich k žiadosti o stavebné povolenie, sú splnené podmienky pre zjednodušenie

stavebného konania. Vzhľadom na to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa preukázal rozpor
s verejnými záujmami, t.j. Okresné riaditeľstvo HaZZ v Poprade požadovalo k posúdeniu stavby z
požiarneho hľadiska vypracovanie projektovej dokumentácie špecialistom požiarnej ochrany, ktorú
stavebníci nepredložili Okresnému riaditeľstvu HaZZ v Poprade, stavebný úrad podľa § 88a ods. 5
Stavebného zákona nariadil odstránenie nepovolenej stavby.

Podľa§88aods.7Stavebnéhozákonasanakonanieododatočnompovolenístavbyprimeranevzťahujú
ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou

dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.

V odseku 1 § 58 Stavebného zákona sú uvedené základné náležitosti žiadosti o stavebné povolenie,

podrobné vymedzenie obsahu žiadosti, jeho príloh a projektovej dokumentácie vymedzuje vykonávací
predpis, t.j. Vyhláška MŽP SR č. 453/2000 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona, v § 8 a § 9, vrátane projektovej dokumentácie, ktorú žiadateľ prikladá k žiadosti o stavebné
povolenie.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bodu 2 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Stavebného zákona, projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá
k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä súhrnnú technickú správu, z ktorej
musí byť dostatočne zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov

Podľa § 88 ods. 5 Stavebného zákona vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným
úradom možnosť ďalšieho využitia zariadenia staveniska, ak ho možno po dokončení výstavby využiť na
iné účely. Podľa výsledku prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania,
prípadne na stavebné úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni.

Preskúmaním veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predovšetkým krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veci nebol predložený úplný
administratívny spi. V administratívnom spise sa nenachádza žiadosť navrhovateľa o dodatočné
povolenie stavby, ani rozhodnutie zo dňa 31.10.2003 č. OV/SP/2003/5815/714/DD, ktorým Mesto

Poprad ako príslušný stavebný úrad nariadil odstránenie stavby „Terasa s oceľovou konštrukciou
zábradlia, oceľové schodisko, ktorým je terasa prepojená s jestvujúcim rodinným domom, prístavba,
nadstavba a pavlač na rodinnom dome a kovová zatieňovacia konštrukcia“ na pozemku parc. č. 1238/34
v k. ú. S., stavebníkov M. G. a manželky V. G., na ktoré poukazujú tak žalobcovia v žalobe, ako ajsprávne orgány vo svojich rozhodnutiach a ako to vyplýva aj z ostatných rozhodnutí, ktoré sú pripojené v
administratívnom spise. Toto rozhodnutie podľa žalobcov a žalovaného nadobudlo právoplatnosť, avšak
nedošlo k výkonu tohto rozhodnutia a uplynula aj trojročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie. Ako

to vyplýva z obsahu spisu a aj prednesu žalobcu v 1. rade na pojednávaní, žalobca nelegálnu stavbu
neodstránil a pokračoval ďalej v stavbe, čím pôvodná stavba stratila pôvodný charakter.

Správne orgány na jednej strane neprihliadali na projektovú dokumentáciu predloženú projektantkou
Ing. R. B. z dôvodu, že nebola oprávnená na vypracovanie projektovej dokumentácie, na druhej strane

na túto projektovú dokumentáciu poukazujú a na základe tejto projektovej dokumentácie novú nelegálnu
stavbu označili ako prístavbu k rodinnému domu súpisné číslo XXXX. Obidva správne orgány vo
svojom rozhodnutiach poukazujú na fotodokumentáciu, avšak žiadna fotodokumentácia okrem tej, ktorú
predložili účastníci stavebného konania sa v spise nenachádza.

Za nespornú súd považuje skutočnosť, že terasa, ako aj celá nelegálna stavba sú postavené na garáži a

na hospodárskej stavbe. Ak terasa aj prístrešok v jednote sú funkčne napojené na rodinný dom žalobcov,
stále sa jedná o stavbu postavenú na garáži, príp. na hospodárskej stavbe žalobcov, a teda označenie
„Prístavba k rodinnému domu, súpisné číslo XXXX“ súd považuje za nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a
nevykonateľné označenie stavby, ktoré by mohlo byť podkladom pre výkon tohto rozhodnutia. Vzhľadom
na uvedené súd považuje označenie stavby, ktorá má byť odstránená za takú vadu v konaní správneho

orgánu, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov.

K ďalším námietkam žalobcov súd považuje za potrebné uviesť, že ak si žalovaný ustáli, o akú nelegálnu
stavbu, ktorú je potrebné odstrániť sa jedná, to znamená, aká nelegálna stavba sa má odstrániť, z
označenia tejto stavby vyplynie, či sa jedná o stavbu spojenú s jednoduchou stavbou (garážou a

hospodárskou budovou), alebo o stavbu spojenú s rodinným domom, ktorý nespĺňa podmienky pre
jednoduchú stavbu. Z toho vyplynú aj ďalšie požiadavky pre rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
alebo pre prípadné odstránenie stavby. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné zdôrazniť, že
stavebný úrad pri charaktere stavby nemôže vychádzať z projektovej dokumentácie, ktorú nezohľadňuje
a ktorú považuje za vypracovanú neoprávnenou osobou.

Ďalšie námietky žalobcov v súvislosti s umiestnením stavby v mimoriadne stiesnených pomeroch
s povoľovaním stavieb a kolaudáciou stavieb na susedných pozemkoch súd považuje za právne
irelevantné.

Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z
dôvodu, že v konaní nebola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v zmysle vyššie uvedeného, zamerať

sa na charakter stavby, ktorá je predmetom rozhodovania stavebných úradov a vyporiadať sa aj s
ostatnými žalobnými námietkami žalobcov, ak tieto budú aktuálne aj pri novom označení nelegálnej
stavby žalobcov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovia, ktorí boli v

konaní úspešní, majú právo na náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady zaplateného súdneho
poplatku 70,- EUR a náhrady trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcov má podľa príslušných
ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1) nárok na odmenu
za prípravu a prevzatie zastúpenia za každého klienta vo výške 134,- EUR, t.j. 268,- EUR. Za úkony

podanie žaloby 10.4.2014 a účasť na pojednávaní dňa 15.1.2015 mu patrí odmena v súlade s § 13 ods.
2 vyhlášky znížená o 50%, keďže ide o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch klientov, t.j. spolu za tieto
dva úkony vo výške 268,- EUR v zmysle predloženého vyčíslenia. Za tri úkony právnej služby v tomto
konaní má právny zástupca právo na náhradu výdavkov, tzv. režijný paušál (t.j. jedna suma režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v zmysle znenia § 16 ods. 4 vyhlášky) spolu v sume 24,47 EUR

(2x 8,04 + 8,39 EUR). Spolu tak patrí právnemu zástupcovi odmena 560,47 EUR (536,- EUR + 24,47
EUR). K tejto sume má právny zástupca žalobcov nárok na náhradu cestovných výdavkov v sume 42,92
EUR (164 km x 1,334 EUR cena pohonných hmôt za liter x spotreba 5,9 l/100 km spolu so sumou
základnej náhrady za používanie motorových vozidiel 0,183 EUR x 164 km) a náhradu za stratu časuza účasť na pojednávaní dňa 15.1.2015 v sume 55,92 EUR za 4 polhodiny cesty podľa predloženého
vyúčtovania (4x 13,98 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky). Spolu tak žalobcom vzniklo právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 659,31 EUR (560,47 + 55,92 + 42,92 EUR). Žalovaný ako neúspešný

účastník konania je tak povinný nahradiť žalobcom náhradu vzniknutých trov konania v rozsahu 659,31
EUR ako trovy právneho zastúpenia a sumu 70,- EUR ako náhradu zaplateného súdneho poplatku na
účetprávnehozástupcuMgr.PetraLindemanasosídlomvPoprade,Mnoheľova17,č.ú.XXXXXXXXXX/
XXXX vedený vo S., a.s., pobočka A., všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.