Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207283
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114207283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 81 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovaným X/ U. Q., W.. X.X.XXXX, X/ E. Q., W.. X.X.XXXX, I. F. T. XXX/XX, XXX XX
U. Š., za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, o. z., Sofijská 13, 040 01 Košice,
IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštová 2, 040
01 Košice, o zaplatenie sumy 926,56 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

pripúšťa vstup OZ právna pomoc spotrebiteľov, o.z., IČO: 42 247 268 ako vedľajšieho účastníka do

konania,

žalobný návrh zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania vo výške 118,98 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 13.3.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným
zaplatiť mu sumu 926,56 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.6.2012 do zaplatenia a aby im
taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že medzi ním ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi
uzatvorená bola dňa 19.5.2010 pod č. XXXXXXXXXX zmluva o revolvingovom úvere, na základe

ktorej poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 1.020 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal úver
spolu s úrokom žalobcovi zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 57,91 eura, a to v dohodnutom čase
a dohodnutým spôsobom. Žalovaná v 2. rade k záväzku pristúpila ako spoludlžník. Žalovaný sa dostal
do omeškania už s úhradou 6. splátky úveru, napokon zaplatil žalobcovi už len sumu 1.158,20 eura.
Pre omeškanie s úhradou 21. splátky o viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.
Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 926,56 eura dňa 18.6.2012. Túto sumu
neuhradil ani čiastočne a nakoľko s úhradou naďalej mešká, žalobca má preto nárok aj na úrok z

omeškania.Vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na
zaplatenie peňažných prostriedkov poskytnutých ako úver s úrokmi v zmluve dohodnutými, ide o úroky
neprimerane vysoké. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola priemerná výška úrokov spotrebiteľských

úverov poskytovaných bankami pre daný typ úveru len 14,83 % ročne, teda uvedené úroky poskytované
žalobcom prevyšujú o viac ako 674 %. Takéto úroky sú dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Aj
keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník uviedol, že žaloba je preto
nedôvodná a potrebné je ju zamietnuť.

Žalovaní vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedli, že súhlasia s vyjadrením vedľajšieho účastníka,
žiadajú žalobu zamietnuť z dôvodu úžerníckych úrokov. Uviedli taktiež, že vedľajší účastník ich vo veci
kontaktoval a súhlasili s tým, aby sa vyjadril.

Žalobca po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka navrhol, aby súd nepripustil vstup
vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol taktiež, že tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranej
výškeúrokusúnesprávne.Žiadneštatistikyúdajeoúrokovýchsadzbáchvbankáchsanemôžupoužiťna

porovnávanie. Podľa relevantnej právnej úpravy v čase vzniku záväzkového vzťahu dojednaná odplata
neprevyšovala výšku možnej maximálnej odplaty, táto bola v tom čase 76 %. Odplata uvedená zmluve,
uzavretejsožalovanými,jenižšiaako76%,nemôžebyťvrozporesozákonom.Celkovénákladyžalobcu
boli tvorené len jednou položkou, úrokom.

Vzhľadom na súhlas žalovaných so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, rozhodol súd o návrhu

žalobcu na nepripustenie jeho vstupu tak, že vstup vedľajšieho účastníka pripustil, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2014. Žalovaní sa na pojednávanie
neustanovili, neustanovil sa taktiež žalobca ani jeho právny zástupca, ani vedľajší účastník a jeho právny
zástupca; súd preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu boli predložené alebo
označené. Dokazovanie vykonal výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o revolvingovom
úvere, oznámením o zosplatnení, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením
veriteľa o schválení úveru, prehľadom účtovných transakcií, ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a
zistil tento skutkový stav:

Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel L., U. Č.. XXXXX/B,
pričom jedeným zo zapísaných predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako
spoludlžníčkou bola dňa 19.5.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.020 eur, ktorý mal byť zaplatený v 30
mesačných splátkach po 57,91 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Zmluvná odmena predstavuje
čiastku 1.064,76 eura, RPMN 64,64 %, ročná úroková sadzba úveru je 70,02 % a priemerná RPMN
za úver 51,49 %. Obsahom zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby možnosti odkladu maximálne 3
akýchkoľvek splátok úveru, pričom odplata za túto službu predstavuje čiastku 151,27 eur za odklad

splátok úveru a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingového
úveru vo výške 91,68 eura v prípade, že bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

Z karty klienta zaznamenávajúcej účtovné transakcie v období od poskytnutia úveru vyplýva, že na
úhradu záväzku z úveru zaplatená bola čiastka 1.158 eur, pričom posledná platba bola realizovaná dňa
13.2.2012 do výške 57,91 eura.Listom zo dňa 28.5.2012 žalobca žalovanému v 1. rade oznámil, že mešká s úhradou splátok č. 21,
22 a 23. V prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a po
uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Žalobca pri uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom zo
zmluvy nevyplýva, že by žalovaný v 1. rade mal na základe žalobcom mu poskytnutých peňažných
prostriedkov financovať iné ako svoje osobné potreby, práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu
bolo preto potrebné posúdiť podľa právnych predpisov upravujúcich daný vzťah, účinných ku dňu vzniku
záväzkového vzťahu účastníkov konania, t.j. k 19.5.2010.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetuplneniaapriemernosticeny,aktietopodmienkysúvyjadrenéurčito,jasne,zrozumiteľne,alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého
pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého
pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza
na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia

vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo
poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a
cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú

sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátokistiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c)
prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa
uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa
na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa

§ 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)
upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa §
7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho
riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu
podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal

súd za to, že žalobný návrh bol nedôvodný.

Žalovaní sa na pojednávanie neustanovili. Nezistenými tak zostali okolnosti, ktoré žalovaných viedli k
tomu, že vstúpili do záväzkového vzťahu práve so žalobcom podpísaním zmluvy akceptujúc podmienky,
za ktorých boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky ako úver. Uvedené však nebolo dôvodom
preto, aby súd nepodrobil kontrole zmluvné dojednania z úradnej povinnosti v záujme zistenia, či

zodpovedajú kritériám platnosti právneho úkonu.

Vedľajší účastník mal za to, že pokiaľ žalobca poskytol úver pri ročnej úrokovej sadzbe ako vyplýva zo
zmluvy, že ide o civilnoprávu úžeru.

Akobolouvedené,týmžesažalovanínapojednávanieneustanovili,vylúčilimožnosťposúdiťobjektívne,
aj subjektívne pomery existujúce v čase vzniku záväzkového vzťahu na ich strane. Pri absencii

možnosti zhodnotenia, či sa nenachádzali v tiesnivej, alebo inej obdobnej situácií, ktorá mohla viesť k
akceptovaniu podmienok zmluvy, nie je možné vyvodiť jednoznačný záver svedčiaci pre civilnoprávnu
úžeru.

Uvedené však neznamená, že pokiaľ bol zmluvou dohodnutý úrok z úveru vo výške 70,02 % ročne, že
ide o úrok, výška ktorého by mala byť akceptovateľná. Aj keď právne predpisy neurčujú do akej výšky je

možné dohodnúť úroky, neznamená to, že by výška úrokov z úveru nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel,
ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom v spoločnosti a mravných princípom,
ktoré vystihujú podstatné historické tendencie, akceptované sú rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú

povahu noriem základných (obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. XCdon/XX/
XX z 30.9.1998).

Ústavný súd SR v náleze z 28.2.1995 sp. zn. T..Ú. XX/XX okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky
z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky
v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda

nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, čivýška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Predmetný nález, v ňom vyslovený
názor, vyjadruje právnou vedou prijímaný názor o tom, zmluvná voľnosť nie je absolútna a má svoje
obmedzenia.

Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca je nebankovou spoločnosťou, nie len súdu je z jeho úradnej činnosti, ale je aj všeobecne známe,
že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami
o poskytnutie úveru v bankách preto, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné
skutočnosti určujúce mieru rizika návratnosti poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky

im úver neposkytnú. Taktiež je súdu známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou
produktov ako banky, t. j. nemajú možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu s
úspešnosťou iného. Známe je aj to, že nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú
nafinančnomtrhuzaodplatu,pretoposkytujúúveryzavyššieúrokyakobanky.Tovšetkovšakvžiadnom
prípade neodôvodňuje to, aby žalobca ako jeden z nebankových subjektov mal mať nárok na vrátenie

peňažných prostriedkov s úrokom v neprimeranej výške.

Súdna prax nie je jednotná v posudzovaní miery toho, kedy dohodnutá úroková sadzba prekračuje
hranicu zodpovedajúcu dobrým mravom. Krajský súd v Trenčíne vo veci XXCo XXX/XXXX mal za úroky
nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci XCo XX/
XXXX úroky nad 25 %, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci XMCdo X/XXXX úroky vo výške 60 %,

pre porovnanie v Českej republike je v rozpore s dobrými mravmi štvornásobok maximálneho úroku, aký
poskytujú banky (Krajský súd v Ostrave vo veci XXICm XXX/XXXX uviedol, že ide o „setrvalú“ judikatúru
Najvyššieho súdu Českej republiky).

Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú, túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie
je možné oddeliť, čo znamená, že zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovanými uzavrel, je celá neplatná.

Jej podstatnou náležitosťou je totiž úrok vo výške 70,02 % ročne a takýto úrok je zjavne v rozpore s
dobrými mravmi. V čase, keď žalobca žalovaným úver poskytol totiž banky poskytovali spotrebiteľské
úvery pri úrokovej sadzbe 14,83 % ročne u obdobných úverov.

Pokiaľ sa týka výpočtu RPMN za úver, v zmluve je uvedené, že RPMN bola 64,64 %, do jej výpočtu
neboli zahrnuté tzv. ďalšie náklady spotrebiteľa, RPMN bola vypočítaná len v závislosti od vstupných

údajov, ktorými je výška poskytnutého úveru, frekvencia, počet a výška jednotlivých splátok úveru. Za
tejto situácie výška RPMN, ktorá bola stanovená na 64,64 % je tvorená výlučne odplatou za poskytnutie
úveru v podobe úrokov úveru, nakoľko ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,02 %.

V konkrétnom prípade, ak mal žalobca za to, že dôvodnou je jeho požiadavka, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu zostatok záväzku zo zmluvy, ktorú dojednal poskytnutím veru pri 70,02 %

úrokovej sadzbe revolvingového úveru, nebol žiaden dôvod, aby súd jeho návrhu vyhovel. Z prehľadu
realizovaných úhrad vyplynulo, že za obdobie od poskytnutia úveru do času vyhlásenia jeho splatnosti
zaplatené bolo žalobcovi 1.158,20 eura, t.j. vyššia čiastka, než bola suma peňažných prostriedkov, ktorú
žalobca žalovaným poskytol. Žalobcovi tým nevzniklo ani žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by mal
súd žalovaným uložiť, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli. Úspešní
žalovaní náhradu trov konania nežiadali, túto s v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnili,
preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník právne zastúpený, žiadal priznať trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za 2

úkony právnej služby: prevzatie veci vrátane prvej porady a vyjadrenie k návrhu. Súd mal tieto úkonyprávnej pomoci za dôvodne žiadané a účelné. Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu poukázal na
podstatné dôvody, pre ktoré súd žalobný návrh zamietol. Výšku trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka súd kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z, keď hodnota 1 úkonu právnej pomoci

podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky bola vo výške 51,45 eura, k obidvom úkonom súd priznal režijný
paušál po 8,04 eur, trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak vyčíslil na čiastku 118,98 eur,
zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd žalobcovi v lehote a miestom plnenia ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O. s. p.).