Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/673/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512230525
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512230525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporkyni: G. W., U.. XX.XX.XXXX, naposledy R. T.
XX, R., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou N. D., pracovníčkou Okresného E. R.

H., o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 20. novembra 2013, č.k. 43C/194/2013-25 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. mája 2014
č.k. 43C/194/2013-36, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.
mája 2014, č.k. 43C/194/2013-36 p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 20. novembra 2013, č.k. 43C/194/2013-25 v spojení s opravným

uznesenímzodňa30.mája2014,č.k.43C/194/2013-36zamietolsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľa;
ktorým sa domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 50,70 Eur; a odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa cestovala dňa 09.09.2011 linkou č. 83
Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom sa
nepreukázala platným cestovným lístkom, cenu ktorého neuhradila na mieste a ani v dodatočnej lehote
na plnenie poskytnutej jej navrhovateľom. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa

§ 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s § 9 písm. b/, § 12
ods. 4, 5 a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákona o cestnej
doprave“) a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporkyne, konštatoval, že
jednoročná premlčacia lehota; v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy vrátane úhrady za nepreukázanie
sa platným cestovným lístkom; začala v danej veci plynúť dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, t.j. dňom nasledujúcim po tom, kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa
bez platného cestovného lístka - 10.09.2011; ktorým dňom navrhovateľovi vznikla možnosť podať návrh

na začatie konania na súd titulom porušenia jeho prepravného poriadku; a táto lehota uplynula dňom
10.09.2012. Keďže navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní až dňa 12.11.2012, teda po
uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, opatrovníčka odporkyne dôvodne vzniesla námietku premlčania
jeho nároku, a preto návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal právo na ich náhradu, keďže jej v konaní žiadne
trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vecnesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosťou cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie
nepreukázal platným cestovným lístkom; je zaplatiť dopravcovi cestovné (0,70 Eur) a úhradu vo výške

stonásobku základného cestovného; ktorá vznikla cestujúcemu v zmysle § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm.
d/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave; ktorá úhrada za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom však nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. V tejto súvislosti
poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou lehotou;
keď táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným

predpisom ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu
lehotu na zaplatenie predmetnej úhrady, mal za to, že v danej veci je na mieste použiť § 101 Obč. zák.,
tzn., že pohľadávka vo výške 50,70 Eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
(12.11.2012) premlčaná. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu
v Bratislave vydané v totožných veciach, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené. Záverom si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na zaplatenie
uplatňovanej istiny so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120
ods. 1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k
správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je podľa § 108 Občianskeho zákonníka v celom

rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania
navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.),
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce

rozhodnutie. V konaní nevyšli tiež najavo vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť
rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom

do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu,
a to v mestských dopravných prostriedkoch - nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej

prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto; v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať sipotrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv; zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným

cestovným lístkom odporkyňou v zmysle § 9 písm.b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby správne vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 101
Obč.zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v

zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpila na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom
poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť
cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím

ktorejsadlhstanesplatným,taksosplatnosťoudlhujespojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas na splnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol
požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva deň

nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, splatnosť záväzku odporkyne; ktorá cestovala v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému, tak nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporkyne mať
zakúpený cestovný lístok a kedy bola vyzvaná navrhovateľom na plnenie (09.09.2011). Správne preto

súd prvého stupňa ustálil, že jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňom 10.09.2011 a uplynula
dňom10.09.2012,apokiaľbolteda návrhpodanýnasúdedňa12.11.2012,jesprávnyzáversúduprvého
stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa
vymáhať uplatňované právo súdnou cestou, nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto

ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho

uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých

založil navrhovateľ svoje odvolanie, a preto keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol; vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku premlčania; rozhodol vecne správne, a
z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §

142 ods.1 O.s.p., a úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu absencie
jej návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety
prvej O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.