Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/800/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201082
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214201082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: X. O., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom X., F. XXXX/X, o zaplatenie 207,06 Eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. júla 2014, č. k. 10C/131/2014-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 9. júla 2014,

č. k. 10C/131/2014-43 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol návrh a odporkyni nepriznal náhradu
trov konania.

V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 23. 01. 2014
domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie 207,06 Eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od
11. 03. 2010 do 10. 09. 2010 vo výške 4,65 Eur, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy
207,06 Eur od 11. 09. 2010 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50
Eur a z trov právneho zastúpenia 67,10 Eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 24. 03. 2011 s postupcom SLSP a.s., postupca mu postúpil svoju pohľadávku

voči odporkyni vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 212091960 uzavretej dňa 03. 10. 2005.
Na základe tejto zmluvy SLSP a.s. poskytla odporkyni peňažný úver vo výške 1.092,08 Eur, ktorú mala
odporkyňa splácať v mesačných splátkach vo výške 29,58 Eur, vždy k 10. dňu v mesiaci. Túto svoju
povinnosť si riadne neplnila a do 10. 09. 2007 z úveru uhradila len sumu 654,49 Eur. Pohľadávka
postupcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.034,23 Eur, ktorá pozostáva
z istiny 1.6013,95 Eur (zrejme 1.613,95 eura - pozn. odvolacieho súdu), riadneho úroku 151,24 Eur a
úroku z omeškania 269,04 Eur. V tomto konaní si uplatňuje voči odporkyni iba splátky splatné od 10. 03.

2010 do 10. 09. 2010 v počte 7 a celkovej výške 207,06 Eur.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, navrhla ho v celom rozsahu zamietnuť pre premlčanie pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní. Poukázala na to, že predmetom konania sú splátky úveru splatné od 10. 03.
2010 do 10. 09. 2010, pričom návrh bol podaný 23. 01. 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu odporkyne aj Zmluvou o splátkovom úvere č.
0212091960 uzavretej medzi SLSP a.s. a odporkyňou dňa 03. 10. 2005, Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 04. 2011, Zmluvou o

postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE uzavretej medzi SLSP a.s. a navrhovateľom dňa 24. 03. 2011,
Prílohou č. 1 k tejto zmluve a pokusom o zmier zo dňa 20. 12. 201 a vykonaným dokazovaním ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa uzatvorili dňa 03. 10. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0212091960, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 32.900,- Sk na dohodnuté úroky

17,30 % ročne. Úver sa odporkyňa zaviazala splácať vo výške 891,- Sk mesačne spolu s poplatkom
za správu úveru v mesačnej výške 50,- Sk k 10. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 10. 11.
2005 posledná 10. 09. 2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE uzavretej 24. 03. 2011
SLSP a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči odporkyni vyplývajúci zo Zmluva o splátkovom úvere
navrhovateľovi, čím sa navrhovateľ stal aktívne legitimovaným účastníkom v tomto konaní. V čase
postúpenia pohľadávky táto činila 2.034,23 Eur. Predmetom tohto konania sú však len splátky splatné

od 10. 03. 2010 do 10. 09. 2010 spolu v sume 270,06 Eur (7 splátok po 29,58 Eur).

Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006, podľa § 1 písm. a, b/, § 23a ods.
1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007 a § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007a uviedol, že podmienkou pre posudzovanie

zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských

zmlúv predpisom lex specialis, a preto ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu.
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení
o záväzkoch. Daný právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere súd s poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenia posúdil ako občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej

nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 01. 05. 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Citujúc ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že premlčaním sa
rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť

námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Právo
môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho základe podať návrh na súd, teda obvykle
vtedy, ak je záväzok splatný.

Predmetom konania sú splátky úveru, ktoré právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe. Návrh bol doručený súdu 23. 01. 2014, teda všetky splátky splatné do 23. 01. 2012 sú premlčané.
Nakoľko navrhovateľ sa domáha zaplatenia splátok splatných 10. 03. 2010 až 20. 09. 2010 súd
konštatoval, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona
č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014, ako aj na námietku premlčania vznesenú odporkyňou

súd s poukazom na ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka návrh zamietol pre premlčanie.

Úspešnej odporkyni súd podľa tohto ustanovenia 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko žiadne trovy jej nevznikli.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukazujúc na ustanovenia § 387 ods. 1, § 392
ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), ktoré citoval, zastáva názor, že súd na daný

prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko
bolo potrebné aplikovať ustanovenia OBZ, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-
záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetný záväzkový
vzťah je nutné posudzovať v zmysle ustanovení OBZ aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011 a sp. zn. 6 MCdo/4/2012

zo dňa 27. 03. 2013 a na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co/132/2013
zo dňa 21. 11. 2013 a sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 11. 2013, ako aj rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9 Co/138/2013 zo dňa 20. 02. 2014. Odvolateľ ďalej konštatoval, že aj podľa
komentára k § 52 OZ k spotrebiteľským zmluvám od prof. R. T., O.., pri uplatňovaní jednotlivých
právnych prostriedkov je však veľmi dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva. Či
ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodno-právneho charakteru. Má to zásadný

význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými
podmienkami je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Spotrebiteľské zmluvy
možno rozlišovať jednak v užšom a jednak v širšom ponímaní. Podľa § 52 OZ je spotrebiteľskou zmluvou
„každá zmluva bez ohľadu na právnu formu“, bez odkazu na Obchodný zákonník. ... Avšak, pokiaľ
pôjde o ostatné právne prostriedky bude práve dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo

obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto
kódexoch (napr. úprava o premlčaní, výške úrokov z omeškania, uplatnenia zodpovednosti za vady či
o náhrade škody).

Navrhovateľovi teda vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z
omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220
OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 OSP
ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcovi trovy
konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia
odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby (podanie odvolania) vo výške 23,90

eura s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,65 eura s DPH, spolu 33,55 eura
s DPH.

Odporkyňa sa, napriek výzve súdu prvého stupňa, k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne vo výroku vo veci samej i

výroku o náhrade trov konania a čiastočne sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Z tohto dôvodu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí len na odpovede na odvolacie námietky
navrhovateľa.Podstatourozhodnutiaokresnéhosúdujezáver,ženárokžalobcujepremlčanýzdôvodu,žepohľadávka
navrhovateľa (jeho právneho predchodcu, od ktorého nadobudol navrhovateľ pohľadávku zmluvou o
postúpení pohľadávky) je premlčaná.

S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 153/2004 Z. z. od 01. 04. 2004 sa
posilnila právna ochrana na vzťahy po i na vzťahy spred účinnosti tohto zákona.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec

neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a
nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa
spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný
typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu

spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať
podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania
práva navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom
úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských
zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky

zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského
práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom
alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,
t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských
zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave

spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru o
premlčaní práva navrhovateľa, hoci v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že všetky
splátky splatné do 23. 01. 2012 sú premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže návrh
bol na súd podaný dňa 23. 01. 2014 a navrhovateľ sa domáha zaplatenia splátok splatných 10. 03. 2010

až 10. 09. 2010.

Z návrhu na začatie konania zo dňa 10. 01. 2014, ktorý navrhovateľ podal na súd prvého stupňa 23. 01.
2014, totiž vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporkyni domáhal, aby jej súd rozhodnutím, či už platobným
rozkazom alebo rozsudkom, uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 207,06 eura spolu s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 11. 03. 2010 do 10. 09. 2010 vo výške 4,65 eura a ročný úrok z omeškania 9

% zo sumy 207,06 eura od 11. 09. 2010 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že trojročná premlčacia
doba ohľadom poslednej z uplatnených splátok v sume 29,58 eura uplynula dňa 10. 09. 2013, a keďže
odporkyňa uplatnila námietku premlčania voči uplatneným nárokom navrhovateľa, ktorého návrh na
súd bol podaný až 23. 01. 2014, potom súd prvého stupňa správne rozhodol vo výroku napadnutého
rozsudku, keď návrh navrhovateľa zamietol v dôsledku premlčania práva.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak nebolo vykonané v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení premlčanie práva nastáva, ak a/ uplynie zákonom
stanovený čas pre výkon subjektívneho práva a b/ veriteľ v ňom nevykoná (neuplatní) svoje právo
na súde. V tejto fáze premlčania veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované, dlžníkovi
zostáva naďalej povinnosť dlh splniť, nastáva rozhodujúci právny účinok premlčania spočívajúci v tom,
že dlžníkovi vzniká oprávnenie, dovolať sa v konaní pred súdom premlčania a tým spôsobiť zánik nárokupatriaceho do obsahu subjektívneho práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Je výlučne na úvahe
a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá. Ak veriteľ po márnom uplynutí premlčacej doby svoje
právo vykoná (uplatní) podaním žaloby na súde a dlžník sa dovolá premlčania, dochádza k zániku

nároku, t.j. subjektívne právo prestalo byť dovolaním sa premlčania na súde autoritatívne vynútiteľné.
Aby premlčanie malo za následok zánik nároku musia byť splnené kumulatívne tieto skutočnosti a/
márneuplynutiepremlčacejdobyab/dovolaniesapremlčaniavkonanípredsúdomdlžníkom.Dovolanie
sa premlčania po uplynutí premlčacej doby vyvoláva nasledovné právne účinky - a/ súd, ak je dovolanie
sa premlčania právne opodstatnené, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať; tento právny účinok

sa prejavuje nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, b/ právoplatný rozsudok, ktorým súd
žalobu zamietol pre premlčanie, tvorí pre novú žalobu v tej istej veci prekážku rozsúdenej veci (res
iudicata), c/ ani v takomto prípade právo veriteľa nezaniká, je oslabené o nárok; naďalej trvá v podobe
tzv. naturálneho práva a tomu zodpovedajúcemu naturálnemu záväzku. Dovolať sa premlčania možno
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Dovolanie sa premlčania a s tým
spojené procesné otázky. Procesným následkom dovolania sa premlčania, ak je právne opodstatnené,

je zamietnutie žaloby. Prejav vôle smerujúci k dovolaniu sa premlčania musí byť urobený v konaní pred
súdom; ústne na pojednávaní alebo písomným podaním adresovaným súdu. Všeobecná premlčacia
dobapreobchodno-právnevzťahyjepodľaustanovenia§397Obchodnéhozákonníkaštvorročná,zatiaľ
čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka právo premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch

je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže
veriteľ súdne uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného vznesenia námietky premlčania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vrátane
výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

V odvolacom konaní mala odporkyňa plný úspech, preto jej podľa § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na

náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporkyňa si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, preto jej odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch v znení neskorších zmien a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.