Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224880
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114224880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protižalovanému:Slovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaní
pôvodne vedenom Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 21C 227/2012 takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby

súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu škody 175 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 110,64 eura, z
dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora.

Uznesením 21C 214/2012-7 z 8.10.2012 Okresný súd Humenné spojil vec, ktorá bolo u neho pôvodne
vedená pod sp. zn. 21C 227/2012 s ďalšími vecami na spoločné konanie s tým, že konanie bude ďalej
vedené pod sp. zn. 21C 214/2012.

Uznesením sp. zn. 7NcC 24/2012-12 z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že sudcovia
Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 21C
214/2012 a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.

Rozsudkom 16C 405/2012-51 z 12.6.2014 Okresný súd Prešov rozhodol okrem iného tak, že žalobu
žalobcu vo veci, ktorá bola pôvodne Okresným súdom Humenné vedená pod sp. zn. 21C 227/2012

vylúčil na samostatné konanie.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch.

Nárok žalobcom v konaní uplatnený nedosahoval sumu 1000 eur, išlo o drobný spor, preto súd vo
veci pojednávanie na prejednanie veci nenariadil a rozhodol na základe listinných dôkazov zo spisu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 19Er/128/2005.Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko súd nerozhodol o

návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu neexistovali
okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda,
ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto období vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať

vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy náhrady za nemajetkovú
ujmu, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd

Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu
je suma 663,88 eura za každý rok meškania, resp. 55,32 eura za jeden mesiac meškania.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na
zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu

musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal,
nepreukázaltaktiežpredpokladypreto,abymalamubyťpriznanánemajetkováujma.Žalovanýpoukázal
na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri

zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto
podnikateľskou činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli
predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú
v súlade s dobrými mravmi.
K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný
uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.

V praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o
trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného
exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej

exekučnému súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný uviedol, že pripúšťa, že v niektorom prípade mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to
však bolo povahou úkonu - v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie

pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora bez oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradnýpostup.Taktiežpoukázalnato,žepôvodnýsúdnyexekútorvykonávaúkonyexekučnéhokonania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene

súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 175 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by

žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc
z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri
rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej
veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú.
Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy

neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pri každom z uplatnených nárokov, pri
ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo
dňom,kedyboližalovanémudoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienároku)vznášanámietku
premlčania.

Z listín zo spisu Okresného súdu Humenné 19Er/128/2005 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Humenné doručená 4.4.2005.
Exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal 14.4.2005. Dňa
21.11.2010 žalobca zaslal súdu návrh na zmenu exekútora. Súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol
uznesením 19Er/128/2005-17 z 8.2.2011. Tomuto rozhodnutiu predchádzala požiadavka adresovaná

pôvodne poverenému exekútorovi na vyčíslenie trov exekúcie. Trovy exekúcie boli vyčíslené podľa ním
súdu doručeným 1.2.2011.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone

exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň

pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.8.2005, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do31.8.2005,exekučnékonaniesazačínadňom,vktorombolexekútorovidoručenýnávrhnavykonanie
exekúcie. Exekútor však môže vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 4).

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.

Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak akoby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti právnou úpravou nebola stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora ako mienil žalobca. K zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. Podľa prechodných a
záverečných ustanovení účinných od 1.9.2005 k zákonu č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 1.9.2005
sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak (ods. 1 § 238).

Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1.9.2005.

Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu o nesprávnom
úradnom postupe Okresného súdu Humenné ako exekučného súdu, ktorý mal spočívať v tom, že tento

súd nedodržal lehotu, ktorú mu ukladá zákon na rozhodnutie o zmene exekútora. Exekučné konanie
bolo začaté pred účinnosťou zákona, ktorým bola žalobcom tvrdená tridsaťdňová lehota upravená,
čo znamená, že nebol ani zákonnou povinnosťou súdu o zmene exekútora rozhodnúť v lehote 30
dní. Z postupu resp. realizácie úkonov a činnosti po tom, ako žalobca ako oprávnený požiadal o
zmenu exekútora ani nevyplýva nečinnosť súdu ani nesústredenosť jeho konania. Súd teda nemal za

preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto návrhu žalobcu
ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody ako žalobca uviedol je

potrebné uviesť, že žalobca tvrdil, že súd by mal žalovanému uložiť nahradiť mu skutočnú škodu, ku
ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku
konkrétnej exekučnej veci vyčíslil mu vznikli súd mal jeho tvrdenia za nerelevantné. Informačné systémy,
na ktoré žalobca poukázal vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady,
ktoré vyčíslil nemohli byť priamo spôsobené tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna

príčinná súvislosť tvrdení žalobcu ani nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú
činnosťspojenúsoznačnýmrizikom,načosámpoukázal,musísibyťvedomý,žeprijehopodnikateľskej
činnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých.
Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na
samostatné konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na samostatné konania odvolanie
prípustným nie je.