Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312209105
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312209105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu

JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: D.. E. B., bytom Z., F. 6,
správca konkurznej podstaty úpadcu: ATLAS s.r.o., so sídlom Nitra, Slančíkovej 1, IČO: 31 442 595,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Banskobystrická
6, proti odporcovi: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. K. XX, t. č., bytom V., V. XXX/XX, o zaplatenie
92.399,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 06.
05. 2013 č. k. 16C/66/2012-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 736,62 eura Advokátskej kancelárii JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Banskobystrická 6 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi92.399,59
eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 18. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.949,66 eura na

účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi tiež uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 5.543,50 eura na účet súdu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že odporca ako obvinený do zápisnice v konaní o dohode o vine a treste spísanej

dňa 21. 05. 2009, dobrovoľne priznal, že ako asistent správcu konkurznej podstaty, zodpovedný za
prevádzku- Hotel Nitra, si v priebehu roka 2002 z finančných prostriedkov prevzatých od JUDr. Karola
Kovára, advokáta, správcu konkurznej podstaty spoločnosti ATLAS, s.r.o., v konkurze, so sídlom
v Nitre, určených na zabezpečenie prevádzkovania Hotela Nitra a z tržieb prijatých v súvislosti s
prevádzkovaním prevádzky hotela ponechal finančnú hotovosť vo výške 2.783,630,-Sk (92.399,59 eura)
pre vlastnú potrebu. Prítomný zástupca poškodeného- správca konkurznej podstaty úpadcu ATLAS
s.r.o. v konkurze, JUDr. Karol Kovár žiadal v zápisnici, aby obvinený (odporca) bol zaviazaný k náhrade

spôsobenej škody. V ten istý deň bola medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Nitre a odporcom
uzavretá dohoda o vine a treste, v ktorej sa odporca priznal k skutku, pričom súhlasil, aby mu prokurátor
v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a aby poškodenéhoJUDr. Karola Kovára odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Okresný
súd Nitra rozsudkom zo dňa 17. 06. 2009 č. k. 4T/84/2009-161, právoplatným dňa 17. 06. 2009 schválil
dohodu o vine a treste s tým, že poškodeného JUDr. Karola Kovára s jeho nárokom na náhradu škody

odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Zdôraznil, že tvrdenie odporcu v podanom odpore,
v ktorom sa bránil, že nie je pravda, že prevzal finančnú hotovosť, ktorá mala byť určená na prevádzku
hotela, bolo vyvrátené jeho písomnými potvrdeniami vydanými správcovi konkurznej podstaty úpadcu
JUDr. Karlovi Kovárovi. Z týchto potvrdení mal za preukázané, že odporca ako zamestnanec spoločnosti
ATLAS s.r.o. v roku 2002 prevzal od vyššie označeného úpadcu sumu 6.049.660,-Sk (200.811,92 eura)

určenú na úhradu miezd, elektriny, plynu, vodného, stočného, telefóny, práčovne a výťahov, ako i sumu
187.750,-Sk (6.232,16 eura), ktorej účel použitia nebol bližšie určený. Obranu odporcu tak označil za
nedôvodnú i vzhľadom na to, že svoju vinu priznal dobrovoľne v trestnom konaní a v dohode o vine a
treste, ktorú sám inicioval pri svojom výsluchu dňa 19. 02. 2009. Nakoľko zo žiadnych z produkovaných
dôkazov nemal za preukázané, že by odporca uhradil do konkurznej podstaty úpadcu čo i len časť
tejto škody, uložil odporcovi povinnosť platiť ju navrhovateľovi v celej spôsobenej výške. Navrhovateľovi

tiež priznal úroky z omeškania, ktorých výšku a čas splnenia určil v súlade s ust. § 517 ods. 2, § 563
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V tejto súvislosti uviedol, že
predmetné konanie nemožno subsumovať pod ust. § 153 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto za
situácie, že navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania za kratšie obdobie, než za aké by mu prináležal,
viazaný žalobným návrhom a v súlade s jeho petitom, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

92.399,59 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 18. 06. 2009 do zaplatenia. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania vo výške 3.949,66 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby
po 605,81 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 16. 05. 2012,
písomné podanie na súd vo veci samej- žalobný návrh zo dňa 18. 05. 2012, vyjadrenie k odporu zo dňa

26. 09. 2012, účasť na pojednávaniach dňa 27. 02. 2013 a dňa 06. 05. 2013), 3 x 7,63 eura a 2 x 7,81
eura režijný paušál, náhradu cestovného advokáta navrhovateľa vo výške 145,77 eura a stratu času v
sume 78,06 eura (6 polhodín cesty na pojednávania dňa 27. 02. 2013 a dňa 16. 05. 2012 z Bratislavy
do Levíc a späť po 13,01 eura), t. j. v celkovej výške 3.949,66 eura vrátane 20 % DPH v sume 658,27
eura. S poukazom na ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 5.543,50 eura, keďže navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty je v konaní oslobodený od
súdneho poplatku a súd jeho návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia nesprávne uviedol sumu 459.000,-Sk ako výplata miezd, nakoľko táto suma bola vyplatená
zamestnancom, pričom výplatná listina bola odovzdaná a podpísaná Ing. A.. Taktiež suma 44.850,-Sk
bola dňa 29. 10. 2002 uhradená v hotovosti za úhradu plynu a suma 150.000,-Sk bola vyplatená dňa 16.
01. 2002, avšak chýba doklad o zaplatení. Súdom prvého stupňa určenú výšku sumy, ktorú je povinný

zaplatiť navrhovateľovi označil za nesprávnu.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolanie odporcu považoval za účelové, neodôvodnené s cieľom
účelne predlžovať predmetné konanie. Poukázal, že súd prvého stupňa v danej veci nariadil dva krát

pojednávanie, pričom odporca sa ani na jedno z nich bez riadneho ospravedlnenia nedostavil. Naviac
odporca na svoju obranu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho tvrdenia. Zdôraznil, že
v dohode o vine a treste zo dňa 21. 05. 2009 odporca sám uviedol, že si ponechal finančnú hotovosť
v sume 92.399,59 eura, ktorá mu nepatrila, ale patrila do konkurznej podstaty úpadcu ATLAS s.r.o, t.
j. priznal sa k spáchaniu trestného činu a uznal vinu. Skutočnosť, že odporca v súčasnosti tvrdí opak

považoval iba za jeho snahu vyhnúť sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil konkurzným veriteľom
navrhovateľa.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie odporcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia

pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 05. 2012
domáha od odporcu zaplatenia sumy 92.399,59 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.
06. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody spôsobenej trestnou činnosťou

odporcu, ktorý si neoprávnene ponechal finančnú hotovosť vo výške 92.399,59 eura, patriacu do
konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti ATLAS s.r.o. Súd prvého stupňa vydal dňa 22. 06. 2012
platobný rozkaz č. k. 9RO/197/2012-14, ktorým odporcovi uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 92.399,59 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 18. 06. 2009 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 1.472,25 eura, alebo aby v tej istej

lehote podal na súde odpor. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
začatie konania vo výške 5.543,50 eura na účet súdu do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. K
zrušeniu predmetného platobného rozkazu došlo po tom, čo odporca dňa 15. 08. 2012 podal proti nemu
včas odpor, v ktorom poprel prevzatie finančnej hotovosti vo výške 92.399,59 eura a tvrdil, že finančné
prostriedky, ktoré boli určené na prevádzku hotela, boli použité na udržanie hotela ako takého, kde mu
bolo nariadené udržiavať prevádzku hotela v takom stave, aby bol funkčný a predajný za takú cenu, za

akú sa predal. Následne súd prvého stupňa po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní rozhodol o
návrhu navrhovateľa rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 OZ).

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa
škoda uvedením do predošlého stavu (§ 442 ods. 3 OZ).

Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V zmysle § 135 ods. 1 veta tretia OSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný právny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto

ich spáchal.

Ako vyplýva z uvedenej platnej právnej úpravy, základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom, b) existencia škody, t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou, t.j. že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť bezprostredný vzťah príčiny
a následku a d) zavinenie. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku
škode a na rozdiel od vymenovaných prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny. Občianskoprávna úprava vychádza z

prezumpcie zavinenia, ktoré sa predpokladá a umožňuje zbaviť sa tejto zodpovednosti, len ak škodca
preukáže existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. V prípade, že proti
škodcovi bol vynesený v trestnom konaní odsudzujúci rozsudok, je ním súd v občianskom súdnom
konaní výslovne viazaný a musí vychádzať z jeho výroku o vine ako celku a brať do úvahy jeho právnu a

skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním
páchateľa. Ust. § 135 ods. 1 OSP z hľadiska jeho aplikácie sa tak vzťahuje na protiprávnosť konania,
príčinnú súvislosť a tiež zavinenie, nie však na výšku škody uvedenú v trestnom rozsudku.

Vo svetle vyššie popísaných zákonných ustanovení a hľadísk súd prvého stupňa v prejednávanej veci

i postupoval, vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z
neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov, ktoré výstižne, presvedčivo a vyčerpávajúco objasňujú skutkový a právnyzáklad rozhodnutia a tiež dávajú odpoveď i na námietky odporcu uvádzané v jeho odvolaní, tieto preto
duplicitne opakovať nebude a na ne ako na svoje vlastné len v ďalšom poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti týchto dôvodov odvolací súd len opätovne podčiarkuje, že rozsudkom Okresného súdu

Nitra zo dňa 17. 06. 2009 č.k. 4T 84/2009-161, právoplatným dňa 17. 06. 2009, súd schválil dohodu
o vine a treste, uzavretú medzi Okresným prokurátorom v Nitre a odporcom dňa 21. 05. 2009
a bol uznaný vinným, že v priebehu roka 2002 v Nitre ako asistent správcu konkurznej podstaty
zodpovedný za prevádzku prevádzky - Hotel Nitra si z finančných prostriedkov prevzatých od JUDr.
Karola Kovára, advokáta, správcu konkurznej podstaty spoločnosti ATLAS s.r.o., so sídlom v Nitre v

konkurze, určených na zabezpečenie prevádzkovania prevádzky - Hotel Nitra a z tržieb prijatých v
súvislosti s prevádzkovaním prevádzky Hotela Nitra ponechal finančnú hotovosť vo výške 2.783.630,-
Sk (92.399,59 eura), hoci finančné prostriedky prevzaté od JUDr. Karola Kovára mal v celom rozsahu
použiť na úhradu za dodávky energií a iných služieb spojených s prevádzkou prevádzky - Hotel Nitra
a prijaté tržby v celom rozsahu odovzdať JUDr. Karolovi Kovárovi, čím spôsobil ATLAS s.r.o. Nitra
škodu vo výške 2.783.630,-Sk (92.399,59 eura) a teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a

spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,
4 písm. c/ Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Za tento skutok mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov. Zároveň
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený JUDr. Karol Kovár s nárokom na náhradu škody
odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. S ohľadom na viazanosť súdu týmto rozsudkom

v súlade s § 135 ods. 1 OSP tým nepochybne boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ požadovanú navrhovateľom v tomto konaní.
Pokiaľ odporca svojim odvolaním spochybňoval výšku škody tak, ako bola ustálená prvostupňovým
súdom, v tomto smere odvolací súd jeho námietky považoval za nedôvodné. Súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí totiž jasne vysvetlil, o aké dôkazné prostriedky svoje závery oprel a akými úvahami

sa pri ich hodnotení spravoval, pričom ani odvolací súd nezistil dôvod sa od nich odchýliť. Najmä za
situácie, keď odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa bol absolútne pasívny (okrem
podania odporu proti platobnému rozkazu), žiadne skutočnosti k správnosti výšky uplatnenej škody
neuviedol a v tejto súvislosti neoznačil ani žiaden dôkaz a napriek riadne doručenému predvolaniu sa
bez uvedenia dôvodu nezúčastnil žiadneho z pojednávaní určených na deň 27. 02. 2013 (predvolanie

odporcovi doručené dňa 02. 01. 2013) a 06. 05. 2013 (predvolanie aj s upozornením na jeho nutnú účasť
odporca prevzal dňa 07. 03. 2013). Za danej situácie, keď odporca pred súdom prvého stupňa neuplatnil
žiadne skutočnosti alebo dôkazy vo vzťahu k výške škody, tieto uvádzané odporcom v odvolaní už
nemohli v súlade s ust. § 205a ods. 1 OSP byť odvolacími dôvodmi, na ktoré by odvolací súd prihliadal,
pretože nešlo o žiaden z prípadov uvedených pod písm. a/-d/ tohto ustanovenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho
i správny právny záver.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania a
totrovyprávnehozastúpeniaza1úkonprávnejslužby(vyjadreniekodvolaniu)po605,81eura(základná
sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri tarifnej hodnote odvolacieho

konania92.399,59eura)anáhraduhotovýchvýdavkov1x8,04eura(§15písm.a),§16ods.3vyhlášky),
zvýšené o sumu 122,77 eura ako 20 % daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Priznanú náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 736,62 eura je odporca povinný zaplatiť právnej zástupkyni
navrhovateľa do 3 dní (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.